Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. máj 2012

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/5/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711200215
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2012:8711200215.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Alexandrou Kolcunovou v právnej veci žalobcu Železnice

Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, adresa na doručovanie ŽSR - stredisko hospodárenia s
majetkom, Štefánikova 60, Košice, proti žalovanému J. U., Z.. XX.XX.XXXX, B. F. XXXX/XX, X., štátny
občan SR, o zaplatenie 205,40 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 205,40 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 97,55 eur od 10.1.2011 do zaplatenia a 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 107,85 eur
od 11.5.2012 do zaplatenia a trovy konania v sume 16,50 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 30.12.2010 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 97,55

eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 10.1.2011 a náhrady trov konania. Podaním zo dňa 10.5.2012
žiadal o rozšírenie žaloby o sumu 107,85 eur s príslušenstvom. Požadovaná istina tak predstavovala
celkovú sumu 205,40 eur. Súd nevyhotovoval písomné uznesenie, keďže na pojednávaní boli prítomné
obe procesné strany.

Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca je v zmysle zákona č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej
republiky správcom majetku štátu, a to pozemkovej plochy parc. KN C č. XXXX/XXX zastavané plochy a

nádvoria o výmere 21 m2, v k. ú. X. zapísanej na LV č. XXX. Na predmetnej parcele je postavená stavba
- garáž, súp. číslo XXXX zapísaná na LV č. XXXX v prospech žalovaného. Túto nehnuteľnosť žalovaný
nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.9.2009 od D.. P. Q. T. D.. T. Q.. Právni predchodcovia
žalovaného mali dohodnutí nájom za predmetný pozemok nájomnou zmluvou zo dňa 30.3.2009, v sume
3,98 eur/m2/rok. D.. P. Q. listom zo dňa 14.9.2009 požiadal žalobcu o ukončenie nájomného vzťahu
z dôvodu predaja garáže žalovanému. Dňa 26.10.2009 bola podpísaná dohoda o zrušení nájomnej
zmluvy na základe ktorej bol nájomný vzťah ukončený dňa 31.10.2009. Žalobca zaslal žalovanému

návrh nájomnej zmluvy na prenájom pozemkovej plochy pod garážou na stanovenú výšku nájomného
3,98 eur/m2/rok. Žalovaný odmietol podpísať nájomnú zmluvu a namietal výšku nájomného. Žalovaný
užíval predmetnú garáž na uvedenom pozemku bez akéhokoľvek právneho dôvodu a za toto užívanie
neposkytol žiadnu úhradu. Žalobca žiadal úhradu od 1.11.2009 do 31.10.2010 za jeden rok v sume 83,58
eur, od 1.11.2010 do 31.12.2010 za 61 dní sumu 13,97 eur, od 1.1.2011 do 31.12.2011 za rok sumu
83,58 eur a od 1.1.2012 do 16.4.2012 za 106 dní sumu 24,27 eur, teda celkovo spolu 205,40 eur.

Žalovaný sa vyjadril písomne k žalobe podaním zo dňa 9.5.2011. V podaní uviedol, že kto nepodpísal
nájomné zmluvy so žalobcom na parcely vo vlastníctve štátu, v správe majetku ŽSR, a nesúhlasil
so zvýšenou sumou, bola mu cena upravená na 3 eurá ročne za celý pozemok, nie za jeden meter
štvorcový. Keďže zmluva je dohoda dvoch strán a nie návrh jednej strany, v tomto prípade žalobcu bolporušený zákon v tom, že sú prezentované dvojaké až trojaké ceny a niekto by mal za túto situáciu
niesť zodpovednosť. Poukázal, že bývalí železničiari majú zrejme iný nájom a vzniká tým chaos, preto
by mala byť pre všetkých rovnaká cena. Zdôraznil, že žalobca si zrejme pomýlil eurá s menou SK a zo

