Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Eva Cvengová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 2C/86/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311201595
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Cvengová
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2014:6311201595.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci navrhovateľa G.
K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. - C., C. XX, zast. Lion Law Partners s.r.o., so sídlom AK Banská
Bystrica, Horná 32, proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Bratislava,
Pribinova 2, o zaplatenie 1 244,69 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I./ Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1 244,69 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 244,69 eur od 03.08.2010 do zaplatenia, všetko v lehote
15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II./ Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom trov právneho zastúpenia
v sume 1 068,32 eur, v lehote 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť
mu 1 244,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 03.08.2010 do
zaplatenia, titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Odporca sa k návrhu písomne vyjadril prípisom zo dňa 02.06.2011, ktorý bol doručený súdu dňa
09.06.2011 a žiadal návrh navrhovateľa v plnom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.
Okresný súd rozsudkom 2C/86/2011-77 zo dňa 26.10.2011 návrh navrhovateľa zamietol a na základe
odvolania navrhovateľa Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní 17Co/57/2012-104 zo dňa 30.01.2013
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, odporcu
a oboznámením sa s predloženými dôkazmi a to Rozsudkom OS Brezno č.k. 4T/28/2007 zo
dňa 30.11.2009, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 14.02.2008 a 27.01.2010, žiadosťou o
predbežné prejednanie nároku na náhradu škody zo dňa 26.05.2010, odpoveďou na žiadosť z MV
SR, Uznesením OS zo dňa 21.03.2011 a 20.05.2011, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 26.05.2011,
písomným vyjadrením odporcu k návrhu zo dňa 02.06.2011, písomným vyjadrením navrhovateľa k
vyjadreniu odporcu zo dňa 06.07.2011, Uznesením OR PZ Brezno ČVS: ORP-157/OSV-BR-2007
zo dňa 07.05.2007, doručenkou podpísanou navrhovateľom, vyjadrením GP SR zo dňa 03.08.2010,
trestným spisom OS Brezno 4T/28/2007, odvolaním navrhovateľa zo dňa 20.01.2012, písomným
vyjadrení odporcu k odvolaniu zo dňa 21.02.2012, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
17Co/57/2012-104 zo dňa 30.01.2013, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 24.09.2013 a zistil
tento skutkový stav:Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa domáhal voči Slovenskej republike, za
ktorú koná Ministerstvo vnútra SR, náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Poukázal
na skutočnosť, že nezákonným rozhodnutím a to uznesením ČVS: ORP-157/OSV-BR-2007 zo dňa
07.05.2007 vydaným príslušníkom policajného zboru, bolo voči navrhovateľovi vznesené obvinenie pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2, písm. a/, ods. 3, písm. a/ Tr. zák. a za prečin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., pričom na podklade uvedeného uznesenia bola dňa 30.07.2007
na Okresný súd Brezno podaná na navrhovateľa obžaloba 1Pv95/07-14 a rozsudkom Okresného
súdu Brezno č.k. 4T/28/2007-168 zo dňa 30.11.2009 bol navrhovateľ spod obžaloby oslobodený. V
predmetnej trestnej veci sa navrhovateľ nechal obhajovať advokátom JUDr. Petrom Kočičkom, ktorý
vykonával advokáciu najskôr samostatne a následne v mene a na účet spoločnosti Lion Law Partners
s.r.o. Navrhovateľ takto využil svoje ústavné právo a na svoju obranu a obhajobu si zobral osobu
znalú práva s teoretickými znalosťami a praktickými skúsenosťami s priebehom trestného procesu.
