Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/255/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107213481
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5107213481.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej
a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: T. D., nar. XX.
XX. XXXX, D., ul. B. č. XX, zastúpený splnomocneným zástupcom ADVOKÁTSKA KANELÁRIA JUDr.
Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik, s. r.o., so sídlom Žilina, Dolný Val č. 11, IČO: 36 841 200, proti
odporcovi: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4 , IČO: 00 151
700, o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
6C/165/2007-249 zo dňa 4. decembra 2012, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č. k. 6C/165/2007-249 zo dňa 04. 12. 2012 Okresný súd Žilina zaviazal odporcu
k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.623,38 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh v
časti o zaplatenie sumy 80.900,22 eur zamietol. O trovách konania si vymienil rozhodnúť do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania a v zmysle právnych záverov
vyslovených odvolacím súdom v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí mal za preukázané, že
navrhovateľ dňa 07. 01. 2004 v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú zavinil vodič X. B. utrpel ťažké
poranenia v príčinnej súvislosti s ktorými došlo na jeho strane k takým obmedzeniam v rodinnom,
spoločenskom a pracovnom živote, na základe ktorých bolo možné konštatovať, že spĺňa predpoklady
pre nadlimitné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle ust. § 7 ods. 1 a 2 vyhlášky č.
32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Vzhľadom k tomu, že takýto
záver vyslovil už odvolací súd v uznesení sp. zn. 8Co/346/2011 zo dňa 28. 02. 2012, prvostupňový
súd sa v ďalšom konaní bližšie zaoberal námietkami odporcu o premlčaní práva navrhovateľa, výškou
samotného nároku a otázkou spoluviny navrhovateľa. Čo sa týka otázky premlčania, aplikujúc platnú
právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka mal prvostupňový súd
za preukázané, že navrhovateľ sa o osobe, ktorá zodpovedá za vzniknutú škodu dozvedel najneskôr
dňa 23. 03. 2004, kedy mu bolo doručené uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 07. 03. 2004, ktorým
bolo zastavené podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku s poukazom na ust. § 11 ods. 1
písm. b/ Trestného poriadku trestné stíhanie vo veci trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224
ods. 1, 2 Trestného zákona, t. j. neprípustnosť trestného stíhania proti tomu kto zomrel. Za čas
kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode okresný súd považoval čas, kedy bolo možné zdravotný stav
navrhovateľa považovať z hľadiska hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia za ustálený. Za
ustálený zasa považoval zdravotný stav ustálený komplexne, t. j. u všetkých jednotlivých poškodení
zdravia. Znalec MUDr. B. K. sa v podanom posudku č. 55/2010 zo dňa 22. 09. 2010 vyjadril, že u väčšiny

poškodení zdravia (následku) u navrhovateľa, spôsobených úrazom, bolo možné považovať zdravotný
stav navrhovateľa za ustálený po jednom roku od úrazu s výnimkou následku - poúrazová hemiparéza
ľahkého stupňa, u ktorého možno považovať zdravotný stav navrhovateľa za ustálený až po jeden a pol
roku od úrazu. Vychádzajúc z dátumu nehody dňa 07. 01. 2004 tak bolo možné považovať zdravotný
stav navrhovateľa u tohto následku a aj v nadväznosti na to za komplexne ustálený dňa 07. 07. 2005.
