Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Angelovič
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/125/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711200215
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8711200215.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove vo veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky so sídlom Bratislava, Ul.
Klemensova č. 8, adresa na doručovanie ŽSR - Stredisko hospodárenia s majetkom, Štefánikova č. 60,
Košice, proti žalovanému J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Ul. F. č. XXXX/XX, o zaplatenie 205,40 Eur
s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21C 5/2011 - 74 z 11.5.2012
takto
r o z h o d o l :
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 205,40 Eur s prísl.
a trovy konania vo výške 16,50 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vychádzal zo zistenia, že žalovaný so žalobcom neuzavrel zmluvu, na základe ktorej by bol oprávnený
užívať pozemok a neplatil za jeho užívanie. Žalobca svoj nárok riadne preukázal a odôvodnil. Žalovaný
užíval pozemok č. 2987/173 o výmere 21 m2, zapísanej na LV č. XXX vo vlastníctve štátu, ktorého
správcom sú Železnice Slovenskej republiky. Žalovaný užíval túto nehnuteľnosť tak, že garáž v
jeho vlastníctve je postavená na tejto pozemkovej ploche. Žalovaného tvrdenia boli prezentované vo
všeobecnej rovine, ničím ich nepodložil, nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov na preukázanie svojich
tvrdení. Nepreukázal nesprávnosť výpočtu ceny nájmu, ani nepoukázal na iné právne predpisy, podľa
ktorých by mala byť vypočítaná správna výška nájomného. Ide o povinnosť účastníka, ktorý tvrdí
skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť účastníkov tvrdiť určité potrebné skutočnosti
v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa
vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú účastníkom. V prípade, že ju účastník konania splnil, platí, že
uniesol dôkazné bremeno, teda bremeno svojho tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje
existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosť účastníka konania.
Žalovaný užíval pozemok bez právneho titulu, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu, a to odo dňa
1.11.2009. Žalobca si správne vyúčtoval cenu nájmu za obdobia ich neoprávneného užívania od
1.11.2009 do 31.10.2010, od 1.11.2010 do 31.12.2010 a od 1.1.2011 do 31.12.2011, ako aj od 1.1.2012
do 16.4.2012, keďže predmetnú garáž žalovaný predal dňom 16.4.2012 D. F., čo je zrejmé z výpisu z
LV č. XXXX. Žalovaný sa užívaním pozemku bezdôvodne obohatil, a preto je povinný vydať žalobcovi
vzniknuté bezdôvodné obohatenie v celkovej sume 205,40 Eur.
Výrok o úrokoch z omeškania odôvodnil ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný.Poukázal na to, že s inými nájomcami v predmetnej lokalite uzavrel žalobca nájomné zmluvy za iné ceny,
než sa toho domáha vo vzťahu k žalovanému v tomto konaní. V odvolaní uviedol aj konkrétne mená
nájomcov parciel, ktorí majú dohodnuté podstatne lepšie podmienky nájmu. Predmetnú garáž previedol
skôr a nie 14.4.2012, čiže ide o nepravdivý údaj. Nájomcovia pozemkov, ktorí majú tzv. staré zmluvy,
sú zvýhodnení v tom, že ide o zmluvy nevypovedateľné a žalobca len skúšal vo vzťahu ku komu bude
môcť vyúčtovať vyššiu cenu užívania nehnuteľností, a to práve v prípade, keď nie je uzavretá nájomná
zmluva. Zo strany žalobcu vo vzťahu k žalovanému neprebehlo žiadne jednanie na vyriešenie problému
uzavretia nájomnej zmluvy. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, pretože tento bol vydaný
na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj nepreskúmateľný.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je potrebné vždy hodnotiť ako odňatie účastníkovi možnosti konať pred
súdom, pretože tento minimálne v odvolacom konaní nemôže reagovať na nepreskúmateľné závery
súdu prvého stupňa, čo je dôvod na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.
