Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. december 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/165/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107213481
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5107213481.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: T.

Ž., N.. XX.XX.XXXX, A.F. B. XX, XXX XX Ž., Š. Y. B., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr.
Kuric, JUDr. Vladárová, s. r.o., so sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 841 200, proti odporcovi:
Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4 , 815 74 Bratislava, IČO: 00 151
700, o zaplatenie náhrady škody, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.623,38 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie sumy 80.900,22 eur z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 24.04.2007 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal
vydania rozsudku, ktorým by bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 2.357.925,- Sk a
náhradu trov konania.
Svoj návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil tak, že dňa 07.01.2004 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej
navrhovateľ utrpel ťažké poranenia, a to v rozsahu: 1. zlomenina stehna vľavo triešť s posunom,2.

zlomenina stehna vpravo triešť. s posunom, 3. zlomenina C1 triešť. s posunom, 4. zlomenina C2 -
tela a tensu s posunom, trieštivá, 5. zlomenina priečneho výbežku Th 1, 6. zlomenina acetabula vľavo,
7. zlomenina nosových kostí, 8. semi skalpácia hlavy vpravo, 9. šok krvácavo-úrazový stred. St., 10.
otras mozgu ťaž. St. (verifikovaný neurológom), 11. pomliaždenina brušnej steny (adekv. pohmoždenie
chvosta pankreasu). Uznesením ČVS: ORP-17/1-OVK-ZA-2004 zo dňa 07.03.2004 bolo trestné konanie
voči vodičovi X. B. zastavené, pretože tento v dôsledku dopravnej nehody zomrel. Navrhovateľ v ďalšom
uviedol, že mu odporca uhradil bolestné, ktoré bolo krátené o 30 %, čím vlastne potvrdil jeho právny

nárok na náhradu škody. Podaným návrhom sa tak domáha náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia
podľa ust. § 444 Občianskeho zákonníka, ktoré mu vzniklo titulom poškodenia zdravia predmetnou
dopravnou nehodou. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo stanovené V.. V. zo dňa 12.12.2006 a
v bodovom vyjadrení predstavuje bodové hodnotenie 1490 bodov. Návrhom sa tak domáha zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia oproti pôvodnému bodovému ohodnoteniu a žiada priznať celkovo
žalovanú sumu, a to z dôvodu, že v dôsledku úrazu došlo k značnej poruche jeho zdravia. Nemôže
vykonávať žiadnu namáhavú fyzickú činnosť, t. j. nemôže sa aktívne zapájať do bežnej pracovnej

činnosti, nemôže vykonávať žiadne druhy športu a takýmto spôsobom je obmedzovaný v rodinnom,
spoločenskom a pracovnom živote. Obmedzenia, ktoré nastali u neho po úraze, považuje za tak
zásadné, pokiaľ sa týka jeho uplatnenia v riadnom živote, že je dôvod na zvýšenie základného bodového
hodnotenia .Odporca sa na výzvu súdu k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 30.07.2007, v ktorom
uviedol, že z podaného návrhu nie je zrejmé, ako navrhovateľ dospel k žalovanej sumy, aký násobok
základného bodového ohodnotenia takto požadovaná suma vlastne predstavuje. Z obsahu návrhu

nevyplýva, na základe akého zákonného ustanovenia (navrhovateľ udáva len ust. § 444 Občianskeho
zákonníka) si navrhovateľ uplatňuje zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a ani to, na základe
akého konkrétneho zákonného ustanovenia zakladá právnu zodpovednosť odporcu ako poisťovne,
pričom podľa platnej občianskoprávnej úpravy nie je možné považovať poskytnutie plnenia za uznanie
nároku a takáto okolnosť ani nemôže založiť ani zodpovednosť, či pasívnu legitimáciu v spore. Nakoľko

tak odporca považoval podaný návrh za skutkovo a právne nezdôvodnený, žiadal súd, aby ho v plnom
rozsahu zamietol a súčasne žiadal navrhovateľa zaviazať na náhradu trov konania.
Na pojednávaní dňa 14.09.2007 doplnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovateľ
skutkové a právne zdôvodnenie svojho návrhu, pričom žalovaný nárok odvodzoval od ust. § 444
Občianskeho zákonníka v spojení s prísl. ust. zákona č. 437/2004, ako aj oznámenia MZ SR č. 207/2005
Z. z. Súčasne skutkovo svoj nárok opieral o posudok V.. V., ktorý ohodnotil jeho sťaženie spoločenského

uplatnenia na 1490 bodov. Uplatňoval si tak v zmysle uvedených právnych predpisov 5-násobok sumy
zodpovedajúcej uvedenému bodovému ohodnoteniu. Z hľadiska pasívnej vecnej legitimácie odporcu
navrhovateľ odvodzoval túto od toho, že odporca poistil osobné motorové vozidlo X. B. a z tohto dôvodu
je povinný uhradiť sumu, ktorú požaduje. Zároveň uviedol, že odporca už plnil jeho nárok vyplývajúci z
práva na náhradu bolestného.

Odporca na tomto pojednávaní žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť z dôvodu, že k dopravnej nehode
došlodňa07.01.2004.Vzmysleust.§11zákonač.437/2004Z.z.sanadanýprípadvzťahujevyhláškač.
32/1965 Zb. Z toho vyplýva, že navrhovateľom uplatnená suma nezodpovedá právnemu stavu. V zmysle
tohto právneho predpisu v prípade, že by sťaženie spoločenského uplatnenia bolo správne ohodnotené,
na1490bodovzajedenbod60,-Sk,bypotommoholnavrhovateľoviprináležaťnárok,ktorýjeuplatnený,

ale len vo výške 89.400,- Sk. Namieta však to, že navrhovateľ si mal uplatniť svoj nárok najskôr u
odporcu.Ďalejskutočnosť,žeplnilvprípadebolestného,neznamená,žeuznalnárokajnaplnenieztitulu
sťaženiaspoločenskéhouplatnenia.Sútodvasamostatnénároky,ktorésamusiaposudzovaťoddelene.
Predložené obodovanie bolo urobené tiež v zmysle nesprávneho právneho predpisu, a to zákona č.
437/2004 Z.z. Napokon namietal spoluúčasť navrhovateľa vo výške 30 % z titulu tej skutočnosti, že

nasadol do motorového vozidla, ktoré riadil vodič X. B. pod vplyvom alkoholu. Na priamu otázku súdu,
či namieta svoju vecnú legitimáciu v konaní, sa vyjadril, že túto nenamieta.
Navrhovateľ podaním doručeným dňa 05.02.2008 predložil opravený posudok o sťažení spoločenského
uplatnenia zo dňa 14.09.2007 vypracovaný V.. V..
V ďalšom odporca súdu dňa 26.03.2008 oznámil, že navrhovateľovi po predložení posudku zo dňa

14.09.2007 poskytol sumu 61.320, - Sk, čo predstavuje odškodnenie za 1640 bodov x 60,- Sk (87.600,-
Sk) po odrátaní spoluviny navrhovateľa vo výške 30 %. Týmto považoval všetky nároky navrhovateľa
za vyporiadané.
Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 22.08.2008 žiadal o pripustenie zmeny návrhu na začatie
konania, pričom s poukazom na predložený posudok zo dňa 14.09.2007 došlo aplikáciou vyhlášky