Od uvedeného dátumu začala podľa názoru prvostupňového súdu plynúť navrhovateľovi subjektívna
premlčania doba podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre uplatnenie žalovaného nároku. S
poukazom na uvedené považoval prvostupňový súd odporcom vznesenú námietku premlčania za
nedôvodnú. Čo sa týka samotného rozsahu nároku, prvostupňový súd vychádzal z bodového hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia, aké bolo uvedené v spomínanom znaleckom posudku MUDr. B. K.,
po právnej stránke aplikujúc ust. § 1, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 7 ods. 1, 3, § 10 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965
Zb. Tiež okresný súd pri rozhodovaní prihliadol na rozhodnutia zo súdnej praxe. Znaleckým posudkom
MUDr. B. K. zo dňa 22. 09. 2010 bolo ustálené základné bodové hodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia v rozsahu 1.135 bodov a v tomto smere okresný súd považoval závery znaleckého posudku
za správne, obhájené samotným znalcom a medzi účastníkmi v zásade za nesporné. Okresný súd
vychádzajúc z vykonaného dokazovania, zistených obmedzení spoločenského uplatnenia navrhovateľa
považoval za primerané odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia zodpovedajúce 8-násobku
základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa, t. j. 1135 bodov, a
to vo výške 544.800,- Sk (1135 bodov x 60,- Sk za bod, podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení
účinnom ku dňu dopravnej nehody). Záver o primeranosti takéhoto odškodnenia odôvodnil spomínanou
súdnou praxou, kedy bolo v obdobných prípadoch, ako sa jedná v prejednávanej veci, považované
za primerané odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia 7 až 10 násobok základného bodového
hodnotenia. Konkrétne okresný súd poukázal na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
9C/209/2003-247 zo dňa 01. 12. 2005, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.
23Co/3/2006 zo dňa 27. 09. 2006, ďalej na rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 11C/673/2002-205
zo dňa 06. 03. 2006 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/2/2006 zo dňa
06. 12. 2006 (dovolanie navrhovateľa proti tomuto rozsudku bol Najvyšším súdom SR rozsudkom sp.
zn. 5Cdo/49/2007 zo dňa 30. 04. 2008 zamietnuté). Napokon odvolateľ poukázal aj na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR. V nadväznosti na uvedené okresný súd konštatoval, že navrhovateľov zdravotný
stav pred úrazom bol dobrý, bez závažnejších zdravotných problémov, s dobrou fyzickou a duševnou
kondíciou, bez obmedzení v spoločenskom, v športovom i pracovnom živote.
Znalec MUDr. B. K. vo svojom znaleckom posudku podrobne popísal jednotlivé poškodenia zdravia
navrhovateľa a klasifikoval navrhovateľom utrpené poškodenie zdravia pri dopravnej nehode ako
stredne ťažké. Toto poškodenie zdravia bráni navrhovateľovi v pohybe, pričom nie je schopný
tanca, dlhšie státia, prechádzok, dlhšej chôdze, vykonávať silové športy a v ďalšom je schopný
výkonu len ľahších nezáťažových a nesilových prác. Súčasne prvostupňový súd vychádzal aj z
nálezu klinického psychológa Mgr. A. F., podľa ktorého navrhovateľ trpí určitými fóbickými prejavmi
vyplývajúcimi z diagnózy - organický psychosyndróm stredného stupňa - spôsobeným v súvislosti
so zraneniami utrpenými pre predmetnej dopravnej nehode, a to strachom z cestovania dopravnými
prostriedkami, neschopnosťou dlhodobejšieho sústredenia sa, zvýšenou emocionálnou labilitou,
dráždivosťou, precitlivenosťou a nižšou frustračnou toleranciou.
Z hľadiska pracovného potenciálu pred úrazom navrhovateľ dosiahol stredné odborné vzdelanie bez
maturity, na základe ukončeného štúdia na Strednom odbornom učilišti energetickom v odbore silnoprúd,
mechanik rozvodných zariadení (toto skutkové tvrdenie navrhovateľa súd považoval medzi účastníkmi
za nesporné). Bolo tak v možnostiach navrhovateľa vykonávať toto povolanie.
Z hľadiska pracovného zapojenia sa navrhovateľa po úraze, súd mal preukázané, že navrhovateľ je
aj napriek priznanej invalidite (v rozsahu 50 %) zamestnaný od novembra 2006 až doposiaľ u toho
istého zamestnávateľa, pričom u tohto vykonáva práce v riadnom pracovnom pomere. Ide o fyzicky málo
náročné práce, avšak súčasne s vyššími nárokmi na riadiace a intelektové schopnosti navrhovateľa.
