Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 12C/4/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210200143
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7210200143.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

D. súd M. II samosudkyňou L.. R. T. v právnej veci žalobcu: C.. L. X., N.., V. Š. X, M., právne zastúpeného

L.. R. I., advokátom, so sídlom v M., X. XX, proti žalovaným v 1. rade: U.. F. V., P., V. M.C., Z. XX, X.
X. E.: Z. V., V. M., Z. XX, obaja právne zastúpený L.. U. Vojčíkom, advokátom, so sídlom v M., B. XX, v
konaní o určenie závetných dedičov a výšky ich podielov zo závetov takto

r o z h o d o l :

K. zamieta.

K. je povinný nahradiť žalovaným trovy konania v sume XXX,XX eur na účet právneho zástupcu
žalovaných do XX dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

K. sa žalobou doručenou súdu 7. 1. XXXX domáhal určenia, že závetnými dedičmi po nebohej

poručiteľke P.. L. X. E.. D. sú žalovaní v 1. a 2. rade, každý z nich v rovnakom podiely vo vzťahu k
polovici podielu poručiteľky z majetku patriaceho do V. ako aj Ž.R. C.. L. X. N.. v celosti vo vzťahu k
druhej polovici podielu poručiteľky z majetku patriaceho do V. ako aj vo vzťahu k majetku ktorý bol vo
výlučnom vlastníctve poručiteľky. K. odôvodnil tým, že poručiteľka za svojho života zriadila celkom tri
závety prvý 1. 7. XXXX odkázala polovicu majetku z V. žalovaným v 1. a 2. rade teda svojej neteri a
synovcovi pričom sa nejednalo o univerzálny závet nakoľko sa vzťahoval iba na časť majetku poručiteľky
a to polovicu jej podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. K. majetok na základe tohto závetu

by bol podliehal zákonnému dedeniu.
Y. závet poručiteľka spísala dňa 7. XX. XXXX pred notárom J. P. ktorým ustanovila za svojho jediného
a univerzálneho dediča žalobcu. X. na obsah závetu bol ním v celosti zrušený prvý závet z 1. 7. XXXX.
P. tretí holografný závet spísala poručiteľka XX. 1. XXXX kde konštatovala, že závetom z 1. 7. XXXX
ustanovila za dedičov jej majetku získaného pred manželstvom do roku XXXX a po uzavretí manželstva
žalovaní v 1. a 2. rade zároveň skonštatovala, že XX. XX. XXXX zriadila u notára ďalší závet. Z. závet
mení predchádzajúci závet tak, že za dedičov svojho majetku ustanovila žalovaných v 1. a 2. rade tak,

ako to bolo stanovené a určené v jej závete z 1. 7. XXXX. Z obsahu tohto posledného závetu podľa
názoružalobcumožnovyvodiť,ženímnedošlokzrušeniuskoršiehozávetuzo7.XX.XXXXalelenkjeho
zmene a to takým spôsobom, že v rozsahu vyplývajúcom zo závetu z 1. 7. XXXX sa stávajú závetnými
dedičmi žalovaní v 1. a 2. rade a ohľadom ďalšieho majetku na ktorý sa závet z 1. 7. XXXX nevzťahoval
zostáva závetným dedičom žalobca v zmysle notárskej zápisnice zo 7. XX. XXXX. P. úplnosť žalobca
poukázal na to, že platnosť posledného závetu napadol na súde v dvoch konaniach kde rozsudkom
D. súdu M. II č. k. XXC X/XXXX v spojení s rozsudkom M. súdu M. č. k. XXCo X/XX-XX bola žaloba

zamietnutá z formálnych dôvodov následne v konaní vedenom na D. súde M. II pod sp. zn. XXC XX/
XXXX v spojení s rozsudkom M. súdu M. č. k. XCod XX/XXXX - XX bola aj ďalšia žaloba zamietnutá
z meritórnych dôvodov.K. v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení doručenom súdu XX. 4. XXXX uviedli, že so žalobou v celom
rozsahu nesúhlasia a neuznávajú ju, poukázali na tú skutočnosť, že sú vynesené právoplatné rozsudky
D. súdu M. II v nadväznosti rozhodnutia M. súdu M. ktoré zamietli žalobcom podané žaloby. P. na tú

skutočnosť, že sa jedná o šiestu žalobu, od smrti poručiteľky plynie už XX-ty rok a žalobca neustále
nerešpektuje a neuznáva autoritu súdov a ich rozhodnutia.