Obhajca vykonával v trestnom konaní úkony obhajoby na základe čoho mu vznikol nárok na odmenu
a náhrady za poskytnuté právne služby v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a za vykonanú obhajobu
vyplatil navrhovateľ advokátovi odmenu v celkovej výške 1 244,69 eur, ktorá pozostáva z tarifnej odmeny
advokáta za obdobie od 01.01.2008 do 31.12.2008 v sume 421,70 eur za obdobie od 01.01.2009 do
31.12.2009 v sume 144,88 eur, spolu odmena za úkony obhajoby 566,58 eur, nárok na zaplatenie
režijného paušálu za rok 2008, osemkrát 190,- Sk, t.j. 1 520,- Sk, t.j. 50,45 eur a režijného paušálu
za rok 2009 trikrát 6,95 eur, t.j. 20,85 eur, spolu režijný paušál v sume 71,30 eur, náhrady cestovných
nákladov za rok 2008 v sume 75,55 eur a náhrada cestovného za rok 2009 v sume 66,78 eur, spolu
náhrada cestovného v sume 142,33 eur a náhrada za stratu času v roku 2008 v celkovej sume 126,67
eur a za rok 2009 v sume 139,08 eur, spolu náhrada za stratu času v sume 265,75 eur. Navrhovateľ
vyplatil advokátovi za vykonanú obhajobu v rokoch 2008 a 2009 sumu 1 244,69 eur vrátane 19%
DPH.OslobodzujúcimrozsudkomOSBreznoč.k.4T/28/2007-168zodňa30.11.2009,tedaoslobodením
navrhovateľa spod obžaloby bola preukázaná jeho nevina a to, že vznesenie obvinenia proti jeho osobe
bolo nezákonné. Práve v dôsledku nezákonného rozhodnutia štátu vznikla navrhovateľovi škoda vo
výške 1 244,69 eur, ktorej náhrady sa domáha, pričom predbežné prerokovanie nároku navrhovateľa
bolo zrealizované žiadosťou adresovanou odporcovi zo dňa 26.05.2010, ktorá mu bola doručená dňa
31.05.2010. Listom SLV-PS-492/2010 zo dňa 26.07.2010 odporca navrhovateľovi oznámil, že žiadosti
o náhradu škody nevyhovuje. Navrhovateľ v priebehu súdneho konania uviedol, že proti uzneseniu
o vznesení obvinenia nepodal riadny opravný prostriedok, pričom poukázal, že v danom prípade sa
jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, keďže v čase vznesenia obvinenia voči navrhovateľovi bol
navrhovateľ vo veku blízkom veku mladistvých, nemal dostatočnú vedomosť o svojich právach a ani
finančné prostriedky na obhajobu prostredníctvom advokáta. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na
Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 02.06.2011, sp. zn. ÚS 3719/10, podľa ktorého samotné nevyužitie
zákonného procesného práva podať sťažnosť proti uzneseniu o začatí trestného stíhania nemožno
ústavne dôvodiť, že sa sťažovateľ vzdal svojho základného práva podľa čl. 36 ods. 3/ LPS. Tvrdil,
že je evidentné, že prokurátor podal na navrhovateľa obžalobu na súd a že Generálna prokuratúra
SR vo vyjadrení č.XV/5 Spr 46/10-7 zo dňa 03.08.2010 konštatuje, že postup prokuratúry ako aj
samotné podanie obžaloby bolo dôvodné a zákonné, preto pri existencii týchto skutočností možno
vychádzať z predpokladu, že navrhovateľova prípadná sťažnosť proti vzneseniu obvinenia by nebola
úspešná a bola by len prehnaným formalizmom, ktorý zakladá porušenie práva na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci podľa čl.36 ods. 3 Listiny základných práv a
slobôd, pretože interpretuje obmedzujúcu podmienku podľa § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. spôsobom
rozporným s čl. 4 ods. 4 LZPaS. Navrhovateľ dal do pozornosti, že pre posúdenie dôvodnosti nároku
nie je rozhodujúce, kedy navrhovateľ v trestnom konaní využil služby advokáta, pretože je nepochybné,
že nezákonným rozhodnutím bolo už uznesenie o vznesení obvinenia v dôsledku ktorého vznikla
navrhovateľovi materiálna ujma vo forme trov obhajoby, ktoré musel v tejto súvislosti vynaložiť.
