Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/240/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515224763
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7515224763.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátuJUDr.AgnesyHricovejaJUDr.ImrichaVolkaiavovecistarostlivostisúduomaloletédetiZ.N.nar.
XX.X.XXXX a Z. N. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v E. detí rodičov: Z. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v R. č. XX a Z. N. nar. XX.X.XXXX bývajúceho
v H. T. na T. ulici č. XX v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Košice - okolie z 27.6.2016 č.k. 9P 441/2015-59 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, v ktorom uviedol, že u neho došlo k
zmenepomerovodpredchádzajúcehorozhodnutiasúduovýživnom,nakoľkosinevienájsťzamestnanie
aj napriek svojej kvalifikácii a viacerým kurzom, ako aj zdravotnému stavu, preto začína od 1.8.2016
predĺženú rodičovskú dovolenku so synom T. N. nar. XX.X.XXXX, ktorý má nepriaznivý zdravotný stav.
Jeho príjem by mal byť na úrovni 204 € mesačne.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Uviedol, že u otca nedošlo od posledného určenia výživného k žiadnej zmene pomerov, ktorá by
odôvodňovala zníženie výživného pre maloleté deti. Otec svoj návrh na zníženie výživného podal
22.12.2015, t.j. necelý rok po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 30.10.2013,
ktorým bol jeho predchádzajúci návrh na zníženie výživného taktiež zamietnutý. Pomery na strane otca
boli nezmenené, otec nepredložil súdu žiadne dôkazy o tom, že by nemohol vykonávať inú prácu, ako tú,
ktorú ukončil na základe lekárskej správy, kde lekár len neodporúčal otcovi prácu v prašnom prostredí.

4. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že s ním nesúhlasí, pretože došlo
k zmene, pretože už nie je v evidencii na úrade práce, je na predĺženej rodičovskej dovolenke so
synom. Jeho príjem tvorí suma 203,20 €, čo je výška rodičovského príspevku. Zároveň predložil kópiu
platobného príkazu na výplatu dávok rodičovského príspevok za mesiac september 2016.

6. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.7. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo

v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1
CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo vrátane toho,
čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací

súd v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, ktorým je zmena
rozhodnutia o výživnom správne porovnával pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom
s pomermi existujúcimi v čase jeho rozhodovania o terajšom návrhu otca na zníženie výživného v súlade
s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a súčasne správne aplikoval ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona
o rodine, z ktorého vyplýva povinnosť súdu prihliadať na potencionálne príjmy povinného rodiča, ak

sa bez dôležitého dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu,
prípadne, ak na seba berie neprimerané majetkové riziká. Na zníženie alebo stratu príjmu povinného
rodiča je možné preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne
bez zavinenia rodiča, ktorým môže byť napríklad preukázateľne výrazné zhoršenie zdravotného stavu
znemožňujúce jeho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov,

prípadne zníženie príjmu opäť z dôvodov na strane zamestnávateľa a podobne, teda dôvody, ktoré
povinný rodič nemôže ovplyvniť. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný
usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo
ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo

počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich
plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť
by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch, neschopnosti povinného
rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je
schopné samé sa živiť znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa

na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu.

14. V tomto prejednávanom prípade bolo nepochybne preukázané, že otec bol naposledy zamestnaný
v riadnom pracovnom pomere u zamestnávateľa B. K. K.. od novembra 2013 do novembra 2015,
kde podľa vlastného udania zarábal 700 € až 800 € mesačne s tým, že po vykonaní zrážok mu

chodila na účet suma 320 € až 360 € mesačne. Uvedený pracovný pomer ukončil dohodou na vlastnú
žiadosť, čo v konaní odôvodnil zhoršeným zdravotným stavom, avšak nepredložil žiaden dôkaz, že by
nemohol vykonávať predchádzajúcu prácu alebo, že by sa uchádzal z dôvodu zhoršeného zdravotného
stavu u predchádzajúceho zamestnávateľa preradenia na inú pre neho vhodnú prácu a ani zo správybývalého zamestnávateľa nevyplýva, že by dôvodom ukončenia pracovného pomeru bol jeho zhoršený
zdravotný stav. Z lekárskej správy predloženej otcom z 27.10.2015 nevyplýva, že by doterajšiu prácu
vykonávať nemohol, lekár mu len neodporúčal prácu v prašnom prostredí a prácu s chemikáliami. Súd

prvej inštancie preto správne pri posudzovaní existencie zmien pomerov vychádzal z potencionálneho
príjmu otca, ktorý mohol dosahovať v predchádzajúcom zamestnaní, keďže neboli preukázané žiadne
objektívne dôvody jeho skončenia a dospel k správnemu záveru, že v danom prípade nedošlo k takej
kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá by v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine odôvodňovala zmenu
rozhodnutia o výživnom v súlade s návrhom otca. Vzhľadom na uvedené skutočnosti už nie sú právne

významné ďalšie tvrdenia otca o tom, že si nevie nájsť prácu, že sa zúčastňuje rekvalifikačných kurzov a
v konečnom dôsledku ani to, že momentálne nastúpil na predĺženú rodičovskú dovolenku s maloletým T.,
čo možno v konečnom dôsledku považovať za účelové konanie, nakoľko rodičovský príspevok doposiaľ
poberala jeho manželka, teda matka maloletého T. aj napriek tomu, že od februára 2016 pracovala v
riadnom pracovnom pomere (ako vyplynulo z výpovede otca) a týmto spôsobom objektivizovať svoju
neschopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v doterajšom rozsahu.

15. Nakoľko súd prvej inštancie správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd rozsudok podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil
s jeho odôvodnením.

16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).