F.vovecirozhodolrozsudkomč.k.XXC/X/XXXX-XXXzodňaX.XX.XXXXtak,žežalobuvcelomrozsahu
zamietol a zároveň rozhodol o povinnosti žalobcu nahradiť žalovaným trovy konania.

P., ako žalobca proti tomuto rozsudku podal odvolanie, M. súd v M. rozsudkom č.k. XCoD/X/XXXX-
XXX zo dňa XX.X.XXXX potvrdil tú časť výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá
žaloba o určenie, že U.. F. V. R. Z. V. sú závetnými dedičmi, a to každý z nich v rovnakom podiely
vo vzťahu k polovici podielu poručiteľky z majetku patriace do V. a zároveň zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa v ostatnej časti a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia
uvedeného rozhodnutia vyplýva, že podľa názoru krajského súdu právny záujem, ktorý je podmienkou

prípustnosti určovacej žaloby (§ 80 písm. c/ O.s.p.) musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v
danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich
práv a oprávnených záujmov. O. právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa
žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť
odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. K. súdu o (ne)existencii

naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je vhodným
(správnezvoleným)procesneprípustnýmnástrojomochranyjehoprávaačisnáďspornosťneodstraňuje
a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. H. žaloba nie je
spravidlaopodstatnenávtedy,akvyriešenieurčitejotázkyneznamenáúplnévyriešenieobsahuspornosti
daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky

vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.
V prejednávanej veci otázka osvedčenia naliehavého právneho záujmu žalobcu úzko súvisí s
problematikou výkladu obsahu závetu zriadeného poručiteľkou vlastnoručne dňa XX.X.XXXX.
M. súd ďalej dôvodil, že z obsahu dedičského spisu sp.zn. XXD XXX/XXXX D. súdu M. II vyplýva, že
medzi manželom poručiteľky C.. X. na jednej strane a závetnými dedičmi Z. V. R. U.. F. V. na strane

druhej ostalo sporné, kto prichádza do úvahy ako závetný dedič a k akému majetku. P. manžel tvrdil,
že je závetným dedičom majetku poručiteľky, ktorý nebol v ich bezpodielovom spoluvlastníctve a druhej
polovice majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva. K. dedičia na druhej strane tvrdili, že
sú závetnými dedičmi k celému majetku poručiteľky - samozrejme čo do rozsahu po vyporiadaní V.
a výlučného majetku. F. prvého stupňa uznesením zo dňa XX.XX.XXXX v rámci konania o dedičstve

odkázal „podľa § 175 ods. X O.s.p. pozostalého manžela C.. L. X., N.. na uplatnenie svojich práv žalobou
na D. súd M. II o vyriešenie otázky, kto sú závetní dedičia poručiteľky a aká je ich výška podielov zo
závetov“. Z. uznesenie pre nedostatok dôvodov, teda pre nepreskúmateľnosť odvolací súd zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom po tomto zrušení už súd prvého stupňa podľa §
X75k ods. 1 ani ods. X O.s.p. nepostupoval.

D. súd mal za to, že súd prvého stupňa správne uzavrel, že ide o určovaciu žalobu podľa § 80 písm c/
O.s.p. a že žalobca musí preukázať, že na žiadanom určení má naliehavý právny záujem.
X. na to, že medzi účastníkmi nie je sporné, že F. V. R. Z. V. sú závetnými dedičmi po poručiteľke P.. L.
X., na žiadanom určení žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem, a preto v tejto časti zamietavý
výrok rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd v súlade s § 219 O.s.p. potvrdil.

O. však ostáva sporná otázka dedičského práva manžela poručiteľky, a preto na určení, že je závetným
dedičom a k akému majetku po poručiteľke P.. L. X. žalobca má naliehavý právny záujem a z uvedeného
dôvodu M. súd v M. v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie
s pokynom zaoberať sa vecou z hľadiska hmotnoprávnej stránky.

F. vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi: závetom z 1.
7. XXXX, notárskou zápisnicou zo 7. XX. XXXX, holografným závetom z XX. 1. XXXX, obsahom
pripojených spisov D. súdu M. II sp. zn. XXC X/XXXX, XXC XX/XXXX a XXD XXX/XX a zistil tento
skutkový stav veci:

U. účastníkmi konania nebolo sporné a vyplynulo to aj z predložených listinných dôkazov, že poručiteľka
P.. L. X. E.. D.X. O.. XX. X. J., Z. V. M., Š. Z. X, M. K. XX. X. J. za svojho života zriadila tri závety.
B. závetom z 1. 7. XXXX odkázala v prípade svojej smrti polovicu majetku z bezpodielového spoločného
vlastníctva F. V. (žalovaná v 1. rade) a Z. V. (žalovanému v 2. rade).K. spísaným do notárskej zápisnice u L.. L. P. dňa 7. XX. XXXX poručiteľka ustanovila za svojho jediného
a univerzálneho dediča C.. L. X. ktorý mal zdediť všetok jej hmotný a nehnuteľný majetok v celosti.
O. tretím holografným závetom z XX. 1. XXXX poručiteľka za dedičov svojho majetku stanovila svoju

neter a synovca tak, ako to bolo stanovené, určené a potvrdené jej podpisom, prehlásením na X.
notárstve v M. dňa 1. 7. XXXX, pričom poručiteľka zároveň v bode X uviedla, že v prvej záveti zo dňa 1.
7. XXXX stanovila za dedičov svojho majetku získaného pred manželstvom do roku XXXX a po uzavretí
manželstva dňom XX. X. J. F. V. (O.) R. Z. V. (F.). V bode X poručiteľka uviedla aj tú skutočnosť, že v
roku XXXX spísala u štátneho notára aj druhý závet.

Z pripojeného spisu D. súdu M. II sp .zn. XXD XXX/XX v dedičskej veci po nebohej P.. L. X. E.. D. K..
Y.R. XX. X. J. vyplýva, že k dňu rozhodnutia tunajšieho súdu nebolo o dedičstve rozhodnuté.

K. v 1. rade vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že nebola prítomná pri spísaní závetu ako svedok,

preto sa nevie jednoznačne vyjadriť ako k spísaniu došlo a čo poručiteľku k spísaniu takéhoto tretieho
záveru viedlo, avšak podľa názoru žalovanej keď poručiteľka tento závet spísala, bola to jednoznačne jej
vôľa, sama sa takto rozhodla a žalovaná túto jej vôľu rešpektuje. K dôvodom, pre ktoré došlo k spísaniu
až troch závetov sa nevedela vyjadriť. K. na otázku súdu žalovaná uviedla, že nemá ani vedomosť o tom,
žeby sa poručiteľka v čase spísania závetu, resp. v období ktoré spísaniu tretieho závetu predchádzalo,

pred inými osobami vyjadrila o tomto závete a to vo vzťahu k tomu, čo ju k spísaniu viedlo, alebo aký
bol jej úmysel a čo týmto závetom chcela vyjadriť. P. o tomto nikdy nehovorila a žalovaná s bratom ani
nemala vedomosť o tom, že bol takýto závet spísaný. Z. skutočnosť jej oznámila až po smrti poručiteľky
jej matka. D. nemala vedomosť o spísaní ostatných závetov. K svojmu vzťahu k poručiteľke žalovaná
uviedla, že poručiteľka bola jej tetou, mali veľmi dobrý vzťah, bola aj jej krstnou mamou a stretávali sa

pravidelne, skoro každý týždeň, ak nedošlo k osobnému stretnutiu, tak sa kontaktovali telefonicky. U.
žalovaná uviedla, že poručiteľka mala dve sestry, jednou z nich je matka žalovaných a mala ešte jednu
sestru, ktorá má dcéru.

