Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. február 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/232/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115214288
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115214288.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: I. T., M.. C.,

T.. XX.XX.XXXX, H. Š.G. H. XXX, v konaní právne zastúpená N.. G. P., Z. G. G. D. C., C.Á. X, proti
žalovaným: 1. V.. I. G., T.. XX.XX.XXXX, H. Š. H. XXX, v konaní právne zastúpený I.. I. Y., Z. G. G. D.
C., K. X, 2. V.. W. G., T.. XX.XX.XXXX, H. Š. H. XXX, v konaní o určenie hranice medzi parcelami, takto

r o z h o d o l :

I. žalobu žalobkyne voči žalovaným v 1. a 2. rade zamieta,

II. priznáva žalovanému v 1. rade právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %,

III. priznáva žalovanej v 2. rade právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %,

IV. priznáva štátu právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %,

V. priznáva znalcovi V.. Z. U. právo na náhradu jeho nákladov voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala, aby súd vydal
rozsudok, ktorým by určil, že hranica medzi pozemkami parcelné č. C KN XXX/X, XXX/X a CK N XXX/
X, XXX/X a XXX/X, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území Š. H., je určená Vytyčovacím náčrtom č.

B.. D.-XX/XXXX vyhotoveným na vytýčenie hranice medzi pozemkom p. č. XXX/X,X - p. č. XXX/X,X,
XXX/X V.. Z. Q., autorizačne overeným dňa XX.XX.XXXX a prevzatým do štátnej dokumentácie dňa
XX.XX.XXXX pod č. K.-XXXX. Žalobkyňa zároveň žiadala, aby žalovaní boli povinní rešpektovať takto
stanovenú hranicu. Taktiež žiadala priznať náhradu trov konania.

2. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX zobrala žalobkyňa žalobu späť v časti prvého výroku a rozšírila
žalobu o výrok, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní rešpektovať hranicu označenú Vytyčovacím náčrtom

č. D.-XX/XXXX vyhotoveným V.. Z. Q., autorizačne overeným dňa XX.XX.XXXX a prevzatým do štátnej
dokumentácie dňa XX.XX.XXXX pod. č. K.-XXXX na vytýčenie hranice medzi pozemkami C KN XXX/X,
X, vlastnícky patriacimi žalobkyni, na strane jednej a pozemkami č. C KN XXX/X, X, vlastnícky patriacimi
žalovanému v 1. rade a pozemkom č. XXX/X, vlastnícky patriacim žalovanej v 2. rade, na strane druhej
a zároveň žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zdržať sa užívania časti pozemkov C KN XXX/X a C KN
XXX/X patriacich žalobkyni.

3. Súd konanie v časti, v ktorej žalobkyňa zobrala žalobu späť, zastavil v súlade s § 96 Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý platil v čase rozhodovania.4. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou pozemkov C KN XXX/X a XXX/X v
katastrálnom území Š. H., pričom poukázala na to, že hranica medzi jej pozemkami a pozemkami,
ktoré vlastnícky patria žalovaným, teda pozemkami C KN XXX/X, XXX/X a XXX/X, sa nemenila od roku

XXXX. Poukázala na záznamy a listiny z roku XXXX, z ktorých vyplývalo, že právni predchodcovia
žalobkyne namietali hranicu medzi pozemkami určenú plotom, pričom mali za to, že plot, ktorý stavali
právni predchodcovia žalovaných, nestojí na katastrálnej hranici, ale zasahuje do pozemku žalobkyne.

5. Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Poukázali na to, že spor medzi stranami konania, resp. ich právnymi

predchodcami, v roku XXXX súvisel s murovaným plotom pri rodinnom dome žalovaného v 1. rade,
pričom plot v ďalšej časti pozemku bol vyhotovený niekedy v Š. rokoch na mieste pôvodného plota
a ohľadom tohto plota žiadne spory medzi susedmi neboli. Žalovaní uvádzali, že nie je dôvod meniť
existujúce hranice medzi pozemkami určené plotom, keďže tieto sa užívajú dlhodobo, bez akýchkoľvek
sporov a plot bol vyhotovený na základe dohody oboch vlastníkov susediacich pozemkov. Uviedli, že
ak bude zistené, že užívajú časť nehnuteľnosti žalobkyne, nie je dôvod vyhovieť žalobe, keďže túto