100 Sk za prenájom pozemku vzniklo 100 eur.

Na pojednávaní dňa 11.5.2012 splnomocnená zástupkyňa žalobcu trvala na podanej žalobe a
požiadala o pripustenie rozšírenia petitu žaloby o ďalšie obdobia neoprávneného užívania nehnuteľnosti
žalovaným. Poukázala, že rozdielnosť cien za nájmy pozemkov spočíva v tom že nájomné zmluvy

boli uzatvorené v rôznych obdobiach. V 90-tych rokoch boli uzatvorené nájomné zmluvy a ich výška
nájomného bola stanovená Vyhláškou č. 465/1991 Zb. Ceny predmetných pozemkov sú hodnotené
podľa trhovej ceny a boli určené na základe predpisu 1014 Generálneho riaditeľa ŽSR. Uviedla, že
žalovaný neuvádza vo svojich podaniach, či namieta 3 eurá za m2, alebo za celkovú plochu výmery.

Žalovaný na pojednávaní namietal výšku nájomného, pretože sú ceny za prenájom rôzne. Niektorí

nájomcovia neplatia nič už 10 rokov, niektorí po 3 eurá. V prípade ak sa invalidný dôchodca odvolá,
platí 10 eur, nezamestnaní 20 eur. Snažil sa o uzavretie zmieru so žalobcom, keďže nešlo o peniaze, ale
o princíp, avšak neúspešne. Poukázal na svojvoľnosť určovania cien nájmu, keďže každý by mal platiť
rovnaké nájomné. Žalovaný chcel odkúpiť pozemok pod garážou do svojho vlastníctva, ale žalobca mu
to neumožnil. Niektorým majiteľom garáží to umožnené bolo.

Súd vykonal dokazovanie a to najmä žalobou, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXX, výpisom z
lisu vlastníctva č. XXXX, kúpnou zmluvou na predaj nehnuteľnosti medzi manželmi Q. a žalovaným zo
dňa 4.9.2009, nájomnou zmluvou č. XXX -XXX-XXX-X-XXXX medzi ŽSR a D.. P. Q. zo dňa 30.3.2009,
katastrálnou mapou, oznámením o ukončení nájmu, dohodou o zrušení nájomnej zmluvy, návrhom

nájomnej zmluvy č. XXXXXXXXX-X-XXXX, informatívnou kópiou z mapy, predpisom cien za nájom
pozemkov a nebytových priestorov ŽSR, vyjadreniami žalovaného zo dňa 30.11.2009, 27.10.2009, a
zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Žalovanýnazákladekúpnejzmluvyzodňa4.9.2009nadobudolodmanželovQ.dovýlučnéhovlastníctva

nehnuteľnosť garáž, nachádzajúcu sa v k. ú. X., na parcele č. XXXX/XXX zapísanej na LV č. XXXX.
Výlučným vlastníkom parcely č. XXXX/XXX na LV. č. XXX je SR - Železnice Slovenskej republiky.
Žalobca je správcom majetku štátu teda predmetnej parcely v zmysle zákona č. 258/1993 Z. z. o
Železniciach Slovenskej republiky, preto predložil návrh nájomnej zmluvy žalovanému na prenájom
pozemkovej plochy pod garážou. Výška nájomného predstavovala sumu 3,98 eur/m2/rok, za výmeru 21

m2, rovnako ako dohodnuté predchádzajúce nájomné s bývalými nájomcami. Nájomné je v súlade s
predpisom 1014 vydaného Generálnym riaditeľstvom ŽSR č. 2018/2009-O330 s poukazom na tabuľku č.
2 kde sú uvedené minimálne sadzby za prenájom železničných pozemkov na iné ako poľnohospodárske
a komerčné účely za 1 m2/rok. Žalovaný návrh zmluvy odmietol podpísať a namietal výšku nájomného.
Ide o radovú výstavbu garáži stojacich na pozemku v správe ŽSR, pričom nájomné zmluvy s vlastníkmi

jednotlivých garáži boli uzavreté podľa právnych predpisov platných v čase ich uzavretia, vrátane vtedy
stanovenej ceny za prenájom. Od 1.9.2004 vstúpila do platnosti a stala sa účinná vyhláška MS SR
č. 492/2004 o cenách stavieb, pozemkov a trvalých porastov v znení neskorších zmien a doplnkov. Z
dôvodu zmeny právnych predpisov a zvýšenia nájomného sú nájomné zmluvy v štádiu prepracovania
a postupne sú zasielané jednotlivým vlastníkom garáži na podpis, čo spôsobuje dvojakú cenu za

prenájom.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať , užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nim.