Tieto práce bol navrhovateľ bol v období rokov 2007 až 2010 (podľa mzdových listov z rokov 2007 až
2010 na č. l. 161 až 168) schopný vykonávať aj v nočných hodinách a nad rozsah dohodnutého riadneho
pracovného času (7,5 hod. denne). Z hľadiska utrpených zranení a z toho vyplývajúcich obmedzení v
pracovnom živote je zrejmé pri zohľadnení veku navrhovateľa, v akom utrpel predmetné poškodenie
zdravia, (necelých 32 rokov), že v čase po dopravnej nehode došlo k zníženiu jeho pracovného
potenciálu.
Z hľadiska rodinného života v období pred úrazom, navrhovateľ uzavrel dňa 10. 06. 2000 manželstvo,
pričom z tohto manželstva sa dňa XX. XX. XXXX narodila dcéra F. D.. V čase dopravnej nehody však toto
manželstvo už bolo dlhodobo nefunkčné, keďže navrhovateľ so svojou manželkou od roku 2002 neviedol

spoločnú domácnosť, pričom táto sa odsťahovala aj s dcérou v roku 2002 na Ukrajinu. Od začiatku bolo
manželstvo neusporiadané, pričom obaja manželia viedli v podstate svoj vlastný život. K rozvodu tohto
manželstva tak došlo na návrh manželky navrhovateľa podaný na súde dňa 14. 01. 2005 rozsudkom
Okresného súdu Žilina č. k. 17C/6/2005-99 zo dňa 04. 12. 2006. Naproti tomu v čase po dopravnej
nehode navrhovateľ uzatvoril dňa 18. 10. 2008 nové manželstvo a zo vzťahu s jeho ďalšou manželkou
sa mu narodili ďalšie dve deti. Je tak zrejmé, že manželstvo si dokáže plniť aj svoju biologickú funkciu.
Z hľadiska spoločenského, kultúrneho a športového zapojenia navrhovateľa pred dopravnou nehodou
súd vychádzal z výpovede navrhovateľa na pojednávaní dňa 01. 12. 2008, kedy uviedol, že športoval,
ešte za mladosti od 15. do 19. rokov (teda 12 rokov pred dopravnou nehodou) vrcholovo boxoval v
dorasteneckých kategóriách. V 19. rokoch si však uvedomil, že tento šport prináša zdravotné riziká a
prestal tak aktívne boxovať. V ďalšom uviedol, že z hľadiska kultúrneho života navštevoval kino a divadlo.
Čo sa týka spoločenského, kultúrneho a športového zapojenia navrhovateľa po dopravnej nehode, ako
už bolo vyššie uvedené, navrhovateľov potenciál sa z hľadiska športovej činnosti výrazne obmedzil,
keďže nemôže vykonávať silové športy a súčasne pri iných ďalších športoch dochádza u neho k
rýchlejšej únave. Z hľadiska uvedeného kultúrneho života navrhovateľ uviedol, že naďalej navštevuje
aj kino, aj divadlo.
Napokon, čo sa týka zmeny v samoobslužnosti navrhovateľa pri základných životných úkonoch po
dopravnej nehode, navrhovateľ uviedol, že je obmedzený pri obúvaní a obliekaní, čo nedokáže
vykonávať v stoji, ale musí si sadnúť.
Ďalej sa súd zaoberal námietkou odporcu, že je potrebné zohľadniť spoluzavinenie navrhovateľa na
vzniku škody na jeho zdraví, a to s poukazom na tie skutkové okolnosti, že navrhovateľ s vodičom
motorového vozidla X. B. trávil celý deň spoločne v podstate chodením z baru do baru, kedy bola
preukázaná prítomnosť alkoholu tak vodičovi motorového vozidla ako aj navrhovateľovi. V súvislosti s
touto námietkou odporcu súd poukázal na výpoveď navrhovateľa na pojednávaní dňa 01. 12. 2008, z
ktorej vyplýva, že navrhovateľ počas dňa 06. 01. 2004 (deň predchádzajúci dopravnej nehode dňa 07.
