Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/284/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511204126
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7511204126.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v spore žalobkýň: 1/ H. I.Ö., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Š. XX a 2/ mal. T.
I., nar. X.X.XXXX, bytom W.N., Š. XX, zastúpenej otcom Ing. I. I., bytom W., Š. XX, zastúpených JUDr.
RudolfomManikom,PhD.,advokátom,Košice,Jantárová30,protižalovanémuMUDr.T.W.,bytomW.Q.,
I. XX, zast. JUDr. Janou Závodskou, advokátkou, Košice, Alžbetina 20, o určenie neúčinnosti právneho
úkonu a náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu 7C 71/2011-115 zo 6.2.2015 Okresného

súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobkyniam náhradu trov konania vo výške 560,70 € na účet ich právneho zástupcu, do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodol tak o trovách konania (zastaveného uznesením 7C 71/2011-77 z 9.6.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 2.8.2011) podľa ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. a priznal žalobkyniam náhradu trov
konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia (odmena a paušálna náhrada hotových výdavkov)

za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013: prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie
vo veci samej, vyčíslené v podaní zo 6.5.2013, pričom ich výšku v sume 563,54 € určil podľa § 11
ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a/, b/ v spojení s § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Súd po posúdení
skutkového stavu mal za to, že dôvodom späťvzatia žaloby bola skutočnosť, že žalovaný pred začatím
pojednávania darovacou zmluvou previedol nehnuteľnosť na manželku - matku mal. žalobkýň MUDr. G.

W., a týmto sa žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu a náhradu škody stala bezpredmetnou.
Z uvedeného vyplýva, že konanie žalobkýň bolo len reakciou na správanie žalovaného, ktorý týmto
právnym úkonom zavinil zastavenie konania, a z týchto zákonných dôvodov súd aplikoval ust. § 146 ods.
2 druhá veta O.s.p., nakoľko pôvodne podaný návrh bol podaný dôvodne. Keďže právny zást. žalobkýň
vyčíslil náhradu trov konania v sume 560,70 € (2 úkony právnej služby á 272,94 € a paušálnu náhradu
hotových výdavkov 2 x 7,41 €), súd preto priznal žalobkyniam náhradu trov konania vo výške uplatnenej

ich právnym zástupcom v sume 560,70 € a v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť prisúdenú náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobkýň.

3. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, z dôvodu jeho vecnej nesprávnosti a
nezákonnosti. Predovšetkým namietal záver súdu, že späťvzatie žaloby bolo ním zavinené a pôvodne
podaný návrh bol dôvodný. Súd toto konštatovanie nijako neodôvodnil. Podľa žalovaného návrh podaný

žalobcami, ktorým sa domáhali určenia neúčinnosti darovacej zmluvy a žiadali zaviazať na náhradu
škody MUDr. W., ktorá nebola účastníčkou konania, alternatívne žalovaného MUDr. W. - je zmätočný.Uviedol, že žalobkyne podaný návrh opierali o čl. IV Dohody o vyporiadanie BSM, v zmysle ktorého
bola ich matka MUDr. W.Á. povinná pre prípad obdŕžania kúpnej ceny uhradiť každej zo žalobkýň 15
% z trhovej ceny domu súp. č. XXX stojaceho na parcele č. XXXX/X v k.ú. T. N.. Matka však žiadnu

kúpnu cenu neprevzala a dohoda o vyporiadaní BSM neobsahuje žiadne ustanovenie ustanovujúce,
aby na iný prevod tejto nehnuteľnosti sa vzťahovala povinnosť výplaty. Ďalej citoval predpoklady,
ktoré podľa ustálenej judikatúry, právnej teórie i súdnej praxe musí žalobca ako veriteľ preukázať pre
úspešnosťodporovateľnostiprávnemuúkonudlžníka.Uviedol,žezlistinnýchdôkazovnímpredložených
v základnom konaní vo veci samej, však nevyplýva, že žalobkyne mali voči svojej matke - dlžníčke

