Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 8, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010569
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715010569.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Emila Dubňanského a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.02.2017, v trestnej
veci proti obžalovanému A.. A. Z., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/
Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/157/2015 zo
dňa 08.06.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A.. A. Z..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad uznal obžalovaného A.. A. Z. za vinného v bode 1/ z
prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a v bode 2/ z prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

X. A.. A. Z. dňa 7.4.2015 v čase o 18,10 hod. v záhradkárskej osade M. N., v katastrálnom území obce
K. N. pri chate č. XXX, kam bola vyslaná hliadka OO PZ Hranovnica v zložení npor. S. A. a mjr. A.. B.
E. označená služobnou rovnošatou na preverenie oznámenia o krádeži drevnej hmoty, tak po príchode
na miesto opakovane vyzvala obžalovaného A.. A. Z. k predloženiu dokladov totožnosti, na čo tento
reagoval tak, že fyzicky napadol člena hliadky OO PZ Hranovnica npor. S. A., a to tak, že sa pravou rukou
zovretou v päsť zahnal smerom na jeho tvár, ktorý sa tomuto útoku čiastočne uhol, kde bol zasiahnutý

do ľavého ramena, čím takto obžalovaný A.. A. Z. spôsobil npor. S. A. zranenie: zhmoždenie mäkkých
tkanív v oblasti deltoidneného svalu vľavo s dobou liečenia do 7 dní,

2. A.. A. Z. dňa 7.4.2015 v čase okolo 15,20 hod. vošiel na súkromné lesné pozemky v katastrálnom
území obce Spišský Štiavnik, okres Poprad, v lokalite zv. Dubina, parcelné číslo porastu č. XXX, číslo
parcely XXXX, ktorá patrí do listu vlastníctva č. XXX do správy Y. pozemkového spoločenstva N., kde

neoprávnene, bez súhlasu, či povolenia na výrub a vývoz drevnej guľatiny zrezal pomocou motorovej
píly 1 ks borovice lesnej (Pinus Silvestris) s priemerom stromuna pni 0,5 m, túto neskôr odvetvil a narezal
na menšie kusy, kde haluzinu z tohto stromu odpratali hneď po odrezaní Z. E., N. T. a Z. T., ktorí boli
obžalovaným telefonicky požiadaní o pomoc za odplatu pri výrube, kde ich A. Z. uviedol do omylu tak,
že menovaným povedal, že predmetný strom je v jeho vlastníctve, po tomto menovaní Z. E., N. T. a Z. T.
postupnetiežodnieslinažiadosťobžalovanéhonahotovenúdrevnúguľatinukneďalekosituovanejchate

s popisným číslom XXX vo vlastníctve obžalovaného, pričom následne A. Z. prešiel opäť do uvedeného
lesného porastu a pomocou motorovej píly zrezal 1 ks borovice lesnej (Pinus silvestris) o celkovej dĺžke
22 m s priemerom stromu na pni 0,7 m, túto neskôr odvetvil a narezal na menšie kusy a opakovane
požiadalZ.E.,N.T.aZ.T.,abyopäťhaluzinuodprataliadrevnúguľatinudalikjehochate,čooniodmietli,
nakoľko u nich jeho konanie vzbudilo podozrenie, že uvedená drevná hmota nepatrí obžalovanému a
dochádza k jej krádeži, a preto Z. E. telefonicky privolal na miesto hliadku polície, aby tak zabránil v

ďalšom konaní obžalovaného, čím týmto spôsobil A. Z. celkovú škodu pre Y. pozemkové spoločenstvo
N., so sídlom N. č. XX, XXX XX N., okres S., IČO: XX XXX XXX, vo výške 256,80 eur.Bol mu za to uložený podľa § 323 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/ Tr. zák.,
§ 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odložil
a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na 2 roky a zároveň mu podľa § 51 ods. 4

písm. g/ Tr. zák. uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo
iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, ktorá povinnosť je
súčasťou probačného dohľadu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Y. pozemkové
spoločenstvo N., so sídlom N. č. XX, XXX XX N., okres S., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 72,80 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného Y. pozemkové spoločenstvo N., so sídlom N. č. XX, XXX XX N.,
okres S., IČO: XX XXX XXX so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o hlavnom