č. 32/1965 Zb. k zmene ohodnotenia jeho nároku, na základe čoho požadoval zaplatiť vyššiu sumu
2.365.200,- Sk, ktorá predstavuje 27 násobok ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia.
Súd uznesením č. k. 6C/165/2007-42 zo dňa 12.09.2008 pripustil zmenu návrhu v zmysle uvedeného
podania navrhovateľa.
Odporca podaním doručeným súdu dňa 31.10.2008 vzniesol z opatrnosti námietku premlčania s

poukazom na ust. § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. a ust. § 106 Občianskeho zákonníka. Dopravná
nehoda sa stala dňa 07.01.2004, pričom návrh bol podaný dňa 24.04.2007. O osobe škodcu sa
navrhovateľ dozvedel v deň dopravnej nehody (viezol sa v motorovom vozidle škodcu, ktorý bol aj jeho
vodičom), najneskôr však doručením uznesenia o zastavení trestného stíhania ČVS: ORP-17/1-OVK-
ZA-2004 zo dňa 07.03.204. O výške škody sa navrhovateľ mohol dozvedieť v dobe, kedy bolo možné po

prvý krát objektívne vykonať bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, t. j. kedy nastalo
ustálenie zdravotného stavu. Týmto okamihom je zistené sťaženie spoločenského uplatnenia, a to bez
ohľadu na to, kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok (R 68/2003, R 9/1986). Podľa vyjadrenia súdneho
znalca utrpel navrhovateľ zranenia s potrebnou dobou PN v trvaní 8 mesiacov (uznesenie o zastavení
trestného stíhania ČVS: ORP-17/1-OVK-ZA-2004 zo dňa 07.03.2004). Podľa údajov Všeobecnej

zdravotnej poisťovne bol navrhovateľ hospitalizovaný do 25.08.2004, kedy ukončil rehabilitačné liečenie
v K.Á.. Na otázku posúdenia ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa navrhovateľ žiadal, aby súd
vykonal výsluch svedka V.. V.. Napokon odporca súdu oznámil, že na základe lekárskych posudkov obolestnomvystavenýchV..V.dňa23.02.2005poskytolnavrhovateľoviodškodneniezabolestnévovýške
50.000,- Sk a titulom odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia plnenie vo výške 61.320,- Sk.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 02.02.2009 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že si

uplatňuje výlučne nárok v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., a to nárok z dôvodu prípadu
hodného osobitného zreteľa, teda žiada súd, aby z tohto dôvodu primerane zvýšil odškodnenie za
sťaženie spoločenského uplatnenia, a to v sume, ktorá je uplatnená týmto návrhom vo výške 2.365.200,-
Sk v zmysle podania zo dňa 22.08.2008.
Na pojednávaní dňa 08.03.2011 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu opätovne

rozšíril svoj návrh, pričom žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu, pričom na základe rovnakého
skutkového vymedzenia žiada, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 27-násobku bodového
ohodnotenia jeho sťaženia spoločenského uplatnenia vykonaného znalcom V.. B. K. na 1702 bodov x
60,- Sk = 2.757.240,- Sk, čiže sumy 91.523,60 eur.
Súd uznesením č. k. 6C/165/2007-179 zo dňa 17.03.2011 navrhovanú zmenu návrhu pripustil.
Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie na pojednávaniach dňa 14.09.2007, dňa 27.10.2008,

01.12.2008, 02.02.2009, 08.03.2011 a napokon dňa 08.04.2011.
Navrhovateľ svoju skutkovú a právnu argumentáciu v spore zhrnul prostredníctvom svojho právneho
zástupcuvjehozáverečnomprednesenapojednávanídňa08.04.2011tak,žeodkázalnasvojeskutkové
a právne tvrdenia počas celého konania. Má za to, že návrh je dôvodný, že preukázal hmotno-právny
nárok v zmysle podanej žaloby a obdobne tak, pokiaľ sa týka jednotlivých skutkových tvrdení, mám za

to, že bolo preukázané, že odporca je v spore pasívne legitimovaný a že zodpovedá za škodu, ktorú
si voči nemu uplatniť. Pokiaľ sa týka výšky nároku, tento bol upresnený počas pojednávania. V tomto
smere poukazuje iba na tú skutočnosť, že pokiaľ požaduje zvýšenie nároku na 27-násobok, vychádza
predovšetkým zo záverov znaleckého posudku a na odpoveď č. 2, kde znalec jednoznačne konštatuje,
akú fyzickú záťaž je schopný zniesť a ktoré práce, resp. činnosti, môže a v akom rozsahu vykonávať.

V tomto smere poukazuje predovšetkým na vek, v ktorom sa mu úraz stal a na obmedzenia, ktoré v
podstate pretrvávajú celý život. Obdobne poukazuje na správy od psychologičky V.. F., z ktorých je
zrejmé, akou psychickou traumou trpí a s akými psychickými bariérami musí bojovať. Pokiaľ sa týka
námietky premlčania vznesenej z opatrnosti zo strany odporcu, má za to, že s poukazom na ust. § 100
a § 106 Občianskeho zákonníka nie je nárok premlčaný.

Odporca svoju právnu argumentáciu v konaní zhrnul rovnako v záverečnom prednese, v ktorom jeho
poverený zamestnanec uviedol, že zotrváva na všetkých doterajších písomných aj ústnych podaniach
vo veci a na všetkých vznesených námietkach. V prvom rade sa jedná o vznesenú námietku premlčania,
ktorú odôvodnil písomne vo vyjadrení zo dňa 18.10.2010 a ktorú zdôvodňuje tou skutočnosťou, že
v prípade žalovaného nároku väčšina poškodení zdravia bola ustálená u navrhovateľa už po roku,

to znamená dňa 08.01.2005. Vzhľadom k tomu, že žalobný návrh bol podaný 24.04.2007, uplynula
premlčacia lehota a návrh bol podaný po uplynutí tejto premlčacej lehoty. Samozrejme ide o výnimku
v prípade položky č. 307, kde znalec potvrdil, že sa jedná v tomto prípade o ustálenie rok a pol po
dopravnej nehode, to znamená, že tu pravdepodobne nebola naplnená podmienka premlčacej lehoty. Z
tohto dôvodu žiadal odporca návrh zamietnuť. Má však ďalšie výhrady vo vzťahu k žalobnému návrhu

a k vykonanému dokazovaniu. Jednak je toho názoru, že v prípade navrhovateľa sa nejedná o prípad
hodný osobitného zreteľa podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. V každom prípade poukazuje, že
už samotné základné bodové ohodnotenie zranení, tak ako sú uvedené v prílohe vyhlášky, zohľadňujú
následky, ktoré tieto poranenia majú na život poškodeného. Ďalej odporca poukazoval na to, ako
navrhovateľ v podstate odôvodnil výšku žalovaného nároku, keď opakovane poukazoval na okolnosti

súvisiace s jeho pracovným zaradením a so znížením zárobku a mzdy, kde v ust. § 4 ods. 3 vyhlášky
č. 32/1965 Zb. je jednoznačne uvedené, že odškodnením za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
neodškodňujú straty na zárobku. V prípade odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ide
vyslovene o nárok, ktorý má nemajetkovú podstatu a neslúži na zabezpečovanie materiálnych nárokov
poškodeného. Z tohto dôvodu má za to, že jeho nárok nie je odôvodnený. Takisto poukazoval na to, že

podľa neho, čo sa týka rodinného života navrhovateľa, z pripojeného spisu bolo preukázané, že rozpad
rodiny bola dlhodobá záležitosť a samotná nehoda ho ovplyvnili v minimálnom rozsahu. Navrhovateľ
sa opätovne rodinne uplatnil, uzatvoril ďalšie manželstvo a má aj deti. To znamená, že v tomto smere
máme zato, že nebol navrhovateľ obmedzený. Čo sa týka kultúrneho a športového obmedzenia, tak
poukazuje iba na zápisnice z pojednávaní, kde bolo uvedené, že jednak navrhovateľ nie je v kultúrnom

smere vôbec obmedzený a čo sa týka športového obmedzenia, tak tam takisto uvádzal len hypotetické
tvrdenia o tom, že by eventuálne opätovne začal športovať. Súčasne poukazuje na svoje tvrdenie o
spoluvine a žiada súd, aby sa aj s touto námietkou vysporiadal. Napokon upriamil pozornosť súdu aj na
vyplatené platby, ktoré boli v priebehu konania navrhovateľovi zaslané. O nich bol do spisu doložený ajdoklad o zaplatení, a preto žiada súd, aby pri rozhodovaní tieto platby zohľadnil. Vzhľadom k tomu, že
žalobný návrh s prihliadnutím na všetky námietky, ktoré spomínal, sa javí ako nedôvodný, žiada súd,
aby ho zamietol.

