Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 15, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/281/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815214374
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3815214374.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: DPS financial

consulting, s.r.o., so sídlom v Trnave, Mikovíniho 10, IČO: 46 713 930, zastúpeného: advoconsulting
s.r.o., so sídlom v Trnave, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 47 253 428, proti žalovanému: E.. I. P., nar.
X.X.XXXX, bytom H., V. T. 30X/XX, zastúpeného JUDr. Erichom Lojom, advokátom v Prievidzi, Bojnická
5, 7, o zaplatenie 17.537,71 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 13.996,25 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd štátu p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 40,38% a voči
žalovanému v rozsahu 59,62%.

IV. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,62%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 17.537,71 eur a náhrady
trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa a.s. uzatvoril so

žalovaným dňa 19.11.2009 zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebného
úverunačokoľvekvovýške12.000,-eur,sfixnouúrokovousadzbouvovýške16,60%ročne,poplatokza
správu úveru vo výške 1,99 eur a konečnou splatnosťou úveru ku dňu 20.10.2019. Žalovaný sa zároveň
zaviazal dodržiavať aj Všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.8.2002 („VOP“). Spôsob splácania
bol dohodnutý inkasom z inkasného účtu žalovaného uvedeného v zmluve. Žalovaný sa v tejto súvislosti
zaviazal zabezpečiť na inkasnom účte dostatok prostriedkov tak, aby bolo možné realizovať inkaso v
dohodnutých termínoch. V žalobe žalobca uviedol, že žalovaný úver čerpal dňa 19.11.2009, pričom

splátky úveru splácal, avšak stávalo sa, že sa s úhradami dostával do omeškania a neskôr uskutočňoval
nepravidelné úhrady v nerovnakých výškach. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 30.7.2013
vyzval žalovaného k úhrade omeškaných splátok, na čo žalovaný nereagoval. Právny predchodca
žalovaného preto listom zo dňa 3.9.2013 žalovanému oznámil, že ku dňu 2.9.2013 došlo k mimoriadnej
splatnosti úveru a pohľadávka zo zmluvy o úvere sa stala splatnou v celom rozsahu. K uvedenému
dňu pohľadávka predstavovala sumu 16.560,47 eur. Oznámenie bolo žalovanému v zmysle ustanovenia
10.3 a 10.5 VOP doručené dňa 9.9.2013. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2013,

uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalobcom, došlo aj k postúpeniu pohľadávky voči
žalovanému, ktorá pozostávala z istiny 11.994,81 eur, riadnych úrokov vo výške 4.048,68 eur, zmluvných
a zákonných úrokov z omeškania vo výške 675,59 eur a nezaplatených poplatkov vo výške 62,79 eur.
Žalobca žalovaného písomne opakovane vyzval na zaplatenie pohľadávky, ale bezvýsledne. Žalobcasi preto uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 27.9.2013 do 31.12.2014 vo
výške 5% ročne z istiny pohľadávky (11.994,81 eur), čo predstavuje sumu 755,84 eur.

2. V konaní žalobca uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu má byť posudzovaný podľa 3. časti
Obchodného zákonníka, a teda aj ustanovenia o premlčaní nároku, vzhľadom k tomu, že zmluva o
úverejetzv.absolútnymobchodom.Poukázalnato,žeobchodnýzákonníktiežpredpokladáuzatváranie
záväzkových vzťahov spotrebiteľmi, čo vyplýva napr. z ustanovenia § 369 ods. 3 Obchodného
zákonníka. Aplikácia ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného od 1.4.2015, na skôr uzavreté

zmluvné vzťahy by podľa jeho názoru bola v rozpore so zákazom retroaktivity. Okrem toho by v prípade
aplikácie predpisov občianskeho práva došlo k poskytnutiu neprimeranej súdnej ochrany spotrebiteľovi,
ktorý nezodpovedne pristupuje k plneniu záväzkov.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.12.2015 uviedol, že nárok žalobcu uznáva v
časti, ktorá je tvorená nezaplatenou istinou úveru v čiastke 11.994,81 eur. V časti týkajúcej sa navýšenia

