Decision was made at the court Okresný súd Poprad
Judgement was issued by JUDr. Alexandra Mochnacká
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/5/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711200215
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8711200215.9
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou, v právnej veci žalobcu Ž. Q. J., A.
X, B., adresa na doručovanie Ž. - Q. O. Q. F., Š. XX, A., proti žalovanému J. U., Z.. XX.XX.XXXX, B. F.
XXXX/XX, X., štátny občan SR, o zaplatenie 205,40 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 205,40 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 97,55 eur od 10.1.2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 107,85 eur od
11.5.2012 do zaplatenia, trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50
eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou zo dňa 30.12.2010 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 97,55
eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 10.1.2011 a náhrady trov konania. Podaním zo dňa 10.5.2012
žiadal o rozšírenie žaloby o sumu 107,85 eur s príslušenstvom. Požadovaná istina tak predstavovala
celkovú sumu 205,40 eur. Súd nevyhotovoval písomné uznesenie, keďže na pojednávaní pri vyhlásení
rozhodnutia boli prítomné obe procesné strany.
Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca je v zmysle zákona č. 258/1993 Z. z. o Ž. Q. J. Q. F. Š., T. K. X. X.
X.. A. C. Č.. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2, v A.. Ú.. X. I. Z. E. Č.. XXX. Na
predmetnej parcele je postavená stavba - garáž, súp. Č.. XXXX zapísaná na E. Č.. XXXX v prospech
žalovaného. Túto nehnuteľnosť žalovaný nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.9.2009 od
D.. P. Q. T. D.. T. Q.. Právni predchodcovia žalovaného mali dohodnutí nájom za predmetný pozemok
nájomnou zmluvou zo dňa 30.3.2009, v sume 3,98 eur/m2/rok. D.. P. Q. listom zo dňa 14.9.2009 požiadal
žalobcu o ukončenie nájomného vzťahu z dôvodu predaja garáže žalovanému. Dňa 26.10.2009 bola
podpísaná dohoda o zrušení nájomnej zmluvy na základe ktorej bol nájomný vzťah ukončený dňa
31.10.2009. Žalobca zaslal žalovanému návrh nájomnej zmluvy na prenájom pozemkovej plochy pod
garážou na stanovenú výšku nájomného 3,98 eur/m2/rok. Žalovaný odmietol podpísať nájomnú zmluvu,
namietalvýškunájomnéhoaužívalpredmetnúgarážnauvedenompozemkubezakéhokoľvekprávneho
dôvodu a za toto užívanie neposkytol žiadnu úhradu. Žalobca žiadal úhradu od 1.11.2009 do 31.10.2010
za jeden rok v sume 83,58 eur, od 1.11.2010 do 31.12.2010 za 61 dní sumu 13,97 eur, od 1.1.2011 do
31.12.2011 za rok sumu 83,58 eur a od 1.1.2012 do 16.4.2012 za 106 dní sumu 24,27 eur, teda celkovo
spolu 205,40 eur.
Žalovaný sa vyjadril písomne k žalobe podaním zo dňa 9.5.2011. V podaní uviedol, že kto nepodpísal
nájomné zmluvy so žalobcom na parcely vo vlastníctve štátu, v správe majetku Ž., a nesúhlasil so
zvýšenou sumou, bola mu cena upravená na 3 eurá ročne za celý pozemok, nie za jeden meter
štvorcový. Keďže zmluva je dohoda dvoch strán a nie návrh jednej strany, v tomto prípade žalobcu, bol
porušený zákon v tom, že sú prezentované rôzne ceny nájmu a to dvojaké až trojaké ceny a niekto bymal za túto situáciu niesť zodpovednosť. Poukázal, že bývalí železničiari majú zrejme iný nájom a vzniká
tým chaos, preto by mala byť pre všetkých rovnaká cena. Zdôraznil, že žalobca si zrejme pomýlil eurá
s menou SK a zo 100,- Sk za prenájom pozemku vzniklo 100 eur.
Na pojednávaní dňa 11.5.2012 splnomocnená zástupkyňa žalobcu trvala na podanej žalobe a
požiadala o pripustenie rozšírenia petitu žaloby o ďalšie obdobia neoprávneného užívania nehnuteľnosti
žalovaným. Poukázala, že rozdielnosť cien za nájmy pozemkov spočíva v tom, že nájomné zmluvy
boli uzatvorené v rôznych obdobiach. V 90-tych rokoch boli uzatvorené nájomné zmluvy a ich výška
nájomného bola stanovená vyhláškou č. 465/1991 Zb. Ceny predmetných pozemkov sú hodnotené
podľa trhovej ceny a boli určené na základe predpisu 1014 Generálneho riaditeľa ŽSR. Uviedla, že
žalovaný neuvádza vo svojich podaniach, či namieta 3 eurá za m2, alebo za celkovú plochu výmery.