pojednávaní zahlásil odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania namietal rozhodnutie
okresného súdu. Uviedol, že skutky sa nestali a on je nevinný. Poukázal na chybu vyšetrovateľa, keď
odmietol jeho žiadosť vybrať sled hovorov z jeho mobilu, vedel už totiž, že čo sa na deň 7.4.2016
chystalo a keby bol jeho požiadavke vyhovel, bol by to prvý dôkaz o plánovanom komplote. Dňa 7.4.
cigáni ho totiž dopoludnia cielene volali, že mu idú predať drevo. On ich odmietol hlavne preto, lebo si

musel v meste dokúpiť veci, lebo na druhý deň nastupoval na kúpeľnú liečbu a nič iné neplánoval riešiť.
Napriek tomu prišli, lebo v ten deň prísť museli, nakoľko na ten deň bol komplot vopred pripravený a
tak to mali nalinkované. Keď mali úlohy od A. splnené, komplot začal. A. už bol na koni a mal presne,
rafinovane premyslené, čo urobí. Hneď po príchode mu nasadili putá a posadili do policajného auta.
Pred garážovými dverami sa nestretli a jeho totožnosť zisťovať nepotrebovali, lebo ju poznali od E. a z

prípadu K.. Celé to vymysleli, avšak veľmi priehľadne. Nerátali však s tým, že vymyslenými výpoveďami
a hlavne rekonštrukciou to spolu s vyšetrovateľom veľmi pokašlú. Na prvom hlavnom pojednávaní dňa
27.4.2016 súdu predložil krátkou cestou do spisu dokument, ktorým sa nespochybniteľne odhaľujú
policajtmi vykonštruované a nezmyselné obvinenia, spolu so 16 prílohami. Bol odsúdený na základe
nezmyslov a krivých výpovedí. V druhej časti odôvodnenia poukazoval na tú skutočnosť, že nemohol

udrieť A., a to aj vzhľadom na priestorové rozmery miesta, kde sa mal skutok stať.

Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že tvrdenie policajtov, kde ktorý z nich stál sa nezakladá na pravde,
nakoľko takto to nebolo. Postavenie, ako mali policajti stáť, ukázal pri rekonštrukcii prípadu. Poukázal
na tú skutočnosť, že nemohol A. udrieť, pretože pri rekonštrukcii na snímke číslo 2 vidno nerovnosť pred

garážovými dverami, ktorá výška oddeľuje obžalovaného a A. cca o 30 cm. Ak by také niečo bolo čo
i len teoreticky možné, v čase úderu by si bol musel A. zároveň povyskočiť minimálne o 30 cm, čo je
absurdné. Poukázal ďalej na do očí bijúcu nezrovnalosť medzi lekárskou správou a odtlačkom, ktorý by
musela spôsobiť päsť jeho ruky, jeho päsť má rozmer 13x7 cm, je hranatá, obdĺžniková a v žiadnom
prípade by nemohla zanechať oválny odtlačok 6-7 cm. Je to totálny nezmysel a navyše, nie je možné,

aby sa odtlačok aspoň približne nezhodoval so zranením. Žiadal znalecké skúmanie, avšak bolo mu to
zamietnuté, lebo by to usvedčilo skutočných páchateľov zločinu. Poukázal ďalej na ten fakt, že A. tvrdil,
že sa dal ošetriť ešte v pracovnej dobe, no na lekárskej správe je čas ošetrenia 8.4. o 1.30 hod. Tiež
podľa jeho názoru, je krivá výpoveď svedka E., keď tvrdí, že drevo bolo zrezané v urbáre Švábovce,
nakoľko ako to vyplýva z predloženého snímku z pozemkovej mapy je evidentné, že to bolo spílené na

území urbariátu Spišský Štiavnik. Je teda zrejmé, že E. účelovo klame. Navrhol preto, aby Krajský súd v
Prešove ho oslobodil spod obžaloby. Na verejnom zasadnutí upresnil záverečný návrh, že v prípade, ak
by vec bola vrátená súdu prvého stupňa, navrhuje znalecké dokazovanie, zisťovanie odtlačku na ľavom
ramene policajta s rozmerom jeho päste. Tiež, aby bolo zisťované, na ktorej parcele a komu patriacej
malo byť drevo spílené. Navrhol vypočuť svedka Z. Z., predsedu Urbárskej spoločnosti K. N., aby tento