úveru poukazoval na ust. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, najmä ust. § 7 citovaného
zákona. Neskôr, prostredníctvom právneho zástupcu, uviedol, že podľa jeho názoru je v súčasnosti
nárok žalobcu premlčaný. Poukázal na to, že v čase uzatvorenia zmluvy mal právne postavenie
spotrebiteľa a uzatvorený právny vzťah, ako aj následky s tým spojené spadajú do sféry vplyvu a
aplikácie občianskeho zákonníka. Z výpisu z úverového účtu je zrejmé, že posledná úhrada z jeho strany

bola vykonaná dňa 6.6.2011 a do sústavného omeškania s plnením sa dostal dňa 20.7.2011. V tomto
časetedanastalipodľačlánku7bod7.6.1.VOPpodmienkyprevyhláseniemimoriadnejsplatnostiúveru.
Právny predchodca žalobcu bol teda v tomto čase oprávnený vykonať svoje právo a zosplatniť úver a
deň, kedy bol právny predchodca žalobcu oprávnený zosplatniť celý dlh, možno považovať za deň podľa
ust. § 101 Občianskeho zákonníka, teda za deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a teda za

deň začatia plynutia premlčacej doby. Pre prípad, že by súd dospel k záveru, že celý nárok žalobcu nie
je premlčaný, je potrebné tento nárok posudzovať v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, t.j.
prihliadať na premlčanie jednotlivých splátok úveru. V súvislosti s vyhlásením žalovaného z roku 2015
uviedol, že toto vyhlásenie žalovaný urobil v čase, keď nemal vedomosť o tom, že nárok je premlčaný.
Poukázal na to, že otázka premlčania je v súvislosti s aplikáciou predpisov spotrebiteľského práva

nejednoznačná a vyvoláva problémy aj v odbornej verejnosti. V konaní vzniesol námietku premlčania
voči jednotlivým nárokom žalobcu, ktoré boli uplatnené po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby.

4. Súd vykonal dokazovanie vyjadrením právnych zástupcov sporových strán, oboznámením obsahu
zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 19.11.2009, formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, výzvy zo dňa 30.7.2013, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa
3.9.2013, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 11.10.2013, zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 27.9.2013 vrátane časti príslušnej prílohy, výziev žalobcu zo dňa 21.11.2013 a 20.10.2014,
výpisu z úverového účtu žalovaného, VOP, výňatku zo sadzobníka poplatkov Slovenskej sporiteľne a.s.,
vyjadrení žalovaného zo dňa 16.12.2015, 18.4.2016 a 19.11.2016, vyjadrení žalobcu zo dňa 17.3.2016,

11.4.2016, 13.7.2016, úverovej dokumentácie, stanoviska Útvaru dohľadu na finančným trhom NBS
zo dňa 21.4.2015 č. 1/2015, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento
skutkový a právny stav:

5.Právnypredchodcažalobcu-Slovenskásporiteľňaa.s.,sosídlomvBratislave,uzatvorilsožalovaným

dňa 19.11.2009 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebný
úver na čokoľvek pre mladých vo výške 12.000,- eur. V zmluve si strany dohodli fixnú úrokovú sadzbu do
splatnosti vo výške 16,6% ročne, spracovateľský poplatok 189,17 eur, poplatok za správu úveru v sume
1,99 eur mesačne. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 206,50
eur. Počet splátok bol dohodnutý 120 od 20.11.2009, splatnosť splátok k 20. dňu v mesiaci, konečná

splatnosť úveru bola v zmluve dohodnutá 20.10.2019. RPMN je v zmluve uvedená vo výške 19,03%,
priemerná hodnota RPMN 14,74% a celkové náklady spojené s úverom sú vyčíslené na sumu 12.966,99
eur. Spôsob splácania si strany dohodli inkasom z inkasného účtu.