Po vykonanom dokazovaní výsluchom navrhovateľa, svedka V.. V., znalcom V.. B. K., ako aj
oboznámením s listinnými dôkazmi, súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 6C/165/2007-194 zo
dňa 08.04.2011, a to tak, že návrh v plnom rozsahu zamietol. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil
tým, že na základe skutkových záverov mal za to, že u navrhovateľa neboli splnené dôvody pre
priznanie mimoriadneho odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky

č. 32/1965 Zb. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že v dôsledku utrpených zranení u
navrhovateľa nedošlo oproti predúrazovému obdobiu k takému obmedzeniu v sfére jeho osobného,
rodinného, pracovného, či spoločenského života, ktoré by vo svojej podstate berúc do úvahy všetky
zložky života navrhovateľa viedlo súd k záveru, že u navrhovateľa existujú dôvody osobitného zreteľa
tak, ako to má na mysli uvedené ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. K uvedenému záveru súd
dospel aj pri zohľadnení odpovedí znalca V.. K. na položené otázky súdom, ako aj odpovedí V.. Q. V.

na pojednávaní dňa 02.02.2009, ktorí sa zhodne vyjadrili, že u väčšiny zranení a ich následkov ide o
ľahší až stredný ťažký stupeň. Z týchto dôvodov sa súd v ďalšom ani nezaoberal odporcom vznesenou
námietkou premlčania s poukazom nato, že právo, ak nevzniklo, sa nemôže ani premlčať. Rovnako súd
považoval s poukazom na ust. § 4 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. za nadbytočné vykonať dokazovanie
výsluchom navrhovaného svedka Q.N. Ž., keďže tento sa mal vyjadrovať k možnostiam dosahovania

príjmu navrhovateľa, od ktorého navrhovateľ odôvodil výšku uplatňovaného nároku.
Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, v ktorom žiadal odvolací súd, aby odvolaním napadnutý
rozsudok zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel, alternatívne ho zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytýkal, že na základe vykonaného
dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj nesprávnemu právnemu posúdeniu

veci. Navrhovateľ poukazoval na to, že celé dokazovanie vrátane vypracovaných znaleckých posudkov
a predložených listinných dôkazov jednoznačne preukázalo, že sa jeho život po úraze podstatne zmenil
a jeho zdravotný stav mu bráni sa zapájať sa do pracovného, spoločenského, kultúrneho a športového
života v tej miere, v akej sa zapájal pred nehodou. Veci, ktoré sú pre zdravého človeka samozrejmé, sú
pre neho traumatizujúce. Je odkázaný na neustálu lekársku starostlivosť, pričom vykonané dokazovanie

preukázalo, že jeho zdravotný stav sa nezlepšuje, ale do budúcna sa bude len zhoršovať. Je odkázaný
na neustále pravidelné lekárske kontroly a pravidelné užívanie liekov proti bolesti, na ukľudnenie
a na spanie. Pravidelne musí navštevovať ambulanciu pre liečbu chronických bolestí, psychiatrickú
a traumatologickú, urologickú a kožnú ambulanciu. Taktiež viditeľná jazva na pravej strane a vrchu
hlavy mu sťažuje spoločenské uplatnenie. Z dôvodu úrazu má podľa lekárov veľkú pravdepodobnosť

hraničiacu s istotou, že sa u neho začnú prejavovať epileptické záchvaty. Z dôvodu svojho zlého
zdravotného stavu mal už 4 pracovné úrazy v zamestnaní, nakoľko jeho obratnosť a motorické funkcie
niesúnatakejúrovniakouzdravéhočloveka.Pretoneviedokedybudemôcťvykonávaťdoterajšiuprácu
a taktiež jeho zdravotný stav a pravidelné návštevy lekára nie sú prínosom pre jeho zamestnávateľa,
skôr naopak, čo mu už bolo naznačené. Podľa výpovede V.. V. sa dá jeho zdravotný stav charakterizovať

ako stabilizovaný až niekedy začiatkom roku 2006, čiže námietka premlčania vznesená odporcom je len
snahou sa vyhnúť uspokojeniu jeho oprávnených nárokov a snahou zbaviť sa zodpovednosti za plnenie.
Odporca vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 15.08.2011 žiadal odvolací súd, aby
napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil, pričom v ďalšom uviedol, že
sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku. Zároveň mal za to, že s námietkami navrhovateľa sa

dostatočne vysporiadal už prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odporca mal za to,
že z výsledkov dokazovania vyplynulo, že vplyvom trvalých následkov zranení síce došlo k určitému
obmedzeniu na strane navrhovateľa, avšak toto nie je možné považovať za mimoriadne hodné osobitné
zreteľa, obzvlášť výrazné. Práve naopak. Z dokazovania vyplynulo, že obmedzenie navrhovateľa u
navrhovateľa je primerané trvalým následkom ním utrpených zranení.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudok prvostupňového súdu z dôvodov podľa ust. § 221 ods.
1 a 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový
súd vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie, pričom skutkový stav zistil aj úplne, avšak z toho nevyvodil
správne skutkové zistenia a ani správny právny záver, keď konštatoval, že na strane navrhovateľa neboli
splnené zákonné podmienky pre priznanie mimoriadneho odškodnenia titulom sťaženia spoločenského

uplatnenia v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Odvolací súd na rozdiel od prvostupňového
súdu bol toho názoru, že tie zranenia a obmedzenia, ktoré navrhovateľ utrpel v súvislosti s dopravnou
nehodou, tak ako boli bližšie a veľmi podrobným spôsobom popísané v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, odôvodňujú záver, že na jeho strane sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, kedymôže súd odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu
uvedené v ust. § 7 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Odvolací súd sa v plnej miere stotožnil s
tvrdeniami navrhovateľa, že jeho život po úraze sa podstatne zmenil a jeho zdravotný stav mu bráni

sa plnohodnotne zapájať do pracovného, spoločenského, ako aj kultúrneho života v tej miere, v akej
sa mohol zapájať pred nehodou, pretože majú oporu v zistenom skutkovom stave. Za bezvýznamné
odvolací súd považoval to, že navrhovateľ bol v čase pred nehodou nezamestnaný, a preto pokiaľ sa aj
po úraze zamestnal, nemohlo u neho dôjsť k mimoriadnemu obmedzeniu zapojenia sa do pracovného
procesu, ako to konštatoval prvostupňový súd, pričom na druhej strane mal za to, že u navrhovateľa

došlo k zníženiu pracovného potenciálu. Rozsah obmedzení z toho vyplývajúcich tak, ako vyplynuli z
vykonaného dokazovania, považoval odvolací súd aj v spojitosti s ďalšími skutočnosťami za dostatočne
odôvodňujúci záver o mimoriadnom obmedzení navrhovateľa najmä v pracovnom a tiež aj v rodinnom
živote a spoločenskom živote. Len na porovnanie podľa novej právnej úpravy vykonanej zákonom č.
437/2004 Z. z. účinnej od 01.08.2004, ktorá sa však vzhľadom na čas úrazu nedala v prejednávanej veci
aplikovať, sa za prípad hodný osobitného zreteľa v zmysle ust. § 5 ods. 5 považuje uznaná invalidita,

z ktorého dôvodu môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.
Odvolací súd napokon prvostupňovému súdu uložil vychádzať z ním uvedeného právneho názoru s tým,
že sa tiež náležitým spôsobom vysporiada s námietkou premlčania vznesenou odporcom a ak bude mať
za to, že právo navrhovateľa na mimoriadne odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia nie je
premlčané, posúdi rozsah ním vznesených nárokov a vo veci rozhodne.