ozrejmil, na území ktorého urbariátu došlo k výrubu stromov.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, akoaj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o vine obžalovaného odôvodnil výpoveďou obžalovaného, ktorý uviedol, že
všetko je to komplot zo strany polície, a to pre prípad K., kedy 09.02.2015, keď predtým nemal s nikým
problém, vrátane polície, išiel autom na chatu v Spišskom Štiavniku, cestu mu zablokoval K., ktorý tam
pripravovaldrevo.Vyzvalho,abydrevoodpratal,čomenovanýnerešpektoval,apretovyužilustanovenie
§ 7 Občianskeho zákonníka - svojpomoc a drevo z prístupovej cesty spolu s jeho vozíkom odhádzal a

odsunul. K. na to reagoval tak, že na neho zaútočil palicou, pričom jeho úder vykryl. K. následne navštívil
políciu, kde celú záležitosť nafúkol, prekrútil, výsledkom čoho bolo, že polícia vec šetrila ako podozrenie
z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal on dopustiť, vec bola potom postúpená
na okresný úrad, ktorý však konanie zastavil.

Ďalej uviedol, že 07.04.2015 sa pripravoval na nástup kúpeľnej liečby, a preto si potreboval zájsť do

mesta a nakúpiť nejaké potrebné veci. V ranných hodinách ho telefonicky kontaktovali Cigáni, ktorí mu
ponúkli drevo na predaj, pričom s ich ponukou nesúhlasil s tým, že jednak nemá peniaze a zároveň
odchádza na kúpeľnú liečbu. Keď sa vracal po predchádzajúcom nákupe z mesta na chatu, okolo 11,00 -
11,30hod.,videlvblízkostichatyzrezanúborovicu,čomunevenovalnejakúpozornosť.Okolo13,00hod.
prišli za ním Cigáni, ktorí naliehali na neho, aby tú borovicu od nich kúpil, že nutne potrebujú peniaze, čo

odmietol s tým, že rozhodne nekúpi od nich zrezaný strom bez povolenia v blízkosti jeho chaty. Cigáni,
a to najmä E. a T., však na neho ďalej naliehali, a keď to opätovne odmietol, E. sa mu vyhrážal, že
to trpko oľutuje, a že sa čoskoro s ním vysporiada. Keď Cigáni odišli okolo 16,20 hod., k chate prišlo
policajné auto, v ktorom sedel policajt A. a spolu s ním bol E.. Policajt ho obvinil hneď na začiatku z
akejsi krádeže dreva, nasadil mu putá a posadil ho do policajného auta. Nesúhlasil s tvrdeniami svedkov,

ktorí boli vysluchnutí vo veci v prípravnom konaní, keď títo tvrdili, že pri zákroku bol aj ďalší policajt,
a to E.. Nevylučuje, že tento policajt mohol ostať niekde vzadu v zálohe, ale určite bezprostredne pri
zákroku nebol, lebo ho nevidel. Vzápätí k chate prišlo 5 policajných áut, nechápe prečo, a ani nevie,
prečo policajt A. vec nafúkol. Policajti potom bez akéhokoľvek povolenia vošli do chaty a ani nevie,
čo tam robili, keď všetko sledoval z policajného auta. Pán A. dal priviezť pána E., predsedu urbárskej

spoločnosti, a po nejakom čase sa presunuli na OO PZ v Hranovnici. V ďalšej časti výpovede poukázal
na konanie policajtov na OO PZ v Hranovnici.

Dôvod svojho trestného stíhania si vysvetľuje ako pomstu policajtov v súvislosti s udalosťami, ktoré sa
týkali občana K., ktorý má s nimi zrejme dobré vzťahy. Obžalovaný ďalej uviedol, že v čase skutku mal

použitý alkohol, keď po tom, čo sa vrátil z mesta, vypil asi 4 poldeci vodky v priebehu 4-5 hodín, čo však
nespôsobovalo u neho opitosť. V období pred 07.04.2015 nechystal žiadne drevo, doma mal nejaké
odrezky. V polovici februára 2015 však na naliehanie E. kúpil drevo, keď tento tvrdil, že ide o jeho drevo.
Poprel, aby pri nasadzovaní pút kritického dňa kládol odpor.

