Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. marec 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/242/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214221135
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214221135.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: W. V., nar. XX.XX.XXXX,
bydlisko W. XXXX/XX, XXX XX K. - Z., o zaplatenie 2.567,28 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 28. januára 2016 č.k. 5C/167/2015-58, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 2.567,28 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 11.05.2011 do zaplatenia, úroku
z omeškania zo splátok za obdobie od 11.12.2010 do 10.05.2011 vo výške 4,96 eura a náhrady
trov konania. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 2 písm. a), § 2 písm. b), § 3 ods. 1, 2
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006, § 1 písm. a),
§ 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 30.06.2007, §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 100 ods. 1, 2, § 101 Občianskeho zákonníka.

Konštatoval, že podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným
typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho
zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis, a preto ide aj v
prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie

sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Daný právny vzťah posúdil
ako občianskoprávnu vec - spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko z nej nevyplýva, že by žalovanej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Premlčaním sa
rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť
námietkou. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané. Použitie tejto námietky má za následok zánik súdnej

vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Právo
môže byť vykonané po prvý raz, keď vznikne možnosť na jeho základe podať návrh na súd, teda
obvykle vtedy, ak je záväzok splatný. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že nárok žalobcu je
nedôvodný vdôsledkujehopremlčania.Poukázalnato,žesplatnosťnedoplatkužalovanejnastala dňom 05.05.2011, teda nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty určenej žalobcom vo výzve na
zosplatnenie dlhu. Od uvedeného dátumu bolo v právomoci veriteľa si uplatniť svoju pohľadávku na
súde. Žalobca podal žalobu na súd až dňa 26.11.2014, po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá

uplynula dňa 05.05.2014. Vzhľadom na nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcu podľa § 120 OSP, na
preukázanie iného začiatku plynutia premlčacej lehoty, než vyplýva z predložených dôkazov, žalobu ako
premlčanú zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania založil na ustanovení § 142 ods. 1 OSP, ale
úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.

2. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že žalobe vyhovie, respektíve ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil, že
súd prvej inštancie na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce
sa premlčacej doby. Bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu
o úvere, teda o absolútny obchodno-záväzkový vzťah napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán
je spotrebiteľ. Pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie

samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok plynie
premlčacia doba od splatnosti nesplneného záväzku. Preto, ak bola vyhlásená mimoriadna splatnosť
úveru pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku, plynie premlčacia doba od tohto vyhlásenia.
Pokiaľ súd prvej sankcie ustálil, že splatnosť úveru nastala 05.05.2011, premlčacia doba začala plynúť
06.05.2011 a uplynula by až 06.05.2015. Preto nárok žalobcu nemožno považovať za premlčaný ani len

sčasti. Poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu a krajských súdov.

3. Žalovaná sa k odvolaniu vyjadrila písomne. Uviedla, že so žalobcom nesúhlasí a žiada, aby jej bolo
vyhovené tak, ako bolo rozhodnuté okresným súdom.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti
v podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

7.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ a žalovaná, ako dlžník uzavreli dňa
09.08.2005zmluvuosplátkovomúvereč.0212064268,predmetomktorejboloposkytnutiespotrebného,
bezúčelového úveru vo výške 90.000,- Sk, s úrokom 12,10 % ročne. Poplatok za poskytnutie úveru bol
800,- Sk a poplatok za správu úveru bol 50,- Sk mesačne. Výška splátky bola dohodnutá na 1.357,-Sk s periodicitou mesačne k 10. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 10.09.2005 a poslednej
splátky 10.08.2015. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0568/2011/CE uzavretou dňa 24.03.2011
medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako postupcom a žalobcom, ako postupníkom, bola pohľadávka z

predmetnej zmluvy postúpená na žalobcu. Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpenie pohľadávky oznámila
žalovanej listom z 12.04.2011. Žalobca dňa 20.04.2011 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a listom
zo dňa 20.04.2011 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú vypočítal vo výške 5.079,95 eura,
najneskôr do 04.05.2011.

11. Odvolací preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo
veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z
vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetný
zmluvný vzťah ako vzťah spotrebiteľský a správne postupoval, keď podľa § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa skúmal, či nedošlo k premlčaniu uplatneného nároku. Hoci z vykonaného
dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že mimoriadna splatnosť úveru nastala už dňa 20.04.2011

(č.l. 11), a nie dňa 05.05.2011, ako je uvedené v napadnutom rozsudku, nič to nemení na správnosti
záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého je nárok žalobcu premlčaný, nakoľko bol na súde uplatnený
po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Odvolací súd sa s uvedeným záverom v plnom rozsahu stotožnil
a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdil. Odvolací súd sa tiež
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať, vrátane

citácie právnych predpisov, a na tieto dôvody a zákonné ustanovenia ďalej iba poukazuje (§ 387 ods.
2 CSP).

12. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal námietkami žalobcu
uvedenými v odvolaní. Námietku žalobcu voči aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich

sa premlčacej doby a tvrdenie, že bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka,
keďže ide o zmluvu o úvere, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Dňa 01.04.2015 nadobudla
účinnosť novelizácia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v ktorom bolo explicitne stanovené, že
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 tretia veta

Občianskehozákonníka).Uvedenouprávnouúpravouzákonodarcareagovalna ustálenúpraxsúdovpri
rozhodovaní sporov, ktorých predmetom sú nároky zo spotrebiteľských zmlúv. Preto aj v danej veci bolo
premlčanie uplatneného nároku správne posúdené podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Takýto
záver odvolacieho súdu je v súlade so záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 21.04.2015
sp.zn. 3 MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1

CSP ako vecne správny potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ust. §
396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
z dôvodu, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).