Rozsudkomzodňa11.5.2012tunajšísúdrozhodoltak,žeuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi
sumu 205,40 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 97,55 eur od 10.1.2011 do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 107,85 eur od 11.5.2012 do zaplatenia a trovy konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný so žalobcom neuzavrel zmluvu, na základe ktorej by oprávnene
užíval pozemok a neplatil za jeho užívanie. Žalobca svoj nárok riadne preukázal a odôvodnil. Žalovaný
užíval pozemok č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 21 m2 v k. ú. Poprad,
vedený na LV Č.. XXX, vo vlastníctve štátu, ktorého správcom sú Železnice SR. Žalovaný užíval túto
nehnuteľnosť tak, že garáž v jeho vlastníctve je postavená na tejto pozemkovej ploche. Žalovaného
tvrdenia boli prezentované vo všeobecnej rovine, ničím ich nepodložil, nenavrhol vykonanie žiadnych
dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Nepreukázal nesprávnosť výpočtu ceny nájmu, ani nepoukázal
nainéprávnepredpisy,podľaktorýchbymalabyťvypočítanásprávnavýškanájomného.Ideopovinnosť
toho z účastníkov, ktorý tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť účastníkov
tvrdiť určité potrebné skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva
povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú účastníkom. Žalovaný užíval
pozemok bez právneho titulu, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu, a to odo dňa 1.11.2009, po
uzavretí kúpnej zmluvy na garáž zo dňa 23.9.2009. Žalobca si správne vyúčtoval cenu nájmu za obdobia
ich neoprávneného užívania od 1.11.2009 do 31.10.2010 (1 rok), od 1.11.2010 do 31.12.2010 (61 dní),
od1.1.2011do31.12.2011(1rok),od1.1.2012do16.4.2012(106dní),keďžepredmetnúgarážžalovaný
predal dňom 16.4.2012 D. F., čo bolo zrejmé z výpisu LV č. XXXX. Žalovaný sa užívaním pozemku
bezdôvodne obohatil, a preto je povinný vydať žalobcovi vzniknuté bezdôvodné obohatenie za uvedené
obdobia, a to v sumách 83,58 eur + 13,97 eur + 83,58 eur + 24,27 eur, čo predstavuje celkovú sumu
205,40 eur za vyššie uvedené obdobia v sume 3,98 eur/m2/rok.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podal odvolanie žalovaný.
Uznesením zo dňa 19.12.2012 odvolací súd zrušil rozsudok vo veci samej a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie o tvrdenie žalobcu
spočívajúce v tom, že žalovaný nemal uzavretú nájomnú zmluvu, pričom je v predmetnej veci potrebné
aplikovať predpis označený, ako Ceny za nájom pozemkov a nebytových priestorov Ž. Q. J. zo dňa
30.6.2009, ktorý je pripojený k spisovému materiálu. Tento predpis predstavuje návod pre jednotlivé
organizačné zložky Železníc SR, pokiaľ ide o výšku nájmu a zaoberá sa aj nájmom pozemkov na iné,
ako poľnohospodárske a komerčné účely, čo je bližšie upravené v tabuľke č. 2 nachádzajúcej sa na
č.l. 23 súdneho spisu a na strane 14 predmetného cenového predpisu. Je však potrebné vziať do
úvahy, že tento predpis sa vzťahuje na situáciu, pokiaľ dôjde k uzavretiu nájomnej zmluvy, a teda k
dohode medzi účastníkmi, čo sa v danom prípade nestalo. Pokiaľ je režim právneho vzťahu účastníkov
posudzovaný podľa zásad o bezdôvodnom obohatení, ako je tomu v predmetnom prípade, nie je možné
vychádzať z podkladov, vrátane predmetného cenového predpisu, ktorý ponúkol v konaní žalobca, a to
už aj z toho dôvodu, že žalovaný s týmto nesúhlasil, ale bolo potrebné zistiť cenu nájmu, ktorá by mohla
korešpondovať s výškou odplaty za bezdôvodné obohatenie podľa platných cenových predpisov, a to s
využitím správ od realitných kancelárií, ktoré by túto výšku nájmu mohli objasniť alebo najobjektívnejším
spôsobom, prostredníctvom znaleckého dokazovania, ktoré by ustálilo objektívnu výšku nájomného
v trhovej podobe v lokalite, kde sa nachádza predmetná garáž a predmetný pozemok, pričom ako
bolo vyššie naznačené, táto výška nájomného by pri absencii nájomnej zmluvy mohla korešpondovať
s výškou bezdôvodného obohatenia. Zaviazal súd prvého stupňa, aby doplnil dokazovanie o zistenie
objektívnej trhovej hodnoty nájomného vo vzťahu k predmetnej parcele, a to buď vyžiadaním správ
od realitných kancelárií, ktoré majú prehľad o danej lokalite a o cenách nájomného v nej alebo akby takéto doplnené dokazovanie neprinieslo uspokojujúce výsledky, bude potrebné vo veci nariadiť
znalecké dokazovanie, ktoré by objektivizovalo skutočnú výšku odplaty za užívanie tejto nehnuteľnosti.
Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola
vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.
Prvostupňový súd doplnil dokazovanie v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu tak, že zistil správami
od realitných kancelárií cenu prenájmu pozemku na sídlisku Juh v Poprade za m2, podobnému
predmetnému pozemku v tej istej lokalite Popradu. Toto dokazovanie bolo obtiažne z dôvodu, že realitné
kancelárie sa s prenájmom pozemkov v tejto lokalite nestretli a neriešili. Realitná kancelária J. K. uviedla
po výzve súdom, že prenájom pozemku za 1 m2 v lokalite P. X. sa pri prenájme garáže v danom čase
pohyboval v rozmedzí od 5 do 7 eur za 1 m2/rok. Pri priemerne veľkej garáži o výmere 18 m2 sa ročný
prenájom za pozemok pod garážou mohol pohybovať od 80 do 130 eur.
Na pojednávaní dňa 18.11.2013 žalobca uviedol, že v tejto lokalite, kde sa nachádzajú tieto garáže,
predávali pozemok a v súvislosti s touto skutočnosťou disponujú listinným dôkazom, znaleckým
posudkom ktorý bol vypracovaný za účelom predaja takéhoto pozemku a nájom pozemku predstavuje
10 % z kúpnej ceny. Z uvedeného dôvodu bol predložený listinný dôkaz - znalecký posudok č. 34/2010,
ktorý bol vypracovaný znalcom D.. T. A. na základe objednávky zo dňa 26.4.2010 za účelom stanovenia
všeobecnej hodnoty nehnuteľností POZEMKY - X. A. Č.. XXXX/XXX - /., XXXX/XXX, XXXX/XXX T.
XXXX/XXX v katastrálnom území X. evidované na E. Č.. XXX. Účelom posudku bol prevod majetku štátu
v správe ŽSR na inú osobu. Z tohto posudku je zrejmé, že cena za 1 m2 pozemku predstavovala 37,80
eur. Z uvedeného možno dostatočne vyvodiť, že 10 % z kúpnej ceny predstavuje nájom 3,78 eur/m2.
Žalovaný na pojednávaní z uvedeného znaleckého posudku identifikoval z fotografií miesto kde bol
predaný pozemok na ktorom stojí garáž, s tým že jeho garáž s pozemkom, stála o cca tri garáže ďalej,
teda v tej istej rade.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 132 OSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 OSP, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Z vyššie uvedených zistených skutočností, ako tvrdenia žalovaného a ním identifikované polohy
pozemkov a to predaného a ním kedysi užívaného a listinných dôkazov, ako vyjadrenia realitnej
kancelárie a znaleckého posudku č. 34/2010 mal súd zato, že cena bezdôvodného obohatenia bola
náležite zistená súdom. Súd nepristúpil k rozsiahlejšiemu znaleckému dokazovaniu, ktoré by prinieslo
účastníkom konania len ďalšie navyšovanie trov konania v súvislosti s ustanovením znalca a zložením
preddavkov, ktoré by mohli byť v konečnom dôsledku na úkor účastníkov konania a to v značnom
nepomere k výške predmetu sporu. Preto vzal do úvahy súd dôkazy, ako znalecký posudok ktorým bola
určená cena pozemku pri predaji a to 37,80 eur/m2 a teda 10 % z tejto kúpnej ceny predstavuje cenunájmu pozemku/m2 a to 3,78 eur/m2/rok, nachádzajúceho sa v radovej zástavbe garážov na P. V. X. a
vyjadrenie realitnej kancelárie, že prenájom pozemku za 1 m2 v lokalite P. X. sa pri prenájme garáže v
danom čase pohyboval v rozmedzí od 5 do 7 eur za 1 m2/rok, čo je menej, ako požaduje žalobca a to
3,98 eur/m2/rok. Preto súd oprel svoje rozhodnutie o tieto dva listinné dôkazy, ktoré mal za relevantné.
Z uvedeného preto vyplýva, že nájom, ktorý od žalovaného požadoval žalobca 3,98 eur je primeraný aj
s ohľadom na skutočnosť, že ceny nehnuteľností a ich nájom sú podstatne vyššie, ako v iných mestách
podobných mestu X., z dôvodu, že ide o lokalitu pod Vysokými Tatrami.
V konaní po doplnenom dokazovaní mal súd za preukázané, že keďže žalovaný užíval pozemok v
správe žalobcu bez právneho dôvodu, čo nebolo medzi účastníkmi sporné, ale sporná bola výška
bezdôvodného obohatenia, ku ktorému bola zistená adekvátna výška nájomného, ktoré bolo zistené
v predmetnom období a danej lokalite, je povinný zaplatiť žalovaný za užívanie tohto pozemku
bezdôvodné obohatenie, ktoré je možné určiť výškou nájomného. Preto súd vyhovel žalobcovi v celom
rozsahu Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vzhľadom na to, že v konaní bol úspešný žalobca, súd zaviazal neúspešného žalovaného na zaplatenie
trov konania, ktoré vznikli v súvislosti so zaplateným súdnym poplatkom za podanú žalobu vo výške
16,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch
vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.