Z výpovede poškodeného S. A. vyplýva, že tento dňa 07.04.2015 ako policajt OO PZ Hranovnica v
čase od 7,30 hod. do 19,30 hod. spolu s kolegom A.. B. E. vykonával realizačnú službu, pričom v
čase okolo 17,30 hod. bol vyslaný na preverenie oznámenia krádeže drevnej hmoty do obce Spišský
Štiavnik, kde ich mal čakať Z. E.. Keď sa s menovaným skontaktovali, tento im uviedol, že v chatovej
oblasti Dubina došlo k nedovolenému výrubu drevnej hmoty, ktorú vykonal právnik A.. Po tomto sa

spolu s oznamovateľom presunuli k chate, pričom tento im aj ukázal miesta neoprávneného výrubu
stromov. Služobné vozidlo potom odstavili pred chatou, pričom vedľa chaty na lavičkách sedela osoba,
ktorá zjavne javila známky požitia alkoholu. Keďže už predtým mal informáciu, že A.. Z. je svojský, v
súvislosti s preverovaním oznámenia k nemu pristupovali maximálne slušne a zdvorilo. Požadovali od
neho vysvetlenie a zároveň od neho žiadali, aby im predložil preukaz totožnosti. Tento však na výzvy

nereagoval. Začal im však nadávať, presné slová si už nepamätal, ale poznamenal ich v neskorších
úradných záznamoch a zároveň sa im začal vyhrážať, že ich vyzlečie z uniformy. Následne sa postavil
a chcel uzatvoriť plechové dvere na garáži, kde sa nachádzalo čerstvo popílené drevo, v čom sa mu
snažil zabrániť takým spôsobom, že pravú nohu priložil za dvere tak, aby mu znemožnil tieto zavrieť,
na čo pán Z. sa na neho zahnal päsťou a snažil sa ho udrieť do tváre, čomu sa uhol a obžalovaný ho

zasiahol do ľavého ramena. Následne boli proti nemu použité donucovacie prostriedky a o záležitosti
bol informovaný operačný dôstojník a riaditeľ OO PZ. Vo veci potom boli vykonávané ďalšie procesné
úkony. V čase útoku zo strany obžalovaného na jeho osobu sa na mieste nachádzali jeho kolega - p. E.
a p. E.. Ešte predtým poukázal na to, že práve, keď sa premiestňovali s kolegom k chate obžalovaného,pán E. im hovoril, že pán doktor jeho a ďalších, ktorí boli pri pílení dreva, nevyplatil s tým, že ich predtým
zavolal na brigádu, že sa malo jednať o drevnú hmotu, pričom tvrdil, že ide o jeho drevo. Z dôvodu úderu
obžalovaného bol na ošetrení, avšak nebol práceneschopný.

Z výpovede splnomocnenca poškodenej strany Pozemkového spoločenstva Y. N., Z. E., vyplýva, že do
obvodu pozemkového spoločenstva patrí aj oblasť Dubina, v ktorej býva obžalovaný. Kritického dňa mu
bolo telefonicky zo strany policajtov oznámené, že došlo k neoprávnenému výrubu stromov v uvedenej
lokalite a následne ho policajti doviezli až k chate, ktorá patrí A.. Z.. Na mieste zistil, že boli neoprávnene

vyrúbané 2 ks borovíc, keď jeden zo stromov bol už sprataný a druhý bol rozpílený na zemi. Drevo z
jedného stromu sa nachádzalo v garáži u p. Z., druhý strom bol porezaný asi na 50 až 60 cm kusy, ktoré
sa nachádzali asi 50 m od predmetnej garáže. Po jeho príchode sa pán Z. ohradil, čo tam chce, pričom,
keď došiel na miesto a zistil neoprávnený výrub, trval na tom, aby bolo zahájené trestné stíhanie. Na
mieste sa nachádzali dvaja policajti, z ktorých poznal len p. E., aj to len z videnia, boli tam aj dvaja Cigáni,
ktorých nepozná a samotný obžalovaný, ktorý bol v aute. Tí Cigáni, ktorí tam boli, hovorili o tom, že ich

