Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. marec 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/188/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113215913
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Singerová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4113215913.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobcov: 1/ F. M., narodená

XX.X.XXXX a 2/ A. M., narodený XX.X.XXXX, obaja bytom D. XX/XXX, D., obaja zastúpení advokátkou:
JUDr. Diana Beresecká, so sídlom Farská 33, Nitra, proti žalovanému: Západoslovenská vodárenská
spoločnosť, a.s., so sídlom Nábrežie za hydrocentrálou 4, Nitra, zastúpený advokátskou kanceláriou:
JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 35951087, o náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 120 000 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ 30 000 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2/ 30 000 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike prostredníctvom Okresného súdu Nitra súdny

poplatok zo žaloby vo výške 1833 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ žalobou požadovali, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť každému z
nich60000eurtitulomnáhradynemajetkovejujmydo30dníodprávoplatnostirozsudkusodôvodnením,
že žalovaný je vlastníkom kanalizačnej šachty, ktorá nebola zakrytá poklopom a do ktorej 10.5.2012
spadla ich dcéra S., v odpadovej vode kanála sa utopila, na následky čoho v ten istý deň zomrela,
pretože si porušil svoju právnu povinnosť podľa § 18 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch
a kanalizáciách a svojho prevádzkového poriadku, ktorý má podľa vyhlášky Ministerstva životného
prostredia č. 55/2004 Z.z. vypracovaný tým, že jeho zamestnanci nekonali s odbornou starostlivosťou

v decembri 2011 a v máji 2012, kedy vykonávali kontroly podľa prevádzkového poriadku, pretože si
nevšimli, že na kanalizačnej šachte chýba poklop a preto žalovaný zodpovedá za uplatnenú ujmu podľa
§ 420 odsek 2 Občianskeho zákonníka. V príčinnej súvislosti s týmto konaním žalovaného a v dôsledku
nečakaného a šokujúceho úmrtia ich dcéry im vnikla nemajetková ujma spočívajúca v porušení ich
práva na súkromie a rodinný život a pretože žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia podľa § 13
odsek 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť v danom prípade postačujúca, môže k zmierneniu ich
ujmy prispieť iba náhrada v peniazoch, ktorej sa v tomto spore domáhajú každý vo výške 60 000 eur.

Uviedli, že Vaneska sa im narodila po 11 rokoch po narodení prvej dcéry, veľmi sa na ňu tešili a boli
na seba naviazaní. Po jej smrti upustili od realizácie drevodomu, v ktorom túžila mať vlastnú izbičku,
v širšej rodine nič neoslavujú, nikam nechodia, s nikým sa nestretávajú, stále na ňu spomínajú, plačú,navštevujú psychiatra, pričom žalobca 2/ berie lieky, žalobkyňa 1/ nie, kvôli snahe opäť otehotnieť, čo
sa jej raz aj podarilo, ale kvôli zlému psychickému zdravotnému stavu potratila.

2. Žalovaný cestou svojho právneho zástupca v písomnom vyjadrení a aj na pojednávaní vyjadril
žalobcom ľútosť, ale so žalobou nesúhlasil s odôvodnením, že na náhradu nemajetkovej ujmy podľa §
13 Občianskeho zákonníka, ktorej zaplatenie v spore žalobcovia požadujú sa nevzťahuje § 420 odsek
2 Občianskeho zákonníka, ktorý sa vzťahuje na zodpovednosť za škodu a preto žalovaný nie je v
spore pasívne legitimovaný. Právny zástupca nenamietal, že k pádu S. do kanalizačnej šachty prišlo v

dôsledku toho, že na nej chýbal poklop. Z uvedeného dôvodu je preto zodpovedá osoba alebo osoby,
ktoré poklop odcudzili a preto navrhol vypočuť L. W. a pripojiť trestný spis A. U. a vypočuť ho. Ďalšími
zodpovednými sú prípadne aj jeho zamestnanci, ak porušili svoje povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu
a preto navrhol toto konanie prerušiť až do právoplatného skončenia trestného konania. Zodpovedným,
resp. spoluzodpovedným je aj švagor žalobcu 2/ O. A., pod ktorého dohľadom bola S.. A napokon
aj štát, pretože nevytvoril takú právnu úpravu, ktorá by takýmto tragickým udalostiam predchádzala.