6. Z výpisu z úverového účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný splátky uhrádzal nepravidelne. Posledná

úhrada z jeho strany bola realizovaná dňa 6.6.2011 v sume 218,44 eur. Ďalšie splátky z jeho strany už
poukázané neboli. Žalovaný dňa 29.3.2011 oznámil právnemu predchodcu žalobcu zmenu adresy na
SNP X/XX, F. C. (č.l. 76 spisu). Na uvedenú adresu mu právny predchodca žalobcu zaslal výzvu zo
dňa 30.7.2013 na zaplatenie omeškanej sumy vo výške 5.450,62 (vyčíslenej ku dňu 30.6.2013) v lehote15 dní od doručenia výzvy. Keďže k zaplateniu dlžnej sumy zo strany žalovaného nedošlo, listom zo
dňa 3.9.2013 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že ku dňu 2.9.2013 došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru a vyzval ho k zaplateniu sumy 16.560,47 eur v lehote 15 dní od prevzatia

oznámenia. Žalovaný na výzvu nereagoval.

7. Dňa 27.9.2013 došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou a.s.
a žalobcom, na základe ktorej došlo aj k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému. Táto skutočnosť
bola žalovanému oznámená právnym predchodcom žalobcu listom zo dňa 11.10.2013. Žalobca výzvami

zo dňa 21.11.2013 a 20.10.2014 vyzval žalovaného k úhrade dlžnej pohľadávky. Na výzvy žalovaný
nereagoval.

8. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie sumy 17.537,71 eur. Uvedená suma
pozostáva:
- z istiny vo výške 11.994,81 eur vyčíslenej za obdobie od 17.9.2011 do 7.11.2014;

- z nezaplatených úrokov z úveru vo výške 4.048,68 eur vyčíslených za obdobie od 20.11.2011 do
2.9.2013 vo výške 16,6%;
- z nezaplatených poplatkov za vedenie úverového účtu v sume 62,79 eur za obdobie od 20.9.2011 do
20.5.2013 (21 x 2,99 eur) - pričom od 1.10.2010 došlo k zvýšeniu poplatku na sumu 2,99 eur v zmysle
sadzobníka poplatkov a náhrad;

- zo zmluvných úrokov z omeškania vo výške 444,56 eur (v sadzbe 8% ročne z omeškanej sumy od
20.9.2011 do 31.1.2013 a v sadzbe 5% ročne z omeškanej sumy od 1.2.2013 do 2.9.2013);
- zo zákonných úrokov z omeškania vo výške 231,03 eur (v sadzbe 21,6% ročne od 3.9.2013 do
26.9.2013 - sadzba pozostáva z riadneho úroku z úveru 16,6% ročne + 5% ročne sadzba zákonných
úrokov z omeškania podľa vykonávacieho predpisu k Občianskemu zákonníku);

- zo zákonných úrokov z omeškania vo výške 755,84 eur (v sadzbe 5% ročne z istiny pohľadávky za
obdobie od 27.9.2013 do 31.12.2014).

9. Žalovaný najskôr v písomnom vyjadrení uviedol, že uznáva nárok žalobcu len v časti neuhradenej
istiny 11.994,81 eur, následne však uviedol, že tento nárok uznáva len v časti, ktorá nie je premlčaná.

Prostredníctvom právneho zástupcu žalovaný vzniesol voči nároku žalobcu námietku premlčania.
Poukázal na to, že v čase uzatvorenia zmluvy mal právne postavenie spotrebiteľa a uzatvorený právny
vzťah, ako aj následky s tým spojené spadajú do sféry vplyvu a aplikácie občianskeho zákonníka. Z
výpisu z úverového účtu je zrejmé, že posledná úhrada z jeho strany bola vykonaná dňa 6.6.2011
a do sústavného omeškania s plnením sa dostal dňa 20.7.2011. V tomto čase teda nastali podľa

článku 7 bod 7.6.1. VOP podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Právny predchodca
žalobcu bol teda v tomto čase oprávnený vykonať svoje právo a zosplatniť úver a deň, kedy bol
právny predchodca žalobcu oprávnený zosplatniť celý dlh, možno považovať za deň podľa ust. § 101
Občianskeho zákonníka, teda za deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a teda za deň začatia
plynutia premlčacej doby. Pre prípad, že by súd dospel k záveru, že celý nárok žalobcu nie je premlčaný,

je potrebné tento nárok posudzovať v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, t.j. prihliadať na
premlčanie jednotlivých splátok úveru.