zavolal p. Z., aby zrezali tie stromy, pričom hovorili, že obžalovaný im povedal, že sú v jeho lese a že
tam môžu rúbať. Miesto výrubu patrí do lesného pôdneho fondu, pričom ide o les, ktorý je vo vlastníctve
pozemkového spoločenstva, ktoré zastupuje. O tomto výrube pred jeho vykonaním on vedomosť nemal.
Skutočnosť, že drevo, ktoré bolo v garáži obžalovaného, malo pochádzať z jednej zo zrezaných borovíc,
potvrdzovali jednak Cigáni, ktorí hovorili o tom, že zrezali strom a drevo potom odnášali do uvedenej

garáže, do ktorej keď vošiel, tak tam drevo videl, pričom priemer drevnej hmoty, ktorá sa tam nachádzala,
presne zodpovedal priemeru zrezaného pňa pri chate. K napadnutiu obžalovaného príslušníka polície sa
vyjadriť nevedel, lebo tam nebol, ale počul, keď obžalovaný bol v osobnom motorovom vozidle polície,
vykrikoval na policajtov, že ich vyzlečie z uniformy. Svedkom incidentu však nebol, iba Cigáni a policajti
mu hovorili, že p. Z., keď chcel vojsť do garáže a zatvoriť dvere, policajt vložil medzi dvere nohu, na

čo p. Z. udrel policajta.

Svedok A.. B. E., druhý príslušník policajnej hliadky, potvrdil výpoveď S. A., keď uviedol, že keď prišli na
chatu, obžalovaný bol zjavne pod vplyvom alkoholu. Takisto na mieste, kde ho našli sedieť - na stole,
bola fľaša alkoholu. Uvedenej osobe sa pozdravili a vyzvali ju k preukázaniu totožnosti a k podaniu

vysvetlenia o nahlásenej krádeži drevnej hmoty. Obžalovaný však začal reagovať arogantne a drzo,
a keď bol opätovne vyzvaný na preukázanie svojej totožnosti, uviedol, že má doklady v chate. Vstal
a chcel ísť dnu do garáže. Na úrovni vstupných dverí do garáže sa obžalovaný otočil tvárou k nim a
ľavou rukou sa prudko pokúsil zavrieť dvere do garáže, čo sa mu však nepodarilo, lebo kolega mu v tom
zabránil. Obžalovaný na to reagoval tak, že pravou zovretou päsťou sa snažil kolegu udrieť do tváre,

pričom kolega sa uhol, no napriek tomu obžalovaný ho zasiahol do ľavého ramena. Následne kolega
chytil obžalovaného za ľavú ruku, on za pravú, skrútili mu ruky za chrbát, nasadili páku a kolega A. mu
založil putá počas doby, keď on držal obžalovanému ruky za chrbtom. Počas celého toho útoku asi 2 -
3 metre od nich stál pán E.. Doplnil, že vnútri garáže obžalovaného sa nachádzali narezané kusy dreva
borovice. Obžalovaného predtým nepoznal, neprišiel s ním do styku, takisto nevie, či niekedy predtým

s obžalovaným prišiel do styku poškodený A..

Z výpovede svedka Z. E. vyplýva, že kritického dňa prišiel spolu s kamarátmi N. T. a Z. T. k chate
obžalovaného, ktorým povedal, že ide robiť rybník a že potrebuje spratať drevo. Obžalovaný motorovou
pílou zrezal drevo, pričom zrezal dva stromy a oni mali drevo nosiť do garáže. Obžalovaný hovoril, že to

drevo je jeho. Počas práce im obžalovaný dal dve fľaše vína, ktoré popíjali a obžalovaný pil vodku alebo
slivovicu. Keď však videl, ako obžalovaný odišiel ďalej asi 50 m, tak mu došlo, že sa nemôže jednať
o jeho drevo, ale že ide o krádež a tak to povedal kamarátom s tým, že idú preč a on potom uvedenú
skutočnosť oznámil polícii. Policajtov potom počkal pri ceste a zaviedol ich k chate, kde obžalovaný rezal
drevo. Keď prišli k chate, obžalovaný sedel na lavičke vedľa chaty. Policajti sa mu pozdravili a pýtali jeho

doklady. Obžalovaný sa postavil a šiel do garáže, pričom chcel zavrieť dvere. Na to S. A. dal nohu do
dverí, aby sa tieto nedali zavrieť a obžalovaný otvoril dvere a pravou rukou zovretou v päsť sa zahnal na
policajta, ktorého skoro trafil do tváre, ale ten sa uhol a tak ho trafil do ramena. Obžalovaný potom chcel
opäť zavrel dvere, na čo mu S. A. chytil ruku, potiahol ho za ruku a potom ho chytili obidvaja policajti,
nasadili mu putá a posadili ho do auta. V podstate dali obžalovanému putá, tento ešte im vulgárne

