Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. október 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/51/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4309206795
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4309206795.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň

JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Veroniky Svoradovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ M. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXX, 2/ D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXX, obaja zastúpení JUDr.
Zuzanou Bakovou, advokátkou vo Dvoroch nad Žitavou, A. Józsefa č. 31, proti odporcovi: X. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. H. č. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch č.k. 13C/41/2010-159 zo dňa 28. októbra 2011 a
o námietke zaujatosti vznesenej odporcom voči sudcovi Okresného súdu Nové Zámky Mgr. Petrovi
Garajovi, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e a v časti týkajúcej sa
povinnosti odporcu zaplatiť trovy konania a súdny poplatok z r u š u j e a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

II. Sudca Okresného súdu Nové Zámky Mgr. Peter Garaj n i e j e v y l ú č e n ý z prejednávania a
rozhodovania tejto veci.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu navrhovateľov a určil, že rodinný dom
nachádzajúci sa v katastrálnom území E., súp. č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. E. v celku

patrí do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa I. rade M. X., r.č. XXXXXX/XXX a navrhovateľky
v II. rade D. X., rod. O., r.č. XXXXXX/XXX, obaja bytom E. XXX. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľom v I. a II. rade náhradu trov konania v sume 1.978,26 eura na účet ich právnej zástupkyne
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného
súdu v Nových Zámkoch súdny poplatok 515,- eur z titulu súdneho poplatku za návrh, rovnako do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 143, 126 a § 136 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že

návrh navrhovateľov je dôvodne podaný. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa
poukázal na to, že v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. úz. E. je zapísaný rodinný dom, súp.
č. XXX nachádzajúci sa na parc. č. XXX vo výlučnom vlastníctve odporcu, pričom titulom nadobudnutia
uvedeného rodinného domu (bez pozemku) je osvedčenie o dedičstve sp. zn. D 4O/99 z 11. 03. 2000. Z
uvedeného osvedčenia o dedičstve súd prvého stupňa zistil, že odporca je jediným dedičom po svojom
otcovi J. X., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, pričom okrem iného zdedil aj stavbu - dom súp.
č. XXX, nachádzajúci sa v E., postavený na parc. č. XXX. Uviedol, že spor o vlastníctvo domu, ktorý

je predmetom tohto konania vznikol z toho, že predmetom dedenia v dedičskom konaní vedenom po
otcovi navrhovateľa a starom otcovi odporcu J. X., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX na bývalom
Štátnom notárstve v Nových pod sp. zn. D443/71 bol dom, ktorý v tom čase už neexistoval. Uviedol, že z
výpovede navrhovateľov, svedkov (s výnimkou výpovede svedkyne C. U. ) ako aj listinných dôkazov malnad všetky pochybnosti preukázané, že predmetom dedičského konania v roku 1971 nebol v súčasnosti
stojaci dom súp. č. XXX, ktorý bol nepochybne postavený v rokoch 1960 až 1968, pričom dom, ktorý
bol predmetom dedičského konania vedeného pod sp. zn. D 443/71 bol starý dom, ktorý J. X. starší

zdedil ešte v roku 1944, a ktorý bol najneskôr do roku 1960 zbúraný. Z týchto dôvodov sa nemohol
na základe nesprávneho dedičského rozhodnutia stať vlastníkom tohto domu odporca a vlastníctvo k
domu nemohol nadobudnúť odporca ani jeho právny predchodca vydržaním, pretože títo nikdy spornú
nehnuteľnosť neužívali a nemohli byť preto ani dobromyseľní v tom, že im dom vlastnícky patrí. V
tejto súvislosti uviedol, že podľa zhodných výpovedí svedkov sa otec odporcu na stavbe domu v roku