Odporca žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Mal za to, že jediným orgánom
príslušným rozhodovať o tom, či uznesenie policajta alebo vyšetrovateľa je alebo nie je zákonné je
oprávnený prokurátor a mal za to, že civilné súdy nie sú príslušné určovať či postup a rozhodnutia
orgánu činného v trestnom konaní sú alebo nie sú zákonné. Podľa odporcu v danom prípade nie je daná
právomoc okresného súdu ako civilného súdu určovať, či rozhodnutie ktoré nebolo na to príslušným
orgánom zrušené pre nezákonnosť je alebo nie je zákonné a už vôbec nie v prípadoch rozhodnutí
orgánov činných v trestnom konaní ktorých postup upravujú na to príslušné právne normy.Odporca uviedol, že dňa 09.02.2007 bolo pod ČVS: ORP-157/OSV-BR-2007 začaté trestné stíhanie
voči neznámemu páchateľovi pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2, písm. a/, ods. 3, písm. a/ Tr. zák. a
po vykonaní dostupných úkonov bolo dňa 14.03.2007 trestné stíhanie prerušené, nakoľko sa nepodarilo
zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Následne však boli zistené
nové skutočnosti na základe ktorých bolo dňa 07.05.2007 v trestnom stíhaní pokračované a toho istého
dňa bolo voči navrhovateľovi podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vznesené obvinenie uznesením ČVS: ORP-157/
OSV-BR-2007 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2, písm. a/, ods. 3, písm. a/ Tr. zák. a za prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. Odporca dal do pozornosti, že navrhovateľ
proti uzneseniu na základe ktorého si uplatňuje náhradu škody opravný prostriedok nepodal, mal za
to, že podanie opravného prostriedku je zákonnou podmienkou pre úspešné uplatnenie náhrady škody
v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., splnenie tejto podmienky absentuje ,zároveň tvrdil, že u navrhovateľa
neexistujú dôvody osobitného zreteľa. Podľa odporcu pasívne legitimovaným účastníkom v konaní mala
byťGenerálnaprokuratúraSR,ktorejnavrhovateľdoručilajžiadosťopredbežnéprerokovanienárokuna
náhradu škody. Nedostatok procesnej spôsobilosti odporca namietal aj s poukazom na zák.č.412/2012
Z.z., v zmysle ktorého orgánom konajúcim v mene štátu v tomto konaní má byť Generálna prokuratúra
SR.
Súd mal jednoznačne za to, že v danom prípade pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, je daná právomoc súdu.
Podľa § 7 ods. 2/ OSP v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a
rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej
samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne
záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich
podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 7 ods. 3/ OSP, iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak
to ustanovuje zákon.
Podľa § 9 ods. 1/ OSP, na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy v spojitosti s §
84 OSP na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka proti ktorému návrh smeruje (odporca) ak nie
je ustanovené inak.
Podľa § 85 ods. 3 OSP všeobecným súdom štátu je súd v obvode ktorého nastala skutočnosť ktorá
zakladá uplatnené právo. Na základe uvedeného miestne príslušným súdom voči SR v predmetnom
konaní je Okresný súd Brezno.
Súd skúmal vecnú legitimáciu účastníkov, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka konania
k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má navrhovateľ a pasívnu legitimáciu má odporca.
Účastníci konania disponujú vecnou legitimáciou, ktorou sa rozumie stav podľa hmotného práva, podľa
ktorého účastník konania je subjektom práv alebo povinností, ktoré sú predmetom sporu. Nedostatok
pasívnej legitimácie znamená, že niekto, o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je. Určenie právneho subjektu, ktorý v danom
prípade je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má zásadný význam z hľadiska vecnej pasívnej
legitimácie na strane odporcu.
Pasívna legitimácia účastníka konania - Slovenskej republiky je daná a nespochybniteľná.
Podľa § 21 ods. 3/ veta prvá OSP, za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti
ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 79 ods. 1/ veta piata OSP, ak je účastníkom konania štát, návrh musí obsahovať označenie
štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.