nadával. Obžalovaný vulgárne nadával aj jemu, po tom, keď ho náhodne stretol pred obchodom, čo
hneď telefonicky oznámil policajtom.Z výpovede svedka N. T. vyplýva, že na zavolanie obžalovaného prišli spolu s Z. T. a Z. E. k Z., ten rezal
drevo motorovou pílou, pričom tvrdil, že je to jeho drevo a že tam ide urobiť rybník a že to môže všetko
spíliť. Oni ho odnášali ku garáži. Z. im dal aj víno, ale keďže bol už opitý, tak potom odišiel preč. Pamätá

si, že zrezal asi jeden strom, ktorý bol asi 20 m od jeho chaty. Spolu s ním odišiel aj Z. T., pričom Z. E.,
ktorý je jeho bratom, tam ešte zostal. Vie však, že Z. E. potom zistil, že drevo, ktoré sa pílilo, malo byť
kradnuté a telefonoval policajtom. Spolu s Z. T. sa potom neskôr išli pozrieť k chate, a na mieste už bolo
veľa policajtov, ktorí tam niečo fotili, pričom Z. už sedel v aute.

Obdobne,ako vypovedal N. T., vypovedal aj jeho brat Z.P..

Z výpovede svedka Z.. A. R. vyplýva, že tento ošetroval poškodeného A. a pamätá si iba na skutočnosti,
ktoré vyplývajú z lekárskej správy, ktorú vyhotovil s tým, že v jeho prípade sa jednalo o zhmoždenie
mäkkých tkanív v oblasti ľavého ramena, ktoré zranenie bolo bez opuchu a malo priemer 6 - 7 cm.

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to najmä zápisnice o rekonštrukcii s
fotodokumentáciou, ktorej výsledky obžalovaný namietal s tým, že táto nebola vykonaná zákonným
spôsobom a v nadväznosti na vlastné merania, ktoré zohľadnil vo vyhotovenom plániku, má za to, že
skutočnosti súvisiace so skutkom 1/ obžaloby sa nemohli odohrať tak, ako to tvrdia poškodení a ďalší
svedkovia, a jeho zisteniam nezodpovedajú ani výsledky vykonanej rekonštrukcie. Rovnako vykonal súd

dokazovanie aj oboznámením lekárskeho potvrdenia a lekárskej správy o poraneniach poškodeného S.
A., zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, listu vlastníctva a kópie katastrálnej mapy, z
obsahu ktorých listín nepochybne vyplýva, že zrezané drevo v súvislosti so skutkom 2/ patrí do lesného
pôdneho fondu, ktorého vlastníkom sú jednotlivé osoby označené na LV č. XXX, k.ú. K. N. a ktorý je v
správe Pozemkového spoločenstva Y. N., odborného vyjadrenia k škode, podľa ktorého hodnota drevnej

hmoty u jedného zo zrezaných stromov, ktorý bol aj poškodenému vydaný, predstavuje sumu 184,- eur
a ďalšieho stromu predstavuje sumu 72,80 eur, ako aj ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou
spisového materiálu. Takisto súd vykonal dokazovanie aj oboznámením zvukových nahrávok spojených
s oznamovaním trestnej činnosti zo strany Z. E. polícii.

Na základe týchto dôkazov ako aj ďalších dôkazov, ktoré okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní,
potom dospel k záveru, že skutky sa stali a tieto spáchal obžalovaný A.. A. Z..

Okresný súd kvalifikoval potom konanie vo vzťahu k skutku 1/ ako prečin útoku na verejného činiteľa
podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pretože obžalovaný použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon

právomoci verejného činiteľa a vo vzťahu skutku 2/ ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Tr.
zák., pretože si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a takou vecou bolo drevo z pozemku, ktorý
patrí do lesného pôdneho fondu.

K osobe obžalovaného súd zistil, že tento v odpise z registra trestov má 3 záznamy, naposledy z roku

2003, pričom vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. V registri priestupkov
má záznam z roku 2011, a to v súvislosti s menej závažnejším porušením pravidiel cestnej premávky,
za čo mu bola uložená bloková pokuta 16,- eur. Z miesta bydliska je hodnotený pozitívne.