1960 až 1968 žiadnym spôsobom nepodieľal, nikdy v ňom nebýval, preto nemohol splniť podmienky
vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa sa v dôvodoch svojho rozhodnutia
vyporiadal s výpoveďou svedkyne C. U. tak, že výpoveď tejto svedkyne vyhodnotil ako nedôveryhodnú,
a to najmä s poukazom nato, že ňou tvrdené skutočnosti boli zjavne nesprávne, keď tvrdila, že J. X.
starší zomrel v roku XXXX, pričom v skutočnosti zomrel v roku XXXX, ďalej tvrdila, že nový dom bol
postavený do 50-tych rokov, pričom nový dom bol postavený do roku 1968. Poukázal preto na ostatné

dôkazy, ktoré vykonal, a ktoré potvrdili skutočnosti uvádzané navrhovateľmi. Podľa záverov súd prvého
stupňa navrhovatelia nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti - k stavbe rodinného domu č.
súp. XXX, domu postaveného v rokoch 1960 až 1968 originárnym spôsobom a to jeho vytvorením, nie
je preto dôvod, aby bol ako jeho vlastník v evidencii nehnuteľnosti vedený ktokoľvek iný. Sporný dom
podľa záverov súd prvého stupňa nadobudli navrhovatelia počas trvania manželstva jeho vytvorením,

preto patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1
OSP tak, že odporcu ako v konaní neúspešného. účastníka zaviazal na náhradu trov vo výške 1.978,26
eura Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia boli v konaní oslobodení od súdnych poplatkov, súd podľa
§ 2 ods. 2 a položky 1 Sadzobníka zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatkovú povinnosť
uložil odporcovi, ktorý bol v konaní neúspešný a zaviazal ho zaplatiť na účet Okresného súdu v Nových

Zámkoch súdny poplatok za návrh v sume 515,- eura.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť (správne zmeniť) a návrh zamietnuť. Uviedol, že predmetnú domovú nehnuteľnosť
nadobudol na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým je osvedčenie o dedičstve č.

D 40/99 vydaným viac ako pred desiatimi rokmi v rámci dedičského konania po svojom otcovi. Bránil sa
tým, že pokiaľ mali oprávnení dedičia námietky mohli svoj nárok uplatniť v dedičskom konaní , v rámci
ktorého však došlo k dedičskej dohode. Uviedol, že súd prvého stupňa úmyselne vôbec nerešpektoval
uložený právny názor odvolacieho súdu a znova rozhodol svojvoľne rovnako, ako pred vydaním
druhostupňového rozhodnutia. Vytýkal súdu prvého stupňa, že počas celého konania mali slovo len

navrhovatelia a ich veľmi blízki príbuzní ako svedkovia, ktorým súd umožnil opakovane predniesť svoje
predošlé klamstvá. Namietol, že vec prejednávajúci sudca je zaujatý voči jeho osobe , ktorú skutočnosť
zistil po poslednom pojednávaní. Ako dôvod zaujatosti sudcu uviedol, skutočnosť, že právna zástupkyňa
navrhovateľov je veľmi blízka kamarátka s otcom pána samosudcu. Poukázal na dôkazy, ktoré v konaní
predložil najmä na fotografie, z ktorých je úplne zrejmé, že navrhovatelia majú vybudovaný svoj rodinný

dom na úplne inej stavebnej parcele a starý dom zbúraný nebol. Namietal, že súd neprihliadol na
výpoveď svedkyne C. U., ktorá uviedla, že keď jeho otec nadobudol vlastnícke právo k rodinnému domu
vyplatil navrhovateľovi ako svojmu bratovi zákonný dedičský podiel. Záverom uviedol, že nesúhlasí s
rozhodnutím súdu prvého stupňa ani v časti o trovách konania a o súdnom poplatku, pretože sudca takto
rozhodol iba z osobnej zaujatosti voči jeho osobe a iba z pomsty, že si opovážil brániť svoje zákonné

a ústavné právo.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrili navrhovatelia, ktorí žiadali, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci na odvolacom
pojednávaní dospel k záveru, že odvolanie odporcu voči rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej
nie je dôvodne podané.