vymáhateľnú pohľadávku, neboli jej veriteľmi a samé nepreukázali v konaní opak. Preto zastával názor,
že žalobkyne neboli v spore aktívne vecne legitimované. V konaní vo veci tiež preukázal, že MUDr. W.
ako domnelá dlžníčka žalobkýň napriek odporovanému právnemu úkonu, vlastnila a vlastní iný majetok
- byt vedený na LV č. 13065 k. ú. Letná, ktorý sám o sebe stačí k tomu, aby sa žalobkyne ako veriteľky
mohli z neho uspokojiť (v prípade preukázania existencie vymáhateľnej pohľadávky). Mal za to, že v
spore vyvrátil aj predpoklad prípadného úmyslu ukrátiť veriteľov. Keďže v spore preukázal, že nebola

naplnená základná zákonná podmienka na predpoklad úspešnosti návrhu na odporovanie právnemu
úkonu, jednak existencia vymáhateľnej pohľadávky a jednak ukrátenie prípadného uspokojenia, z tohto
dôvodu bol návrh vzatý späť. Považoval za irelevantné, ako samotné späťvzatie žaloby interpretujú
žalobkyne, a ich tvrdenia sú účelové. Poukázal tiež na skutočnosť, že v čase rozhodovania v predmetnej
veci na tom istom súde pod sp. zn. 7C 259/2010 prebiehalo konanie o vyslovenie absolútnej neplatnosti

právneho úkonu - Dohody o vyporiadanie BSM, o ktorú žalobkyne opierali vznik svojej domnelej
pohľadávky. Toto konanie bolo právoplatne skončené 16.3.2012, až po ukončení predmetného konania
7C 71/2011. Z toho vyplýva, že k späťvzatiu predmetného návrhu došlo počas konania o neplatnosť
dohody o vyporiadaní BSM. Z publikovanej judikatúry i právnej teórie je nepochybné, že domáhať sa
odporovania právnemu úkonu je možné iba vtedy, ak ide o platný právny úkon. Ak by bola dohoda o

vyporiadaní BSM určená za neplatnú, nemohol by byť platný ani každý ďalší právny úkon týkajúci sa
majetku v nej uvedeného, teda ani odporovaný právny úkon. Zastával názor, že okrem už uvedenej
absencie základných predpokladov úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu, aj táto okolnosť mala
podstatný vplyv na späťvzatie návrhu. Preto za daného skutkového a právneho stavu tvrdenie, že
podaný návrh na odporovanie právnemu úkonu bol dôvodný, nie je založený na reálnom základe, je

v rozpore s preukázaným skutkovým a právnym stavom a odporuje zákonu. Práve s poukazom na
uvedené konanie o neplatnosť dohody o vyporiadanie BSM, súd upozornil zást. žalobkýň pred začatím
pojednávania dňa 9.6.2011 na nedôvodnosť návrhu. Tvrdil tiež, že napadnutým uznesením súd priznal
žalobkyniam náhradu trov konania vo výške 560,70 € v rozpore s vyhláškou č. 655/2004 Z.z., pokiaľ
priznal základnú sadzbu tarifnej odmeny advokátovi za dva úkony právnej služby vyčíslené v podaní

zo 6.5.2013, majúc za to, že hodnotu práva - odporovateľnosť právneho úkonu nie je možné vyjadriť v
peniazoch. Namietal konštatáciu súdu, že išlo o úkony vo veci samej, pretože konanie vo veci samej
bolo právoplatne ukončené v r. 2011 (9.6.2011). Konanie o trovách konania, ktoré prebieha v r. 2013 na
základe odvolania žalobkýň, nie je konaním vo veci samej. Úkony vykonané v konaní o trovách konania
sú uvedené v § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a za ich vykonanie patrí náhrada vo výške 1

základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorou je 1/13 výpočtového základu. Napokon citoval ust. § 11 ods. 1
písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení platnom od 1.6.2010 do 1.7.2013, teda v rozhodnom období.
Tvrdil tiež, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia a výpočtu priznanej náhrady trov nie je možné
zistiť, za aké úkony právnej pomoci vlastne súd priznal náhradu trov konania a ako postupoval, či sa
v skutočnosti riadil ust. § 11 ods. 1 cit. vyhl., na ktoré poukázal alebo ustanovením § 10 ods. 1 cit.

vyhlášky. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a rozhodnúť o trovách konania
tak, že žalovanému súd prizná ich náhradu vo výške 1009,29 € ako i trovy odvolacieho konania za dva
úkony právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu žalobkýň z 10.8.2011 a odvolanie podané dňa 23.2.2015)
vo výške 100,81 €.

4. Žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že podľa ich názoru súd dostatočne zistil skutkový stav
a správne posúdil právny stav veci. Mali za to, že v predmetnom konaní na základe nimi uplatneného
nároku i nároku na náhradu trov konania uniesli dôkazné bremeno, ktoré malo spočívať v preukázaní
opodstatnenosti ich nároku, ako aj nároku na priznanie trov konania. Po podaní žaloby žalovaný
skutočne dal veci, ktoré boli predmetom návrhu (spätný prevod nehnuteľností v k.ú. T. N., keďže pôvodný

prevod zjavne ukracoval pohľadávku žalobkýň voči ich matke) do poriadku so svojou manželkou a
zároveň matkou žalobkýň, teda zapríčinil späťvzatie žaloby a z toho vyplývajúce zastavenie konania.
Na základe uvedených skutočností žiadali napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať im spoločne anerozdielne náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci vo výške 273,96 € a režijný
paušál 8,39 €.

5. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Z ust. § 470
ods. 2 prvá veta CSP vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 CSP a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodne podané a napadnuté uznesenie je vecne správne, preto odvolací
súd uznesenie potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách zastaveného konania v prejednávanej veci v súlade so
zákonom, aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu, ktoré je v danej veci relevantné, a to
ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodnutia súdu,
rešpektujúc aj právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení 11Co 275/2011-90 z

31.12.2012, ktorým bol v súlade s § 226 O.s.p. viazaný. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými
zisteniami a správnym záverom súdu, ku ktorému dospel tak ohľadne základu pre priznanie náhrady
trov žalobkyniam, ako aj výšky prisúdenej náhrady trov konania.

8. Súčasne odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého uznesenia, na ktoré v celom

rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Ani skutočnosti a argumenty, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého uznesenia a neodôvodňujú iné rozhodnutie o trovách konania v prejednávanej
veci.Kodvolacímnámietkamžalovanéhojepotrebnéuviesť,žezákonnýmpredpokladomprevyslovenie

povinnosti nahradiť trovy konania podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. je jednak dôvodne podaný návrh,
ale tiež správanie sa odporcu (žalovaného), pre ktoré sa stal návrh po jeho podaní bezpredmetným.
Pritom dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje iba procesne, a nie podľa hmotného práva, preto nie
je rozhodujúce, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu žaloby. O dôvodnosti podania
návrhu treba preto uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu,

čo znamená, že návrh je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcov
nárok uspokojí, resp. splní požiadavku žalobcu bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd, a to aj
vtedy, ak by žalovaný uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má byť teda také
správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu,
kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu), pričom medzi správaním žalovaného

a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V takom prípade má žalobca právo, aby mu žalovaný
nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva.

10. V danej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z uvedených zásad ustálených v súdnej
praxi a odvolací súd sa stotožňuje s názorom (záverom) súdu, že ak žalovaný po podaní žaloby splnil

požiadavku žalobkýň v intenciách žalobného návrhu, odpadol tým predmet sporu a v dôsledku správania
žalovaného bola žaloba vzatá späť. Za týchto okolností, keďže žalovaný z procesného hľadiska
zavinil zastavenie konania, aj podľa názoru odvolacieho súdu boli splnené zákonné predpoklady pre
rozhodnutie o trovách konania podľa § 146 ods. 2 vety druhej O.s.p. Súd preto správne priznal žalobcom
náhradu trov, ktoré účelne vynaložili v danom spore na uplatňovanie práva, a správne určil aj výšku trov,

preto odvolanie žalovaného nemožno považovať za opodstatnené.

11. Napadnuté uznesenie je vo výroku, ako aj v dôvodoch vecne správne, preto bolo odvolacím súdom
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdené.

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní žalovaný nemal úspech a trovy žalobkýň spojené s vyjadrením k odvolaniu
žalovaného nemožno považovať za účelne vynaložené (žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu sa ibastotožnili so skutkovým a právnym posúdením veci a neuviedli žiadne procesne významné skutočnosti),
preto bolo rozhodnuté, že stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.