10. Žalobca nesúhlasil s tým, že jeho nárok spadá pod aplikáciu predpisov občianskeho práva.
Argumentoval tým, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, preto tento zmluvný vzťah má byť

posudzovaný podľa 3. časti Obchodného zákonníka vrátane ustanovení o premlčaní. Poukázal na to, že
obchodný zákonník tiež predpokladá uzatváranie záväzkových vzťahov spotrebiteľmi, čo vyplýva napr.
z ustanovenia § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka. Aplikácia ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
účinnéhood1.4.2015,naskôruzavretézmluvnévzťahybypodľajehonázorubolavrozporesozákazom
retroaktivity. Okrem toho by v prípade aplikácie predpisov občianskeho práva došlo k poskytnutiu

neprimeranej súdnej ochrany spotrebiteľovi, ktorý nezodpovedne pristupuje k plneniu záväzkov.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, platného ku dňu uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúceprávne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

14. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom
sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom;

15. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

17. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je
dôvodný len sčasti. Predmetom konania bol nárok žalobcu ako právneho nástupcu pôvodného veriteľa
- Slovenskej sporiteľne a.s., Bratislava, zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0373794624, ktorú uzavrela
Slovenská sporiteľňa a.s. so žalovaným ako dlžníkom dňa 19.11.2009. Svojou povahou išlo o zmluvu

o úvere uzavretú podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka. Žalovaný uzatváral zmluvu
ako fyzická osoba, pričom pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci výkonu svojej podnikateľskej alebo
inej obdobnej činnosti, rovnako mu nebol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.Išlotedaoúverovývzťahmedzipodnikateľom -veriteľomnajednejstrane ažalovaným ako
nepodnikateľomnadruhejstrane.Predmetná zmluvaoúverejenepochybne zmluvouospotrebiteľskom

úvere v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú spotrebiteľskými zmluvami osobitne
upravenými zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd podrobil kontrole jednotlivé
náležitosti zmluvy o splátkovom úvere a zistil, že zmluva je uzavretá v písomnej forme a má všetky
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 citovaného zákona. Žalovaný ako dlžník

mal úver splácať v mesačných splátkach po 206,50 eur , v dobe od 20.11.2009 do 20.10.2019,
mal celkom uhradiť 120 splátok. Celkové náklady spojené s úverom tvorili sumu 12.966,99
eur. Za dobu od 20.11.2009 do 6.6.2011 žalovaný jednotlivými úhradami zaplatil veriteľovi čiastky
uvádzané v pripojených výpisoch z účtu, ktorá skutočnosť vyplýva z prehľadu operácii na jeho účte
za dobu od 19.11.2009 do 31.8.2011. Následne úver prestal splácať. Žalovaný v priebehu konania

nenamietal uzatvorenie zmluvy, čerpanie úveru a nenamietal ani to, že úver od 6.6.2011 nesplácal. V
konaní však vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, resp. tej časti uplatneného nároku, ktorého
splatnosťnastalaskôrnež3rokypredpodanímžalobynasúd.Vkonaní bolopreukázané,že Slovenská
sporiteľňa a.s. pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 3.9.2013, teda
viac ako 2 roky po tom, čo žalovaný ako dlžník úver prestal splácať. V súlade s § 7.6.1. písm. a)

Všeobecných obchodných podmienok, ak je klient v omeškaní so splácaním splátky úveru viac
ako 3 mesiace, je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie
pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote,
ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti ku dňu2.9.2013 bola žalovaný preukázateľne v omeškaní viac ako 3 mesiace a veriteľ pri využití práva na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dodržal aj postup v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
keď žalovaného najskôr vyzval k úhrade omeškanej sumy listom zo dňa 30.7.2013 v lehote 15 dní od

doručenia výzvy. V dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sa stali splatnými v budúcnosti zročné
splátky úveru, pričom žalovaný sa dostal v súvislosti s týmito splátkami do omeškania uplynutím lehoty
15 dní od prevzatia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

19. Súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy je povinný podľa § 5b zákona

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa aj ex offo prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania.