V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa potom, čo odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa ( v poradí prvý rozsudok) a vec mu vrátil na ďalšie konanie uznesením zo
dňa 26. mája 2011, č.k. 7Co/28/2011-124, správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového
stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celomrozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo veci samej, a preto poukazom
na ust. § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia
obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho aby odvolací

súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vo veci samej s ohľadom na dôvody uvádzané
navrhovateľom v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu
doplnil dokazovanie a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil. Závery, o ktoré súd prvého stupňa oprel

svoje rozhodnutie majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvého stupňa postupoval v intenciách
odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie odvolací súd považuje za správne. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu v dedičskom konaní vedenom po nebohom J. X. zomrelom dňa XX. XX. XXXX bývalým Štátnym
notárstvom v Nových zámkoch pod sp. zn. D 443/71 bola prejednaná domová nehnuteľnosť - nadstavba
nachádzajúca sa v kat. úz. Obce E., ako mimopozemnoknižné vlastníctvo, ktoré poručiteľ nadobudol
na základe dedičského uznesenia Štátneho notárstva vo Vrábľoch zo dňa 21. 06. 1944. Je preto

nepochybné, že v roku 1971 bola predmetom dedičského konania nehnuteľnosť, ktorú nadobudol
otec navrhovateľa a starý otec odporcu ešte v roku 1944. Výpoveďami svedkov však bolo v konaní
jednoznačne preukázané, že tento starý dom postavený inak s „nabíjaniny“ bol ešte pred uskutočnením
dedičského konania, ktoré prebehlo v roku 1971 zbúraný, a to niekedy v 50- tych rokoch minulého
storočia a na jeho mieste navrhovatelia postavili nový dom z tehly. Skutočnosť, že nový dom je tehlový

napokon nepochybne vyplýva aj z fotografie predloženej účastníkmi konania na č.l. 155 spisu. K
námietkam odporcu vo vzťahu k vypočutým svedkom - rodinným príslušníkom navrhovateľov odvolací
súd uvádza, že títo svedkovia sú aj s odporcom v príbuzenskom pomere. Odvolací súd považuje za
potrebné uviesť, že v konaní vypočutí svedkovia súrodenci navrhovateľa v 1. rade T. O., C. X., švagriná
navrhovateľovL.X.,svedokT.U.aG.Y.zhodnepotvrdili,žespornýdompostavilinavrhovateliaspoločne

na mieste starého domu, ktorí navrhovatelia zbúrali. Uviedli, že otec odporcu v dome nebýval, veľa rokov
býval v Košiciach a o dom sa nezaujímal. Za tejto dôkaznej situácie potom výpoveď svedkyne C. U.
nemá takú dôkaznú silu, aby poprela jednoznačné tvrdenia všetkých vyššie uvedených svedkov.

Vlastníctvo k novo zhotovenej veci nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba.

Spoluvlastníctvo k takejto stavbe vzniká vtedy, ak stavebníci mali úmysel spoluvlastníctvo založiť. V
konaní aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo preukázané ,že navrhovatelia spoločne uskutočnili stavbu
rodinného domu s úmyslom mať ju pre seba, preto nadobudli vlastnícke prvá k tejto nehnuteľnosti
originárnym spôsobom.

V časti o trovách konania a v súvislosti s týmto výrokom aj v časti o povinnosti odporcu zaplatiť súdny
poplatok za návrh na začatie konania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. f/ OSP pre nepreskúmateľnosť zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z výrokovej časti
napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľom náhradu trov konania v sume 1.978,26 eura. V rozpore s týmto výrokom súd prvého

stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľom priznal právo na náhradu trov
konania v sume 1.483,- euro, ktorá skutočnosť robí rozhodnutie v tejto časti súdu nepreskúmateľným
pre rozpor výroku rozsudku s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu v tejto časti. Z uvedených dôvodov
odvolací súd v časti týkajúcej sa povinnosti odporcu zaplatiť trovy konania a súdny poplatok napadnutý
rozsudok zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa

rozhodne o trovách celého konania vrátane trov tohto odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 OSP).

Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že odporca podal v podanom odvolaní aj námietku zaujatosti
voči vec prejednávajúcemu sudcovi Okresného súdu Nové Zámky Mgr. Petrovi Gajarovi. Namietal, že
vec prejednávajúci sudca je zaujatý voči jeho osobe , ktorú skutočnosť zistil po poslednom pojednávaní.