Po skončení trestného konania okruh zodpovedných osôb rozšíril o poslanca N., ktorý skutočnosť, že
poklop chýba nenahlásil polícii a správcovi kanalizačnej siete, o riaditeľa mestských služieb Ing. Y., ktorý
informáciu o chýbajúcom poklope nikomu nepostúpil a žalobkyňu 1/ a žalobcu 2/, ktorí vedeli, že pokop
chýba a napriek tomu S. pustili na prechádzku. Za tragédiu sú preto primárne zodpovední neznámi
páchatelia krádeže a sekundárne je dôsledkom absolútnej ľudskej ignorancie a ľahostajnosti osôb, ktoré

vedeli o tom, že poklop chýba, ale neurobili žiadne opatrenia na odvrátenie resp. zníženie existujúcej
hrozby. Záverom uviedol, že bolo preukázané, že žalovaný neporušil žiadnu prevenčnú povinnosť,
pretože nebol preukázateľne informovaný o skutočnosti ohrozujúcej život.

3. Právna zástupkyňa žalobcov vo svojich písomných vyjadreniach a na pojednávaní uviedla, že

analogické použite § 420 odsek 2 Občianskeho zákonníka pri neoprávnenom zásahu do osobnostných
práv fyzickej osoby je vyriešené súdnou praxou a vyplýva aj z § 853 Občianskeho zákonníka.
Zodpovednosť žalovaného je daná, pretože bol podľa schváleného prevádzkového poriadku povinný
kontrolovaťaprevádzaťúdržbunajmenej2krátročneakovlastníkaprevádzkovateľverejnejkanalizácie,
ktoré nevykonával s odbornou starostlivosťou pretože si jeho zamestnanci počas kontrol v októbri 2011

a decembri 2011 nevšimli, že kanalizačný poklop chýba. Uviedla, že člen dozornej rady žalovaného mal
vedomosť o tom, že treba zabezpečiť osadenie poklopu. Namietala voči výsluchu L. W. s poukazom
na to, že ide o trestne stíhanú osobu, išlo by o nepriamy dôkaz a zistenie páchateľa krádeže poklopu
by nemalo za následok zánik zodpovednosti žalovaného, pretože v prípade solidárnej zodpovednosti
si žalobcovia uplatnili nárok voči žalovanému a nemajú záujem ju rozširovať. Namietala aj voči návrhu

na prerušenie konania kvôli prebiehajúcemu trestnému konaniu. Pre prípad zamietnutia žaloby navrhla
nepriznať žalovanému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, pretože neboli nevyhnuté. Záverom
uviedla, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný obe deklarované kontroly nevykonal
riadne a s odbornou starostlivosťou, pričom ani Krajský súd v Nitre nemal pochybnosť o tom, že skutok
sa stal a naznačil aj zodpovednosť žalovaného, pričom v spore bolo preukázané, že o chýbajúcom

poklope boli informovaní aj členovia predstavenstva a dozornej rady žalovaného. K výške nemajetkovej
ujmy uviedla, že je primeraná a zohľadňuje skutočnosť, že zodpovednými sú síce viaceré subjekty,
ale zodpovednosť žalovaného je výrazne vyššia, pričom by súd v prípade aplikácie § 438 odsek 2
Občianskeho zákonníka nemal prihliadať na zodpovednosť rodičov a obyvateľov mestskej časti, pretože
z ich strany nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti.

4. Právny zástupca žalovaného záverom namietal, že tvrdenie právneho zástupca žalobcov ohľadne
viacerých zodpovedných subjektoch je účelové, pre prípad, že súd má za preukázanú zodpovednosť
žalovaného za nemajetkovú ujmu, je zodpovedných celkom 9 subjektov, pričom pri aplikácii § 438 odsek
2 Občianskeho zákonníka najväčší podiel zodpovednosti nesie osoba, ktorá poklop ukradla.

5. Okresný súd Nitra uznesením z 3.11.2014 č.k.10C/188/2013-287 návrh žalovaného na prerušenie
konania do skončenia trestného konania vedného voči jeho dvom zamestnancom L. G. a Ing. O. B.
zamietol s odôvodnením, že aj v prípade preukázania ich vinu to nebude mať vplyv na toto konanie.
Uvedené rozhodnutie napadol odvolaním žalovaný. Krajský súd v Nitre uznesením z 30.1.2015

