Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/512/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311201595
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6311201595.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu G. K., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom C. č. XX, J., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Lion Law
Partners s. r. o., so sídlom, Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti žalovanej
Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812
72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o náhradu škody vo výške 1.244,69 Eur s príslušenstvom, na základe
odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 2C/86/2011-140 zo dňa 19. 02. 2014,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Brezno p o t v r d z u j e.
Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Brezno ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný
súd“) rozsudkom zo dňa 19. 02. 2014 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.244,69 Eur
spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania z uvedenej istiny za dobu omeškania od 03. 08. 2010 do
zaplatenia, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Zároveň uložil žalovanej povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania vzniknuté z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 1.068,32 Eur,
taktiež v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok).

1. 2. V odôvodnení (v poradí druhého) rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa
(prostredníctvomprávnehozástupcu)domáhaluplatňovanéhonárokuztitulunáhradyškodyspôsobenej
nezákonným rozhodnutím v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci v znení zmien a doplnkov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“), a to na základe
tej skutočnosti, že za nezákonné rozhodnutie považoval Uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného
zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície, oddelenie skráteného vyšetrovania Brezno ČVS: ORP-157/
OSV-BR-2007 zo dňa 07. 05. 2007, ktorým mu bolo vznesené obvinenie pre prečin krádeže podľa § 212

ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona a za prečin porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 1 Trestného zákona, pričom na podklade uvedeného uznesenia bola na neho dňa 30. 07. 2007
Okresnou prokuratúrou Brezno podaná na Okresný súd Brezno obžaloba (1Pv 95/07-14). Rozsudkom
Okresného súdu Brezno č. k. 4T/28/2007-168 zo dňa 30. 11. 2009 bol spod obžaloby oslobodený. Keďže
v uvedenej trestnej veci sa nechal navrhovateľ obhajovať advokátom JUDr. Petrom Kočičkom, ktorý
vykonával advokáciu najskôr samostatne a následne v mene a na účet spoločnosti Lion Law Partners
s. r. o., a za vykonanú obhajobu zaplatil celkove sumu 1.244,69 Eur (vrátane 19 %-nej DPH), túto sumu

si z vyššie uvedeného dôvodu uplatnil v tomto spore.
1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenia a stanoviská
strán sporu (pôvodne - účastníkov konania), na vykonané dokazovanie a na konkrétne zákonné
ustanovenia(§7ods.2a3,§9ods.1vspojitostis§84,§85ods.3,§21ods.3vetaprvá§79ods.1vetapiata Občianskeho súdneho poriadku, § 1 písm. a/ zák. č. 412/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák.
č. 514/2003 Z.z., a § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1/ písm. a/, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1/ písm. b/ a písm. f/ zák. č.
514/2003 Z.z.) a následne konštatoval, že: „Zákon č. 514/2003 Z.z. bol zmenený zákonom č. 412/2012

Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2013 teda v priebehu rozhodovania tohto konania, konkrétne
v čase, po vydaní prvého prvostupňového rozsudku (26.10.2011) a v čase rozhodovania o odvolaní na
odvolacom súde. Keďže novela zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. zákon č. 412/2012, neobsahuje prechodné
ustanovenia potrebné pre určenie pasívnej legitimácie pri začatých konaniach, takéto pochybenie alebo
nezrozumiteľnosť zákona nemôže byť na ďalšiu ujmu žalobcu, ktorý si svoj nárok riadne uplatnil podľa

zákona účinného v čase podania návrhu. Súd dáva do pozornosti, že v danom prípade nedošlo ani
k zmene ust. § 4 ods. 1/ písm. b, t.j. totožné znenie novely č. 412 s textom zák.č.514/2003 Z.z.
ani k zmene písm. f/, preto má súd za to, že žalobcom označený pasívne legitimovaný účastník je
správny.“ Ďalej prvoinštančný súd uviedol: „Súd mal v konaní preukázané, že poverený príslušník PZ
Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície, oddelenie skráteného
vyšetrovania, Brezno, npor. Bc. Ľubica Antalová vydala dňa 07.05.2007 uznesenie o vznesení obvinenia