Okresný súd Žilina ďalej vec prejednal na pojednávaní dňa 04.12.2012, pričom účastníci konania
nenavrhli v ďalšom vykonať iné dôkazy, ako boli už vykonané v skoršom konaní súdu. Rovnako ani v
zásade neprodukovali ďalšie nové skutkové tvrdenia a argumentáciu v spore.
Navrhovateľ na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa len pridržiaval svojej
doterajšej skutkovej a právnej argumentácie v spore.

Odporca svoju obranu v spore zhrnul nasledovne, že trvá na všetkých vykonaných dôkazoch a
záveroch, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, najmä vo vzťahu k životu navrhovateľa tak, ako
ich zhodnotil prvostupňový súd v prvom rozhodnutí. Na toto odôvodnenie v podstate poukazuje. Nijakým
spôsobom nezľahčuje životnú situáciu navrhovateľa. Žiada súd, aby zohľadnil tak aj predúrazový život
navrhovateľa, ktorý pred utrpeným úrazom viedol, tento je zdokumentovaný a k tomuto sa vyjadrili

aj odborný znalci v priebehu konania. Pokiaľ ide o námietky v konaní, tak v prvom rade zotrváva
na námietke premlčania žalovaného nároku, kedy žalobný návrh bol navrhovateľom podaný dňa
24.04.2007. Podľa znaleckého posudku V.. K.K. došlo k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa a
vo vzťahu k jednotlivým položkám bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia polroka až rok po
úraze, pričom vedomosť o osobe škodcu mal navrhovateľ dňom 07.03.2004, kedy mu bolo doručené

uznesenie z trestného konania. Preto má za to, že došlo k uplynutiu 2-ročnej subjektívnej premlčacej
lehoty podľa ust. § 106 Občianskeho zákonníka. Takisto poukazuje na charakter škodovej udalosti, ku
ktorej došlo spôsobom, ktorý je zrejmý z trestného konania, kedy aj podľa tvrdení navrhovateľa, aj z
objektívne zistených dôkazov, navrhovateľ s vodičom tohto motorového vozidla trávil celý deň spoločne
v podstate chodením z baru do baru, kedy bola preukázaná prítomnosť alkoholu tak vodičovi tohto

motorového vozidla ako aj navrhovateľovi. Vo vzťahu k ostatným námietkam, že u navrhovateľa nejde
o prípad hodný osobitného zreteľa podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. odporca uviedol, že
je pravdou, že je v konaní v podstate záväzný právny názor krajského súdu, ktorý hovorí, že ide o
prípad hodný osobitného zreteľa podľa ust. § 7 ods. 3. Žiada tak súd, ak pristúpi k zvyšovaniu podľa
tohto zákonného ustanovenia, aby postupoval primerane a spravodlivo, kedy už 10-násobné zvýšenie

v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR je vyhradené špeciálne prípadom, kedy dôjde k
absolútnemu vyradeniu osôb zo spoločenského a pracovného a kultúrneho života a podľa názoru
odporcu v prípade navrhovateľa sa o takýto prípad nejedná. Takisto žiada súd, aby zohľadnil úhrady,
ktoré boli navrhovateľovi titulom odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia už poskytnuté.
Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za

tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí ak ide o škodu na zdraví.
Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.Podľa ust. § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.
Podľa ust. § 14 ods. 5 písm. a) až c) zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách
v znení účinnom ku dňu dopravnej nehody, vodič nesmie predchádzať, ak a) nemá pred sebou rozhľad
na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie, b) by sa nemohol bezpečne zaradiť
pred vozidlo alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť, c) by ohrozil alebo obmedzil protijazdiacich vodičov

alebo ohrozil iných účastníkov cestnej premávky.
Podľa ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa ust. § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa ust. § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa ust. § 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
kudňudopravnejnehody(ďalejlenzákonč.381/2001Z.z.),naúčelytohtozákonasarozumiepoisteným
ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na
zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok

nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia
Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (§ 823
Občianskeho zákonníka) a je povinný tento nárok preukázať. (§ 799 Občianskeho zákonníka)
Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994
Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v
znení neskorších predpisov, Na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného
poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o

chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy
(vyhláška č. 32/1965 Zb.).
Podľa ust. čl. III zákona č. 437/2004 Z. z., tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2004.
Podľa ust. § 1 vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho
zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia

spoločenského uplatnenia (ďalej len vyhláška č. 32/1965 Zb.), bolesti a sťaženie spoločenského
uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví (ďalej len
"poškodenie na zdraví") sa odškodňujú jednorazove.
Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak
poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného,

pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh
(ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe
následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti
poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.
Podľa ust. § 6 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa

vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.
Podľa ust. § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., suma zodpovedajúca základnému počtu bodov
zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo
veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v
dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť

uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho
sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých
následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.Podľa ust. § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení účinnom ku dňu dopravnej nehody, výška
odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.
Podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd

odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu
ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
Podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ak následky poškodenia na zdraví, ktoré sťažujú
spoločenské uplatnenie poškodeného, možno napraviť alebo zmierniť jednoduchým a bežným
lekárskym zákrokom, ktorý nie je nebezpečný ani príliš bolestivý, upozorní posudzujúci lekár

poškodeného na vhodnosť takého zákroku. V posudku lekár uvedie, akému základnému počtu bodov
by pravdepodobne zodpovedal stav poškodeného po vykonaní odporúčaného zákroku.
Podľa ust. časti A. bodu II. ods. 12 prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb., ak zistené zmeny spadajú pod
niekoľko položiek tabuľky, urobí lekár najprv ohodnotenie všetkých týchto zmien podľa príslušných
položiek. Pre konečný výsledok potom prevezme plne len zmenu najzávažnejšiu ohodnotenú najvyšším
počtombodov,zatiaľčosúčetostatnýchpripočítaibapolovicou.Pokiaľbydvealeboviaczistenýchzmien

z toho istého poškodenia na zdraví spadali pod niekoľko položiek a zmeny boli hodnotené rovnakým
počtom bodov, počíta sa plnou hodnotou len jedna z nich; avšak pri strate dolných končatín alebo
ich časti sa obidve položky spočítajú plnou hodnotou. Následky, ktoré sú svojimi znakmi už zahrnuté
v pojme jednej položky, sa osobitne nehodnotia; napr. v strate oka je zahrnutá už strata šošovky i
zúženie zorného poľa, nie však strata zrakovej ostrosti. Ak je v sadzbách uvedený rozdielny počet bodov

vpravo a vľavo, hodnotí sa každá z týchto sadzieb ako samostatná položka plným počtom bodov. Ak
sa jednotlivé následky týkajú toho istého údu (orgánu) alebo jeho časti, nesmie úhrn hodnotenia zo
všetkých následkov prevýšiť hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu.
Podľa ust. časti A. bodu III. ods. 14 veta posledná prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb., súčasťou lekárskeho
posúdenia nie je určovanie zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods.