č.k.5Co/9/2015-299 rozhodnutie súd prvej inštancie zmenil a konanie prerušil až do právoplatného
skončenia trestného konania s odôvodnením, že v prípade nepreukázania viny to bude mať vplyv na
úspešnosť žaloby a v prípade preukázania viny by to ovplyvnilo okruh žalovaných a úspešnosť žaloby,pričom poukázal aj na § 135 OSP a vyjadril súhlas s argumentáciou žalovaného ohľadne odlišnosti
inštitútov škody a nemajetkovej ujmy.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov a svedkov a oboznámil sa s listom z 6.6.2012,
novinovými článkami, fotodokumentáciou, úplným výpisom z obchodného registra žalovaného, rodným
listom, úmrtným listom, listom o prehliadke mŕtveho, zápisnicou o ohliadke, lekárskymi správami z
2.1.2014, 15.4.2014 a 20.12.2016, záznamami z kontroly pravidelnej údržby kanalizačných poklopov a
trasami GPS za roky 2011 a 2012, prevádzkovým poriadkom, rozhodnutím Krajského úradu životného

prostredia Nitra, oznámením o plnení, pripojeným spisom Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/18/2015 z
neho z rozsudkom súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, výpoveďami L. W. a A. U. a zistil nasledovný
skutkový a právny stav:

X. Vanesa M. sa narodila XX.X.XXXX matke žalobkyni 1/ a otcovi žalobcovi 2/, ktorí sú manželia, pričom
v tom čase mali ešte jednu 17 ročnú dcéru Z.. S. sa im narodila po takmer 12 rokoch, bola vytúženým

a očakávaným dieťaťom. Rodičia s ňou trávili všetok voľný čas, kúpili si karavan a chodili na ryhy,
dovolenky a výlety a žalobca 2/ ju podľa možností brával aj na pracovné cesty. Rodina žila v byte v
W. G. a plánovali postaviť drevodom, pretože S. túžila po svojej izbičke, pričom od septembra 2012
mala nastúpiť do materskej škôlky. S. zomrela 10.5.2012 a tak v čase svojej smrti mala takmer 4 roky.
Intenzita vzájomného vzťahu rodičov a ich dcéry bola veľká, boli na seba navzájom veľmi naviazaní,

pričom medzi stranami nebolo sporné, že jej smrť zasiala do ich života značnou mierou a tak zasiahla
aj do života ostatných členov jej rodiny, obyvateľov mestskej časti W. G. a D..

8. Dňa 10.5.2012 bola S. so svojimi rodičmi na návšteve u starej matky z otcovej strany v dome, ktorý
sa nachádza na ulici Medzi vodami W. G. pri koryte rieky D. cca 200 metrov od kanalizačnej šachty,

ktorá je súčasťou verejnej kanalizácie, ktorej vlastníkom a prevádzkovateľom je žalovaný. Žalovaný je
právnická osoba, ktorá má formu akciovej spoločnosti, pričom od 6.3.2017 do 7.4.2014 bol členom jej
predstavenstva primátor mesta Nitra Doc. Ing. M. W. a od 5.7.2007 minimálne do 7.8.2013 bol členom jej
dozornej rady viceprimátor mesta Nitra S. S.. Žalovaný má od 06/2007 schválený prevádzkový poriadok
č. 807-46/2007, na základe ktorého má vykonávať kontrolu kanalizačných siete a objektov na sieti za

účelom zistenia potreby čistenia a opráv minimálne dva krát ročne. V auguste 2010 evidoval žalovaný
jeden vydaný liatinový poklop na ulici Medzi vodami. Dňa 6.9.2010 bola skolaudovaná stavba "D.-
prívodná stoka ČOV". Od vtedy až do mája 2012 neevidoval žalovaný žiadne vydanie kanalizačného
poklopu na tomto úseku. Podľa záznamov žalovaného mal vykonať na tomto úseku tri kontroly a to
prvú 22.5.2011, druhú 26.10.2011 a tretiu 22.12.2011. Druhu a tretiu kontrolu mali vykonať zamestnanci

žalovaného H. S. a O. G., pričom podľa GPS sa auto žalovaného aj v uvedené dni nachádzalo na
danom mieste. Zo záznamov vyplýva, že kontroly boli vyhodnotené bez zistenia závady na uvedenej
šachte. Dňa 4.5.2012 boli v blízkosti šachty čistiť mrežu dažďového výpustu zamestnanci žalovaného
Ing. O. B. a L. G., ktorí rovnako nezistili žiadnu závadu na uvedenej šachte. Na kanalizačnej šachte
však poklop chýbal dlhšiu dobu, čo potvrdili viacerí obyvatelia W. G., vypočutí v spore, resp. v trestnom

konaní ako svedkovia a aj žalobcovia. Poklop na kanalizačnej šachte chýbal aj na jeseň 2011, kedy na
ta upozorňovala obyvateľka W. G. G. W., ktorá býva vo vzdialenosti 100 metrov od šachty na stretnutí
občanov W. G. s primátorom mesta D., viceprimátorom mesta D. a poslancom mestského zastupiteľstva
mestaD.T.N.,čopreukázalivsporevypočutésvedkyneG.W.,I.R.,S.M.aC.G..PoslanecT.N.potvrdil,
že takéto stretnutie sa konalo, ale nevedel a vyjadriť k tomu, či takáto informácia tam odznela, pričom zo