V sporových konaniach, ktoré môžu začať iba na základe návrhu, nemožno za účastníka konania
považovať toho, kto nebol navrhovateľom v návrhu označený ako odporca, a to ani v prípade, že sa hovec inak týka. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť z úradnej
povinnosti a nemôže o tomto nedostatku navrhovateľa poučiť v zmysle § 5 OSP. Takýmto postupom súd
neodníme navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Určenie okruhu účastníkov, proti ktorým návrh
smeruje je výlučne v dispozícii navrhovateľa.
Pasívne legitimovaným účastníkom konania je Slovenská republika a navrhovateľ označil aj zastupujúci
orgán Ministerstvo vnútra SR, pretože predmetom konania je náhrada škody spôsobená navrhovateľovi
nezákonným rozhodnutím vydaným povereným príslušníkom Policajného zboru dňa 07.05.2007 pod
ČVS:ORP-157/OSV-BR-2007.
Podľa § 1 písm. a/ zák. č. 412/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, tento zákon upravuje a/
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
Podľa § 2 písm. a/ cit. zák., výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci
o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb.
Podľa § 2 písm. b/ cit. zák., orgán verejnej moci je 1. štátny orgán.
Podľa § 3 ods. 1/ písm. a/ cit. zák., Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci, a/ nezákonným rozhodnutím.
Podľa § 3 ods. 2/ cit. zák., zodpovednosti podľa odseku 1/ sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1/ písm. b/ cit. zák., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní
škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ alebo povereného príslušníka PZ a
nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ PZ alebo poverený príslušník PZ nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.
Podľa § 4 ods. 1/ písm. f/ cit. zák., Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny
orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom
konaní.
Zákon č. 514/2003 Z.z. bol zmenený zákonom č. 412/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa
01.01.2013 teda v priebehu rozhodovania tohto konania, konkrétne v čase, po vydaní prvého
prvostupňového rozsudku (26.10.2011) a v čase rozhodovania o odvolaní na odvolacom súde. Keďže
novela zákona č. 514/2003 Z.z., t.j. zákon č. 412/2012, neobsahuje prechodné ustanovenia potrebné pre
určenie pasívnej legitimácie pri začatých konaniach, takéto pochybenie alebo nezrozumiteľnosť zákona
nemôže byť na ďalšiu ujmu navrhovateľa, ktorý si svoj nárok riadne uplatnil podľa zákona účinného v
čase podania návrhu. Súd dáva do pozornosti, že v danom prípade nedošlo ani k zmene ust. § 4 ods. 1/
písm. b/, t.j. totožné znenie novely č. 412 s textom zák.č.514/2003 Z.z. ani k zmene písm. f/ zák., preto
má súd za to, že navrhovateľom označený pasívne legitimovaný účastník je správny.
Súd mal v konaní preukázané, že poverený príslušník PZ Okresného riaditeľstva Policajného zboru,
Úrad justičnej a kriminálnej polície, oddelenie skráteného vyšetrovania, Brezno, npor. Bc. P. S. vydala
dňa 07.05.2007 uznesenie o vznesení obvinenia pod ČVS:ORP-157/OSV-BR-2007 obvinenému G. K.,
t.j. navrhovateľovi, za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2/ písm. a/ a ods. 3/ písm. a/ Trestného zákona
a za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1/ Tr. zákona, lebo na podklade zistených
skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že navrhovateľ vykonal dňa 09.02.2007 krádež vlámaním
do bytu a spôsobil škodu krádežou vo výške 30 000,- Sk a poškodením vo výške 7 900,- Sk. Proti
uzneseniu v časti týkajúcej sa začatia trestného stíhania sťažnosť nebola prípustná a proti uzneseniu v
časti týkajúcej sa vznesenia obvinenia bola sťažnosť prípustná do 3 dní od jeho oznámenia poverenému
príslušníkovi, ktorý sťažnosť vydal. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo navrhovateľovi doručené do
vlastných rúk dňa 21.05.2007, proti tomuto uzneseniu navrhovateľ riadny opravný prostriedok - sťažnosť
nepodal a dňa 30.07.2007 bola Okresnému súdu Brezno doručená z Okresnej prokuratúry Breznoobžaloba zo dňa 25.07.2007 pod 1Pv 95/07-14, ktorá bola náhodným výberom pridelená do senátu 4T
a vedená pod sp. zn. 4T/28/07. Dňa 19.11.2007 bol v konaní 4T 28/07-79 vydaný trestný rozkaz, ktorý
bol navrhovateľovi doručený prostredníctvom polície dňa 13.02.2008 a prostredníctvom obhajcu JUDr.
