Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 6, 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19Csp/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716211011
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7716211011.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu Home Credit Slovakia,

a.s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátska
kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679,
proti žalovanej Q., o zaplatenie 1683,68 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I.Žalobu z a m i e t a .

II.Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu 1.8.2016 domáhal proti žalovanej zaplatenia 1683,68 Eur, úrokov
z omeškania a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzavrel s dlžníkom - spotrebiteľom

14.11.2011 úverovú zmluvu č. 4111073753, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné
podmienky spoločnosti HomeCredit Slovakia a.s. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského
úveru vo výške 2300,00 eur zo strany žalobcu žalovanej. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky
vrátiť v 84 pravidelných mesačných splátkach po 55,32 Eur. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho
záväzku, preto bola vyzvaná listom zo dňa 30.3.2016 k splateniu celého zostatku úveru v lehote 15 dní
ododoslaniavýzvy.Lehotanaplnenieuplynuladňa16.4.2016. Žalovanádlhuježalobcovisumu1683,68
eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 139,72 Eur, úrokov 113,95 Eur, zosplatnenej istiny 1335,56 Eur,

poistenia19,50Eur,upomienkyII.36,00Eur, zmluvnejpokuty17,00Eur,poplatkuzamožnosťodloženia
splátok 9,95 Eur a upomienky II. 12,00 Eur.

2.Ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca úverovú zmluvu, úverové podmienky,
výzvu na úhradu celého úveru a predžalobnú výzvu.

3. Žalovaná sa písomne k žalobe nevyjadrila, vyjadrila sa v rámci účastníckej výpovede.

4.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami a výsluchom žalovanej a zistil tento skutkový stav:

5.Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 14.11.2011 súd zistil, že žalovanej bol
poskytnutý úver vo výške 2300,00 EUR, ktorý bola žalovaná povinná splácať v 84 mesačných splátkach
po 55,32 EUR pri ročnej úrokovej sadzbe 18,69 % a RPMN od 21,9 do 22,6 %. Priemerná RPMN je
uvádzaná 17,88 %. Celková čiastka podľa zmluvy, ktorú má zaplatiť spotrebiteľ je 4319,28 EUR. Zmluva

obsahuje údaj, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a klient súhlasí s tým, že
presná výška RPMN mu bude oznámená po poskytnutí úveru. Poplatok za vedenie účtu mali dohodnutý
na 1,99 Eur mesačne zahrnutý v splátke a poistenie Premium 3,90 Eur zahrnutý v mesačnej splátke.6.Súd ďalej zo všeobecných obchodných podmienok poskytovania úveru - O., zistil, že spoločnosť
je oprávnená vyúčtovať a klient zaplatiť poplatok za upomienku vo výške 5,00 Eur v prípade prvej
upomienky a 12,00 Eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade omeškania s platením úveru je

spoločnosť oprávnená účtovať zmluvnú pokutu vo výške 17,00 Eur, ktorá bude vyúčtovaná maximálne
jedenkrát za dobu trvania zmluvy.

7. Z prehľadu úhrad úveru vyplýva, že žalovaná uhrádzala predpísané mesačné splátky pravidelne
od prvej po štyridsiatu štvrtú, potom splátky prestala splácať. Z prehľadu ďalej vyplýva, že žalovaná

doposiaľ uhradila žalobcovi sumu 2434,08 Eur.

8.Z listu žalobcu zo dňa 30.3.2016 vyplýva, že vyzval žalovanú na úhradu dlžnej čiastky úveru vo výške
1683,68 EUR najneskôr do 15-tich dní od odoslania výzvy na jeho bankový účet. Z podacieho hárku
vyplýva, že táto výzva bola odoslaná na prepravu poštou dňa 1.4.2016.

9.Žalovaná pri výpovedi uviedla, že je pravda, že si od spoločnosti HomeCredit vzala úver 2300,00 Eur.
Úver splácala asi po polovicu dohodnutej doby, pre finančné problémy prestala úver splácať. Úver brala

na rekonštrukciu nehnuteľnosti, v ktorej býva a keďže sa dostala do zlej finančnej situácie, splácala úver
tým, že si brala ďalší úver. Má ďalší úver v Tatrabanke, na ktorý jej zamestnávateľ mesačne vykonáva
zrážky v sume 150,00 Eur.