časť jej nehnuteľnosti vydržali. Žalovaná v 2. rade poukázala na to, že pred podaním žaloby ju nikto zo
strany žalobkyne neoslovil na mimosúdne riešenie sporu, pričom žiadny spor so žalobkyňou nemala a
žalobkyňu nevidela minimálne 10 rokov. Žalovaná v 2. rade žiadala, aby súd pri rozhodovaní vo veci,
ako aj pri trovách konania, prihliadol na tieto skutočnosti a taktiež na dlhodobo rešpektované hranice
určené plotom, ako aj prípustnú odchýlku tolerovanú platným katastrálnym zákonom.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán konania, výsluchom svedkov, oboznámením so
záznamami a listinami z roku XXXX, výpismi z LV č. XXX, č. XXX a č. XX v kat. úz Š. H., osvedčením o
dedičstve č. XXD XXXX/XXXX, písomnými vyjadreniami žalovaných, geometrickými plánmi, znaleckým
posudkom V.. Z. U. č. X/XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

7. Žalobkyňa je vlastníčkou pozemkov C KN XXX/X a XXX/X v katastrálnom území Š. H., zapísaných
na LV č. XXX. Vlastníčkou sa stala na základe osvedčenia o dedičstve č. XXD XXXX/XXXX po svojom
nebohom manželovi D. T.. Osvedčenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný v 1. rade
je vlastníkom nehnuteľností KN C XXX/X, XXX/X a XXX/X v katastrálnom území Š.Z. H., zapísaných
na LV č. XXX. Nehnuteľnosti nadobudol na základe darovania, a to darovacou zmluvou, ktorej vklad bol

povolený pod číslom M. XXXX/XX-X/XX a D.-XXX/XX. Taktiež touto zmluvou nadobudla žalovaná v 2.
rade do svojho vlastníctva nehnuteľnosť KN C XXX/X, zapísanú na LV č. XX v katastrálnom území Š.
H.. Žalobkyňa poukázala na to, že hranica medzi jej pozemkami a pozemkami, ktoré vlastnícky patria
žalovaným, teda pozemkami C KN XXX/X, XXX/X a XXX/X, sa nemenila od roku XXXX. Túto skutočnosť
potvrdil aj znalec, ktorý uviedol, že hranica medzi parcelami vo vlastníctve žalobkyne a parcelami vo

vlastníctve žalovaných bola pre katastrálny operát tak, ako je teraz evidovaná v katastrálnej mape,
prvotne zadefinovaná pri mapovaní v roku XXXX a nebola v mape dotknutá zmenou. Žalovaní tvrdili, že
hranica medzi pozemkami, tak ako bola určená plotom, sa v priebehu desaťročí nijako nezmenila.

8. Žalobkyňa poukazovala na to, že jej právny predchodca podaniami z roku XXXX namietal spornosť

hranice po celej dĺžke. Žalovaní toto tvrdenie spochybňovali a poukazovali na to, že spornosť hranice,
ktorú namietal právny predchodca žalobkyne, bola len na mieste súčasného betónového múrika.

9. Zo záznamu z XX.XX.XXXX, ktorý bol spísaný na Miestnom národnom výbore v Š. H., súd zistil,
že manžel žalobkyne, ako zástupca právneho predchodcu žalobkyne, žiadal o posúdenie, či existujúca

stavba oporného múru pri novostavbe rodinného domu môže byť legalizovaná, keďže tvrdil, že žalovaný
postavil múrik bez stavebného povolenia. Z podania, ktoré V. T. adresoval Miestnemu národnému
výboru dňa XX.XX.XXXX, vyplýva, že žiadal o urobenie nápravy neoprávnenou stavebnou činnosťou
žalovaného. Ďalej namietal, že žalovaný znemožnil zameranie pozemku.

10. V Z. XXXX došlo aj k vytýčeniu hranice pozemkov medzi parcelami strán konania. Prítomný D. T.
uviedol, že súhlasí s hranicou medzi parcelami XXX/X a XXX/X. J. G. uviedla, že nesúhlasí s hranicou sa
medzi parcelami XXX/X, XXX/X a XXX. Pri meraniach bolo zistené, že žalovaný v 1. rade postavil múrik
na svojom pozemku, pričom ako sám uviedol, tento betónový múrik staval na mieste pôvodného plota.

11. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že žalovaný v 1. rade zasahuje do pozemku žalobkyne
dielom „b“ o výmere XX m2 a plotom zo železných stĺpikov a starého oceľového pletiva. Znalec
skonštatoval, že na tomto diele sa nachádzajú aj staré ovocné stromy vo vlastníctve žalovaného v
1. rade. Žalovaná v 2. rade zasahuje do pozemku žalobkyne dielom „c“ o výmere X m2 a plotom zoželezných stĺpikov a starého oceľového pletiva. Žalobkyňa zasahuje do pozemku žalovaného v 1. rade
dielom „a“ o výmere XX m2, pričom stavebný zásah stavbou ani plotom nie je žiadny.