20. Pokiaľ ide o premlčanie a aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, súd uvádza, že v
ustanovení § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zakotvené pravidlo o spôsobe aplikácie ustanovení
Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách. Zákon tu predpisuje povinnú aplikáciu tých

ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne vzťahy, v ktorých je spotrebiteľ účastníkom,
a to za podmienky, že tieto ustanovenia sú v prospech spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva nie je
samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky
zákonník a iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú náležitosti zmluvy, ako aj
to, aké podmienky v nich nesmú byť, a to z dôvodu ochrany tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava

spotrebiteľských zmlúv tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je
základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy má aj zmluva o úvere
uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, preto i na takúto zmluvu sa vzťahuje právna úprava
spotrebiteľských zmlúv, i keď v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, v znení platnom
ku dňu uzavretia zmluvy, ide o tzv. absolútny obchodný vzťah s kogentnou úpravou obsiahnutou v

Obchodnom zákonníku. Pokiaľ však zmluva o úvere je zároveň i spotrebiteľskou zmluvou tak, ako je to v
danej veci, na posúdenie premlčania je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože
je to v prospech spotrebiteľa, keďže premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka je kratšia ako podľa
Obchodného zákonníka. Premlčanie ako také má stimulovať veriteľa k včasnému uplatneniu práva
a inštitút premlčania plní funkciu posilnenia právnej istoty účastníkov právnych vzťahov a zabraňuje,

aby dlžník nebol ohľadne svojich povinností vystavený po časovo neobmedzenú dobu donucujúcemu
zákroku veriteľa spočívajúcemu v uplatnení práva na súde. Súdu sú z vlastnej rozhodovacej činnosti
známe praktiky veriteľov, ktorí zámerne udržujú úverový vzťah i za stavu, že dlžník je insolventný,
dlhodobo si neplní svoje zmluvné záväzky a veriteľ naďalej uplatňuje rôzne sankcie, upomienky,
poplatky za správu úveru, čím neprimerane a výlučne vo svoj prospech navyšuje príslušenstvo

pohľadávky. K otázke aplikácie Občianskeho zákonníka na úverový vzťah zaujal stanovisko i Ústavný
súd SR, ktorý vo veci I.ÚS 402/2013 zo dňa 19.6.2013 uviedol, že z rozsudku okresného a
odvolacieho súdu vyplýva záver, že právna úprava premlčania v Občianskom zákonníku je pre
spotrebiteľa výhodnejšia, pretože stanovuje kratšiu premlčaciu lehotu oproti právnej úprave obsiahnutej
v Obchodnom zákonníku. Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy

nemala dopadať právna ochrana vyplývajúca z § 54 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy,
vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel
zmluvy, sú typické občianskoprávne vzťahy. Predmetná vec je však i spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je
regulovaná osobitnou právnou úpravou, ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma
úver na spotrebu. Je len v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej

úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo. Ústavný súd SR pritom konštatoval, že takýto výklad nie je v
rozpore s ústavnými právami sťažovateľa. S ohľadom na uvedené preto súd posudzoval premlčanie
práva žalobcu v danej veci podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd zároveň uvádza, že i
rozhodovacia prax Krajského súdu Trenčín je taktiež v tejto otázke už dlhodobo ustálená.