K. v 2. rade vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosti uvádzané žalovanou v 1. rade.

F. M. V. E.. D., ktorá je sestrou poručiteľky a matkou žalovaných vo svojej svedeckej výpovedi uviedla,
že jej deti vôbec nevedeli nič o existencii závetov a ani ona nemala vedomosť o prvom a druhom závete.
X. iba o treťom závete, keď v roku XXXX mali jedno rodinné stretnutie, konkrétne u rodiny H. (H. F. W.

a švagra), kde sa dostavila svedkyňa aj poručiteľka. Na tomto stretnutí bez predchádzajúcej informácie
poručiteľka - sestra L. sa dostavila aj so spísaným závetom, pričom požiadala svedkyňu a druhú sestru
W., aby si závet prečítali a následne ho podpísali. F. ďalej uviedla, že spolu so sestrou sa opýtali
poručiteľky sestry L., že čo to má znamenať a ona im vtedy povedala, že sa má s manželom sťahovať do
D., kde jej manžel nadobudol byt po svojej matke. M. si svedkyňa so sestrou listinu prečítali, podpísali

ju a sestra W. si túto listinu nechala u seba na základe žiadosti poručiteľky, ktorá trvala na tom, aby
listina bola uložená u nej. U. svedkyňa uviedla, že sa pýtali poručiteľky aj na to, čo znamenajú údaje v
prvej časti, kde sa spomínali iné už spísané závety, na čo poručiteľky im povedala, iba toľko, že všetko
sa ruší a tento závet, necháva uložený u sestry H.. F. zároveň uviedla, že poručiteľka obsah závetu a
svoju vôľu, ktorú ním chcela vyjadriť bližšie nevysvetlila, nevyjadrovala sa k tomu, trvala iba na tom,

aby listinu sestry podpísali. F. a ďalšia sestra obsahu bližšiu pozornosť nevenovali, pretože sa jednalo
o záležitosť, ktorá mala byť dlhodobá, pretože vtedy neboli známe žiadne skutočnosti o poručiteľkinej
chorobe. F. ďalej uviedla, že ani inokedy mimo podpisu závetu poručiteľka nevyjadrila svoje stanovisko,
aká je jej vôľa naložiť zo svojim majetkom pre prípad smrti, teda nevysvetľovala obsah závetu.

Z pripojených spisov D. súdu M. II sp. zn. XXC X/XXXX a XXC XX/XXXX vyplýva, že v týchto konaniach
sa žalobca domáhal určenia neplatnosti závetu zo dňa XX. 1. XXXX z dôvodu, že poručiteľka tento
závet napísala proti svojej vôli kde D. súd v konaní XXC X/J. žalobu zamietol a následne M. súd
v M. rozsudkom pod sp. zn. XXCo X/XX z XX. 3. XXXX takéto rozhodnutie potvrdil, pričom žaloba
bola zamietnutá z formálnych dôvodov keďže účastníkmi konania neboli všetci do úvahy prichádzajúci

dedičia. E. v druhom konaní sa žalobca domáhal určenia neplatnosti predmetného závetu z rovnakých
dôvodov avšak bol odstránený formálny nedostatok. V tomto konaní D. súd rozsudkom žalobu zamietol z
meritórnych dôvodov a M. súd v M. pod sp. zn. XCod XX/XXXX ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa XX. 7. XXXX rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.Z pripojeného spisu sp. zn. XXC/X/XXXX a odôvodnenia rozsudku, ktorý bol dňa X.XX.XXXX v tejto veci

vyhlásení súd zistil nasledovné:
F. W. H. mala vedomosti o určitom naliehaní, či nátlaku M. V. na poručiteľku a na napísanie závetu v
prospech žalovaných, avšak sama konštatovala, že poručiteľka mala žalovaných veľmi rada a vravela,
že im chce pomáhať a pomôže im ako môže. O. aj pri byte konštatovala, že nevie prečo sa o byte
hádajú už teraz, keď aj tak tento byt nemá pre koho nechať a ostane iba im žalovaným. O. sa vyjadriť

o tom, či a akým spôsobom by M. V. poručiteľku nútila na napísanie predmetného závetu. P. však
považovala za osobnosť zásadovú, s pevným charakterom a nevedela sa vyjadriť či a v akom rozsahu
bola ovplyvniteľná.
F. C.. M. P. a L.. X. Z. nevedeli o okolnostiach, týkajúcich sa predmetného závetu, ale potvrdili požívanie
alkoholických nápojov poručiteľkou.
F. L.. R. X. charakterizovala poručiteľku ako múdru a inteligentnú ženu so zmyslom pre zodpovednosť,

so slušným a decentným správaním, s dobrým vzťahom k žalobcovi, ale aj k celej svojej rodine, vrátane
žalovaných a za osobu, ktorá svoje problémy neriešila alkoholom. F. sestre M. a žalovaným chcela
pomôcť, pretože sestra M. bola vdovou a mala pocit, že jej i jej deťom má pomáhať. P. vlastné deti
nemala, preto sa k žalovaným správala ako k svojim vlastným. U. za to, že bolo prianím oboch manželov,
teda poručiteľky a jej manžela, by pomohli žalovaným aj s bytom nachádzajúcim sa v M., na X. ulici.