12. Sporný plot, ktorý podľa žalobkyne aj znalca čiastočne zasahuje do pozemku žalobkyne, bol
podľa žalovaných postavený niekedy v roku XXXX starými rodičmi žalovaných za účasti svokrovcov
žalobkyne. V tom čase žalobkyňa v obci Š. H. nežila a pri výstavbe plota nebola prítomná. Žalovaní
uvádzali, že plot bol postavený na hranici medzi pozemkami síce ich starými rodičmi, ale za súhlasu
právnych predchodcov žalobkyne, ako susedov. Tieto skutočnosti potvrdzovali aj svedkovia žalovaných.

Žalobkyňa spochybnila dohodu pri výstavbe plota, pričom tvrdila, že od svokry vie, že pri výstavbe plota
malo dôjsť ku konfliktu medzi starými rodičmi žalovaných a jej svokrou. Žiadneho priameho svedka, ktorý
by tento konflikt potvrdil, alebo ktorý by bol prítomný pri výstavbe plota, žalobkyňa nezabezpečila. Všetci
svedkovia, ktorých zabezpečila žalobkyňa, boli nepriami, ktorí prezentovali vyjadrenie svokry žalovanej
o konflikte pri výstavbe plota.

13. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

14. Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

15. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

16. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

17. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

18. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

19.Podľa§3ods.2zákonač.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckychainýchpráv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), hranicu pozemku určujú lomové body. Za hranicu susedných
pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci
susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná.

20. V tejto právnej veci súd poukazuje na to, že žalobkyňa podala negatórnu, resp. zapieraciu žalobu.
Negatórny právny vzťah je hmotnoprávny vzťah medzi vlastníkom a tým, kto do jeho vlastníckeho práva
zasahuje inak než tak, že vec bez právneho dôvodu zadržuje. Tento vzťah je charakterizovaný najmä
povinnosťou narušiteľa upustiť od neoprávnených zásahov a uviesť veci do pôvodného stavu. Naproti

tomu reivindikačnou žalobou, alebo tiež žalobou na vydanie vecí, si vlastník veci uplatňuje právo na
jej vydanie proti tomu, kto mu ju neoprávnene zadržuje. Žalovaným má byť ten, kto má vec vo svojej
faktickej moci. V tomto konaní sa teda javí, že žalobkyňa podala nesprávnu žalobu, pretože podaním
takejto žaloby sa medzi účastníkmi nič nevyrieši a takejto žalobe chýba materiálna vykonateľnosť.

21. Súd ale zamietol žalobu z iných dôvodov. Súd predovšetkým poukazuje na to, že ako predbežnú
otázku riešil to, či dlhodobé užívanie nehnuteľností zo strany právnych predchodcov žalobkyne a
žalovaných, bez akýchkoľvek sporov v hraniciach, tak ako boli určené plotom, nebolo dôvodom pre
nadobudnutie vlastníckeho práva zo strany žalovaných aj v tej časti nehnuteľnosti, ktorá im podľa
katastra nepatrí.

22. V takomto prípade by prichádzalo do úvahy vydržanie, ako nadobudnutie vlastníckeho práva na
základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ jeso zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia
subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či
držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu

na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých
vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod,
stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

23.Priposudzovaníoprávnenostidržbytrebavychádzaťzozásady,žejejpredpokladomjepresvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné
presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje
za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj
okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne

nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 260/2008, zo
dňa 10. decembra 2008).

24. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v
dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na

všetky okolnosti". Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä
vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej
nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie
je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ
veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do

súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2011,
sp. zn. 5Cdo 87/2010).

25.Hocisažalobkyňasnažilatvrdiť,žemedzistranamikonania,resp.medziichprávnymipredchodcami,
dlhodobo existoval spor týkajúci sa stavby plota, a teda aj hranice medzi pozemkami, tieto svoje tvrdenia

náležite nepreukázala. Súd nepovažoval za relevantné výpovede nepriamych svedkov, z ktorých ani
jeden nebol pri údajnom spore pri stavbe plota. Ak žalobkyňa tvrdila, že tu existoval dlhoročný spor, súd
nevidel dôvod, prečo ona alebo jej právni predchodcovia nepodnikli akékoľvek právne kroky k tomu,
aby sa údajne neoprávnene zabratá časť nehnuteľnosti vrátila do jej držby. Žalobkyňa nepredložila
žiadny dôkaz o tom, že jej právni predchodcovia takéto kroky podnikli. Ani vyjadrenia a podania z roku

XXXX nesvedčia o tom, že by medzi stranami konania bol spor ohľadom plota v hornej časti pozemku,
pretože po tom, čo došlo k zameraniu sporného betónového múrika pri rodinnom dome žalovaného,
vlastník susediaceho pozemku, teda právny predchodca žalobkyne, opätovne nepodnikol žiadne kroky
smerujúce k odstráneniu plota, ale obe strany naďalej rešpektovali hranicu tvorenú plotom.