21. V danej veci podal žalobca žalobu na súd dňa 24.8.2015, preto aplikujúc trojročnú premlčaciu
dobu podľa Občianskeho zákonníka, všetky prípadné nároky splatné pred 24.8.2012 sú premlčané.
Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že celý nárok žalobcu je premlčaný s poukazom na to,
že žalobca (jeho právny predchodca) mohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého úveru po prvýkrát už

v roku 2011, teda po tom, čo sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou splátky po dobu dlhšiu ako
3 mesiace. V tejto súvislosti súd uvádza, že veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ak
je dlžník so splatením splátky v omeškaní viac ako 3 mesiace, nie je to však jeho povinnosť a je najeho rozhodnutí, pre omeškanie s ktorou splátkou sa rozhodne toto svoje oprávnenie využiť. Súd preto
posudzoval premlčanie nároku žalobcu podľa splatnosti jednotlivých nárokov, ktoré si v konaní uplatnil.

22. Žalobca si uplatňoval nárok na zaplatenie istiny vo výške 11.994,81 eur s tým, že ide o nárok
za obdobie od 17.9.2011 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (vrátane). Z dôvodu premlčania však
žalobca nemá nárok na nezaplatenú istinu, ktorej splatnosť nastala do 20.8.2012 (vrátane). Súd mohol
priznať žalobcovi len nepremlčané splátky istiny, ktoré žalovaný nezaplatil do vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti a po vyhlásení mimoriadnej splatnosti nezaplatenú úverovú istinu z budúcich zosplatnených

splátok. Z výpisu z analytického účtu žalovaného - na strane 1 - (č.l. 27 spisu) vyplýva, že neuhradená
istina za obdobie od 20.6.2011 do 2.9.2013 (t.j. vrátane zosplatnených splátok, ktorých splatnosť mala
nastať až v budúcnosti) predstavovala sumu 11.994,81 eur. Z tejto sumy je však suma vo výške 1.127,31
eur premlčaná (splatnosť nastala v období od 20.6.2011 do 20.8.2012), preto žalobca má nárok na
zaplatenie istiny úveru len vo výške 10.867,50 eur.

23. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na zmluvné úroky zo splátok, a to za obdobie od 20.11.2011 do
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v celkovej výške 4.048,68 eur. Z horeuvedených dôvodov súd
žalobcovi nepriznal úroky, ktorých splatnosť nastala ku dňu 20.8.2012, čo podľa výpisu z analytického
účtu žalovaného - strana druhá a tretia - predstavuje sumu 1.957,97 eur. Žalobcovi teda vznikol nárok
na zaplatenie zmluvných úrokov len vo výške 2.090,71 eur.

24. Žalobca si voči žalovanému uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatkov za vedenie úverového účtu
v sume 62,79 eur za obdobie od 20.9.2011 do 20.5.2013 (po 2,99 eur mesačne). Z tejto sumy je však
premlčaná časť nároku, ktorého splatnosť nastala do 20.8.2012, čo je suma 35,88 eur (12 x 2,99 eur -
poplatok splatný v období od 20.9.2011 do 20.8.2012) a žalobca má nárok na zaplatenie len poplatku

vo výške 26,91 eur.

25. Ďalším nárokom, ktorý si žalobca v konaní uplatnil, je nárok na úrok z omeškania vo výške 444,56
eur (vyčíslený za obdobie od 20.9.2011 do 31.1.2013 pri úrokovej sadzbe 8% ročne a v sadzbe 5%
ročne z omeškanej sumy od 1.2.2013 do 2.9.2013). Úroky z omeškania patria žalobcovi podľa § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka a v súlade s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Žalobca si úrok z
omeškania vyčíslil z nižšej úrokovej sadzby, ako by mal nárok, preto mu súd priznal úrok z omeškania
podľanímuplatnenejsadzby.Časťtohtonároku,ktoréhosplatnosťnastalaod20.9.2011do20.8.2012,je
premlčaná (čo vyplýva z výpisu z analytického účtu žalovaného na strane tri /č.l. 28 spisu/) a predstavuje
sumu 155,44 eur. Žalobca má teda z tohto titulu nárok na zaplatenie sumy 289,12 eur.