2 vyhlášky.
Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Súd tak v ďalšom konaní pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu zisteného v pôvodnom
konaní (keďže účastníci v ďalšom konaní po zrušení rozsudku zo dňa 08.04.2011 nenavrhovali

vykonanie ďalších dôkazov) a opísaného v rozsudku 6C/165/2007-194 zo dňa 08.04.2011, pričom
sa tak zaoberal, ako mu uložil odvolací súd (v uznesení č. k. 8Co/346/2011-221 zo dňa 28.02.2011
in fine), len otázkou prípadného premlčania navrhovateľom uplatneného nároku a otázkou rozsahu
navrhovateľom uplatneného nároku, a to cítiac sa podľa ust. § 226 O.s.p. viazaný vyjadreným právnym
názorom odvolacieho súdu, že u navrhovateľa sú naplnené podmienky pre priznanie žalovaného nároku

uplatneného podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Súd sa tak vzhľadom na vyslovený právny
názor odvolacieho súdu nezaoberal inými právnymi otázkami, ktoré už boli vyriešené buď v pôvodnom
rozsudku zo dňa 08.04.2011, alebo odvolacím súdom v jeho uznesení zo dňa 28.02.2011 (teda vrátane
otázky vecnej legitimácie účastníkov).
Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť)

možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na
vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný
subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za
následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku
čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním právo samo osebe nezaniká,

iba sa oslabuje a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Ak však žalovaný vznesie námietku,
nárok zaniká ale subjektívne právo trvá naďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho
uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
Podľa citovaného ust. § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že pri škode na zdraví plynie
subjektívna lehota a upúšťa sa od ustanovenia objektívnej premlčacej doby vzhľadom na to, že tieto

škody sa môžu časovo prejaviť až s odstupom mnohých rokov po vzniku škody. Subjektívna premlčacia
doba je 2-ročná a pre začatie jej plynutia je významný (primárny) subjektívny prvok, pozostávajúci z
dvoch zložiek:
a) kedy sa poškodený dozvie o škode; vyžaduje sa preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej
škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť (vyčísliť) v žalobnom návrhu

na súde. Okamih vzniku škody resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pri tom nemusí kryť
s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním; rozhodujúci pre určenie začiatku plynutia
premlčacej doby pri práve na náhradu škody na zdraví je okamih, kedy je ustálený zdravotný stav
poškodeného v takom rozsahu, že je možné určiť rozsah škody,b) kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá; za škodu bude obvykle
zodpovedať priamo škodca, ktorý ju spôsobil.
Čo sa týka počiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty z hľadiska uplatneného nároku na

mimoriadne odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, súd vychádzal z toho, že navrhovateľ
sa o osobe, ktorá zodpovedá za vzniknutú škodu dozvedel najneskôr dňa 23.03.2004, kedy mu bolo
doručené uznesenie vyšetrovateľa PZ OR PZ, ÚJKP PZ Žilina, ČVS:ORP-17/01-OVK-ZA-2004 zo dňa
07.03.2004 (na č. l. 104 pripojeného spisu OR PZ, ÚJKP PZ Žilina, ČVS:ORP-17/01-OVK-ZA-2004),
ktorým bolo zastavené podľa ust. § 172 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku s poukazom na ust. § 11 ods.

1 písm. d) Trestného poriadku (neprípustnosť trestného stíhania proti tomu, kto zomrel) trestné stíhanie
vovecitrestnéhočinuublíženianazdravípodľaust.§224ods.1a2Trestnéhozákona,kuktorémudošlo
tak, že dňa 07.01.2004 asi o 5.15 hod. vodič X. B., nar. XX.XX.XXXX viedol osobné motorového vozidlo
značky Renault Laguna, EČ: D. XXX A. po ceste J../. v smere od V. na Ž., pričom v úseku uvedenej cesty
v kilometri 561,500 v Ž. - Š. pri podniku Hyza a.s. Žilina pri prechádzaní pred ním idúceho neznámeho
osobného motorového vozidla nezistenej značky a evidenčného čísla, prešiel do protismernej časti

vozovky, kde čelne narazil do nákladného motorového vozidla značky DAF českej štátnej poznávacej
značky S. XX -XX s prívesom ŠPZ: S. XX - XX, ktoré riadil vodič H. K., nar. XX.XX.XXXX smerom od
Ž. na V., pričom pri nehode vodič X. B. a jeho spolujazdec na prednom sedadle R. V., nar. XX.XX.XXXX
utrpeli ťažké zranenia s následkom smrti a spolujazdec na zadnom sedadle - navrhovateľ utrpel ťažké
zranenia s predpokladanou dobou PN v trvaní viac ako 42 dní, vodič osobného motorového vozidla

značky Renault Laguna svojím konaním porušil ust. § 14 ods. 5 písm. a), b), c) zákona č. 315/1996 Z.z.
o premávke na pozemných komunikáciách.
Za čas, kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode, súd považoval čas, kedy bolo možné zdravotný
stav navrhovateľa považovať z hľadiska hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia za ustálený.
Ohľadom tohto času súd vychádzal zo znaleckého dokazovania znalcom V.. B. K., ktorý sa v podanom

posudku č. 55/2010 zo dňa 22.09.2010 (na str. 16 a 17 posudku) vyjadril, že u väčšiny poškodení zdravia
(následkov) u navrhovateľa spôsobených predmetným úrazom, bolo možné považovať zdravotný stav
navrhovateľa za ustálený po jednom roku od úrazu s výnimkou následku - poúrazová hemiparéza
ľahkého stupňa, u ktorého možno považovať zdravotný stav navrhovateľa za ustálený až po jeden a
pol roku od úrazu (vychádzajúc z dátumu nehody dňa 07.01.2004, tak bolo možné považovať zdravotný

stav navrhovateľa u tohto následku za ustálený dňa 07.07.2005). Na tomto mieste súd považuje za
potrebné uviesť, že pokiaľ sa tak týka vedomosti navrhovateľa o škode na jeho zdraví z pohľadu
odškodnenia jeho sťaženia spoločenského uplatnenia, je potrebné vychádzať z času, kedy bol jeho
zdravotný stav ustálený komplexne, t. j. u všetkých jeho jednotlivých poškodení zdravia. Pokiaľ tak
ide o zodpovedanie otázky ustálenosti zdravotného stavu navrhovateľa z hľadiska posúdenia počiatku

plynutia subjektívnej premlčacej doby práva navrhovateľa na odškodnenie sťaženia jeho spoločenského
uplatnenia, súd dospel k záveru, že zdravotný stav navrhovateľa bolo možné posudzovať za ustálený
až ku dňu 07.07.2005.
Pokiaľ sa tak týka počiatku plynutia samotnej subjektívnej premlčacej doby podľa ust. § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka pre uplatnenie žalovaného nároku navrhovateľa, tento počiatok súd stanovil

na deň 07.07.2005. Pokiaľ tak navrhovateľ podal návrh na začatie konania dňa 24.04.2007, došlo
k uplatneniu práva navrhovateľa ešte počas plynutia subjektívnej premlčacej doby, a teda nedošlo
k premlčaniu navrhovateľom návrhom uplatneného práva. Súd tak považoval odporcom vznesenú
námietku premlčania, ako ju písomne špecifikoval v podaní zo dňa 18.10.2010 (na č.l. 148 spisu).
Súd sa tak vzhľadom k vyššie formulovanému záveru v ďalšom venoval posúdeniu druhej otázky

vymedzenej odvolacím súdom, a to posúdeniu otázky dôvodnosti rozsahu navrhovateľom uplatneného
nároku.
Po prvé sa súd zaoberal otázkou, z akého bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia je
treba vychádzať pri zvyšovaní jeho odškodnenia podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Ustálená
súdna prax (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5 Cdo 5/2008 zo dňa 30.05.2008) vychádza

z toho a logicky to vyplýva priamo zo znenia ust. § 7 ods. 1 až 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., že v tomto
smere je treba vychádzať zo základného bodového ohodnotenia bolestného lekárom (znalcom) podľa
ust. prílohy časti A. II. ods. 10 až 13 vyhlášky č. 32/1965 Zb.
Pokiaľ sa týka základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa,
súd vychádzal zo základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia stanoveného

znalcomV..B.K.vjehoznaleckomposudkuč.55/2010zodňa22.09.2010,atozozákladnéhobodového
hodnotenia v rozsahu 1.135 bodov, a to s poukazom na to, že závery tohto znaleckého posudku súd
považoval za správne, obhájené samotným znalcom a medzi účastníkmi v zásade nesporné, čo vyplýva
napokon aj z toho, že samotný navrhovateľ odvíjal rozsah ním uplatneného nároku v sume 91.523,60eur (po jej zmene ústnym podaním právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní dňa 08.03.2011)
práve od bodového hodnotenia určeného znalcom V.. B. K. [navrhovateľ tu vychádzal zo základného
bodového hodnotenia sťaženia jeho spoločenského uplatnenia podľa ust. § 6 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965

