Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. marec 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/328/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815206466
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815206466.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Astrová 2/A, IČO: 36 432 105, zastúpeného JUDr.
Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, proti povinnému: X.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., D. cesta XXX/X, štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie sumy

1.451,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo
dňa 18. januára 2016, č.k. 15Er/1250/2015-22, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil
s poukazom na § 251 ods. 4, § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3 a § 167 ods. 2 O.s.p. Uviedol, že

oprávnený sa návrhom zo dňa 30.05.2015 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému pre vymoženie
istiny 1.451,17 Eur s príslušenstvom, na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s. zo dňa 19.11.2010, sp.
zn. WHB0110184, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.12.2010 a vykonateľnosť dňa 10.12.2010.
Z exekučného spisu Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 15Er/2531/2011 mal súd prvej inštancie za
preukázané, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v zmysle

§ 44 ods. 2 Ex. por. zamietnutá z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom uznesením Okresného
súdu Prievidza zo dňa 31.08.2011, č.k. 15Er/2531/2011-12, ktoré nadobudlo v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.02.2012, č.k. 3CoE/20/2012-23, právoplatnosť dňa 13.03.2012.
Následne bolo exekučné konanie zastavené v zmysle § 44 ods. 3 Ex. por. uznesením Okresného súdu
Prievidza zo dňa 24.05.2012, č.k. 15Er/2531/2011-27, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.06.2012.
Exekučným titulom je ten istý rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri

ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s. zo dňa 19.11.2010, sp. zn. WHB0110184, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 06.12.2010 a vykonateľnosť dňa 10.12.2010, ako v tomto konaní, sp.
zn. 15Er/1250/2015. Keďže v tomto exekučnom konaní, sp. zn. 15Er/1250/2015 je podkladom pre
vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s
ktorým už súd vo svojom skoršom uznesení zo dňa 31.08.2011, č.k. 15Er/2531/2011-12 jednoznačne
konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd prvej inštancie je toho názoru, že za týchto

podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci, a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104
ods. 1 O.s.p. O náhrade trov exekučného konania rozhodol tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal,
nakoľko súdny exekútor bol dňa 09.10.2015 vyzvaný na uplatnenie trov exekučného konania, pričom
na predmetnú výzvu do dnešného dňa nereagoval.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie

oprávnený z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h)
O.s.p. Uviedol, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, súdprvej inštancie rozhodoval nad rámec zverenej právomoci, svojím konaním odňal účastníkom konania
možnosť konať pred súdom a zároveň pri posudzovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá

námietku právoplatne rozhodnutej veci. Poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v Ex. por. úmyselne
neuvádza prekážku veci rozhodnutej ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Preto týmto
postupom exekučný súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl.
46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a súčasne odňal
účastníkom konania možnosť konať pred súdom tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodnuté o

návrhu na vydanie poverenia. Z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej
preskúmavacejpôsobnosti,nežakouvprospechuvedenejinterpretácienesvedčialenjazykové,logické,
axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto štádiu súd nie je
oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania, a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o
udelení, resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Oprávnený poukázal
nauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa16.06.2009,sp.zn.4Cdo159/2009, nálezy

Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 85/06, sp. zn. II. ÚS 380/2013, sp. zn. II. ÚS
499/2012. Dôvodil, že napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu,
či neexistenciu práva, skúmať podmienky predchádzajúce vzniku exekučného titulu, konštatovať
neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvej inštancie tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba
odmietnuť, ako neprípustné. Ďalšie dôvody šetrenia dôvodov (predstavujúcich materiálnu stránku titulu),

inak daných pre podanie žaloby na zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku, exekučnému súdu
niesúzverené. Zpreskúmavanéhorozhodnutiaexekučnéhosúduniejezrejmýobmedzenýrozsah
preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia. Exekučný
súd svojim postupom znemožnili uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v
zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Oprávnený navrhol, aby súd napadnuté uznesenie

v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vyhovie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej
len „CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v

zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Podľa § 473 CSP v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov.

6. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

7. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 30.03.2015, domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1.451,17 Eur s príslušenstvom, a to na

podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s. zo dňa 19.11.2010, sp. zn. WHB0110184, ktorý podľa vyznačenej
doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 06.12.2010 a vykonateľnosť dňa 10.12.2010.

8. Z úradnej činnosti odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa

27.06.2011 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 1.451,17 Eur
s príslušenstvom, na základe Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s. zo dňa 19.11.2010, sp. zn. WHB0110184. V
uvedenej exekučnej veci Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 31.08.2011, č.k. 15Er/2531/2011-12zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že
predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcovského súdu v danej
veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý

exekučný titul. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2012 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.02.2012, č.k. 3CoE/20/2012-23. Okresný súd Prievidza následne
uznesením zo dňa 24.05.2012, č.k. 15Er/2531/2011-27 exekučné konanie v zmysle ustanovenia § 44
ods. 3 Ex. por. zastavil, keď uznesenie, ktorým sa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietla, nadobudlo právoplatnosť.

9. Podľa § 9a ods. 1 Ex. por., ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

11. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

12. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať

znova.

13. Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby
súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie

neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 161 ods. 1 CSP (pôvodne
§ 103 O.s.p.), podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky
konania, za ktorých môže konať a rozhodnúť vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 161 ods. 2

CSP (pôvodne § 104 ods. 1 O.s.p.) je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania,
ktorýnemožnoodstrániť,súdkonaniezastaví.ZcitovanýchustanoveníCSPtedavyplýva,žepodmienky
konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

14. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky

prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

15.Zustanovenia§9aods.1Exekučnéhoporiadkujezrejmé,žeCivilnýsporovýporiadok(akoprocesný
predpis) je subsidiárnym právnym predpisom vo vzťahu k Exekučnému poriadku, čo vyplýva
zo zákonnej dikcie, podľa ktorej sa v konaní podľa Exekučného poriadku primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku. Na to nadväzujú aj dôsledky existencie nedostatku podmienok konania.
Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť,

a to práve vzhľadom na ustanovenie § 161 ods. 2 CSP (pôvodne § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s
§ 251 ods. 4 O.s.p). Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie, ktoré by
upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie §
230 CSP (pôvodne § 159 ods. 3 O.s.p.), ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu

je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

16. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý
je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom
konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade,

ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v
exekučnom konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či
určitých spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.17. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvej inštancie už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého

exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania rozhodol, a to uznesením zo
dňa 31.08.2011, č.k. 15Er/2531/2011-12, ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 23.02.2012, č.k. 3CoE/20/2012-23 nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2012. Okresný
súd Prievidza následne uznesením zo dňa 24.05.2012, č.k. 15Er/2531/2011-27 exekučné konanie

zastavil. Nakoľko uznesením zo dňa 31.08.2011, č.k. 15Er/2531/2011-12 o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku
oprávneného, ktorý bol priznaný v predmetnom rozhodcovskom rozsudku, pričom skutkové okolnosti
vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne
rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Predchádzajúce exekučné konanie
(vedené pod sp. zn. 15Er/2531/2011), sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu, ako v tomto

exekučnom konaní, týkalo sa rovnakého nároku oprávneného a prebiehalo medzi tými istými účastníkmi
exekučného konania. Vzhľadom na tieto skutočnosti, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie
zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 31.08.2011, č.k. 15Er/2531/2011-12,
založilo prekážku veci rozhodnutej, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie
exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu

neodstrániteľnej prekážky konania.

18. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).