Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/56/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116223204
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116223204.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr.
Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobkyne: A. K., nar. XX.XX.XXXX, P.O.I.
XX, XXX XX G., proti žalovanému: Bytové hospodárstvo Hlohovec, s.r.o., IČO: 36 235 130, so sídlom Za
poštou 7, 920 01 Hlohovec, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava č.k. 27C/239/2016-31 zo dňa 15.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie vo výroku I. odmietol návrh žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 20.10.2016 doručený súdu dňa 20.10.2016 v spojení s jeho
doplnením zo dňa 29.11.2016 doručeným súdu dňa 30.11.2016 v časti o odblokovanie bytu č. XX a v
časti o uloženie povinnosti žalovanému ospravedlniť sa žalobkyni a vo zvyšku súd návrh zamietol.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne podľa § 129 ods. 1 až 3, § 324 ods. 1,
§ 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1 a 2 C.s.p. a vecne tým, že po oboznámení sa s
obsahom návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 20.10.2016 v spojení s
„doplnením žaloby o návrhu na neodkladné opatrenie“ zo dňa 29.11.2016, s obsahom výpisu z LV
č. XXXX pre kat. územie G. zo dňa 15.12.2016, ako aj s obsahom celého spisu, dospel k záveru,

že návrh je potrebné v časti odmietnuť a v časti ako nedôvodný zamietnuť. Keďže návrh žalobkyne
neobsahoval podstatné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného
sporového poriadku, súd ju uznesením č.k. 27C/239/2016-12 zo dňa 14.11.2016 vyzval na jeho opravu
a poučil ju o spôsobe, akým má návrh opraviť, a teda konkrétne, že má uviesť jasný, presný, určitý a
vykonateľný petit, pričom konkrétny spôsob potrebnej úpravy v jednotlivých častiach petitu rozpísal v
uznesení. Taktiež ju súd vyzval, aby svoj návrh doplnila uvedením skutočností odôvodňujúcich potrebu

neodkladnej úpravy pomerov ako aj opísaním skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobkyňa svoj návrh doplnila podaním zo dňa
29.11.2016doručenýmsúdudňa30.11.2016označenýmako„Doplneniežalobyonávrhunaneodkladné
opatrenie“. Týmto podaním sa domáha viacerých nárokov. Znenie navrhovaného petitu v časti, ktorou
sa domáha „odblokovania bytu č. XX, D. XB, G. XXX XX, zapísaného na LV č. XXXX G. späťvzatím
záložného práva Z 663/2016 z katastra nehnuteľností“ a v časti ktorou sa domáha uloženia povinnosti

žalovanému „ospravedlniť sa žalobkyni za morálnu aj ekonomickú ujmu spôsobenú záložným právom
k bytu“ je však neurčité a nevykonateľné, nakoľko nie je zrejmé, akým spôsobom má žalovaný
odblokovať byt, žalobkyňou uvedená formulácia tejto časti petitu je nejednoznačná a nevykonateľná.
Obdobne žalobkyňa neuviedla konkrétne znenie ospravedlnenia, ktoré od žalovaného žiada, tak ako
ju súd v uznesení č.k. 27C/239/2016-12 zo dňa 14.11.2016 vyzval, a preto súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa odblokovania bytu č. XX a v časti o uloženie povinnosti

žalovanému ospravedlniť sa žalobkyni odmietol, keď v daných častiach pre uvedené nedostatky návrhu
nemožno v konaní pokračovať.3. Žalobkyňa sa návrhom domáha okrem uvedených nárokov aj „výmazu teda zrušenia záložného
práva Z 663/2016 z katastra nehnuteľností LV XXXX G. na byt č. XX, D. XB, G. XXX XX podané

Bytovým hospodárstvom s.r.o., Hlohovec 920 01 dňa 14.04.2016“ a uloženia povinnosti žalovanému
„zdržať sa všetkých úkonov voči bytu č. XX, D. XB, G. XXX XX, a to napríklad dražby, exekúcie,
a akýchkoľvek nárokov finančných voči dedičom bytu č. XX, D. XB, G. XXX XX z dôvodu dlhu na
byte č. XX.“ Uvedené výroky navrhovaného neodkladného opatrenia sa vecne týkajú bytu č. XX
nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXXX, na parcele č. 5356, vo vchode X/B, zapísaného na