Petra Kočičku podal navrhovateľ proti trestnému rozkazu odpor, ktorý bol doručený Okresnému súdu
Brezno dňa 21.02.2008. Rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 4T/28/2007-168 zo dňa 30.11.2009,
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.01.2010 bol navrhovateľ spod obžaloby oslobodený, nakoľko
nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľ sa
dal v trestnom konaní vedenom na OS Brezno č.k. 4T/28/2007 obhajovať advokátom, JUDr. Petrom
Kočičkom, ktorý vykonával advokáciu najskôr samostatne a neskôr v mene a na účet spoločnosti
Lion Law Partners s.r.o., čím navrhovateľ využil svoje ústavné právo, a na svoju obhajobu sa nechal
zastupovať osobou znalou práva. Obhajca vykonával v trestnom konaní 4T/28/2007 jednotlivé úkony
obhajoby,nazákladečohomuvznikolnároknaodmenuanáhradyzaposkytnutéprávneslužby.Súdmal
preukázané, že dňa 27.01.2010 zaplatil navrhovateľ obhajcovi sumu 652,18 eur, čo je zdokladované v
účtovnomdenníkupopoložkouP/12azaznamenanévpokladničnejknihezodňa27.01.2010podčíslom
170, príjem - obhajoba a taktiež dňa 14.02.2002 obhajca prijal od navrhovateľa zálohu v sume 17850.-
Sk t.j. 592,51 eur, čo vyplýva z peňažného denníka pod č. XX, K. - prijatá záloha. Navrhovateľ vyplatil
za obhajobu odmenu v celkovej výške 1244,69 eur. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané,
že obhajca si vyúčtoval za v roku 2008 za 8 právnych úkonov v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. odmenu
v celkovej sume 12 704,- Sk, t.j. 421,70 eur, za 1 úkon odmena 1588,- Sk, jednalo sa o nasledovné
úkony: dňa 14.02.2008 - prevzatie a príprava obhajoby, dňa 19.02.2008 - odpor proti trestnému rozkazu,
10.03.2008 - písomné podanie na súd, 31.03.2008 - zastupovanie na hlavnom pojednávaní OS Brezno,
30.04.2008 - zastupovanie na hlavnom pojednávaní OS Brezno, 22.05.2008 - vyjadrenie vo veci samej,
12.06.2008 - zastupovanie na hlavnom pojednávaní OS Brezno, 23.07.2008 - podanie vo veci samej,
sťažnosť proti uzneseniu o pribratí znalca. Za úkony v roku 2009 si obhajca vyúčtoval odmenu v zmysle
vyhl. č. 655/2004 Z.z. v celkovej sume 144,88 eur, dňa 25.09.2009 - porada s klientom do 1 hodiny,
odmena 28,98 eur, dňa 26.10.2009 - zastupovanie na hlavnom pojednávaní OS Brezno, 57,95 eur, dňa
30.11.2009 - zastupovanie na hlavnom pojednávaní OS Brezno, 57,95 eur. Popri odmene si advokát
vyúčtoval aj náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, tzv. režijný
paušál, cestovné náklady a náhradu za stratu času. Režijný paušál si obhajca vyúčtoval v roku 2008
osemkrát 190,-- Sk, t.j. 1520,-- Sk, čo činí 50,45 eur, v roku 2009 režijný paušál trikrát 6,95 eur, t.j. 20,85
eur, spolu režijný paušál 71,30 eur. Náhrady cestovných nákladov v roku 2008 činili sumu 75,55 eur, a to
dňa 31.03.2008 Banská Bystrica - Brezno a späť za 90 km 774,32 Sk, dňa 30.04.2008 Banská Bystrica
- Brezno a späť za 90 km 776,30 Sk, dňa 12.06.2008 Banská Bystrica - Brezno a späť za 90 km 725,46
Sk, spolu 2276,-- Sk - 75,55 eur. Náhrada cestovných nákladov za rok 2009 činila sumu spolu 66,78
eur, a to dňa 25.09.2009 Banská Bystrica - Brezno a späť za 90 km 22,259 eur, dňa 26.10.2009 Banská