26. Žalobca si uplatňoval tiež nárok na úroky z omeškania vo výške 231,03 eur (v sadzbe 21,6% ročne
od 3.9.2013 do 26.9.2013 - sadzba pozostáva z riadneho úroku z úveru 16,6% ročne + 5% ročne sadzba
zákonných úrokov z omeškania podľa vykonávacieho predpisu k Občianskemu zákonníku). Žalobcovi
však zmluvný úrok od momentu zosplatnenia nepatrí (viď nález ÚS SR IV.ÚS 476/2012 zo dňa

18.9.2012, alebo rozsudok Krajského súdu Trenčín sp.zn. 4C/154/2003 zo dňa 22.1.2015), od tohto
okamihu má nárok len na úrok z omeškania vo výške podľa nar. vl. č. 87/1995 Z.z.. Tento si žalobca
uplatnil iba vo výške 5% ročne, a preto súd vychádzal z tejto sadzby. Úrok z omeškania si žalobca
vyčíslil z istiny 11.994,81 eur. Nárok mu však vznikol len na zaplatenie istiny vo výške 10.867,50 eur a
úrok z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy za obdobie od 3.9.2013 do 26.9.2013 po prepočte

predstavuje sumu 35,72 eur.

27. Posledný z uplatnených nárokov žalobcu predstavuje úrok z omeškania vyčíslený z istiny 11.994,81
eur za obdobie od 27.9.2013 do 31.12.2014 pri úrokovej sadzbe 5% ročne. Žalobcovi však vznikol nárok
na úrok z omeškania v uvedenom období len z istiny 10.867,50 eur, čo po prepočte predstavuje sumu

686,29 eur.

28. Celkom teda žalobcovi voči žalovanému vznikol nárok na zaplatenie sumy 13.996,25 eur (10.867,50
eur + 2.090,71 eur + 26,91 eur + 289,12 eur + 35,72 eur + 686,29 eur). Súd preto vo veci rozhodol tak,
že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.996,25 eur do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu, z dôvodov uvádzaných vyššie, zamietol ako nedôvodnú.

29. Žalovaný v konaní, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žiadal v rámci dokazovania predložiť
amortizačnú tabuľku, teda doklad o presnom spôsobe započítania splátok uhradených žalovaným.Žalobca takýto dôkaz nedokázal súdu predložiť a ani právny predchodca žalobcu na predchádzajúcu
výzvu súdu takýto doklad nepredložil. Súd preto nepovažoval za účelné opakovane takýto doklad
od právneho predchodcu žalobcu žiadať. Okrem toho doklady doložené do spisu žalovaným boli

postačujúce k tomu, aby súd o nároku žalobcu mohol riadne rozhodnúť.

30. V konaní vznikli štátu trovy v súvislosti s vyžiadaním dokladov od právneho predchodcu žalobcu vo
výške 24,- eur. Štát má v súvislosti s takto vzniknutými trovami v konaní tiež postavenie strany. I keď
Civilnýsporovýporiadok(„CSP“)výslovneneupravujenáhradutrovkonaniaštátu,otomtonárokumožno

rozhodnúť na základe čl. 4 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP. V konaní mal žalobca čistý úspech
v rozsahu 59,62% (viď bod 31 odôvodnenia). Súd preto rozhodol tak, že priznal štátu nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu jeho čistého neúspechu, t.j. v rozsahu 40,38% a voči žalovanému
v rozsahu 59,62% (čistý neúspech žalovaného v konaní). O výške tejto náhrady bude rozhodnuté podľa
§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy
17.537,71 eur, priznaná mu bola suma 13.996,25 eur. V konaní mal teda žalobca úspech v rozsahu
79,81%, žalovaný bol úspešný v rozsahu 20,19%. Prevažný úspech v konaní tak mal žalobca a jeho
čistý úspech predstavuje 59,62%. V tomto rozsahu mu vznikol nárok na náhradu trov voči žalovanému a
v tomto rozsahu mu súd nárok na náhradu trov konania aj priznal. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd

rozhodol len o nároku žalobcu na náhradu trov konania s tým, že po právoplatnosti tohto rozsudku bude
výška trov konania, na ktoré má žalobca nárok, vyčíslená v samostatnom uznesení (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie

musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť
odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).