LV č. XXXX pre katastrálne územie G.. Vecne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie rozhodnutia
týkajúceho sa tejto nehnuteľnosti tak môže byť len vlastník tejto nehnuteľnosti. Ako vlastník uvedeného
bytu je pritom v katastri nehnuteľností zapísaná A. D., nar. XX.XX.XXXX. Menovaná zomrela dňa
XX.XX.XXXX a prebieha po nej dedičské konanie, pričom ako dedičia by mali podľa tvrdenia žalobkyne
prichádzať do úvahy W. K., A. J., O. T., W. J., L. J., O. D. a Y. J.. Žalobkyňa tak nie je ani aktuálnou
vlastníčkou nehnuteľnosti, ani nefiguruje medzi osobami tvoriacimi okruh dedičov po vlastníčke bytu.

Keďže žalobkyňa nepreukázala aktívnu vecnú legitimáciu vo veciach týkajúcich sa predmetného bytu,
súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetných častiach zamietol.

4. Žalobkyňa sa tiež domáha uloženia povinnosti žalovanému „finančne odškodniť žalobkyňu sumou
vo výške 50.000,- Eur za morálnu a ekonomickú ujmu“. Ak sa žalobkyňa domáha takéhoto rozhodnutia

formou neodkladného opatrenia, musí v návrhu preukázať potrebu neodkladnej úpravy pomerov v tomto
smere ako aj hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Žalobkyňasafinančnéhoodškodneniaodžalovanéhodomáhazamorálnuaekonomickúujmu,zaobavy
o bývanie, obavy o dôstojný život, keď miesto času venovaného rozvoju podnikania, a tým zlepšenia
ekonomického života, si musí chrániť bývanie pred žralokmi na Slovensku ako je žalovaný, ktorý sa

nevie živiť slušnou prácou bez výroby chudoby a bezdomovcov. Na to, aby súd mohol priznať žalovanej
finančné odškodnenie za morálnu, či ekonomickú ujmu je potrebné, aby žalobkyňa konkrétnymi dôkazmi
preukázala, aká konkrétna ujma, v akom rozsahu a závažnosti jej vznikla, musí preukázať, že táto
ujma bola spôsobená práve konaním žalovaného. Keďže žalobkyňa žiadala o vydanie rozhodnutia
urýchlene formou nariadenia neodkladného opatrenia musela by tiež preukázať naliehavosť vydania

rozhodnutia práve v takejto forme (potrebu neodkladnej úpravy pomerov). Žiadnu z týchto skutočností,
teda ani podstatu ujmy, ani rozsah a závažnosť ujmy, ani príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného
a ujmou žalobkyne, ako ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov žalobkyňa dosiaľ neosvedčila, a preto
súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj v tejto časti zamietol, pričom považuje za vhodné
poznamenať, že ak žalobkyňa má záujem domáhať sa obdobného nároku voči žalovanému, je potrebné

domáhať sa uvedeného riadnou žalobou vo veci samej (nie návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia) s podrobným opísaním a preukázaním vyššie uvedených skutočností.

5. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa a domáhala sa, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Odvolateľka

poukázala na to, že záložné právo na predmetný byt je neoprávnené a v neprospech W. K., jednej
z dvoch dedičiek po Ing. A. D., poslednej vlastníčky predmetného bytu. W. K. má 64 rokov, je
nízkopríjmovádôchodkyňa,zaraďujesamedzichránenéosoby,ktorépotrebujúochranupredchudobou,
bezdomovstvom a sociálnou smrťou. Žalobkyňa ako dcéra W. K. aj so sestrou C. K. v prípade
smrti W. K. patrí medzi nástupcov dedičov po Ing. A. D.. Žalobkyňa priložila splnomocnenie za

svoju mamu na zastúpenie vo všetkých veciach. Vo veci bolo rozhodnuté predčasne bez predloženia
tlačiva o majetkových pomeroch žalobkyne, ktoré jej bolo zaslané až spolu s rozhodnutím, čím jej
bola spôsobená právna ujma lepšie chrániť svoje práva. Potrebu vydania neodkladného opatrenia
odôvodnila predchádzaním vzniku bezdomovstva. Uviedla tiež znenie ospravedlnenia. Žiada vyhovieť
jej návrhu z dôvodu ochrany ľudských práv, práva na bývanie, ochrany pred bezdomovstvom, sociálnou