stretnutia nebola robená zápisnica. G. W. dva týždne po stretnutí upozornila na chýbajúci poklop ešte raz
individuálne poslanca mestského zastupiteľstva T. N. ktorý túto informáciu odstúpil Mestským službám
mesta Nitra, ktoré ju po zistení, že to nie je ich povinnosťou ďalej nikomu nepostúpili. G. W. upozorňovala
na chýbajúci poklop aj dvoch mužov zvárajúcich mrežu cca dve mesiace pred 10.5.2012, ktorých sa
nepodarilo stotožniť. V celom tomto inkriminovanom období bola šachta prekrytá provizórne igelitom,

zaťaženým latami alebo pneumatikou z traktora a 10.5.2012 zakrytá tenkou preglejkovou doskou. Tieto
provizórne prekrytia urobila G. W. z dôvodu, že sa z kanála šíril zápach. Skutočnosť, že na kanalizačnej
šachte 10.5.2012 poklop chýbal nebola napokon sporná ani medzi stranami, pričom bola nesporne
dokázaná v trestnom konaní, ktoré sa na Okresnom súde Nitra viedlo pod sp. zn. 6T/18/2015 a aj v
tomto spore výpoveďami žalobcov, svedkov a listinnými dôkazmi.

9. Žalobcovia a aj strýko S. O. A., ktorý je švagrom žalobcu 2/ a býva vo vzdialenosti 500 metrov od
uvedenej šachty vedeli, že na nej chýba poklop a že je provizórne prekrytá, pričom túto skutočnosť
nikdy nikomu neoznamovali. Strýko a žalobca 2/ zvykli na uvedené miesto chodiť, strýko tam bolnaposledy pred zimou, žalobca 2/ týždeň pred 10.5.2012. Žalobca 2/ počas prechádzok držal S. v
blízkosti šachty za ruku. Dňa 10.5.2012 strýko okolo 17.00 hodiny až 18.00 hodiny navrhol, že sa pôjde
s S. a svojim maloletým synom prejsť, s čím žalobcovia súhlasili. Žalobkyňa 1/ uviedla, že vedela,

že pôjdu smerom k tejto kanalizačnej šachte, žalobca 2/ uviedol, že jeho švagor týmto smerom na
prechádzky nechodil. Ani jeden zo žalobcov strýka a ani S. neupozornili na chýbajúci poklop a ani im
neuložili žiadne opatrenia, ktoré majú vykonať v blízkosti šachty. Švagor si počas prechádzky všimol,
že kanál je prekrytý tenkou preglejkou a povedal S., ktorá išla samostatne a aj svojmu synovi T.,
aby išli od kanála ďalej. S. vtedy skočila na preglejku, ktorá sa pod jej váhou prelomila a spadla do

odpadovej šachty, kde ju strhla tečúca odpadová voda. Jej telo bolo vyplavené a zachytené na česlách
zachytávajúcich veľké nečistoty z hlavného odpadového kanála na čističke odpadových vôd v W. G..
Zomrela v ten istý deň, príčinou smrti bolo utopenie. Dňa 11.5.2012 vykonal žalovaný mimoriadnu
kontrolu a na šachtu, do ktorej spadla osadil betónový poklop, ktorý tam bol aj v čase ohliadky vykonanej
súdom 12.12.2013 a aj väčšie množstvo ďalších poklopov. Vo veci sa viedlo aj trestné stíhanie, v rámci
ktorého prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra po skončení vyšetrovania obžaloval zo skutku prečinu

usmrtenia v spolupáchateľstve dvoch zamestnancov žalovaného L. G. a Ing. O. B., ktorého sa mali
dopustiť tak, že im 4.5.2012 pri plnení ich pracovných povinností a to čistení ochrannej prepadovej
mreže malo byť G. W. oznámené, že cca 10 metrov od mreže chýba na kanalizačnej šachte kanalizačný
poklop, pričom ani jeden z ich túto informáciu nepreveril a neoznámil svojmu nadriadenému. Rozsudkom
Okresného súdu Nitra z 17.5.2016 sp. zn. 6T/18/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre

z 18.10.2016 č.k.1To/55/2016-537 boli uvedení zamestnanci žalovaného spod obžaloby právoplatne
oslobodení z dôvodu, že nebolo preukázané, že spáchali skutok, ktorý sa im kládol za vinu. Z rozsudku
odvolacieho súdu však vyplýva, že skutok t.j. že S. počas prechádzky zo strýkom, ktorému bola zverená
rodičmi kráčala po hrádzi a samostatne skočila na preglejkovú dosku, ktorou bol provizórne prekrytý
otvor kanalizačnej šachty, jej telo bolo strhnuté tečúcou odpadovou vodou a bola konštatovaná jej

smrť utopením sa stal. V trestnom konaní nebolo preukázané, že obžalovaných pri čistení mreže
niekto kontaktoval a upozorňoval na neprekrytie kanála, čím by bola preukázaná ich zodpovednosť za
nenahlásenie tejto skutočnosti. Odvolací súd záverom skonštatoval, že rozšírené dokazovanie o stave
kanalizačných otvorov v inkriminovanej lokalite, o spôsobe ich kontroly a zainteresovanosti ostatných
orgánov nebolo zbytočné z pohľadu vyššieho záujmu ochrany života a zdravia všetkých občanov

pohybujúcich sa pri odkrytých kanalizačných a iných otvoroch v správe predmetnej organizácie, ktorá
krátko po čine len v lokalite W. G. väčší počet betónových poklopov. Žalobcovia boli s nárokom na
náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.

10. Žalobkyňa 1/ po smrti S. navštívila raz psychiatrickú ambulanciu pre reaktívnu poruchu, faktorom

ktorej bolo tragické úmrtie dieťaťa. Žalobkyňa tvrdila, že farmakologickú liečbu odmietla, pretože chcela
znova otehotnieť, z lekárskej správy vyplýva, že u nej nebola potrebná a ďalšie vyšetrenie bolo
doporučené podľa potreby pri zhoršení stavu, ktorú ambulanciu už žalobkyňa nenavštívila. Žalobkyňa 1/
psychológa nenavštevovala. Žalobca 2/ navštevoval psychiatra dlhšie a pol roka užíval farmakologickú
liečbu. Žalobkyňa dňa 27.10.2012 potratila, z lekárskej správy vyplýva, že príčina potratu nebola

stanovená. Žalobcom sa 13.12.2013 narodil syn Z.. Žalobcom bolo z poisťovne Generali Slovensko
poisťovňa a.s. v súvislosti s úmrtím S. vyplatené poistné plnenie 740,88 eur.

11. Podľa článku 16 odsek 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavy"),
každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

12. Podľa článku 1 odsek 2 Ústavy, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá
medzinárodnéhopráva,medzinárodnézmluvy,ktorýmijeviazaná,asvojeďalšiemedzinárodnézáväzky.

13. Podľa hlavy I článku 8 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z 4.11.1950,

ktorý Československá federatívna republika ratifikovala 19.3.1992 a pre Slovenskú republiku sa stal
záväzný 1.1.1993 právo na rešpektovanie rodinného, súkromného života, obydlia a korešpondencie.

14. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "Občiansky zákonník"), fyzická
osobamáprávonaochranusvojejosobnosti,najmäživotaazdravia,občianskejctiaľudskejdôstojnosti,

ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.15. Podľa § 13 odsek 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

16. Podľa § 13 odsek 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho
vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

17. Podľa § 13 odsek 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

18. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

19. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

20. Podľa § 420 odsek 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

21. Podľa § 420 odsek 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo
fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto
osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa
pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

22. Podľa § 420 odsek 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

23. Podľa § 18 odsek 1 písmeno a) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných

kanalizáciách a o zmene a ďalších zákonov, prevádzkovateľ verejnej kanalizácie je povinný
prevádzkovať verejnú kanalizáciu v súlade s osobitnými predpismi, všeobecne záväzným nariadením
obce, prevádzkovým poriadkom verejnej kanalizácie, podmienkami stanovenými na túto prevádzku
rozhodnutiami príslušných orgánov verejnej správy.

24. Podľa § 18 odsek 1 písmeno b) zákona, prevádzkovateľ verejnej kanalizácie je povinný vykonávať
riadnu a pravidelnú údržbu verejnej kanalizácie.