01. 2004 o 05.15 hod) v popoludňajších hodinách spolu s X. B. navštívili viacero pohostinských zariadení
(barov, diskoték - Štôlňa, Royal, u Raka), pričom sa naposledy zastavili v nemenovanom erotickom
salóne v Obci Strečno za účelom najesť sa. Následne bezprostredne pri návrate z tohto zariadenia do
Žiliny nad ránom dňa 07. 01. 2004 sa stala predmetná dopravná nehoda.
Vychádzajúc z výpovedí navrhovateľa, ako aj obsahu znaleckého posudku MUDr. Q. J. a MUDr. R. Q.,
znalcov z odboru zdravotníctva, súdneho lekárstva, ktoré sú súčasťou pripojeného vyšetrovacieho spisu
dospel okresný súd k záveru, že námietka odporcu spoluzavinenia navrhovateľa na vzniku škody na jeho
zdraví je dôvodná. Tým, že navrhovateľ vykonal cestu osobným motorovým vozidlom, ktoré riadil X. B. aj
napriek tomu, že musel mať vedomosť o tom, že vodič je pod vplyvom alkoholických nápojov, zanedbal
svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené prvostupňový
súd dospel k záveru, že navrhovateľ by mal podľa ust. § 441 Občianskeho zákonníka znášať škodu
pomerne, primerane svojej spoluzodpovednosti, a to v pomere 30 %. Vzhľadom k uvedenému by nárok
navrhovateľa na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965
Zb. vo výške 8 násobku základného bodového hodnotenia pri spoluzavinení navrhovateľa podľa § 441
Občianskeho zákonníka v rozsahu 30 % zodpovedal sume 381.360,- Sk (544.800,- Sk - 163.444,- Sk).
Z vykonaného dokazovania vyšlo najavo, že odporca už uhradil navrhovateľovi na sťažení
spoločenského uplatnenia sumu 61.320,- Sk, ktorú bolo potrebné zo sumy 381.360,- Sk odpočítať. V
konečnom dôsledku tak okresný súd priznal navrhovateľovi voči odporcovi s odkazom na ust. § 444
Občianskeho zákonníka v spojení s § 441 Občianskeho zákonníka (spoluzavinenie) sumu 10.623,38
eur (70 % zo sumy 8 násobku 1135 bodov pri 60,- Sk/bod = 381.360,- Sk mínus 61.320,- Sk = 320.040,-
Sk, t. j. 10.623,38 eur).
Rozhodnutie o trovách si okresný súd postupom podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O. s. p.") vyhradil na dobu po právoplatnosti veci samej..

Proti vyššie uvedenému rozsudku podali odvolanie navrhovateľ i odporca.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolací súd žiadal, aby napadnutý
rozsudok okresného súdu zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie, pričom súčasne žiadal
priznať trovy odvolacieho konania.
Prvostupňovému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci, ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
Mal za to, že celé dokazovanie, ako aj vypracované znalecké posudky a predložené listinné dôkazy
jednoznačne preukázali, že navrhovateľov život sa po úraze podstatne zmenil a jeho zdravotný stav mu

bráni zapájať sa do pracovného, spoločenského, kultúrneho a športového života v tej miere ako to bolo
pred nehodou. Navrhovateľ je odkázaný na neustálu lekársku starostlivosť a dokazovanie preukázalo,
že jeho zdravotný stav sa nezlepšuje, naopak, tento sa bude len zhoršovať. Je odkázaný na pravidelné
lekárske kontroly a pravidelné užívanie liekov proti bolesti, na spanie a na ukľudnenie. Musí pravidelne
dochádzať na liečbu chronických bolestí, psychiatrickú, traumatologickú, urologickú a kožnú ambulanciu.