Bystrica-Breznoaspäťza90km22,259euradňa30.11.2009BanskáBystrica-Breznoaspäťza90km
22,250 eur. Náhrada za stratu času v roku 2008 spolu 126,67 eur, a to dňa 31.03.2008 Banská Bystrica
- Brezno a späť za 4 začaté polhodiny náhrada 1272,- Sk, dňa 30.04.2008 Banská Bystrica - Brezno a
späť za 4 začaté polhodiny 1272,- Sk a dňa 12.06.2008 Banská Bystrica - Brezno a späť za 4 začaté
polhodiny 1272,- Sk, spolu 3816,- Sk, t.j. 126,67 eur. Náhrada za stratu času v roku 2009 činí sumu
139,08 eur, a to dňa 25.09.2009 Banská Bystrica - Brezno a späť za 4 začaté polhodiny 46,36 eur, dňa
26.10.2009 Banská Bystrica - Brezno a späť za 4 začaté polhodiny 46,36 eur a dňa 30.11.2009 Banská
Bystrica - Brezno a späť za 4 začaté polhodiny 46,36 eur. Odmena za úkony obhajoby za roky 2008 a
2009 v sume 566,58 eur, režijný paušál za roky 2008 a 2009 v sume 73,30 eur, náhrada cestovných
nákladov za roky 2008 a 2009 v sume 142,33 eur, náhrada za stratu času za roky 2008 a 2009 v sume
265,75 eur, t.j. navrhovateľ vyplatil advokátovi za vykonanú obhajobu sumu 1045,96 eur plus 19% DPH
v sume 198,73 eur, spolu sumu 1244,69 eur.
Súd mal preukázané, že navrhovateľ si v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Brezno
pod sp. zn. 4T/28/2007 splnomocnil Advokátsku kanceláriu JUDr. Petra Kočičku, ktorý vykonával
pre navrhovateľa obhajobu najskôr samostatne a neskôr v mene a na účet spoločnosti Lion Law
Partners, s.r.o., ktorý si vyúčtoval odmenu a hotové výdavky spojené s obhajobou v celkovej výške
1244,69 eur. Táto odmena obhajoby bola navrhovateľom aj riadne vyplatená, čo mal súd preukázané
predloženými pokladničnými dokladmi, ktoré sa nachádzajú na čl. 54 - 67 súdneho spisu ako aj
príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 14.02.2008 a 27.01.2010, č. listu 11 súdneho spisu. Z
predložených listín mal súd preukázané skutočné vykonanie jednotlivých úkonov, ktoré neboli zo strany
odporcu spochybňované a ani namietané.Podľa § 5 ods. 1/ zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia
vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1/ cit. zák., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 6 ods. 2/ cit. zák., právo podľa ods. 1/ možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľ odvodzuje svoje právo na náhradu škody od Uznesenia
Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície, oddelenie skráteného
vyšetrovania Brezno zo dňa 07.05.2007, vydaného povereným príslušníkom PZ npor. Bc. P. S.,
pod ČVS: ORP-157/OSV-BR-2007, ktorým bolo proti navrhovateľovi vznesené obvinenie za prečin
krádeže a za prečin porušovania domovej slobody. Uvedené uznesenie obsahovalo poučenie s tým,
že proti vzneseniu obvinenia je prípustná sťažnosť, v lehote do 3 dní od jeho oznámenia poverenému
príslušníkovi PZ, ktorý ho vydal. Navrhovateľovi bolo uznesenie doručené dňa 21.05.2007 a voči tomuto
uzneseniu navrhovateľ riadny opravná prostriedok - sťažnosť nepodal. Zároveň mal súd preukázané, že
vzhľadom na uznesenie ČVS:ORP-157/OSV-BR-2007 zo dňa 07.05.2007 bola na navrhovateľa podaná
prokurátorom Okresnej prokuratúry Brezno obžaloba a až rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k.
