Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812220617
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3812220617.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v exekučnej veci oprávneného B. proti povinnému W.,
o vymoženie istiny 178,58 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Prievidza zo dňa 22. septembra 2016, č. k. 16Er/3746/2012-14 takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti výroku I. o zastavení exekúcie o d m i e t a .

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o nároku súdneho exekútora na náhradu trov
exekúcie voči oprávnenému p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) v
spojení s § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Súdnemu exekútorovi Mgr. Q. W., Z.

úrad so sídlom M. R. M. XXX/XX, P.O. A. XX, A. pod A., priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči
oprávnenému. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáhal proti povinnému vykonania
exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 178,58 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu,
ktorým je vykonateľné rozhodnutie B. poisťovne, pobočky v W. č.k. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo
dňa 19.04.2007. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Q. W. udelené
súdom dňa 06.11.2012. Na základe podnetu súdneho exekútora súd prvej inštancie z úradnej činnosti

zistil, že povinný W. F., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa 14.04.2014 a dedičské konanie bolo uznesením
sp.zn. 18D/4/2014 zo dňa 18.09.2014 zastavené pre nemajetnosť poručiteľa a dňa 29.09.2014 vo
veci samej nadobudlo právoplatnosť. Vzhľadom na zastavenie dedičského konania po povinnom ako
poručiteľovi pre nedostatok majetku, súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu, že
majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku. V zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku priznal súdnemu exekútorovi nárok na

náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd v zmysle ust. § 262
ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý súdu prvej inštancie
vytýkal nesprávne právne posúdenie veci. Namietal zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného
podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a priznanie náhrady trov exekúcie. Oprávnený mal

za to, že exekúcia mala byť vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená podľa § 57 ods. 1 písm.
g/ Exekučného poriadku, pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je úmrtie povinného,
ktorý tým stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Na podporu svojho názoru poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoE/26/2013-31 zo dňa 26.03.2013. Vzhľadom na uvedené
žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nárok na náhradu trov
exekúcie súdnemu exekútorovi neprizná.3. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že podľa § 203 ods.
2 Exekučného poriadku, znáša trovy exekúcie oprávnený bez ohľadu na to, či úmrtie povinného
mohol predvídať, prípadne či nesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Ďalej mal za to, že

v prejednávanej veci nemožno aplikovať dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/
Exekučného poriadku, pretože v prípade, ak by povinný mal majetok, tento by sa prejednal v dedičskom
konaní a právnymi nástupcami povinného v exekučnom konaní by sa stali dedičia povinného. Mal za to,
že súd prvej inštancie exekúciu správne zastavil pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm.
h/ Exekučného poriadku.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania
zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp.
výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie ešte za účinnosti zák.č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (účinný do 30.06.2016), preto odvolací súd vzhľadom k prechodným
ustanoveniam § 470 ods. 2 CSP vec posudzoval podľa právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie.

6. Podľa ust. § 202 ods. 4 O.s.p. (účinný do 30.06.2016), odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie
je prípustné.

7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 386 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) odvolací súd odmietne odvolanie,
ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie
nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením
exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť.

10. Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom rozhodnutia odvolací súd odvolanie

oprávneného čo do výroku o zastavení exekúcie odmietol. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že
dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

11. Pokiaľ ide o druhý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o nároku súdneho exekútora na náhradu
trov exekúcie voči oprávnenému v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, odvolací súd sa v plnom

rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie jeho správnosti dodáva:

12. Samotná strata právnej subjektivity fyzickej osoby - povinného nepredstavuje dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku za predpokladu, že práva a povinnosti prejdú
na jej právnych nástupcov (napr. dedením). V prejednávanom prípade je tak rozhodujúcou skutočnosťou

práve to, že povinný bol v čase smrti nemajetný, v dôsledku čoho neprešli žiadne majetkové práva na
jeho dedičov. Pokiaľ by totiž povinný v čase smrti vlastnil nejaký majetok, v exekúcii by bolo možné, po
skončení dedičského konania, pokračovať s jeho dedičmi ako univerzálnymi právnymi nástupcami.
13. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne, pokiaľ priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu
trov exekúcie proti oprávnenému v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. V danej veci nie je dôvod

na to, aby oprávnený nebol zaviazaný na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. o priznaní nároku na náhradu
trov exekúcie súdnemu exekútorovi voči oprávnenému ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1
CSP.

14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).