26. Celá táto situácia potom súd viedla k tomu, že mal za to, tak ako tvrdili žalovaní, že plot pozdĺž
hranice bol vyhotovený v minulosti tak, ako obe susediace rodiny hranicu rešpektovali a ktorá sa im javila
správnou. Na mieste tejto hranice, ktorú rešpektovali, potom za súhlasu oboch strán jedna z nich, teda
právni predchodcovia žalovaných, vyhotovili v roku XXXX plot, ktorý nestojí absolútne na katastrálnej
hranici, ale zasahuje tak do vlastníctva žalobkyne (o výmere XX m2), ako aj žalovaného v 1. rade (o

výmere XX m2). Obe rodiny, ktoré vlastnia susediace pozemky, svoje pozemky riadne obhospodarovali
- požívali ich plody a úžitky, investovali do nich, o tieto sa starali ako riadni hospodári a rešpektovali
vlastnícke práva susedov. Mali za to, že sú vlastníci pozemkov, tak ako sú vymedzené plotom, a
ku ktorým nadobudli vlastnícke právo titulom dedenia, prípadne zmluvne. Všetky tieto realizované
oprávnenia korešpondujú s výkonom práv vlastníka. Aj z ustanovenia § 3 katastrálneho zákona (zákon

č. 162/1995 Z. z.) vyplýva, že za hranicu susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa
považuje hranica skutočnej držby, ak ju vlastníci rešpektujú a ak nie je medzi nimi sporná. Aj podľa
ustanovenia § 48 ods. 12 zákona č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností, v znení účinnom do
31.12.1995, sa skutočným stavom podľa tohto zákona rozumie hranica držby alebo oplotenie pozemku,
priemet stavby v teréne, druh pozemku a spôsob využívania pozemku v teréne.

27. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že žalovaní nadobudli k spornej časti susediacich
pozemkov (bod „b“ a „c“ podľa prílohy 6 znaleckého posudku č. X/XXXX) vlastnícke právo vydržaním
nadväzujúc na dobromyseľnú a oprávnenú držbu svojich právnych predchodcov. Všetky podmienkypre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním žalovaní podľa súdu splnili. Vec ako vlastnú vydržali
po dobu viac ako desiatich rokov, pričom boli dobromyseľní v tom, že im vec patrí. Oprávnenosť
alebo dobromyseľnosť držby bola u žalovaných, resp. ich právnych nástupcov, založená dlhodobým

bezkonfliktným užívaním nehnuteľnosti v hraniciach určených plotom. Súd tiež prihliadol na § 129 ods.
1 v spojení s ustanovením § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že ak je držiteľ so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným
a v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Súd teda z vyššie uvedených dôvodov
žalobu v časti dielov „b“ a „c“ posudku ako nedôvodnú zamietol.

28. Vo vzťahu k časti hranice medzi pozemkami podľa bodu „a“ prílohy č. 6 znaleckého posudku č.
X/XXXX je žaloba absolútne nedôvodná, nakoľko žalovaní v tejto časti nijako do pozemku žalobkyne
nezasahujú. Znaleckým dokazovaním bolo zistené, že v uvedenej časti žalobkyňa zasahuje do
vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade.

29. Podľa § 153 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak súd na prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci
samej.

30.Žalobkyňaakoprostriedokprocesnéhoútokuvovecinavrhovalavykonaťohliadkunamiestesamom.

Súd mal za to, že vykonanie tohto prostriedku procesného útoku nijako vec neobjasní, aj vzhľadom na
predložený vytyčovací náčrt a vykonané znalecké dokazovanie. Súd mal dostatočný obraz o situácii
medzi pozemkami a z tohto dôvodu na tento návrh žalobkyne neprihliadol a ohliadku nevykonal.

31. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Keďže žalobkyňa bola v konaní neúspešná, súd priznal plnú náhradu trov konania úspešným

žalovaným a taktiež znalcovi a štátu. O samotnej výške náhrady trov bude rozhodnuté osobitným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.

1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.