25. Podľa vyhlášky 55/2004 Z.z. Ministerstva životného prostredia SR, ktorou sa ustanovujú náležitosti
prevádzkových poriadkov verejných vodovodov a verejných kanalizácií

26. Podľa § 193 veta tretia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, (ďalej len "CSP") je
súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o
osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

27.Predmetomsporujenárokžalobcovztituluochranyosobnostipodľa§11anasledujúceObčianskeho
zákonníka a to práva na ich súkromie a rodinný život, ktoré boli porušené, pričom požadujú náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, keďže nie je, podľa ich názoru, postačujúce zadosťučinenie podľa §
13 odsek 1 Občianskeho zákonníka. V spore nebolo sporné, že žalobcovia sú aktívne legitimovaní,

sporná však bola pasívna legitimácia žalovaného, pretože žalovaný spochybňoval svoju zodpovednosť,
resp. zodpovednosť svojich zamestnancov, jej rozsah a s tým súvisiacu výška náhrady. V vykonaného
dokazovania bolo nesporne preukázané, že maloletá dcéra žalobcov 10.5.2012 zomrela po tom, čo
stúpila na provizórne prikrytú kanalizačnú šachtu vo vlastníctve žalovaného, na ktorej nebol riadny
poklop a to dlhodobo, čo bolo v preukázané viacerými svedeckými výpoveďami obyvateľov mestskej

časti W. G. a aj výpoveďou žalobcov, čo napokon žalovaný ani nerozporoval. Jeho zamestnanci však
napriek tomu vykonali minimálne v dňoch 26.10.2011 a 22.12.2012 kontroly uvedenej kanalizačnej
šachty tak, že túto skutočnosť nezistili. Na základe tohto dospel súd k záveru, že kontroly nevykonali
riadne v súlade s prevádzkovým poriadkom žalovaného a § 18 odsek 1 písmeno a) zákona č. 442/2002Z.z., čím porušili svoje pracovné povinnosti a aj zákonné povinnosti. Porušenie povinností dvoch ďalších
fyzických osôb, ktorým bola uvedená skutočnosť oznámená obyvateľkou mestskej časti W. G., ktorí
však ďalej nevykonali žiadne opatrenia, pričom rovnako mohli byť zamestnancami žalovaného, nebola

vyšetrovaním v trestnom konaní, ktoré sa viedlo voči dvom ďalším zamestnanom žalovaného a ani v
tomto konaní preukázaná. V trestnom konaní nebolo zistené ani porušenie pracovných povinností dvoch
ďalších zamestnancov žalovaného, ktorí sa krátko pred tragédiou nachádzali v blízkosti kanalizačnej
šachty v súvislosti s plnením pracovných povinností a preto boli spod obžaloby prokurátora právoplatne
oslobodení. Z uvedeného trestného konania, ale aj z tohto civilného konania však nesporne vyplýva, že

trestný čin usmrtenia sa stal, ktorým rozhodnutím je súd podľa § 193 CSP viazaný. Žalovaný sa v spore
bránil nedostatkom svojej pasívnej vecnej legitimácie s poukazom na to, že nie je možné aplikovať § 420
odsek 2 Občianskeho zákonníka na nároky podľa § 13 odsek 3 Občianskeho zákonníka. Je nesporné,
že právo na ochrany osobnosti podľa citovaných ustanovení § 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka
je popri nároku na náhradu škody podľa § 420 a nasledujúce Občianskeho zákonníka samostatným
nárokom, ktorým vzťahom sa zaoberal už Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach

sp. zn. 4Cdo168/2009 a sp. zn. 3Cdo/228/2012, ktorý v uvedenom rozhodnutí poukázal na ďalšie
rozhodnutia podrobené dovolaciemu prieskumu, v ktorých ustálil, že právnym vzťahom zodpovednosti
za nemajetkovú ujmu (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka) sú obsahom a účelom najbližšie právne
vzťahy zodpovednosti za majetkovú ujmu (škodu) spôsobenú v majetkovej sfére poškodeného (§ 420
a nasl. Občianskeho zákonníka) analogicky (§ 853 Občianskeho zákonníka v spojení s § 420 ods. 2

tohto zákonníka) a preto pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený
niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa
takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. Podobné stanovisko zaujal aj Ústavný
súd Českej republiky v náleze PL.ÚS 16/04 zo 4.5.2005 s odporúčaním, že by bolo vhodné opustiť
poňatie škody ako majetkovej ujmy a za škodu považovať aj ujmu vzniknutú pôsobením na telesnú a

duševnú integritu poškodeného, na ktoré poukázal Ústavný súd Českej republiky v náleze I.ÚS 2844/14
z22.12.2015,ktorýrozhodovalosťažnostipozostalýchvsporeoochranuosobnosti,kdežalovanýmbolo
zdravotnícke zariadenie ako právnická osoba. Súd sa s uvedenými právnymi závermi v plnom rozsahu
stotožňuje a preto argumentáciu žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie nepovažoval
za dôvodnú a dospel k záveru, že žalovaný zodpovedná podľa § 420 a nasledujúce Občianskeho