4T/28/2007-168 zo dňa 30.11.2009, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.01.2010, bol navrhovateľ
spod obžaloby oslobodený. Čo sa týka nepodania riadneho opravného prostriedku - sťažnosti proti
uzneseniu o vznesení obvinenia ČVS:ORP-157/OSV-BR-2007 v zmysle § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z.z. v platnom znení má súd za to, že v danom prípade je možné na navrhovateľa aplikovať splnenie
podmienky prípadu hodného osobitného zreteľa, pretože odvolávajúc sa už na platnú judikatúru,
predovšetkým na Nález ÚS ČR č. IV. ÚS 3719/10 zo dňa 2.6.2011 okresný súd má za to, že opravný
prostriedok, ktorým je sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia je v danom prípade výslovne len
formálnym neefektívnym procesným úkonom, o ktorom by bol býval rozhodoval prokurátor Okresnej
prokuratúryBrezno,ktorýmázozákonapovinnosťdozeraťzúradnejpovinnostinaprípravnékonanieav
konečnom dôsledku prokurátor aj podal na navrhovateľa obžalobu. Z tohto možno jednoznačne vyvodiť
záver, že sťažnosť podaná navrhovateľom ako obvineným by bola bývala zamietnutá. V danom prípade
nie je na mieste posudzovať nepodanie riadneho opravného prostriedku proti uzneseniu povereného
príslušníka PZ ako dôvod pre nepriznanie nároku na náhradu škody, pretože takýto procesný úkon
by nedosiahol požadovanú nápravu a v súlade s platnou judikatúrou napr. Nálezom ÚS ČR IV. ÚS
3719/10akoajrozsudkamiEurópskehosúdupreľudsképráva,účastníciniesúpovinnívyužívaťopravné
prostriedky ktoré sú v konečnom dôsledku nedostatočné a neefektívne. Vek navrhovateľa v čase
vznesenia obvinenia kedy bol vo veku blízkom veku mladistvých (mal 21 rokov), nedostatočná vedomosť
o svojich právach, nedostatok finančných prostriedkov na obhajobu ale predovšetkým nepodaný
neefektívny riadny opravný prostriedok spĺňajú prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle § 6 ods. 2/
druhá veta, zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení.
Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. zmenený zák. č. 412/2012 Z.z., nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným
orgánom podľa § 4 a § 11.
Podľa § 15 ods. 2 cit. zák., ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný
bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti
zostávajú zachované.
Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhraduškodyalebojehočasťdo6mesiacovododňaprijatiažiadosti,aleboakpríslušnýorgánpísomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhaťuspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže
poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol
predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodne o náhrade škody, prizná poškodenému aj úrok z omeškania,
lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo uplynutím 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí
začiatok plynutia neskôr.
Podľa § 18 ods. 3 zák. č. 5142003 Z.z. v platnom znení, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho
zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí
ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody pred príslušným orgánom.
Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie súd dospel k záveru, že navrhovateľovi vznikla škoda z
dôvodu trov konania za obhajobu v žalovanej sume 1244,69 eur. Súd mal preukázané, že navrhovateľ
žiadosťou zo dňa 26.05.2010 žiadal Ministerstvo vnútra SR o predbežné prejednanie nároku na
náhradu škody titulom vzniknutých trov právneho zastúpenia vo výške 1244,69 eur, nakoľko v trestnom
konaní využil navrhovateľ svoje právo a nechal sa obhajovať osobou znalou práva ,advokátom JUDr.