samovraždou,predchudobou,pretojepotrebnérozhodnúťozrušenízáložnéhoprávanapredmetnýbyt.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 1 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.)a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. C.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je

dôvodné, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a preto je dôvodné ho
potvrdiť.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že v zmysle podania žalobkyne zo dňa 29.11.2016 označeného ako
„Doplnenie žaloby o návrhu na neodkladné opatrenie“, sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného

opatrenia v tomto rozsahu:
1. „odblokovania bytu č. XX, D. XB, G. XXX XX, zapísaného na LV č. XXXX G. späťvzatím záložného
práva Z 663/2016 z katastra nehnuteľností LV XXXX G.“
2. „výmazu teda zrušenia záložného práva Z 663/2016 z katastra nehnuteľností LV XXXX G. na byt č.
XX, D. XB, G. XXX XX podané Bytovým hospodárstvom s.r.o., Hlohovec 920 01 dňa 14.04.2016“
3. uloženia povinnosti žalovanému „zdržať sa všetkých úkonov voči bytu č. XX, D. XB, G. XXX XX, a

to napríklad dražby, exekúcie, a akýchkoľvek nárokov finančných voči dedičom bytu č. XX, D. XB, G.
XXX XX z dôvodu dlhu na byte č. XX“
4. uloženia povinnosti žalovanému „ospravedlniť sa žalobkyni za morálnu aj ekonomickú ujmu
spôsobenú záložným právom na vyššie uvedený byt“
5. uloženia povinnosti žalovanému „finančne odškodniť žalobkyňu sumou vo výške 50.000,- Eur za

morálnu a ekonomickú ujmu“

9.Žalobkyňanávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniaodôvodnilatým,žeposlednoumajiteľkoubytu
č. XX, D. XB, G. XXX XX, je Ing. A. D., zosnulá XX.XX.XXXX v I., po ktorej je otvorené dedičské konanie,
dedičia bytu sú W. K., nar. XX.XX.XXXX (bývajúca na D. XB, G.), A. J., O. T., W. J., L. J., O. D. a Y. J.,

pričom žalobkyňa v dedičskom konaní zastupuje dedičku W. K.. Dlh na byte č. XX, D. XB, G., vznikol
z dôvodu nízkopríjmovosti mamy žalobkyne (W. K.), ktorá má len 269,50 Eur mesačne. Žalovaný si od
roku 1989 svojvoľne navyšuje ceny vody a ostatných služieb bez toho, aby navýšili príjem obyvateľom
bytoviek. Vôbec nekomunikuje so žalobkyňou a jej mamou ohľadne ľudského riešenia dlhov. Žalovaný
vyrába cez exekútorov, dražobné spoločnosti, bezdomovcov, sociálnych samovrahov. Záložné právo na

byt dal žalovaný bez upovedomenia dedičov bytu bez sociálneho ľudského riešenia uvedenej situácie. Z
uvedených dôvodov žiada o odškodné vo výške 50.000,- Eur za obavy o bývanie, obavy o dôstojný život
pre ňu (žalobkyňu) a pani W. K. a o výmaz záložného práva na byt. Dedičia bytu po poručiteľke nemajú
so žalovaným žiadnu novú zmluvu o správe bytu, lebo byt bude pod správou jedného z detí dedičov.
Z výpisu LV č. XXXX zo dňa 15.12.2016 pre katastrálne územie G. vyplýva, že ako vlastník bytu č. XX

nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXXX, na parcele č. 5356, vo vchode X/B figuruje Ing. A.
D., nar. XX.XX.XXXX (podľa záznamu z Registra obyvateľov zomrelá XX.XX.XXXX).

10. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa v prvom rade zaoberal náležitosťami návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 129 ods. 1 až 3 C.s.p. a dospel k vecne správnemu

záveru o takých nedostatkoch návrhu v časti o odblokovanie bytu č. XX a v časti o uloženie povinnosti
žalovanému ospravedlniť sa žalobkyni, pre ktoré bolo dôvodné návrh žalobkyne v tejto časti odmietnuť.
Čo sa týka povinnosti odblokovať byt, ide o neurčitosť a nezrozumiteľnosť návrhu, nakoľko nie je zrejmé,
čo má byť obsahom tejto povinnosti. Možno sa domnievať, že uloženie takejto povinnosti má súvislosť
so zaťažením predmetného bytu záložným právom (odblokovanie bytu ako odstránenie zaťaženia

záložným právom), pričom žalobkyňa sa výmazu, resp. zrušenia záložného práva domáha v bode 2
svojho návrhu. Čo sa týka uloženia povinnosti žalovaného ospravedlniť sa žalobkyni, súd prvej inštancie
správne skonštatoval, že návrh je v tejto časti neúplný, keď žalobkyňa neuviedla konkrétne znenie
ospravedlnenia. Žalobkyňa síce v odvolaní dodatočne uviedla znenie požadovaného ospravedlnenia,
jej návrh však zostal napriek tomu neúplný, nakoľko neuviedla formu ospravedlnenia, t.j. či žiada, aby sa

jej žalovaný ospravedlnil ústne, písomne, zverejnením v tlači alebo na internete. Jej návrh tak naďalej
trpí vadou neúplnosti a nevykonateľnosti. Z dôvodu vyššie uvedených nedostatkov podania žalobkyne,
pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, bolo dôvodné odmietnuť návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia zo dňa 20.10.2016 doručený súdu dňa 20.10.2016 v spojení s jeho doplnením
zo dňa 29.11.2016 doručeným súdu dňa 30.11.2016 v časti o odblokovanie bytu č. XX a v časti o

uloženie povinnosti žalovanému ospravedlniť sa žalobkyni.

11. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného

opatrenia.Neodkladnéopatrenieslúžidočasnémuzabezpečeniuochranyporušenýchaleboohrozených
práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však
nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba

bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo existencia reálnej obavy, že by exekúcia bola ohrozená (§
325 ods. 1 C.s.p.). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie
vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného
opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode,
ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne
preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy.

15. Žalobca neodkladného opatrenia musí mať právny záujem (nie naliehavý právny záujem) na
vydaní neodkladného opatrenia, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán.
Existencia a potreba právneho záujmu sa prejavuje predovšetkým v skúmaní procesných predpokladov
opodstatnenosti (nie procesných podmienok) takéhoto rozhodnutia súdu. Zistenie právneho záujmu na
neodkladnom opatrení sa opiera o hypotézu procesných noriem uvedených v § 324 ods. 1 a § 325

ods. 1 C.s.p. V podaní, v ktorom sa navrhuje vydanie neodkladného opatrenia, by sa malo osvedčiť, že
je tu daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov
opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že
nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom.

16. Vzhľadom na to, že neodkladným opatrením sa buď upravujú pomery strán sporu alebo zabezpečuje
exekúcia do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie vo veci, musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý
je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Ak strana po začatí konania podá návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré by malo dočasne upraviť pomery strán do skončenia konania, nestačí,
že medzi stranami existuje právny vzťah, ale je nevyhnutné, aby medzi navrhovaným neodkladným

opatrením a požadovaným rozsudkom vo veci samej bola aj priama vecná súvislosť. Znamená to, že
vzťah,ktorémusamáneodkladnýmopatrenímposkytnúťdočasnáochrana,budeskonečnouplatnosťou
vyriešený v konaní vo veci samej. Navrhované neodkladné opatrenie teda musí mať vždy vzťah ku
konaniu vo veci samej.

17. V časti, v ktorej sa žalobkyňa svojím návrhom domáhala „výmazu teda zrušenia záložného práva
Z 663/2016 z katastra nehnuteľností LV XXXX G. na byt č. XX, D. XB, G. XXX XX podané Bytovým
hospodárstvom s.r.o., Hlohovec 920 01 dňa 14.04.2016“ a uloženia povinnosti žalovanému „zdržať sa
všetkých úkonov voči bytu č. XX, D. XB, G. XXX XX, a to napríklad dražby, exekúcie, a akýchkoľvek
nárokov finančných voči dedičom bytu č. XX, D. XB, G. XXX XX z dôvodu dlhu na byte č. XX.“,

súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne,
keď správne skonštatoval, že uvedené výroky navrhovaného neodkladného opatrenia sa vecne týkajú
bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXXX, na parcele č. 5356, vo vchode X/B,
zapísaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie G., pričom vecne legitimovaný na podanie návrhu
na vydanie rozhodnutia týkajúceho sa vecných práv k tejto nehnuteľnosti tak môže byť len vlastník

tejto nehnuteľnosti. Ako vlastník uvedeného bytu je pritom v katastri nehnuteľností zapísaná A. D., nar.
XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a prebieha po nej dedičské konanie, pričom ako dedičia
by mali podľa tvrdenia žalobkyne prichádzať do úvahy W. K., A. J., O. T., W. J., L. J., O. D. a Y. J..
Žalobkyňa tak nie je ani aktuálnou vlastníčkou nehnuteľnosti, ani nefiguruje medzi osobami tvoriacimiokruh dedičov po vlastníčke bytu. Ani skutočnosť, že dedička W. K. udelila žalobkyni splnomocnenie
na zastupovanie v dedičskom konaní, nezakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne, nakoľko na
základe udeleného splnomocnenia zástupca nekoná vo vlastnom mene ale v mene splnomocniteľa,

t.j. osoby, ktorá plnú moc udelila. Aktívne vecne legitimovanou osobou by tak mohla byť W. K., ktorá
sa v konaní môže dať zastúpiť inou osobou (napr. žalobkyňou). Odvolací súd pre úplnosť dodáva,
že ak by aj bola splnená podmienka danosti aktívnej vecnej legitimácie, z podaného návrhu nijako
nevyplýva akékoľvek osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo

bezprostredne hroziacej ujmy. Za takéto osvedčenie pritom nemožno považovať len subjektívny a
ničím konkrétnym nepreukázaný pocit žalobkyne, že sú ohrozené či porušené jej práva, resp. práva
jej matky. Žalobkyňa v prvom rade nijako nepreukázala, z čoho vyplýva jej právo bývania v uvedenom
byte, nepreukázala, na základe čoho vzniklo záložné právo k bytu a v čom konkrétnom spočíva reálne
ohrozeniezostranyžalovaného,keďnanariadenieneodkladnéhoopatrenianepostačujelenhypotetická
obava z možného ohrozenia.

18. Rovnako v časti návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému „finančne
odškodniť žalobkyňu sumou vo výške 50.000,- Eur za morálnu a ekonomickú ujmu“, súd prvej inštancie
správne jej návrh považoval za nedôvodný. Žalobkyňa sa finančného odškodnenia od žalovaného
domáhala za morálnu a ekonomickú ujmu, za obavy o bývanie, obavy o dôstojný život. Súd prvej

inštancie správne skonštatoval, že na to, aby súd mohol priznať žalobkyni finančné odškodnenie
za morálnu či ekonomickú ujmu, je potrebné, aby žalobkyňa konkrétnymi dôkazmi preukázala, aká
konkrétna ujma, v akom rozsahu a závažnosti jej vznikla, musí preukázať, že táto ujma bola spôsobená
práve konaním žalovaného a tiež preukázať naliehavosť vydania rozhodnutia práve v takejto forme
(potrebu neodkladnej úpravy pomerov). Žiadnu z týchto skutočností, teda ani podstatu ujmy, ani rozsah

a závažnosť ujmy, ani príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a ujmou žalobkyne, ako ani
potrebu neodkladnej úpravy pomerov žalobkyňa dosiaľ neosvedčila, a preto súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia aj v tejto časti dôvodne zamietol.

19. Pokiaľ odvolateľka namietala, že vo veci bolo rozhodnuté predčasne bez predloženia tlačiva

o majetkových pomeroch žalobkyne, ktoré jej bolo zaslané až spolu s rozhodnutím, čím jej bola
spôsobená právna ujma lepšie chrániť svoje práva, ani táto námietka neobstojí, nakoľko uvedené tlačivo
jej bolo zasielané len z dôvodu jej žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a nemá
žiadnu súvislosť s vecným prejednaním jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Doručenie
žalobkyňou vyplneného tlačiva by nemohlo mať žiaden vplyv na rozhodnutie súdu o jej návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
žalobkyne, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto súvislosti
upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah

práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva
alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných
orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí
ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.

toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

21. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobkyne odvolací súd nepovažoval za potrebné

reagovať špecifickou odpoveďou.

22. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v súlade
s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

23. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).