Zb. vo výške 1.135 bodov zvýšeného (ako už bolo vyššie objasnené nesprávne) o 50 % podľa ust. §
6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. na 1.702 bodov - 1.135 x 1,5 = 1.702; pri hodnote 60,- Sk za 1 bod
podľa ust. § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a požadovaného 27 násobku podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky
č. 32/1965 Zb. dospel k uplatnenej sume 2.757.240,- Sk, t. j. 91.523,60 eur - 1.702 bodov x 60,- Sk x
27 = 2.757.240,- Sk] a rovnako z toho, že samotný odporca takto určené základné bodové hodnotenie

vo svojom vyjadrení zo dňa 18.10.2010 k znaleckému posudku V.. B. K. nenamietal a považoval ho za
primerané.
Po druhé sa súd zaoberal otázkou primeranosti samotného zvýšenia odškodnenia sťaženia
spoločenského uplatnenia navrhovateľa podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Navrhovateľom
uplatnený 27 násobok bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia súd považoval za
celkom zjavne neprimeraný. Na podporu svojho konštatovania súd poukazuje na názor Najvyššieho

súdu SR vyjadrený v odôvodnení uznesenia spis. zn. 4Cdo 29/2007 zo dňa 30.01.2008, podľa ktorého
treba pri zvyšovaní odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky
č. 32/1965 Zb. vychádzať z ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej zvýšenie odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia na dvadsaťnásobok alebo viac ako dvadsaťnásobok je vyhradené prípadom,
keď napr. u poškodeného došlo k veľmi výraznému obmedzeniu alebo k strate možnosti spoločenského

uplatnenia v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových či iných aktivít
v dobe pred vznikom škody, alebo vtedy, keď pre následky úrazu je poškodený takmer vyradený zo
života, a keď jeho predpoklady na uplatnenie v spoločnosti sú takmer stratené, nie je schopný sám
sa obslúžiť a pod. Súd mal v prejednávanej veci za to, že u navrhovateľa zjavne nebol vykonaným
dokazovaním preukázaný vznik takýchto následkov. Navrhovateľ aj napriek svojej čiastočnej invalidite je

schopný vykonávať sústavne pre neho zo zdravotného hľadiska vhodné zamestnanie, rovnako nestratil
schopnosť samoobslužnosti, v rodinnom živote sa uplatnil aj následne po úraze v rovine biologickej,
a to počatím dvoch ďalších detí v manželstve uzavretom po úraze a napokon, aj keď došlo v rovine
kultúrneho, spoločenského, ako aj športového života u navrhovateľa k výraznému obmedzeniu, nedošlo
u neho k strate, resp. vymiznutiu možností uplatniť sa aj obmedzeným spôsobom v týchto zložkách

jeho života. Súd súčasne opakovane s poukazom na znenie ust. § 4 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965
Zb. považoval za nesprávnu a právnemu predpisu odporujúcu argumentáciu navrhovateľa ohľadom
uplatneného 27 násobku bodového hodnotenia spočívajúcu v tom, že tento násobok zodpovedá akejsi
strate na príjme navrhovateľa, ktorý by získal z činnosti, ktorú už po predmetnom úraze nemohol
vykonávať (súd už v rozsudku zo dňa 08.04.2011 uviedol, že v tomto kontexte považoval za nadbytočné

vykonať dokazovanie výsluchom navrhovateľom navrhovaného svedka Jána Žiaka, keďže tento sa mal
vyjadrovať k možnostiam dosahovania príjmu navrhovateľa, od ktorého navrhovateľ odvodzoval výšku
uplatňovaného nároku).
Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania zistených obmedzení spoločenského uplatnenia
navrhovateľa považoval za primerané odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa

zodpovedajúce 8-násobku základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia
navrhovateľa 1.135 bodov, a to vo výške 544.800,- Sk (1.135 bodov x 60,- Sk za bod podľa ust. § 7
ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení účinnom ku dňu dopravnej nehody). Súd pri formulovaní svojho
záveru o primeranosti takéhoto odškodnenia vychádzal zo súdnej praxe súdov verifikovanej vyjadreným
názorom Najvyššieho súdu SR, teda z publikovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, v ktorých bolo

v obdobných prípadoch ako sa jedná v prejednávanej veci považované za primerané odškodnenie
sťaženia spoločenského uplatnenia v rozmedzí 7 až 10-násobku základného bodového hodnotenia.
Konkrétne súd odkazuje na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9C/209/2003-247 zo
dňa 01.12.2005 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave spis. zn. 23Co/ 3/2006 zo dňa
27.09.2006, v ktorých súdy oboch stupňov považovali za primerané odškodnenie v rozsahu 7-násobku

u navrhovateľky, ktorá utrpela poškodenie zdravia vo veku 34 rokov na vrchole baletnej kariéry, pričom
jej profesia si vyžadovala 100 % zdravotný stav, absolútnu fyzickú a duševnú kondíciu, aj dokonalý
výzor. V dôsledku úrazu prestala tancovať - bola nútená zanechať kariéru baletky a po úraze sa
venuje len výučbe klasického baletu. Nedokáže sa venovať doterajším záľubám, nevie sa plnohodnotne
zúčastňovať spoločenských podujatí (divadlo, koncerty, tanec). Tieto aktivity aj športového charakteru

musela obmedziť. Jej terajší spôsob života má zlý vplyv na jej psychiku. Je obmedzená aj v bežnom
rodinnom živote, nie však domácich prácach. Pri tom ide o stav, u ktorého nie je predpoklad zlepšenia
zdravotnéhostavu.ĎalejsúdpoukazujenarozsudokOkresnéhosúduPopradč.k.11C/673/2002-205zo
dňa06.03.2006vpodstatnejčasti vkontexteprejednávanejvecipotvrdenýrozsudkomKrajskéhosúduvPrešove spis. zn. 11Co/2/2006 zo dňa 06.12.2006 (pričom dovolanie navrhovateľa proti tomuto rozsudku
bolo Najvyšším súdom SR rozsudkom spis. zn. 5Cdo/49/2007 zo dňa 30.04.2008 zamietnuté), kde súdy
všetkých troch stupňov považovali za primerané odškodnenie v rozsahu 10-násobku u navrhovateľa,

ktorý utrpel ťažký pracovný úraz, a to zlomeninu očnice ľavej lícnej kosti, zlomeninu lebečnej spodiny
vľavo a krvnú podliatinu na hornom aj dolnom viečku ľavého oka a súčasne zlomeninu záhlavovej kosti
vpravo a pomliaždenie pravej pologule mozočku. V dôsledku tohto úrazu došlo u tohto navrhovateľa
k zhoršeniu psychického stavu a stal sa poberateľom invalidného dôchodku, na druhej strane však
nedošlo k takému obmedzeniu jeho rodinného a osobného života, vzhľadom na jeho predúrazový

spôsob života (nebol vrcholovým športovcom, nevenoval sa nadpriemerne aktívne spoločenskému a
kultúrnemu životu).
Pri takto stanovenom rozsahu odškodnenia podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. súd u
navrhovateľa prihliadal na rovnaké skutkové okolnosti zistené vykonaným dokazovaním, ako tieto boli už
konštatovanévrozsudkuč.k.6C/165/2007-194zodňa08.04.2011(ajodvolacísúdnastr.7vposlednom
odseku uznesenia č. k. 8Co/346/2011-221 zo dňa 28.02.2012 konštatoval, že prvostupňový súd zistil