Za uvedenú trestnú činnosť obžalovanému hrozil trest odňatia slobody v zmysle najprísnejších z

trestných činov, a to prečinu podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého základná výmera je v rozpätí
jedného až piatich rokov. Poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 Tr. zák. súd nezistil žiadne. Bola však
zistená priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Tr. zák. spojená so skutočnosťou, že obžalovaný
spáchal viac trestných činov. S prihliadnutím na uvedenú skutočnosť potom v súlade s ust. § 38 ods. 2,
ods. 4 Tr. zák. existencia prevyšujúceho pomeru priťažujúcich okolností má za následok zvýšenie dolnej

hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, čo v danom prípade predstavuje výmeru 28 mesiacov, pričom
horná hranica trestnej sadzby vo výmere 5 rokov ostáva zachovaná.

Okresný súd dospel k záveru, že účel trestu splní trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov, pričom
dospel k záveru, že tento účel trestu je možné dosiahnuť aj hrozbou počas primeranej skúšobnej doby,

a preto trest vyslovil ako podmienečný, keďže výmera uloženého trestu v danej veci presahuje výmeru 2
rokov, bolo povinnosťou súdu ukladať mu trest, ktorého výkon podmienečne odložil, spolu s probačným
dohľadom. Za primeranú skúšobnú dobu súd považoval dobu 2 rokov. Povinnosťou súdu pri ukladaní
podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom bolo zároveň uložiť obžalovanémuniektoré z obmedzení alebo povinností v zmysle § 51 ods. 3, resp. ods. 4 Tr. zák., ktoré povinnosti
tvoria súčasť probačného dohľadu. S prihliadnutím na osobu obvineného a samotné okolnosti skutku
potom súd za takúto primeranú povinnosť považoval povinnosť v súčinnosti s probačným a mediačným

úradníkom alebo iným odborníkom podrobiť sa programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému
programu. Súd mal za to, že takto uložený trest bude dostatočne výchovne vplývať na obvineného tak,
aby tento v budúcnosti viedol riadny život.
O nároku na náhradu škody poškodeného S. A. súd nerozhodoval, keďže tento poškodený sa nepripojil
do trestného konania s takýmto nárokom. Rozhodol však o nároku ďalšieho poškodeného, a to Y.

- pozemkové spoločenstvo N. tak, že zaviazal obžalovaného na náhradu spôsobenej škody tomuto
poškodenému vo výške 72,80 eur. O základe tohto nároku súd pochybnosti nemal, pretože oprávnenosť
nároku poškodeného vyplynula z vykonaného dokazovania a výška spôsobenej škody bola ustálená
zákonným spôsobom na základe odborného vyjadrenia. Vo vzťahu k priznaniu rozsahu náhrady škody
súd vychádzal hlavne vo vzťahu k hodnote drevnej hmoty, ktorá nebola v priebehu trestného stíhania
zaistená a ktorá ostala v dispozícii páchateľa. Vo vzťahu k ďalšej drevnej hmote súd vychádzal z obsahu

spisu, z ktorého vyplýva, že táto bola ponechaná na mieste výrubu a poškodený s touto drevnou hmotou
nijako nenaložil, potom nárok na náhradu škody nepriznal. Keďže poškodený si nárok na náhradu škody
uplatnil vo väčšom rozsahu než bol súdom priznaný, súd tohto poškodeného so zvyškom nároku na
náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania obžalovaného, ďalších dôkazov, ktoré
predložilobžalovanývpriebehuverejnéhozasadnutiaaspisovéhomateriáludospelkzáveru,žeokresný
súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky dôkazy tak, ako to má na mysli ustanovenie § 2
ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj náležitým spôsobom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por.
vyhodnotil. Aj krajský súd je toho názoru, že skutok 1/ bol obžalovanému preukázaný jednak výpoveďou

poškodeného S. A. a svedkov mjr. B. E. a svedka Z. E.. Títo jednoznačne usviedčali obžalovaného
zo spáchania žalovanej trestnej činnosti. Obrana obžalovaného spočívala v tom, že pri rekonštrukcii
bolo evidentne preukázané, že nemohlo dôjsť ku napadnutiu poškodeného ním, nakoľko terén takéto
možnosti neumožňoval. Tu je však potrebné poukázať, že zúčastnené osoby pri rekonštrukcii uvádzali,
že situácia terénnu pred chatou obžalovaného je iná, ako bola v čase spáchania skutku, pričom je

potrebné poukázať taktiež na tú okolnosť, že ku rekonštrukcii došlo 14.10.2015 a ku skutku 07.04.2015,
teda s veľkým časovým odstupom, čo umožňovalo úpravu terénu pred chatou obžalovaného.