pod ČVS:ORP-157/OSV-BR-2007 obvinenému G. K., t.j. žalobcovi, za prečin krádeže podľa § 212
ods. 2/ písm. a/ a ods. 3/ písm. a/ Trestného zákona a za prečin porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1/ Tr. zákona, lebo na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že
žalobca vykonal dňa 09.02.2007 krádež vlámaním do bytu a spôsobil škodu krádežou vo výške 30 000,-
Sk a poškodením vo výške 7 900,- Sk. Proti uzneseniu v časti týkajúcej sa začatia trestného stíhania

sťažnosť nebola prípustná a proti uzneseniu v časti týkajúcej sa vznesenia obvinenia bola sťažnosť
prípustná do 3 dní od jeho oznámenia poverenému príslušníkovi, ktorý sťažnosť vydal. Uznesenie o
vznesení obvinenia bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 21.05.2007, proti tomuto uzneseniu
žalobca riadny opravný prostriedok - sťažnosť nepodal a dňa 30.07.2007 bola Okresnému súdu Brezno
doručená z Okresnej prokuratúry Brezno obžaloba zo dňa 25.07.2007 pod 1Pv 95/07-14, ktorá bola

náhodným výberom pridelená do senátu 4T a vedená pod sp. zn. 4T/28/07. Dňa 19.11.2007 bol v
konaní 4T 28/07-79 vydaný trestný rozkaz, ktorý bol žalobcovi doručený prostredníctvom polície dňa
13.02.2008. Prostredníctvom obhajcu JUDr. Petra Kočičku podal žalobca proti trestnému rozkazu odpor,
ktorý bol doručený Okresnému súdu Brezno dňa 21.02.2008. Rozsudkom Okresného súdu Brezno
č.k. 4T/28/2007-168 zo dňa 30.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.01.2010 bol žalobca

spod obžaloby oslobodený, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Súd mal v konaní
preukázané, že žalobca sa dal v trestnom konaní vedenom na OS Brezno č.k. 4T/28/2007 obhajovať
advokátom, JUDr. Petrom Kočičkom, ktorý vykonával advokáciu najskôr samostatne a neskôr v mene a
naúčetspoločnostiLionLawPartnerss.r.o.,čímžalobcavyužilsvojeústavnéprávo,anasvojuobhajobu
sa nechal zastupovať osobou znalou práva. Obhajca vykonával v trestnom konaní 4T/28/2007 jednotlivé

úkony obhajoby, na základe čoho mu vznikol nárok na odmenu a náhrady za poskytnuté právne služby.
Súdmalpreukázané,žedňa27.01.2010zaplatilžalobcaobhajcovisumu652,18Eur,čojezdokladované
v účtovnom denníku po položkou G. a zaznamenané v pokladničnej knihe zo dňa 27.01.2010 pod číslom
XXX, príjem - obhajoba a taktiež dňa 14.02.2002 obhajca prijal od žalobcu zálohu v sume 17850.- Sk t.j.
592,51 Eur, čo vyplýva z peňažného denníka pod č. XX, K. - prijatá záloha. Žalobca vyplatil za obhajobu

odmenu v celkovej výške 1244,69 Eur.“ Následne súd prvej inštancie presne špecifikoval jednotlivé
úkony právnej služby (obhajoby) a presnú výšku prináležiacej náhrady v zmysle vyhlášky č. 655/2004
Z.z. Zároveň konštatoval, že „z predložených listín mal preukázané skutočné vykonanie jednotlivých
úkonov, ktoré neboli zo strany žalovanej spochybňované a ani namietané.“
1. 4. V súvislosti s obranou žalovanej, že žalobca nepodal riadny opravný prostriedok - sťažnosť

proti uzneseniu o vznesení obvinenia ČVS:ORP-157/OSV-BR-2007 v zmysle § 6 ods. 2 zák. č.
514/2003 Z.z., súd prvej inštancie uviedol, že „má za to že v danom prípade je možné na žalobcu
aplikovať splnenie podmienky prípadu hodného osobitného zreteľa, pretože odvolávajúc sa už na platnú
judikatúru, predovšetkým na Nález ÚS ČR č. IV. ÚS 3719/10 zo dňa 2.6.2011 má za to, že opravný
prostriedok, ktorým je sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia je v danom prípade výslovne len

formálnym neefektívnym procesným úkonom, o ktorom by bol býval rozhodoval prokurátor Okresnej
prokuratúry Brezno, ktorý má zo zákona povinnosť dozerať z úradnej povinnosti na prípravné konanie
a v konečnom dôsledku prokurátor aj podal na žalobcu obžalobu. Z tohto možno jednoznačne vyvodiť
záver, že sťažnosť podaná žalobcom ako obvineným by bola bývala zamietnutá. V danom prípade
nie je na mieste posudzovať nepodanie riadneho opravného prostriedku proti uzneseniu povereného