úplne skutkový stav), a to:
Zdravotný stav navrhovateľa pred úrazom bol dobrý bez závažnejších zdravotných problémov, s dobrou
fyzickou a duševnou kondíciou, bez obmedzení v spoločenskom, športovom i pracovnom živote.
Čo sa týka doby po predmetnom úraze súd vychádzal z podaného znaleckého posudku a výsluchu
znalca V.. B. K.. Tento podrobne popísal jednotlivé poškodenia zdravia navrhovateľa a klasifikoval

navrhovateľom utrpené poškodenie zdravia pri predmetnej dopravnej nehode ako stredne ťažké. Toto
poškodenie zdravia bráni navrhovateľovi v pohybe, pričom nie je schopný tanca, dlhšieho státia,
prechádzok, dlhšej chôdze, vykonávať silové športy a v ďalšom je schopný výkonu len ľahších
nezáťažových a nesilových prác. Súčasne súd vychádzal jednak z vyjadrenia znalca a jednak aj z
nálezu klinického psychológa V.. A. F.Č., z ktorých vyplýva, že navrhovateľ trpí určitými fóbickymi

prejavmi vyplývajúcimi z diagnózy - organický psychosyndróm stredného stupňa - spôsobenej v
súvislosti so zraneniami utrpenými pri predmetnej dopravnej nehode, a to strachom z cestovania
dopravnými prostriedkami, neschopnosťou dlhodobejšieho sústredenia sa, zvýšenou emocionálnou
labilitou, dráždivosťou, precitlivenosťou a nižšou frustračnou toleranciou.
Z hľadiska pracovného potenciálu navrhovateľa pred úrazom navrhovateľ dosiahol stredné odborné

vzdelanie bez maturity, na základe ukončeného štúdia na Strednom odbornom učilišti energetickom v
odbore silnoprúd, mechanik rozvodných zariadení (toto skutkové tvrdenie navrhovateľa súd považoval
medzi účastníkmi za nesporné). Bolo tak v možnostiach navrhovateľa vykonávať toto povolanie.
Z hľadiska pracovného zapojenia sa navrhovateľa po úraze, súd mal preukázané, že navrhovateľ je
aj napriek priznanej invalidite (v rozsahu 50 %) zamestnaný od novembra 2006 až doposiaľ u toho

istého zamestnávateľa, pričom u tohto vykonáva práce v riadnom pracovnom pomere. Ide o fyzicky málo
náročné práce, avšak súčasne s vyššími nárokmi na riadiace a intelektové schopnosti navrhovateľa.
Tieto práce bol navrhovateľ bol v období rokov 2007 až 2010 (podľa mzdových listov z rokov 2007 až
2010 na č. l. 161 až 168) schopný vykonávať aj v nočných hodinách a nad rozsah dohodnutého riadneho
pracovného času (7,5 hod. denne).

Z hľadiska utrpených zranení a z toho vyplývajúcich obmedzení v pracovnom živote je zrejmé pri
zohľadnení veku navrhovateľa, v akom utrpel predmetné poškodenie zdravia, (necelých 32 rokov), že v
čase po dopravnej nehode došlo k zníženiu jeho pracovného potenciálu.
Z hľadiska rodinného života navrhovateľa v období pred úrazom, navrhovateľ uzavrel dňa 10.06.2000
manželstvo, pričom z tohto manželstva sa dňa 14.09.2000 narodila dcéra F. Ž.. V čase dopravnej

nehody však toto manželstvo už bolo dlhodobo nefunkčné, keďže navrhovateľ so svojou manželkou
od roku 2002 neviedol spoločnú domácnosť, pričom táto sa odsťahovala aj s dcérou v roku 2002 na
Ukrajinu. Od začiatku bolo manželstvo neusporiadané, pričom obaja manželia viedli v podstate svoj
vlastný život. K rozvodu tohto manželstva tak došlo na návrh manželky navrhovateľa podaný na súde
dňa 14.01.2005 rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 17C/6/2005-99 zo dňa 4.12.2006. Samotný

navrhovateľ sa k návrhu a skutkovým tvrdeniam jeho manželky vyjadril písomne podaním doručeným
súdu dňa 06.09.2006 tak, že potvrdzoval skutkové tvrdenia jeho manželky v návrhu a výslovne uviedol,
že manželstvo si svoje poslanie nikdy neplnilo a ani plniť nezačalo, pričom toho času už má priateľku, s
ktorou má dieťa a žije s ňou v spoločnej domácnosti, čo potvrdil aj na pojednávaní súdu v rozvodovom
konaní. (listiny v pripojenom spise Okresného súdu Žilina spis. zn. 17C/6/2005 na č.l. 1, 81a, 96 a 99)

Naproti tomu v čase po dopravnej nehode navrhovateľ uzatvoril dňa 18.10.2008 a zo vzťahu s jeho
ďalšoumanželkousamunarodiliďalšiedvedeti.(výpoveďnavrhovateľanapojednávanídňa01.12.2008
č.l. 73 spisu) Je tak zrejmé, že navrhovateľ uzavrel po predmetnej dopravnej nehode manželstvo, ktoré
si dokáže plniť aj svoju biologickú funkciu.Z hľadiska spoločenského, kultúrneho a športového zapojenia navrhovateľa pred dopravnou nehodou
súd vychádzal z výpovede navrhovateľa na pojednávaní dňa 01.12.2008, kedy navrhovateľ uviedol, že
športoval, ešte za mladosti od 15. do 19. rokov (teda 12 rokov pred dopravnou nehodou) vrcholovo

boxoval v dorasteneckých kategóriách. V 19. rokoch si však uvedomil, že tento šport prináša zdravotné
riziká a prestal tak aktívne boxovať. V ďalšom uviedol, že z hľadiska kultúrneho života navštevoval kino
a divadlo.
Čo sa týka spoločenského, kultúrneho a športového zapojenia navrhovateľa po dopravnej nehode, ako
už bolo vyššie uvedené, navrhovateľov potenciál sa z hľadiska športovej činnosti výrazne obmedzil,

keďže nemôže vykonávať silové športy a súčasne pri iných ďalších športoch dochádza u neho k
rýchlejšej únave. Z hľadiska uvedeného kultúrneho života navrhovateľ uviedol, že naďalej navštevuje
aj kino, aj divadlo.
Napokon, čo sa týka zmeny v samoobslužnosti navrhovateľa pri základných životných úkonoch po
dopravnej nehode, navrhovateľ uviedol, že je obmedzený pri obúvaní a obliekaní, čo nedokáže
vykonávať v stoji, ale musí si sadnúť.

Ďalej sa súd zaoberal námietkou odporcu, že je potrebné zohľadniť spoluzavinenie navrhovateľa na
vzniku škody na jeho zdravý, a to s poukazom na tie skutkové okolnosti, že aj podľa tvrdení navrhovateľa
aj z objektívne zistených dôkazov navrhovateľ s vodičom tohto motorového vozidla X. B. trávil celý deň
spoločne v podstate chodením z baru do baru, kedy bola preukázaná prítomnosť alkoholu tak vodičovi
tohto motorového vozidla ako aj navrhovateľovi.