Ako dôvod zaujatosti sudcu uviedol, skutočnosť, že právna zástupkyňa navrhovateľov je veľmi blízka
kamarátka s otcom pána samosudcu a túto skutočnosť žiadal zohľadniť v odvolacom konaní. Záverom
uviedol, že sudca o trovách konania a povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol z pomsty a osobnej
zaujatosti voči jeho osobe.

Odvolací súd na odvolacom pojednávaní vyzval odporcu, aby sa vyjadril, či na takto znesenej námietke
zaujatosti trvá, pričom odporca výslovne uviedol, že na vznesenej námietke trvá a žiada, aby o nej
odvolací súd rozhodol.K vznesenej námietke zaujatosti sa vyjadril sudca Mgr. Peter Garaj , ktorý uviedol, že vo veci sa necíti
byť zaujatý, účastníkov konania a právnu zástupkyňa navrhovateľov osobne nepozná a nemá vzťah ani
k prejednávanej veci. Tvrdenia odporcu, podľa ktorých je vo veci zaujatý pre priateľský vzťah otca sudcu

k právnej zástupkyni navrhovateľov sú vymyslené a nepravdivé tvrdenia, pretože jeho otec právnu
zástupkyňu navrhovateľov nepozná.

Krajský súd v Nitre ako súd nadriadený Okresnému súdu Nové Zámky (§ 16 ods. 1 veta prvá
Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len "OSP") preskúmal vec z hľadiska ustanovení § 14 až § 16

OSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že v danej veci neboli zistené také skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali vylúčenie sudcu Mgr. Petra Garaja z prejednávania tejto veci.

Podľa § 14 ods. 1 OSP sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na
ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa § 15a ods. 1 OSP účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti
voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Podľa § 15a ods. 2 OSP účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom
pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť

o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom
a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov.

Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá
podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných
prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom (§ 2 ods. 2 cit. zákona).

Nestrannosť sudcov, ktorá je v civilnom procese zaisťovaná ustanovením § 14 ods.1 OSP o vylúčení
sudcov, má aspekt subjektívny, ktorý spočíva v nedostatku vnútorného, psychického vzťahu sudcu
k prejednávanej veci a účastníkom konania či ich zástupcom, ako i aspekt objektívny - kedy ide o
neexistenciu okolností, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o tom, že sudca zmienený subjektívny
vzťah k veci a účastníkom konania nemá. Tomuto zodpovedá aj právna úprava skutočností, ktoré

sú z hľadiska vylúčenia sudcu považované za právne relevantné. Ide o existenciu určitého právne
významného vzťahu sudcu a to k veci, v rámci ktorej by mal sudca konkrétny záujem na určitom
spôsobe skončenia konania a rozhodnutia vo veci, alebo k účastníkom konania, ktorý by bol založený
na príbuzenskom alebo osobnom pomere k nim, alebo k zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol
založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu príbuzenského alebo osobného.

K vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci môže dôjsť iba vtedy, keď je evidentné, že
vzťah sudcu k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom, dosahuje takú povahu a intenzitu, že aj
napriek zákonom stanoveným povinnostiam nebude môcť alebo nebude schopný nezávisle a nestranne
rozhodovať. Je potrebné, aby bol preukázaný vzťah sudcu k prejednávanej veci alebo účastníkom

konania či ich zástupcom a je potrebné taktiež vychádzať z hmotno-právneho rozboru skutočností, ktoré
k pochybnostiam viedli.

V prejednávanej veci odvolací súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala vylúčenie
sudcuzprejednávanejveci.Dôvodomnavylúčeniesudcu zprejednávanejveciniejeničímnepodložené

subjektívne tvrdenie odporcu o priateľkom pomere právnej zástupkyne navrhovateľov s otcom vec
prejednávajúceho sudcu. Je tomu tak o to viac, že vec prejednávajúci sudca sa výslovne vyjadril,
že k účastníkom konania ani k právnej zástupkyni nemá žiadny bližší vzťah, a týchto pozná len z
prejednávanej veci.

Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd nevylúčil sudcu Okresného súdu Nové Zámky Mgr. Petra
Garaja z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.