Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/387/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114217902
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114217902.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v exekučnej
veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému:
E.J.,nar.XX.XX.XXXX,bytomA.K.K.XX/XX,XXXXXP.Y.,štátnyobčanSR,navymoženiepohľadávky

389,60 Eur s príslušenstvom, ktoré začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.,
Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spis. zn. EX 23751/14, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/2642/2014-19 zo dňa 09. mája
2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/2642/2014-19 zo dňa 09. mája 2016 p o t v r d
z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie. Exekučné konanie
je v predmetnom prípade vedené na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR
0541/06 vydaný dňa 16.03.2006. Súd prvej inštancie mal zo súdneho spisu sp. zn. 3Er/1357/2006
za preukázané, že oprávnený sa na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku už domáhal

vykonania exekúcie proti povinnému. Súd prvej inštancie v predchádzajúcom konaní uznesením č.k.
3Er/1357/2006-72 zo dňa 21.07.2011 vyhlásil exekúciu za neplatnú a zastavil ju. Predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.01.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 41CoE/379/2011 vydaného dňa 22.12.2011. Súd prvej inštancie zastáva názor, že o uplatnenom
nároku v prejednávanom exekučnom konaní už bolo meritórne rozhodnuté v predchádzajúcom konaní.
V danom prípade preto existuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci, a preto súd rozhodol tak, že

exekučné konanie zastavil.

2. Proti predmetnému uneseniu podal oprávnený v lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie. K dôvodom odvolania sa bližšie vyjadril, pričom uviedol, že oprávnený po podaní návrhu
na vykonanie exekúcie a podaní žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia legitímne očakával

postup exekučného súdu v zmysle §44 ods. 2 Exekučného poriadku. V tejto fáze exekučného konania
príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými
výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia. Exekučný súd napriek tomu o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol,
ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol o zastavení exekučného konania. Uviedol aj, že v
exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením

o zastavení exekúcie aplikovať zásadu res iudicata. Odvolal sa na Exekučný poriadok, ktorý prekážku
rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu, neuvádza. Exekučný súd pritomporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, odňal účastníkom konania možnosť konať pred
súdom, pretože v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia. Exekučný
súd zároveň neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania.

3. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť

odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil.

5. Odvolací súd z priloženého spisu súdu prvej inštancie sp. zn. 3Er/1357/2006 zistil, že Okresný súd

Banská Bystrica vydal súdnemu exekútorovi dňa 18.10.2006 poverenie na vykonanie exekúcie. Súd
prvej inštancie uznesením č.k. 3Er/1357/2006-72 zo dňa 21.07.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a zastavil ju. Exekučným titulom v skôr prejednávanom a právoplatne skončenom exekučnom konaní
bol ten istý rozhodcovský rozsudok ako v predmetnej veci, a to rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave,

sp. zn. SR 0541/06 zo dňa 16.03.2006. Exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy o úvere zo
dňa 09.08.2005, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Tieto
v bode 17. obsahujú rozhodcovskú doložku. Napriek tomu, že v totožnej veci už bolo právoplatne
rozhodnuté, súdny exekútor dňa 14.08.2014 opätovne požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

6. Z vyššie uvedeného vyplýva, že napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu prvej
inštancie podal ten istý oprávnený proti tomu istému povinnému návrh na vykonanie exekúcie, a to na
podklade totožného exekučného titulu napriek tomu, že exekúcia už bola v predchádzajúcom konaní
právoplatne zastavená.

7. Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo

neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

9. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

10. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

11. K procesným podmienkam konania patrí prekážka rozsúdenej veci (res iudicata). Pokiaľ je v konaní
zistená, vedie k zastaveniu konania bez ohľadu na to, v akom štádiu sa predmetné konanie nachádza.

Vyjadruje nemožnosť prejednať tú istú vec opätovne v novom konaní. Pri výklade pojmu „tá istá vec“
je potrebné dbať na to, aby v konaní išlo o tých istých účastníkov a ten istý predmet konania, teda
o totožný uplatnený nárok a totožný skutkový základ. O totožnú vec teda pôjde v prípade rovnakého
nároku, o ktorom súd už právoplatne rozhodol a taktiež, ak súvisí s rovnakým predmetom konania aleborovnakými účastníkmi. Rovnaký predmet konania predstavuje rovnaký nárok, ktorý bol vymedzený v
žalobnom petite a vyplýva z rovnakého tvrdeného skutkového stavu, z akého bol uplatnený.

12. Je v záujme právnej istoty účastníkov konania, aby súd už raz posúdený exekučný titul ako
nespôsobilý, v ďalšom exekučnom konaní posúdil rovnako.

13. Námietky oprávneného uvedené v odvolaní s ohľadom na vyššie uvedené, nemohli byť dôvodné.
Argumentácia o nemožnosti prekážky veci rozsúdenej v exekučnom konaní podľa názoru odvolacieho

súdu nie je opodstatnená, nakoľko táto je základným pravidlom občianskeho súdneho konania (lex
generalis), ktoré sa použije aj na exekučné konanie (lex specialis), pretože prekážka veci rozhodnutej
nevyplýva z exekučného poriadku.

14.Ďalšienámietkyoprávnenéhonemalitakúpovahu,abybolirelevantnéprivodiťzmenualebozrušenie
napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument
strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve
na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.5.1997, Higgins vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne
Ústavný súd SR v uznesení III. ÚS 237/2012-8 zo dňa 13.06.2012 konštatoval, že súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania.

15. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).