Podľa § 126 ods. 1 O,Z vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 451 ods. 1, 2, OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaní z nepoctivých zdrojov.Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho na úkor koho sa získal, nemožno zistiť musí sa vydať štátom.

Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), súd rozhoduje na základe
skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi

účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 120 ods. 1 prvá veta OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

Podľa § 95 ods. 1 OSP, navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie

konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

V konaní bolo zistené, že žalobca podal žalobu dôvodne. Žalovaný so žalobcom neuzavrel zmluvu,
na základe ktorej by oprávnene užíval pozemok a neplatil za jeho užívanie. Žalobca svoj nárok riadne

preukázal a odôvodnil. Žalovaný užíval pozemok č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o celkovej
výmere 21 m2 v k. ú. X., vedený na LV č. XXX, vo vlastníctve štátu, ktorého správcom sú Železnice
SR. Žalovaný užíval túto nehnuteľnosť tak, že garáž v jeho vlastníctve je postavená na tejto pozemkovej
ploche. Žalovaného tvrdenia boli prezentované vo všeobecnej rovine, ničím ich nepodložil, nenavrhol
vykonanie žiadnych dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Nepreukázal nesprávnosť výpočtu ceny

nájmu, ani nepoukázal na iné právne predpisy, podľa ktorých by mala byť vypočítaná správna
výška nájomného. Ide o povinnosť toho z účastníkov, ktorý tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní
preukázaná. Povinnosť účastníkov tvrdiť určité potrebné skutočnosti v sporovom konaní ovládanom
prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť
uvádzanú účastníkom. V prípade, že ju účastník konania splnil, platí, že uniesol dôkazné bremeno, teda

bremeno svojho tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti,
teda povinnosť účastníka konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ich neuvedenie už
v samotnej žalobe síce nie je sankcionované, ale ako to bolo v predmetnom prípade, prejavilo sa to
nepriamo, a to v rozhodnutí vo veci. Tento následok predstavuje procesnú ujmu žalovaného, ktorý si
svoju povinnosť nesplnil. Žalovaný užíval pozemok bez právneho titulu, čím došlo k bezdôvodnému

obohateniu, a to odo dňa 1.11.2009, po uzavretí kúpnej zmluvy na garáž zo dňa 23.9.2009. Žalobca si
správne vyúčtoval cenu nájmu za obdobia ich neoprávneného užívania od 1.11.2009 do 31.10.2010 (1
rok), od 1.11.2010 do 31.12.2010 (61 dní), od 1.1.2011 do 31.12.2011 (1 rok), od 1.1.2012 do 16.4.2012
(106 dní), keďže predmetnú garáž žalovaný predal dňom 16.4.2012 D. F., čo bolo zrejmé z výpisu LV
č. XXXX. Žalovaný sa užívaním pozemku bezdôvodne obohatil, a preto je povinný vydať žalobcovi

vzniknuté bezdôvodné obohatenie za uvedené obdobia, a to v sumách 83,58 eur + 13,97 eur + 83,58
eur + 24,27 eur, čo predstavuje celkovú sumu 205,40 eur za vyššie uvedené obdobia v sume 3,98 eur/
m2/rok.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania žalobca si uplatnil úrok z omeškania
avšak až odo dňa podania žaloby 10.1.2011 s platbou 97,55 eur, keďže nevedel preukázať skoršiu
vedomosť žalovaného o dlžnej pohľadávke a od 11.5.2012 rozšírenia žaloby s platbou 107,85 eur.

Súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd otrovách konania rozhodol v zmysle zásady úspechu tak, že priznal úspešnému žalobcovi zaplatený
súdny poplatok v sume 16,50 eur a zaviazal tak neúspešného žalovaného na jeho náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.