zákonníka a to konkrétne podľa § 420 odsek 2 Občianskeho zákonníka za svojich zamestnancov ako
fyzické osoby, ktorá použil na výkon svojej činnosti za nemajetkovú ujmu žalobcov, ktorá im ich konaním
resp. nekonaním vznikla, pretože boli preukázané všetky predpoklady zodpovednosti a to protiprávny
úkon, vznik škody, príčinná súvislosť a aj zavinenie. Z vykonaného dokazovania okrem toho vyplynulo,
že štatutárne orgány oprávnené konať za žalovaného a to člen jeho predstavenstva a dozornej rady

celkom preukázateľne vedeli o skutočnosti, že kanalizačná šachta, do ktorej S. spadla nie je prikrytá
poklopom, pretože im to oznámila obyvateľka miestnej časti G. W. v októbri 2011, čo bolo preukázané
v konaní vypočutými svedkyňami a aj vyjadrením poslanca T. N., ktorý potvrdil, že takéto stretnutie sa
za ich účasti konalo.

28. Protiprávnosť správania však okrem rozporu s právnou povinnosťou stanovenou priamo zákonom
alebo iným predpisom objektívneho práva, môže spočívať aj v nezachovaní určitého všeobecného
štandardu správania sa, napr. porušenia generálnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho
zákonníka a to najmä v prípade ak neexistuje výslovná právna norma dopadajúca na správanie,
ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje najmä na

prípady kedy vzhľadom na všeobecnú ľudskú skúsenosť je možné rozumne predvídať s prihliadnutím na
konkrétneokolnosti,žemôžedôjsťkuškode.(rozsudokNSČRsp.zn.25Cdo/1400/2000)Zvykonaného
dokazovania a to výsluchom žalobcov a svedkov bolo preukázané, že si žalobcovia, strýko S. a viacerí
obyvatelia mestskej časti W. G. nesplnili svoju prevenčnú povinnosť podľa citovaného ustanovenia,
pretože nikomu nenahlásili skutočnosť, že poklop na kanalizačnej šachte chýba, hoci chýbal podľa

ich vyjadrenia dlhodobo, pričom išlo o frekventovanú oblasť a viacerým napadlo, že sa môže stať
tragédia. Žalobcovia, ako rodičia okrem toho zverili svoje maloleté dieťa strýkovi, ktorého v tomto smere
nepoučili, aby vykonal aspoň minimálne bezpečnostné opatrenia tak, ako ich vykonával žalobca 2/, ktorý
držiaval S. počas prechádzok v blízkosti šachty za ruku. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že
ako jediná si svoju prevenčnú povinnosť splnila G. W., ktorá upozornila na chýbajúci poklop, ale aj to

najmä z dôvodu, že sa zo šachty šíril nepríjemný zápach a následne ju z uvedeného dôvodu provizórne
prikrývala, naposledy tenkou preglejkou, čo sa však rovnako mohlo podpísať na tragédii, ku ktorej
prišlo tým, že S. mohla byť presvedčená o tom, že poklop je bezpečný a preto naň stúpila. Čiastočne
si splnil svoje povinnosti poslanec mestského zastupiteľstva mesta Nitra T. N., ktorý skutočnosť, žešachta nie je riadne prikrytá oznámil, ale nie kompetentnému orgánu, a vôbec si ich nesplnili Mestské
služby v Nitre, resp. ich riaditeľ, ktorý toto oznámenie nikomu ďalej nepostúpil na vybavenie po tom,
čo zistili, že nie je v ich kompetencii. V tomto smere súd poukazuje aj na závery rozsudkov oboch

trestnýchsúdov,ževdanejveciprišlokobjektívnejsituácii,ktorábolavyústenýmzlyhania,nedostatočnej
opatrnosti, ľahostajnosti a apatie obyvateľov bývajúcich v blízkosti šachty, strýka, organizačných štruktúr
mesta D., ako aj spoločnosti, ktorej kanalizačná sieť v mieste tragédie patrí. Súd sa v tomto smere
nestotožnil s námietkami žalovaného ohľadne ďalších zodpovedných osôb a to páchateľa krádeže, preto
nebolo preukázané, že k absencii poklopu došlo v dôsledku prečinu krádeže, v ktorom smere sa viedlo

neúspešné vyšetrovanie, ktorým nebolo preukázané, že ku skutku krádeže skutočne prišlo, pričom z
vyjadrenia G. W. vyplýva, že na inkriminovanom mieste sa zvykla zhromažďovať mládež a preto mohlo
dôjsť rovnako aj k vandalizmu, resp. nebolo vôbec preukázané z akého dôvodu poklop chýba a preto
súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalovaného v tomto smere zamietol.