príslušníka PZ ako dôvod pre nepriznanie nároku na náhradu škody, pretože takýto procesný úkon
by nedosiahol požadovanú nápravu a v súlade s platnou judikatúrou napr. Nálezom ÚS ČR IV. ÚS
3719/10akoajrozsudkamiEurópskehosúdupreľudsképráva,účastníciniesúpovinnívyužívaťopravné
prostriedky, ktoré sú v konečnom dôsledku nedostatočné a neefektívne. Vek žalobcu v čase vzneseniaobvinenia, kedy bol vo veku blízkom veku mladistvých (mal XX rokov), nedostatočná vedomosť o svojich
právach, nedostatok finančných prostriedkov na obhajobu, ale predovšetkým nepodaný neefektívny
riadny opravný prostriedok spĺňajú prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle § 6 ods. 2/ druhá veta,

zák. č. 514/2003 Z.z.“
1. 5. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na zákonné znenia ustanovení § 15 ods. 2, § 16 ods. 4 a § 18
ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. a vychádzajúc z týchto ustanovení uviedol, že „dospel k záveru, že žalobcovi
vzniklaškodazdôvodutrovkonaniazaobhajobuvžalovanejsume1244,69Eur.Súdmalpreukázané,že
žalobca žiadosťou zo dňa 26.05.2010 žiadal Ministerstvo vnútra SR o predbežné prejednanie nároku na

náhradu škody titulom vzniknutých trov právneho zastúpenia vo výške 1244,69 Eur, nakoľko v trestnom
konaní využil svoje právo a nechal sa obhajovať osobou znalou práva, advokátom JUDr. Petrom
Kočičkom, následne spoločnosťou Lion Law Partners, s.r.o. so sídlom Horná 32, Banská Bystrica.
Žiadosť bola žalovanej doručená dňa 31.05.2010. Za vykonanú obhajobu žalobca vyplatil advokátovi v
zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. tarifnú odmenu vrátane náhrad a DPH v sume 1244,69 Eur.
Listom zo dňa 26.07.2010 Ministerstvo vnútra SR, sekcia legislatívy a vonkajších vzťahov, pod sp. zn.

SLV-PS-492/2010,právnemuzástupcovižalobcuoznámilo,žepopreštudovanípredloženýchmateriálov
dospelo k záveru, že v predmetnom prípade poverený príslušník odboru skráteného vyšetrovania Úradu
justičnej a kriminálnej polície OR PZ Brezno, pri vyšetrovaní predmetnej veci postupoval v zmysle
príslušných ustanovení Trestného poriadku, s jeho rozhodnutím a postupom sa stotožnil i dozorujúci
prokurátor, ktorý podal aj obžalobu a podľa ministerstva zo strany povereného príslušníka OR PZ Brezno

nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, preto žiadosti o náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci nevyhovelo. Zároveň mal súd preukázané, že žalovaná žiadosť o predbežné prerokovanie
na náhradu škody zaslanú mu žalobcom odstúpila aj na Generálnu prokuratúru dňa 14.06.2006, ktorá
po jej preskúmaní listom zo dňa 03.08.2010 pod sp. zn. XV/5 Spr 46/10-7 taktiež oznámila právnemu
zástupcovi žalobcu, že žiadosti nevyhovuje, nakoľko nebol zo strany prokuratúry zistený nezákonný

postup ani porušenie zákona. Vzhľadom k tomu, že žalovaná žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody nevyhovela, žalobca sa v zákonnej lehote v zmysle § 19 ods. 1/ zák. č.
514/2003 Z.z. v platnom znení, domáhal svojho práva súdnou cestou. Súd na základe hore uvedených
skutočností dospel k záveru, že žalobcovi vznikla škoda z dôvodu vzniku trov konania za obhajobu v
trestnom konaní, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd priznal

navrhovateľovi v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 ods. 1 Nar. vlády č. 87/1995 Zb. v
platnom znení aj úrok z omeškania, ktorý je vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná
úrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatnákprvémudňuomeškania,ktorýmboldeň03.08.2010,
t.j. nasledujúci deň po doručení zamietnutej žiadosti odporcom t.j. 1%, žalobcovi preto vznikol nárok na
úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 03.08.2010 do zaplatenia.“