Petrom Kočičkom, následne spoločnosťou Lion Law Partners, s.r.o. so sídlom Horná 32, Banská
Bystrica, žiadosť bola odporcovi doručená dňa 31.05.2010. Za vykonanú obhajobu vyplatil navrhovateľ
advokátovi v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. tarifnú odmenu vrátane náhrad a DPH v
sume 1244,69 eur. Listom zo dňa 26.07.2010 Ministerstvo vnútra SR, sekcia legislatívy a vonkajších
vzťahov, pod sp. zn. SLV-PS-492/2010, právnemu zástupcovi navrhovateľa oznámil, že po preštudovaní
predložených materiálov dospel k záveru, že v predmetnom prípade poverený príslušník odboru
skráteného vyšetrovania Úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ Brezno, pri vyšetrovaní predmetnej
veci postupoval v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku, s jeho rozhodnutím a postupom
sa stotožnil i dozorujúci prokurátor, ktorý podal aj obžalobu a podľa ministerstva zo strany povereného
príslušníka OR PZ Brezno nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, preto žiadosti o náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci odporca nevyhovel. Zároveň mal súd preukázané, že
odporca žiadosť o predbežné prerokovanie na náhradu škody zaslanú mu navrhovateľom odstúpil aj na
Generálnu prokuratúru dňa 14.06.2006, ktorá po jej preskúmaní listom zo dňa 03.08.2010 pod sp. zn.
XV/5 Spr 46/10-7 taktiež oznámila právnemu zástupcovi navrhovateľa , že žiadosti nevyhovuje, nakoľko
nebol zo strany prokuratúry zistený nezákonný postup ani porušenie zákona
Vzhľadomktomu,žeodporcažiadostinavrhovateľaopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody
nevyhovel, navrhovateľ sa v zákonnej lehote v zmysle § 19 ods. 1/ zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení,
domáhal svojho práva súdnou cestou. Súd na základe hore uvedených skutočností dospel k záveru,
že navrhovateľovi vznikla škoda z dôvodu vzniku trov konania za obhajobu v trestnom konaní, preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd priznal navrhovateľovi v zmysle
§ 517 ods. 2/ Obč. zák. v spojení s ust. § 3 ods. 1 Nar. vlády č. 87/1995 Zb. v platnom znení aj úrok z
omeškania ktorý je vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, ktorým bol deň 03.08.2010, t.j. nasledujúci deň po
doručení zamietnutej žiadosti odporcom t.j. 1%, navrhovateľovi preto vznikol nárok na úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 03.08.2010 do zaplatenia.
Navrhovateľ bol v konaní oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1, písm. k/
zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení, od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1/ OSP a navrhovateľovi ako účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní mal navrhovateľ plný úspech a uplatnil si
trovy konania titulom trov právneho zastúpenia v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z., a to za 10 právnych
úkonov po 61,41 eur, t.j. 614,10 eur, 1/ prevzatie a príprava, 2/ podanie návrhu na súd, 3/ pís. vyjadrenie
k vyjadreniu odporcu, 4/ účasť na pojednávaní dňa 21.9.2011, 5/ pís. vyjadrenie k tvrdeniam odporcu
na pojednávaní, 6/ účasť na pojednávaní dňa 26.10.2011, 7/ odvolanie, 8/ účasť na pojednávaní dňa
11.9.2013, 9/ pís. vyjadrenie k pís. vyjadreniu odporcu, 10/ účasť na pojednávaní 21.1.2014, režijný
paušál 4x v sume 7,41 eur, 1x v sume 7,63 eur, 2x v sume 7,81 eur, 1x v sume 8,04 eur, spolu režijný
paušál v sume 75,75 eur, náhrada cestovných výdavkov s účasťou na štyroch pojednávaniach -Banská
Bystrica a späť v sume 98,20 eur, náhrada za stratu času s účasťou na pojednávaniach 4x po dvochpolhodinách spolu v sume 102,22 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia bez DPH v sume 890,27 eur
plus 20% DPH v sume 178,05 eur, trovy právneho zastúpenie v celkovej sume 1 068,32 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne v 3
vyhotoveniach, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô
ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.