V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že žalovaný až do prevodu garáže pôvodne patriacej
do jeho vlastníctva užíval parcelu č. 2987/173, zapísanom na LV č. XXX kat. úz. X., ktorej výlučným
vlastníkom je štát, pričom správu tohto štátneho majetku vykonáva žalobca. Za týchto okolností je
dôvodné, aby žalovaný platil za užívanie predmetnej nehnuteľnosti, pretože túto parcelu užíval v
súvislosti s užívaním garáže vlastnícky mu patriacej.
Správne preto postupom súd prvého stupňa, pokiaľ právny vzťah účastníkov podradil pod režim
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Na druhej strane je
však potrebné poukázať na to, že žalovaný uniesol svoje bremeno tvrdenia v tomto konaní, pretože
od počiatku konania sa bránil tým, že žalobca vyžaduje rozdielne sumy od jednotlivých užívateľov
garáži a teda aj parciel, na ktorých sa tieto garáže nachádzajú, čím je v konkrétnom prípade žalovaný
znevýhodňovaný.
Súd prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie o tvrdenie žalobcu spočívajúce v tom, že žalovaný nemal
uzavretú nájomnú zmluvu, pričom je v predmetnej veci potrebné aplikovať predpis označený ako Ceny
za nájom pozemkov a nebytových priestorov Železníc Slovenskej republiky zo dňa 30.6.,2009, ktorý je
pripojený k spisovému materiálu. Tento predpis predstavuje návod pre jednotlivé organizačné zložky
ŽeleznícSRpokiaľideovýškunájmuazaoberásaajnájmompozemkovnainéakopoľnohospodárskea
komerčnéúčely,čojebližšieupravenévtabuľkeč.2nachádzajúcejsanač.l.23anastr.14predmetného
cenového predpisu.
Je však potrebné vziať do úvahy, že tento predpis sa vzťahuje na situáciu, pokiaľ dôjde k uzavretiu
nájomnej zmluvy a teda k dohode medzi účastníkmi, čo sa v danom prípade nestalo.Pokiaľ je režim právneho vzťahu účastníkov posudzovaný podľa zásad o bezdôvodnom obohatení, ako
je tomu v predmetnom prípade, nie je možné vychádzať z podkladov vrátane predmetného cenového
predpisu, ktorý ponúkol v konaní žalobca, a to už aj z toho dôvodu, že žalovaný s týmto nesúhlasil,
ale bolo potrebné zistiť cenu nájmu, ktorá by mohla korešpondovať s výškou odplaty za bezdôvodné
obohatenie podľa platných cenových predpisov a to s využitím správ od realitných kancelárií, ktoré
by túto výšku nájmu mohli objasniť alebo najobjektívnejším spôsobom, prostredníctvom znaleckého
dokazovania, ktoré by ustálilo objektívnu výšku nájomného v trhovej podobe v lokalite kde sa nachádza
predmetná garáž a predmetný pozemok, pričom ako bolo vyššie naznačené, táto výška nájomného by
pri absencii nájomnej zmluvy mohla korešpondovať s výškou bezdôvodného obohatenia.
Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie o zistenie objektívnej trhovej hodnoty
nájomného vo vzťahu k predmetnej parcele a to buď vyžiadaním správ od realitných kancelárií, ktoré
majú prehľad o danej lokalite a o cenách nájomného v nej alebo ak by takéto doplnené dokazovanie
neprinieslo uspokojujúce výsledky, bude potrebné vo veci nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré by
objektivizovalo skutočnú výšku odplaty za užívanie tejto nehnuteľnosti. Ako bolo už vyššie naznačené,
v prípade nedosiahnutia konsenzu medzi účastníkmi, nie je možné vychádzať len z cenového
predpisu, ktorý predložil žalobca. Znalecké dokazovanie by sa malo oprieť o aktuálne cenové predpisy,
samozrejme s platnosťou v čase, za ktorý prichádza do úvahy odplata za bezdôvodné obohatenie titulom
užívania predmetnej parcely a toto znalecké dokazovanie by malo vychádzať predovšetkým z vyhl. č.
492/2004 Z.z. o cenách stavieb, pozemkov a trvalých predpisov v znení neskorších zmien a doplnkov.
Až po takto vykonanom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.
Preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.