10.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné

prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.
Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška
úrokov sa týka ročného obdobia.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní ak nesplní riadna a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia, ale do doby keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však
nie je v omeškaní ak nemôže splniť svoje záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1,3 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť
úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

11.Medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu úverovej
spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 2300,00 Eur.
Poskytnutý úver bola žalovaná povinná zaplatiť v 84 mesačných splátkach po 55,32 Eur. Nebola sporná
ani skutočnosť, že žalovaná prestala úver splácať, preto došlo k jeho zosplatneniu. Žalovaná si počet
uhradených splátok nepamätala, ale z prehľadu žalobcu vyplýva, že zaplatila 44 splátok, teda 2434,08

Eur tak, ako to uvádza žalobca v žalobe. Zaplatila teda viac, ako bola poskytnutá istina úveru o 134,08
Eur.

12. Súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože žalobca neuviedol, resp. nesprávne uviedol ročnú
percentuálnu mieru nákladov do úverovej zmluvy a nesprávne uviedol celkovú sumu, ktorú mala
žalovaná za úver zaplatiť. Úver je preto zo zákona bezúročný a bez poplatkov.

13.Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, musí veriteľ pri
spotrebiteľských úveroch uviesť do zmluvy ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Z
úverovej zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje RPMN, ale údaj, podľa ktorého je RPMN od 21,9 do

22,6%. V zmluve je ďalej uvedené, že presné RPMN oznámi žalobca žalovanej po poskytnutí úveru. Toto
dojednanie zmluvy je v rozpore so zákonom, pretože RPMN sa vypočítava na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a nie v čase jeho poskytnutia. Zmluva tak neobsahuje údaj o RPMN
podľa zákona, pretože rozpätie od - do nemožno považovať za uvedenie RPMN v zmysle zákona. Súd
však poukazuje na to, že RPMN približne v maximálnej výške 22,6% uvedené v zmluve by bolo pravdivé

iba v prípade, ak by žalovaná mala za úver zaplatiť celkovú čiastku uvedenú v zmluve - 4319,28 Eur pri
84 mesačných splátkach po 51,42 Eur. Toto však nezodpovedá dojednaniu o počte a výške mesačnej
splátky. Podľa zmluvy mala žalovaná úver vo výške 2300,00 Eur zaplatiť po 55,32 Eur mesačne po dobu
84 mesiacov, teda v skutočnosti 4646,88 Eur, a nie 4319,28 Eur, ako je uvedené v zmluve. RPMN tak
predstavuje 25,60% a nie 21,9% resp. 22,6 %, teda zjavne v neprospech spotrebiteľa, s čím je podľa

zákona spojená sankcia bezúročnosti a bezodplatnosti úveru.

14.Súd poukazuje aj na znenie ustanovenia § 19 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase
uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí

spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo
uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na
vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa

zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a
náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo
v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Zo zmluvy je zrejmé, že súčasťou mesačného
poplatku bolo aj spoplatnenie vedenia účtu 1,99 Eur a poistenie 3,90 Eur mesačne. Aj tieto náklady
preto v zmysle citovaného ustanovenia museli byť zahrnuté do nákladov pre výpočet RPMN, a teda

aj do celkovej sumy splatnej spotrebiteľom. Zmluva neobsahuje jasné a zrozumiteľné vyjadrenie, že
vedenie úverového účtu je dobrovoľné, preto tieto náklady nebudú započítané do výpočtu RPMN. Zákon
jasne stanovuje, že okrem uvedenia RPMN je potrebné aj uvedenie všetkých predpokladov použitých
na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (napr. aj rozsudok KS Košice 9Co/323/2015). Zo
zmluvy žiadne takéto údaje nevyplývajú.

15. Žalobca má preto podľa zákona nárok iba na zaplatenie istiny poskytnutého úveru, ktorý bol vo
výške 2300,00 Eur. Z prehľadu samotného žalobcu vyplýva, že žalovaná už uhradila sumu 2434,08 Eur.
Táto suma pokrýva aj prípadné požadované poistenie 19,50 Eur, ktoré mali strany sporu dohodnuté.
Na ostatné poplatky a úroky žalobca nemá nárok, pretože pre nedodržanie náležitostí zmluvy o úvere

sa poskytnutý úver podľa zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca nemá právo ani
na úroky z omeškania či dohodnutú zmluvnú pokutu, pretože žalovaná poskytnutý úver splatila bez
omeškaniapravidelnýmimesačnýmisplátkami1až44.Navyšežalobcapožadovalúrokyzomeškaniaažod 1.4.2016, teda od času, keď žalovaná už mala uhradenú sumu úveru, preto nemohla byť v omeškaní.
Z uvedených dôvodov súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

16.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovanej ako strane úspešnej v konaní
patrili trovy konania. Táto ich však nepožadovala, preto jej ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.