Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. december 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10P/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816209859
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816209859.1

Uznesenie

Okresný súd v Prievidzi vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky,
dieťa rodičov: matky W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v J. republike, Y. nad Y., Z. K. XXX a otca G.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B., M. XXX/X v konaní o zverenie do osobnej starostlivosti a určenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd v y h l a s u j e, že nemá právomoc konať o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k

maloletému dieťaťu.

Konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého O. N., nar. XX.XX.XXXX sa podaným návrhom domáha zverenia maloletého do jej
osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti otcovi. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloleté

dieťa sa narodilo matke ako slobodnej, otcovstvo bolo uznané dobrovoľným vyhlásením na matričnom
úrade. Matka sa s otcom dobrovoľne dohodli o zverení maloletého do jej osobnej starostlivosti a na
určení vyživovacej povinnosti. Maloletý môže kedykoľvek vycestovať za svojím otcom na Slovensko.

2. Z obsahu návrhu vyplýva, že maloletý O. N., nar. XX.XX.XXXX žije so svojou matkou na území
Českej republiky.

3. Súd sa zaoberal otázkou, či je v jeho právomoci konať a rozhodnúť o návrhu matky týkajúceho sa
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

4. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

K podmienkam konania patrí okrem iného aj právomoc súdu vec prejednať.

5. Podľa § 161 ods. 2 veta prvá C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

6. PodľaČlánku3písm.d)NariadeniaRady(ES)č.4/2009z18.12.2008oprávomoci,rozhodnompráve,

uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch
je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku
právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je
spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého
z účastníkov.

7. Podľa Článku 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o právomoci a uznávaní a
výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, súdy členskéhoštátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v
tomto členskom štáte v čase začatia konania.

8. Podľa Článku 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ak sa začalo konanie
na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí
podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá
právomoc.

9. Jednou zo základných podmienok, za ktorých môže súd konať je právomoc súdu. Splnenie tejto
procesnej podmienky súd skúma v každom štádiu konania.

10. Podľa bodu 12 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Nariadenie“),

kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností upravené týmto Nariadením sú tvorené tak,
aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. Článok 8 Nariadenia ustanovuje
základný princíp na určenie súdov členského štátu, ktoré majú právomoc konať vo veciach rodičovských
práv a povinností, pričom Nariadenie určuje iba členský štát, ktorého súdy majú právomoc, ale
neurčuje, ktorý súd v rámci tohto členského štátu je vecne a miestne príslušný; túto otázku ponecháva

vnútroštátnym procesným normám. V zmysle Článku 8 Nariadenia je základným atribútom na určenie
právomoci„obvyklýpobyt“maloletéhodieťaťavčasezačatiakonania.VychádzajúczjudikatúrySúdneho
dvora Európskej únie sa „obvyklý pobyt“ má vykladať v tom zmysle, že tento pobyt zodpovedá miestu,
ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia.

11. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných právnych noriem. Konanie, predmetom
ktorého úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, sa začalo podaním návrhu
na súd dňa 20.07.2016. Maloleté dieťa sa dlhodobo zdržiava v Českej republike. Maloleté dieťa má
svoj obvyklý pobyt v Českej republike, a teda podľa názoru súdu, súdy Slovenskej republiky (a teda
ani Okresný súd Prievidza) nemajú právomoc konať a rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletému dieťaťu.

12. Pokiaľ ide o ďalší princíp určenia právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností vyjadrený
v čl. 12 ods. 3 Nariadenia, súd má za to, že tento princíp nie je možné v danej veci aplikovať. Čo
sa týka Dohody o súdnej právomoci zakotvenej v Článku 12 ods. 3 Nariadenia súd poukazuje na

to, že obidvaja rodičia výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom neprijali právomoc slovenského
súdu na rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v čase
začatia konania. Odhliadnuc od tejto skutočnosti je súd toho názoru, že takáto dohoda by nebola v
najlepšom záujme maloletého dieťaťa s poukazom na potrebu vykonávania dokazovania vo veci, najmä
na zisťovanie pomerov maloletého, pomerov matky a otca. Kritérium najlepšieho záujmu dieťaťa je

pritom jednou z obligatórnych podmienok dohody v zmysle Článku 12 Nariadenia.

13. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že právomoc konať a rozhodnúť o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému majú súdy Českej republiky, kde má maloletý svoj obvyklý
pobyt. Preto súd vyhlásil, že nemá právomoc konať o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletému dieťaťu a vzhľadom na to, že nedostatok právomoci je neodstrániteľným nedostatkom
podmienok konania, konanie zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (proti II. Výroku). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).