V súvislosti s touto námietkou odporcu súd poukazuje na výpoveď navrhovateľa na pojednávaní dňa
01.12.2008, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ počas dňa 06.01.2004 (deň predchádzajúci dopravnej
nehode dňa 07.01.2004 o 05.15 hod.) v popoludňajších hodinách spolu s X. B. navštívili viacero
pohostinských zariadení (barov, diskoték - Štôlňa, Royal, u Raka), pričom sa naposledy zastavili v
nemenovanom erotickom salóne v Obci B. za účelom najesť sa. Následne bezprostredne pri návrate z

tohto zariadenia do Ž. nad ránom dňa 07.01.2004 sa stala predmetná dopravná nehoda.
Ďalej súd poukazuje na obsah znaleckého posudku V.. Q. J. a V.. R. Q., znalcov z odboru
zdravotníctva, súdneho lekárstva (na č.l. 64 pripojeného vyšetrovacieho spisu OR PZ, ÚJKP PZ Žilina,
ČVS:ORP-17/01-OVK-ZA-2004), podľa ktorého bola pri pitve X. B. odbratá krv a moč na stanovenie
koncentrácie etanolu (hladiny alkoholu) v čase smrti. Krvná vzorka bola vyšetrená na Oddelení súdneho

lekárstva NsP Žilina metódou plynovej chromatografie pod č. 10/2004 s výsledkom 1,05 g/kg a vzorka
moču pod č. 13/2003 s výsledkom 2,05 g/kg (promile). Ďalej znalci konštatovali, že koncentrácia etanolu
(hladiny alkoholu) v krvi Ganiho Sadikiho v čase smrti bola 1,05 g/kg. Pri schematickom posudzovaní
ovplyvnenia alkoholom koncentrácia etanolu v krvi 1-1,5 g/kg sa označuje ako ľahký stupeň opilosti. Vo
všeobecnosti pri takomto ovplyvnení bývajú poruchy niektorých jemných funkcií, ďalej znížená súdnosť

a pozornosť, zvýšená sebadôvera, mnohovravnosť. Ľudia zvyknutí požívať alkoholické nápoje môžu aj
pri tomto množstve alkoholu v krvi budiť dojem triezvych, zatiaľ čo u ľudí nezvyknutých požívať alkohol
sa môžu vyskytovať prejavy zodpovedajúce vyššiemu stupňu opilosti. Do úvahy je však potrebné vziať
návyk a individuálnu toleranciu na používanie alkoholických nápojov, ako aj momentálnu psychickú a
fyzickú kondíciu ovplyvneného. Pri posudzovaní ovplyvnenia alkoholom je koncentrácia etanolu v krvi

u vodiča z hľadiska jeho ovplyvnenia bezvýznamná do 0,3 g/kg (promile). Podľa odbornej literatúry a
súčasného svetového trendu pri množstve 0,8 g/kg (promile) alkoholu v krvi je každý vodič neschopný
bezpečne riadiť motorové vozidlo.
Súd v ďalšom považoval za nevierohodnú tú časť výpovede navrhovateľa na pojednávaní dňa
01.12.2008, v ktorej navrhovateľ vypovedal, že nemal vedomosť o tom, že X. B. pil pred predmetnou

dopravnou nehodou alkoholické nápoje a rovnako, že známky požiatia alkoholických nápojov sa u neho
neprejavili. Ak by o tom vedel, nechal by sa odviesť taxíkom, alebo prostredníctvom vodiča p. Š.. Súdu
sa javí ako nevierohodné, aby si navrhovateľ pokiaľ, ako sám vypovedal, trávil v spoločnosti X. B.
niekoľko hodín pred predmetnou dopravnou nehodou, nebol všimol u X. B. známky požitia alkoholu,
ak tento mal v čase svojej smrti koncentráciu etanolu (hladiny alkoholu) v krvi 1,05 g/kg (promile), a

to aj napriek tomu, že, ako sám navrhovateľ uviedol, neboli obaja v inkriminovanom čase v neustálom
vizuálnom kontakte. Je však nepochybné, že X. B. sa do stavu ovplyvnenia alkoholom musel dostať v
čase, ktorý trávil s navrhovateľom. Ak by tomu tak nebolo, X. B. by musel už pri stretnutí s navrhovateľom
dňa 06.01.2007 vykazovať znaky zjavnej opilosti, aby potom pri nepožívaní alkoholu niekoľko hodín v
spoločnosti navrhovateľa mal v čase svojej smrti ešte koncentráciu etanolu (hladiny alkoholu) v krvi 1,05

g/kg (promile).
Súd tak považoval uvedenú námietku odporcu za dôvodnú a vychádzal z toho, že navrhovateľ sám
zanedbal svoju prevenčnú povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, a to počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Keďže navrhovateľtúto svoju povinnosť zanedbal, a to tým, že sám dobrovoľne vykonal cestu motorovým vozidlom, ktoré
riadil X. B. v stave ovplyvnenia alkoholom v takej miere, ktorý vylučuje schopnosť vodiča bezpečne
riadiť motorové vozidlo a v príčinnej súvislosti s konaním vodiča X. B. následne došlo k dopravnej

nehode, ktorej následkom utrpel navrhovateľ dotknuté poškodenie zdravia, je možné dospieť k záveru
o zavinení poškodeného navrhovateľa na vzniku škody na jeho zdraví podľa ust. § 441 Občianskeho
zákonníka. Súd mal tak za to, že navrhovateľ by mal podľa ust. § 441 Občianskeho zákonníka znášať
škodu pomerne primerane svojej spoluzodpovednosti, a to v pomere 30 % (ako to vyhodnotil pôvodne
aj odporca). Potom by nároku navrhovateľa na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa

ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. vo výške 8-násobku základného bodového hodnotenia pri
spoluzavinenínavrhovateľapodľaust.§441Občianskehozákonníkavrozsahu30%zodpovedalasuma
381.360,- Sk [544.800,- Sk - 163.440,- Sk (30 % z 544.800,- Sk) = 381.360,- Sk].
V kontexte ďalšieho posúdenia rozsahu odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa,
ktoré môže súd navrhovateľovi svojim rozhodnutím priznať, je potrebné vyjadriť sa k spôsobu
odškodňovania škody na zdraví podľa ust. § 444 Občianskeho zákonníka. Zákon tu kreuje odškodnenie

sťaženia spoločenského uplatnenia ako jednorázový nárok poškodenej osoby. V zmysle tohto je tak
potrebné zohľadniť na nárok podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. už poskytnuté plnenia. Z
vykonaného dokazovania vyšlo najavo, že odporca už uhradil navrhovateľovi na sťažení spoločenského
uplatnenia sumu 61.320,- Sk (ako to vyplýva z výpisu z bankového účtu navrhovateľa zo dňa
16.06.2008 na č.l. 61 spisu). Súd tak ďalej vychádzal z toho, že navrhovateľovi je možné priznať titulom

mimoriadneho odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 10.623,38 eur (70 % zo sumy 8-
násobku 1.135 bodov, sumy 60,- Sk za bod = 381.360,- Sk, od ktorej súd odrátal sumu už poskytnutého
poistného plnenia vo výške 61.320,- Sk = 320.040,- Sk, t. j. 10.623,38 eur). V tomto rozsahu súd priznal
navrhovateľovi voči odporcovi s odkazom na ust. § 444 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 7
ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a ust. § 4 ods. 1 a 2 písm. a) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.

pri zohľadnení skutočností podľa ust. § 444 Občianskeho zákonníka návrhom uplatňovaný nárok a vo
zvyšku návrh zamietol tak ,ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Vzložitýchprípadoch,najmäzdôvoduväčšiehopočtuúčastníkovkonaniaaleboväčšiehopočtunárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane

s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a

vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).