1. 6. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou v dobe jeho rozhodovania
platného a účinného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalobcovi, ktorý mal
v spore plný úspech priznal voči žalovanej náhradu trov konania (predstavujúcu náhradu trov právneho
zastúpenia) za presne špecifikované úkony právnej služby.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie v ktorom žiadala,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu zamietol. Zároveň
žiadala, aby v prípade, ak odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdí, vyslovil prípustnosť
dovolania z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Otázku, ktorá by
mala byť dôvodom prípustnosti dovolania a ktorá by mala zásadný právny význam na rozhodnutie,

nezadefinovala.
2. 2. Žalovaná v odôvodnení odvolania uviedla v zásade tri dôvody, pre ktoré považuje rozsudok súdu
prvej inštancie za vecne nesprávny.
2. 3. V prvom rade poukázala na ustanovenie § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. z ktorého vyplýva, že právo
na náhradu škody v zmysle uvedeného ustanovenia „sa zakladá na podmienke, že rozhodnutie bolo

zrušené ako nezákonné. Rozhodnutím príslušného orgánu, ktorým konštatuje nezákonnosť rozhodnutia
je súd v konaní viazaný a nemôže prípadnú nezákonnosť rozhodnutia posudzovať ako predbežnú
otázku.“
2. 4. Zároveň v tejto súvislosti ďalej poukázala i na ustanovenie § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., z
ktorého vyplýva, že právo vyplývajúce z odseku 1 uvedeného ustanovenia možno priznať iba vtedy,

ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Následne uviedla, že „z vyššie uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že podanie riadneho
opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu, je jednou z obligatórnych podmienok priznaniapráva na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., výnimkou sú len prípady hodné osobitného zreteľa.
(...) Keďže žalobca nepodal riadny opravný prostriedok proti uzneseniu o vznesení obvinenia napriek
tomu, že bol o možnosti podať tento opravný prostriedok riadne poučený, nesplnil obligatórnu zákonnú

podmienku na priznanie práva na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. a preto nie je možné mu
toto právo zákonne priznať. Žalobca taktiež nepreukázal ani to, že sa v jeho prípade jedná o prípad
hodný osobitného zreteľa. To, že v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia mal žalobca vek blízky
veku mladistvých, podľa ustanovenia § 127 ods. 2 Trestného zákona nemožno považovať za dôvod
hodný osobitného zreteľa pre nepodanie riadneho opravného prostriedku voči uzneseniu o vznesení

obvinenia.“
2. 5. Okrem toho žalovaná namietala, že z ustanovenia § 230 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že
dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva
prokurátor. V tejto súvislosti uviedla, že „vyšetrovanie sa končí podaním obžaloby, ktorú môže podať iba
prokurátor, alebo zastavením trestného stíhania, alebo postúpením veci inému orgánu. Vzhľadom na
skutočnosť,žedozornadzachovanímzákonnostipredzačatímtrestnéhostíhaniaavprípravnomkonaní

vykonáva prokurátor je zrejmé, že, ak prokurátor nezruší rozhodnutie vyšetrovateľa alebo nezákonné,
resp. zamietne sťažnosť obvineného ako nedôvodnú a podá na súd obžalobu, stotožní sa s výsledkami
vykonaného vyšetrovania a odobrí postup vyšetrovateľa danej veci. Vzhľadom na vyššie uvedené nie
je (...) možné, aby za spôsobenú škodu zodpovedal štát zastúpený Ministerstvom vnútra Slovenskej
republikyvzmysle§4ods.1písm.b/zák.č.514/2003Z.z.,tedaMinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky

neprichádza do úvahy ako ústredný orgán štátnej správy, ktorý má konať za Slovenskú republiku podľa
§ 4 zák. č. 514/2003 Z.z.“ a podľa jej názoru „je príslušná konať za Slovenskú republiku Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky.“ Túto argumentáciu podporila i s poukazom na skutočnosť, že novelou
vykonanou zák. č. 412/2012 Z.z. zo dňa 27. 11. 2012 došlo k zmene a doplneniu zák. č. 514/2003 Z.z.
(i) v ustanovení § 4.

3. 1. Žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil a žalovanej uložil
povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania, ktorých výšku presne špecifikoval.
3. 2. V súvislosti s argumentáciou žalovanej, týkajúcou sa správneho ustálenia ústredného orgánu

štátu, ktorým má v tomto spore konať za žalovanú - Slovenskú republiku, uviedol, že hoci zákon (zák.
č. 514/2003 Z.z.) „nepochybne obsahuje aj procesné ustanovenia, nemožno ho ako celok považovať
za procesnoprávny predpis. Zákon upravuje aj viaceré hmotnoprávne otázky, vrátane predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu, pričom novelou boli dotknuté aj viaceré ustanovenia zákona majúce
hmotnoprávnu povahu.“ Podľa jeho názoru, „je v tomto prípade potrebné prikloniť sa k výkladu,

podľa ktorého nemožno na konania začaté pred 01. 01. 2013 aplikovať ustanovenia novely. Takýmto
spôsobom budú odstránené akejkoľvek pochybnosti o jej možnom retroaktívnom pôsobení a zároveň
bude zabezpečená ochrana práv účastníkov konania. V situácii, keď svoj nárok riadne uplatnil podľa
predpisov účinných v čase podania návrhu, mu nemôže byť na ujmu, že v priebehu konania došlo k
zmene ustanovení zákona týkajúcich sa orgánu oprávneného konať za štát a taktiež nie je dôvodné

požadovať od neho realizáciu akýchkoľvek procesných úkonov za účelom zachovania jeho nároku.“
3. 3. Ďalej žalobca uviedol, že „Generálna prokuratúra Slovenskej republiky bola spolu s Ministerstvom
vnútra Slovenskej republiky oprávnená konať za štát už od začiatku konania“, a keďže „je nepochybné,
že ako prvé začalo vo veci konať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky“ na ktoré „zaslal žiadosť
o predbežné prejednanie nároku náhrady škody, (...) týmto úkonom došlo k založeniu pôsobnosti

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na konanie v zmysle § 4 ods. 1 písm. m/ zák. č. 514/2003 Z.z..“
3. 4. Okrem toho žalobca uviedol, že sa stotožňuje i s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktorý
konštatoval, že hoci nepodal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, išlo v jeho prípade o
dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., nakoľko sťažnosť by v danom
prípade bola len formálnym a nie efektívnym procesným úkonom, o ktorom by bol býval rozhodol

prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno, ktorý má zo zákona povinnosť dozerať z úradnej povinnosti na
prípravné konanie a ktorý v konečnom dôsledku aj podal na neho obžalobu, z čoho možno jednoznačne
vyvodiť záver, že jeho prípadná sťažnosť by bola zamietnutá. V tejto súvislosti poukázal na konkrétne
rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, podporujúce jeho
argumentáciu o tom, že prípadné podanie sťažnosti by nepredstavovalo efektívny prostriedok nápravy

a preto vzhľadom na okolnosti jej nepodanie možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa v
zmysle § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z..4. 1. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu k jej odvolaniu naďalej zotrvávala na svojom
názore vyjadrenom v odvolaní, že ustanovenie § 4 zák. č. 514/2003 Z.z., ktoré bolo zmenené novelou
prevedenou zák. č. 412/2012 Z.z. účinnou od 01. 01. 2013 je procesnoprávnym ustanovením, a keďže

uvedenou novelou (zák. č. 412/2012 Z.z.) neboli dané prechodné a záverečné ustanovenia a ide o
procesnoprávny predpis, ktorý upravuje zastupovanie Slovenskej republiky, potom v zmysle zásady
lex posterior derogat legi priori, pre ďalšie konanie sa od 01. 01. 2013 aplikuje znenie dané novelou
- zák. č. 412/2012 Z.z. aj pre určenie orgánu konajúceho v mene štátu. V tejto súvislosti poukázal na
niektoré rozhodnutia nižších stupňov všeobecných súdov, ktoré označil ako „ustálenú judikatúru súdov

Slovenskej republiky“.
4. 2. Okrem toho žalovaná znovu poukázala na to, že žalobca nepodal proti uzneseniu o vznesení
obvinenia sťažnosť. V tejto súvislosti poukázala na presne špecifikovaný rozsudok Krajského súdu v
Trenčíne.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej (odvolateľky) k jeho vyjadreniu k odvolaniu nevyjadril.

6. Odvolanie žalovanej bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok.
Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok (ďalej aj
„CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenia
vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha už v dobe účinnosti CSP,
bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého „právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.“

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.
3 CSP, a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
8. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením

jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

10. Odvolací súd konštatuje, že žalovaná v odvolaní de facto neuviedla žiadne skutočnosti, okolnosti

alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa
prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia náležite nevysporiadal.

11. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods.
2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovanej

uvedené v odvolaní.

12. 1. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že predmetné rozhodnutie o vznesení obvinenia, z ktorého
žalobca odvodzoval uplatňovaný nárok na náhradu škody nebolo zrušené ako nezákonné, tak v tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením

trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti
štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z.. Ide o tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na
zavinenie),ktorejsaštátnemôžezbaviť.Podstatatohtonárokunanáhraduškodysatotižvtomtoprípade
neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, alena samotný výsledok trestného stíhania. (Viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 Cdo 194/2010 z 30. marca 2011). Pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej
rozhodnutímozačatítrestnéhostíhania,zastavenietrestnéhostíhaniaalebooslobodeniespodobžaloby

má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania pre nezákonnosť (§ 6 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z.z.). Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania alebo rozhodnutia
o oslobodení spod obžaloby sa trestné stíhanie (resp. konanie) končí a zanikajú účinky rozhodnutia
o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Za ústavne konformný treba považovať výklad,
podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí

trestného stíhania, zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby, ak k takémuto
rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké
dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania pre nezákonnosť. Ústavnoprávny základ
nároku jednotlivca na náhradu škody v takomto prípade treba hľadať nielen v čl. 46 ods. 3 Ústavy
slovenskej republiky, ale vo všeobecnej rovine predovšetkým v jej čl. 1 ods. 1, teda v princípoch
materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí

niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv
jednotlivca. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať
trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak
sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodné, ako
orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom

konaní potvrdilo. (Podrobnejšie - viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo
15/2009 zo dňa 1. novembra 2010).
12. 2. V súvislosti s argumentáciou žalovanej uvedenou v odvolaní, že v tomto prípade neboli splnené
podmienky pre priznanie uplatňovaného nároku z dôvodu, že žalobca nepodal proti predmetnému
rozhodnutiu o vznesení obvineniam sťažnosť, odvolací súd uvádza, že sa v tomto smere v plnom

rozsahu stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v napadnutom rozhodnutí, že v
tomto prípade bolo potrebné aplikovať výnimku z obligatórnej povinnosti vyčerpania riadnych opravných
prostriedkov v zmysle druhej vety § 6 ods. 2 zák. č. 412/2012 Z.z.. V konečnom dôsledku záver, ktorý
v tomto smere vyjadril prvoinštančný súd sa plne stotožňuje so záverom a názorom odvolacieho súdu
vyslovenom v tomto spore v predchádzajúcom rozhodnutí - uznesení č.k. 17Co/57/2012-104 zo dňa 30.

01. 2013, ktorým odvolací súd zrušil prvý rozsudok prvoinštančného súdu v tomto spore.
12. 3. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovanej, že v tomto spore nie je (Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky) orgánom príslušným konať v mene štátu odvolací súd uvádza, že na úseku
trestného konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšený podaním
obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ Policajného zboru, ako aj prokurátor. Vo veci

náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci preto ako orgán
konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ako aj Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky. Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v tom - ktorom prípade
orgánom konajúcim v mene štátu, je rozhodujúce, na ktorý z nich bola podaná žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody; ak žiadosť bola podaná na oboch uvedených orgánoch, je

príslušným ten z nich, ktorý vo veci začal konať ako prvý (§ 4 ods. 1 písm. m/ zák. č. 514/2003 Z.z.).
V prejednávanom spore je nesporné, že žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky a teda z vyššie uvedeného jednoznačne
vyplýva, že toto ministerstvo sa stalo orgánom verejnej moci konajúcim v tomto spore za štát.

13. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. Ako už bolo uvedené, žalobkyňa v odvolaní žiadala, aby v prípade, ak odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdí, vyslovil prípustnosť dovolania, z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu. Otázku, ktorá by mala byť dôvodom prípustnosti dovolania a ktorá by mala
zásadný právny význam na rozhodnutie nezadefinovala, a keďže ani odvolací súd v rámci rozhodovania
nezistil existenciu otázky, ktorá by mala zásadný význam na rozhodnutie a ktorá by do súčasnej doby
nebola judikatúrou riešená, na uvedený návrh žalovanej neprihliadal.

15. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).