Navrhovateľ nesúhlasil s konštatovaním prvostupňového súdu, že zanedbal svoju prevenčnú povinnosť
podľa ust. § 416 Občianskeho zákonníka, keď dobrovoľne vykonal cestu motorovým vozidlom, ktoré
riadil X. B. v stave ovplyvnenia alkoholom v takej miere, ktorá vylučuje schopnosť vodiča bezpečne riadiť
motorové vozidlo a v príčinnej súvislosti s uvedeným následne došlo k dopravnej nehode. Navrhovateľ
nemal vedomosť o tom, že X. B. v ten deň pil, a preto konštatovanie prvostupňového súdu, že o tomto
musel mať vedomosť je tendenčné a ničím nepodložené.

Odporca v podanom odvolaní odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak,
že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne, alternatívne rozsudok okresného súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.
Prvostupňovému súdu vytýkal, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a tiež aj nesprávne právne posúdenie veci (právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav veci. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery - pozn. odvolacieho súdu).
V ďalších podrobnostiach uviedol, že zvýšenie základného bodového ohodnotenia na 8-násobok, aké
stanovil prvostupňový súd v napadnutom rozsudku, je neprimerané vo vzťahu k trvalým následkom
úrazu, aké utrpel navrhovateľ, najmä v komparácii s obdobnými prípadmi. V tejto súvislosti odporca
poukázal napr. na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 29. 11.
2005 pod č. k. 3Cdo 182/2005, keď konštatoval, že „výrazné zvýšenie náhrady za SSU, ktoré odvolací
súd priznal žalobkyni (10-násobné zvýšenie) je vyhradené výlučne prípadom, kedy je poškodený
vplyvom následkov úrazu takmer vyradený zo života, a kedy jeho predpoklady pre uplatnenie v
spoločnosti sú viac-menej stratené." V prejednávanej veci bolo preukázané, že u navrhovateľa nie sú
prítomné také následky, ktoré by mali výrazný vplyv na jeho základné spoločenské funkcie v rozsahu
je športového, rodinného, kultúrneho, pracovného či iného spoločenského uplatnenia. Navrhovateľ
je schopný vykonávať pre neho vhodné zamestnanie (pred nehodou bol nezamestnaný), nestratil
schopnosť samoobslužnosti, v rodinnom živote sa uplatnil aj následne po úraze (uzatvoril manželstvo,
ktoré plní aj svoju biologickú funkciu). O obmedzení navrhovateľa možno hovoriť výlučne v rozsahu
jeho športového či kultúrneho života, avšak i tu nejde o mieru obmedzenia, ktorá by ho vylučovala z
akejkoľvek formy uplatnenia. Z hľadiska pracovného a rodinného došlo po dopravnej nehode dokonca
k lepšiemu uplatneniu sa navrhovateľa v spoločenskom živote. Pokiaľ došlo k jeho obmedzeniu v
športovom či kultúrnom živote, ide len o obmedzenie vzhľadom na zníženú toleranciu dlhšieho státia
či vykonávania silových športov, nie však o vyradenie z takejto formy sebauplatnenia. Navyše z
hľadiska športového i kultúrneho bol navrhovateľ pred nehodou obvyklým spôsobom aktívny, nešlo o
profesionálneho športovca. U navrhovateľa preto nejde o prípad hodný osobitného zreteľa. Ak by však
súd dospel k záveru, že sa o prípad hodný osobitného zreteľa jedná, vzhľadom na zistené trvalé následky
a sťaženie spoločenského uplatnenia je primeraným odškodnenie navrhovateľa v rozsahu 5-násobného
zvýšenia jeho základného bodového hodnotenia za SSU.