29. V spore nebolo sporné, že medzi S. a jej rodičmi bol blízky vzťah, S. bola ich vytúženým dieťaťom

a zomrela vo veku necelých 4 rokov, nečakane a tragicky, pričom sa tak stalo v dôsledku hrubého a
opakovaného pochybenia žalovaného, ktorý tak neoprávnene zasiahol do práva žalobcov na ochranu
ich súkromia a práva na rodinný život a preto aj podľa názoru súdu nie je zadosťučinenie podľa §
13 ods. 1 Občianskeho poriadku dostatočné. Súd pri určení výšky náhrady prihliadal na už uvedené
okolnostiintenzityvzájomnéhovzťahuS.ajejrodičov,jejvekaajktomu,žezostranyžalovanéhonebola

žalobcom, ako jej rodičom poskytnutá žiadna satisfakcia, napriek tomu, že žalovaný prejavil formálnu
ľútosť, nijakým iným spôsobom sa žalobcom neospravedlnil, nenahradil im ich ujmu a ani nepriznal svoju
zodpovednosť argumentujúc zodpovednosťou, záverom až deviatich subjektov, pričom súd zohľadnil
aj jeho majetkové pomery, ktoré nasvedčujú tomu, že žalobou uplatnená náhrada nebude pre neho
likvidačná, pretože ide o akciovú spoločnosť, ktorej základné imanie je vo výške 176 033 653,04 eur.

Vzhľadom k tomu, že strata blízkej osoby a najmä dieťaťa je pre väčšinu ľudí tou najväčšou stratou, s
ktorou sa môžu v živote stretnúť, pričom nemajetkovú ujmu pozostalí pociťujú veľmi úkorne a je preto
potrebné, aby bola z ich pohľadu spravodlivo nahradená a aj s poukazom na nález Ústavného súdu
Českej republiky I.ÚS 2844/14 z 22.12.2015 súd dospel k záveru, že žalovaná výška nemajetkovej ujmy
je primeraná.

30. Podľa § 438 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

31. Podľa § 438 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že

tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

32. Ak je škoda spôsobená viacerými škodcami, pričom stačí aj aby konali nezávisle od seba, ako v
danom prípade, tak za ňu zodpovedajú spoločne a nerozdielne, pričom poškodený si môže uplatniť
náhradu od ktoréhokoľvek škodcu, ktorý je povinný ju nahradiť v plnom rozsahu. Ustanovenie § 438

odsek 2 Občianskeho zákonníka však v odôvodnených prípadoch pripúšťa súdu zmeniť túto solidárnu
zodpovednosť na zodpovednosť delenú a rozhodnúť, že každý zo škodcov zodpovedá za škodu v určitej
výške a v prípade ak nie sú žalovaní všetci škodcovia, priznať nárok na náhradu škody v menšom
rozsahu, ako bola spôsobená. V danom prípade súd tieto výnimočné okolnosti na uplatnenie delenej
zodpovednosti videl v okolnostiach spôsobenia škody a to v správaní sa všetkých už spomenutých

dotknutých osôb. Vzhľadom k tomu, že v prípade žalovaného išlo o opakovanú hrubú nedbanlivosť,
ktorú súd hodnotil prísnejšie v porovnaní s porušením povinností ostatných škodcov a teda miera
jeho zavinenia je vyššia ako ostatných zodpovedných, rozhodol súd, že žalovaný zodpovedá za ujmu
spôsobenúžalobcomvrozsahu?-icenadelikte.Zuvedenýchdôvodovpriznalsúdkaždémuzožalobcov,
ako rodičov, právo na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30 0000 eur a vo zvyšnej časti žalobu z

uvedených dôvodov zamietol. Záverom súd poznamenáva, že uvedená výška náhrady má pôsobiť aj
na zodpovednostný subjekt tak, aby sa snažil obdobným zásahom do práva na súkromný život iných
predchádzať.

33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 2 CSP a pretože obe strany sporu boli

úspešné v rovnakom rozsahu, nepriznal im náhradu trov konania.

34. Pretože žalobcovia boli od platenia súdneho poplatku zo žaloby oslobodení a súd ich žalobe
čiastočne vyhovel, zaviazal žalovaného podľa § 2 odsek 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkocha podľa položky 7b Sadzobníka uvedeného zákona na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby vo výške
1833 eur ( 66 eur + 3% z 60000 eur = 1800) Slovenskej republike na účet Okresného súdu Nitra do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.