Zo skutku 2/ bol obžalovaný podľa názoru krajského súdu taktiež jednoznačne usvedčený, a to najmä
výpoveďami svedkov Z. E., N. T. a Z. T., ktorí vo svojich výpovediach poukázali na to, že ich zavolal

obžalovaný, aby mu pomohli ponosiť drevo do jeho garáže, pričom po tom, keď zistili, že pravdepodobne
sa jedná o krádež, túto skutočnosť oznámili na polícii. Taktiež je potrebné poukázať na výpoveď svedka
Z. E., ktorý uvádzal, že drevo bolo spílené na pozemku, ktorý obhospodaruje Pozemkové spoločenstvo
Y. N.. Tento poškodený aj si uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá bola ustálená odborným vyjadrením.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ďalšiu skutočnosť, ktorú predložil samotný obžalovaný
v priebehu verejného zasadnutia, že pozemok, kde došlo k výrubu drevnej hmoty, nemôže patriť
Pozemkovému spoločenstvu N., ale toto patrí Pozemkovému spoločenstvu K. N., o čom predkladal aj
listinné dôkazy. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na listinný dôkaz na č.l. XXX spisu lesný porast,
z ktorého je zrejmé, že k spíleniu stromov malo dôjsť na parcele označenej číslom XXX, pričom, ako je

to zrejmé z povolenia na samovýrub dreva, ktoré Pozemkové spoločenstvo K. N. dalo obžalovanému
dňa 11.12.2016, tam sa jednalo o povolenie na spílenie dreva v poraste XXX a nie v poraste XXX, čo
aj toto, okrem iných listinných dôkazov zabezpečených v spise, svedčí o tom, že predmetné drevo bolo
spílené na poraste, ktorý obhosporaduje Pozemkové spoločenstvo Y. N..

Ďalší návrh obžalovaného na znalecké dokazovanie za účelom zistenia rozsahu poranenia
poškodeného A. na ramene s veľkosťou jeho päste súd považoval za nemožné, nakoľko ku skutku
malo dôjsť 07.04.2015, a ako je to zrejmé z listinných dôkazov, z tohto poranenia neboli urobené žiadne
fotografie ani röntgenová snímka.

Správne preto podľa názoru krajského súdu postupoval okresný súd, keď uznal obžalovaného za
vinnéhozobochskutkovobžaloby,pričomjesprávnakvalifikáciaskutku1/akoprečinútokunaverejného
činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný použil násilie v úmysle pôsobiť na výkonprávomoci verejného činiteľa a taktiež aj skutku 2/, kde okresný súd kvalifikoval konanie obžalovaného
ako prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. d/ Tr. zák., nakoľko prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a takou vecou bolo

drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu.

Nepochybil okresný súd ani pri rozhodovaní o uloženom treste. Správne upravil trestnú sadzbu s
poukazom na to, že zistil jednu priťažujúcu a žiadnu poľahčujúcu okolnosť a s poukazom na doterajší
život obžalovaného, ako aj nebezpečnosť jeho konania, tomuto uložil úhrnný trest odňatia slobody v

trvaní 28 mesiacov, pričom výkon trestu mu podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad
nad jeho správaním v skúšobnej dobe. V súlade so zákonom je aj rozhodnutie okresného súdu, keď
určil skúšobnú dobu na 2 roky a uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu,
ktorá povinnosť je súčasťou probačného dohľadu.

Krajský súd nezistil pochybenie okresného súdu ani pri rozhodovaní v adhéznom konaní, keď uložil
obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenej strane Y. Pozemkové spoločenstvo N. škodu vo výške
72,80 eur a so zvyškom nároku na náhradu škody túto spoločnosť odkázal na občianske súdne konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v

zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.