Odporca taktiež aj v odvolacom konaní trval na vznesenej námietke premlčania. Mal teda za to, že nárok
uplatnený navrhovateľom je premlčaný, ale len z dôvodu nesprávnych skutkových zistení o ustálení
zdravotného stavu navrhovateľa ho okresný súd ako taký neposúdil. Ako uviedol prvostupňový súd,
navrhovateľ sa o osobe, ktorá za škodu zodpovedá dozvedel najneskôr dňa 23. 03. 2004, kedy mu bolo
doručené uznesenie vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania. Pokiaľ ide podmienku nadobudnutia
vedomosti o škode bolo potrebné skúmať, kedy bol zdravotný stav navrhovateľa ustálený a kedy bolo
možné jeho poškodenie zdravia lekársky posúdiť a obodovať. V tomto smere znalecký posudok MUDr.
K. stanovil, že k ustáleniu zdravotného stavu až na jednu položku došlo v období jedného roka po úraze,
t. j. 07. 01. 2005. Ak potom navrhovateľ podal návrh až dňa 24. 04. 2007, podal ho po uplynutí dvojročnej
subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť 07. 01. 2005. Okresný súd ale pri posúdení otázky
premlčania vychádzal nesprávne z toho, že k ustáleniu zdravotného stavu došlo až rok a pol po úraze,
t. j. 07. 07. 2005, a to kvôli položke 307 - poúrazová hemiparéza ľahkého stupňa.

Napokon odvolateľ nesúhlasil ani s ustálením miery spoluviny navrhovateľa na vzniku škody na jeho
zdraví keď žiadal, aby bola miera spoluviny, vychádzajúc z ust. § 441 Občianskeho zákonníka stanovená
v rozsahu 50 %. V tejto súvislosti poukázal na okolnosti prejednávaného prípadu, keď z výsledkov
trestného konania vyplynulo, že navrhovateľ mal vedomosť o tom, že vodič, ktorý zapríčinil dopravnú
nehodu požil alkohol, a preto sa vlastnou neopatrnosťou vystavil veľkému nebezpečenstvu vzniku škody
na vlastnom zdraví. Odhliadnuc od uvedeného navrhovateľ taktiež v čase dopravnej nehody sedel na
zadných sedadlách vo vozidle v strede bez použitia bezpečnostných pásov, a teda išlo o neopatrné si
počínanie navrhovateľa, ktoré prispelo k vzniku úrazu, a tým aj trvalých následkov na zdraví.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril, taktiež ani odporca sa k odvolaniu navrhovateľa
písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho čo uviedli v rámci odvolacieho konania obaja odvolatelia, navrhovateľ i odporca
konštatuje, že prvostupňový súd vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné
pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel
k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s
poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Okresný súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh
konania, stanoviska procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery primerane vysvetlil, a to aj s odkazom na príslušnú judikatúru, dôsledne sa riadiac
pritom aj pokynom odvolacieho súdu. Samotný odvolatelia neuviedli vo svojich odvolaniach žiadne
také skutočnosti, s ktorými by sa náležitým a presvedčivým spôsobom nevyporiadal už prvostupňový
súd. Obaja zhodne len zopakovali všetko to, čo bolo známe ešte v prvostupňovom konaní. Vzhľadom
k tomu, čo bolo zistené z vykonaného dokazovania sa odvolací súd stotožnil, tak s rozsahom
priznaného odškodnenia navrhovateľovi (čo uvádza v súvislosti s jeho odvolaním), ako aj s posúdením
navrhovateľa ako prípadu hodného osobitného zreteľa pre priznanie nadlimitného odškodnenia sťaženia
spoločenského uplatnenia, a tiež aj s posúdením vznesenej námietky premlčania a otázkou spoluviny
(čo uvádza v súvislosti s odvolaním odporcu). Prvostupňový súd sa teda dôsledne zaoberal so všetkými
otázkami, ktoré boli v prejednávanej veci rozhodujúce vrátane tých, na ktoré poukázali odvolatelia.
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a
zmyslom. Odvolací súd dospel k záveru, že skutkové a právne závery okresného súdu nie sú v danom
prípade zjavne neodôvodnené a nezlúčiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a že odôvodnenie napadnutého
rozsudku ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.)

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 4 O. s. p. Podľa tohto
ustanovenia totiž, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo
rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O. s. p., o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .