Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, June 9, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/408/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615208105
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615208105.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného K., s.r.o., K. XX, G., IČO: 35 807 598, právne
zastúpeného Advocate s.r.o., Advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave na Pribinovej ul.č. 25,
proti povinnej O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., X. ul.č. č. XXX/XX, v konaní o vymoženie 100 Eur s
prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9Er 418/2015-13
zo dňa 31.08.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymoženia

pohľadávky vo výške 100 Eur s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp.zn. SR 07530/14 zo dňa
28.10.2014 s právoplatnosťou dňa 01.12.2014 a vykonateľnosťou dňa 04.12.2014, ktorým bola povinná
zaviazaná nahradiť oprávnenému sumu 100 Eur s prísl.. Exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy
o úvere č. 70770027 zo dňa 30.05.2012, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver vo výške 100
Eur, ktoré sa povinná zaviazala vrátiť oprávnenému spolu s príslušným poplatkom vo výške 68 Eur v 6

mesačných splátkach po 28 Eur počnúc dňom 20.06.2012.

Následne súd citoval ust. § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), ust.
§ 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ust. § 52 ods. 1 až 4 , § 53 ods. 1, 2, 5,
§ 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) a uviedol,

že zmluva o úvere, ktorú uzavreli účastníci je spotrebiteľskou zmluvou, pretože aj keď povinná vyhlásila,
žefinančnéprostriedkyjejbolinainýúčel,uvedenénevylučujezmluvuoúverezrežimu spotrebiteľských
zmlúv a oprávnený nijakým spôsobom nešpecifikoval na aký iný účel bol povinnej úver poskytnutý.

Súd poukázal na rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere t.j.
dňa 30.05. 2012, pričom obidve zmluvy sú formulárovými zmluvami. Povinný ako spotrebiteľ nemal

možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej zmluvy a doložky v nej zakotvenej, mohol zmluvu len ako
celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam. Z tohto dôvodu súd považoval rozhodcovskú
zmluvu za neprijateľnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Súčasne aj voľba rozhodcovského súdu je ponechaná na strane
podávajúcej žalobný návrh, ktorou je v uvedených prípadoch vždy oprávnený. Rozhodcovská doložka
tak núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odopiera

možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom.Z týchto dôvodov súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,
ktorá mu bola zverená Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní a zastával
názor, že súd na správne zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis. Zdôraznil, že

formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu podľa ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. V rámci preskúmavania materiálnej
stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, avšak nemôže
skúmať rozhodcovské konanie, pretože ustanovenie, na ktoré poukazuje súd v napadnutom uznesení
stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské
konanie zaväzuje k niečomu neodvolenému. Konajúci súd nemá možnosť inak ako z exekučného

titulu oboznámiť sa s priebehom rozhodcovského konania, čo znamená, že v rámci exekučného
konania nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí
sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov.
Nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. 18/2000. V prípade, ak súd aplikoval na skutkový stav ust. § 45

ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany
exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny
poriadok a právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu v tejto veci a jeho
výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách
o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo odporuje obsahu a účelu zákona o

rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože s
povinným uzavrel rozhodcovskú zmluvu obsiahnutú na samostatnej listine, avšak súd tieto skutočnosti
nezisťoval. Exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom podľa zákona o rozhodcovskom konaní.
Uviedol, že cieľom úpravy ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V tomto prípade teda exekučný súd konal nad rámec svojich

zákonných ustanovení. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona
č.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlenO.s.p.),vzhľadom

na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
07530/14 zo dňa 28.10.2014 s právoplatnosťou dňa 01.12.2014 a vykonateľnosťou dňa 04.12.2014,
ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 100 Eur, poplatok vo výške 46,24

Eur, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 100 Eur od 31.05.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 146,24 Eur do zaplatenia, poplatok za upomienky vo výške 24 Eur, trovy
rozhodcovského konania vo výške 126,55 Eur a to v mesačných splátkach vo výške 50 Eur splatných
vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému
dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozhodnutia až do úplného zaplatenia dlhu a to pod

následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky
riadne a včas.

Z predloženej zmluvy o úvere č. 707700027 zo dňa 30.05.2012 (v spise na č.l. 5) uzavretej medzi
účastníkmi konania vyplýva, že povinnej bol poskytnutý úver vo výške 100 Eur, ktorý sa povinná

zaviazala vrátiť oprávnenému zvýšený o príslušný poplatok vo výške 68 Eur t.j. celkovo 168 Eur v
6 mesačných splátkach po 28 Eur počnúc dňom 20.06.2012. Súčasne povinná vyhlásila, že finančné
prostriedky jej boli poskytnuté na iný účel. Oprávnený predložil aj rozhodcovskú zmluvu, ktorú účastníci
konania uzavreli dňa 30.05.2012 súčasne so zmluvou o úvere.Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej

výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012
zo dňa 21.03.2012 „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j.
vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou
skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so
zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),

na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa

tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.“ V
tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávneného opodstatnená.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je zmluva o úvere uzatvorená
medzi oprávneným a povinnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom na to, je na danýprávny vzťah možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený poskytol povinnej úver
v rámci svojho podnikania; a povinná je zmluvnou stranou, ktorej bol ako spotrebiteľovi (fyzickej
osobe) poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným

preukázané, že povinná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd zastáva názor, že dôkazné bremeno
na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania
povinného ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, čiže oprávneného. Oprávnený pritom nijakým spôsobom
nešpecifikoval „iný účel“, na ktorý bol povinnej úver poskytnutý. Súd prvého stupňa preto v danom

prípade správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a
taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch.

Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi zmluvnými stranami z
rozhodcovskej zmluvy, ktorá priamo nebola súčasťou zmluvy o úvere a ktorú účastníci konania uzavreli
v rovnaký deň ako zmluvu o úvere t.j. dňa 30.05.2012. Podľa čl. II Rozhodcovskej zmluvy, všetky spory,

ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory,
ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv
z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so

sídlom Trnavská cesta 70, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,

b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad

alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého predstavuje predmetná
rozhodcovská zmluvaneprijateľnúpodmienkuvzmysleust.§53ods.4písm.r)Občianskehozákonníka.
Za neprijateľnú zmluvnú podmienku možno považovať tú, ktorá spotrebiteľa núti, aby všetky spory
vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným
rozhodcovským orgánom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj v prípade, ak síce spotrebiteľ má možnosť

vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské
konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo
podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Obsah zmluvy bol
dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom
nič na tom nemení ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred

naformulovanej listine, ktorú povinný vlastnoručne podpísal. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred
vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo
je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka
za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v
zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom
Ústavný súd konštatoval, že „ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória

a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak bytakouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“

V danom prípade súd prvého stupňa správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný
rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej
zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, a
preto súd správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Z týchto dôvodov odvolací
súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd nerozhodoval, pretože návrh na ich priznanie
predložený nebol (ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.