F. E. P., ktorá poznala a stretávala sa s poručiteľkou do roku XXXX, považovala za vylúčené, aby
poručiteľka v nadmernom množstve požívala alkoholické nápoje. K žalovaným mala veľmi dobrý vzťah,
nazývala ich F. a Z. a vedela o tom, že poručiteľka uvažovala o prenechaní bytu na X. ulici pre
žalovaných. O. sa nesťažovala na to, že bola nútená niekým na napísanie závetu.
F. prof. U.. L. H., N.. považoval za absurdné tvrdenie žalobcu o psychickom nátlaku na poručiteľku pri

spísaní predmetného závetu. O., bol to žalobca, ktorému poručiteľka pre jeho správanie sa neopovážila
ani povedať, ani oznámiť tú skutočnosť, že zmenila svoj závet, pôvodne napísaný v prospech žalobcu. P.
v poslednom období bola vážne chorá a je nemysliteľné, aby ešte aj v tom čase siahala po alkoholických
nápojoch. V. na vysokej inteligenčnej úrovni a nedala sa nikým ovplyvňovať v zásadných rozhodnutiach.
Z výsledkov vykonaného dokazovania však nemožno vyvodiť záver, že závet napísaný poručiteľkou P..

L. X., N.. dňa XX.X.XXXX nebol urobený slobodne a bol napísaný pod tvrdeným psychickým nátlakom
zo strany M. V..

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XX/XXXX a z odôvodnenia rozsudku, ktorý bol v
danej veci vyhlásený vyplýva, že U.. Y. N. ako svedkyňa (ktorá bola vypočutá dňa XX.X.XXXX vo

veci tunajšieho súdu XXC/X/XXXX) uviedla: „že nemá žiadne dôkazy svedčiace o tom, že zdravotnú
starostlivosť nebohej poručiteľky P.. L. X. poskytovala, pretože na jej žiadosť neviedla žiadnu zdravotnú
dokumentáciu a keďže ona pracuje ako lekárka 1. kontaktu nemusela ani pre zdravotnú poisťovňu
viesť o tom evidenciu. P. sa na ňu obrátila po problémoch, ktoré mala po strate zamestnania, teda po
roku XXXX. S nebohou poručiteľkou sa stretávali dosť dlhé obdobie na to, aby sa medzi nimi vytvoril aj

dôverný vzťah. F. poručiteľky pozná dôverne a uviedla, že vzťah poručiteľky k jej manželovi bol dobrý. P.
nej poručiteľka sa po vydaji ocitla v ťažkej osobnej situácií, pretože bola veľmi fixovaná na svoju rodinu,
ktorú podporovala finančne, ale chcela si aj udržať manželstvo. P. svedkyne sa poručiteľka nevedela
celkom brániť svojej pôvodnej rodine a ich požiadavkám. P. užívala aj nejaké lieky, ale svedkyňa ich už
v tom čase špecifikovať nevedela.“

P. ust. § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

P. ust. § 460 D. zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

P. ust. § 461 ods. 1, X D. zákonníka, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa
nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

P. ust. § 476 ods. 1, X D. zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť
v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.P. ust. § 476a D. zákonníka, vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak
je neplatný.

P. ust. § 476b ods. X D. zákonníka, závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou
rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho
poslednú vôľu. F. sa musia na závet podpísať.

P. ust. § 477 ods. X D. zákonníka, v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo

veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že
podiely sú rovnaké.

P. ust. § 480 ods. X D. zákonníka, závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom
nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet.

P. ust. § 37 ods. X D. zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

P. ust. § 35 ods. X D. zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich

jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

V danom prípade potom, ako nadobudol právoplatnosť rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou

bola zamietnutá žaloba o určenie, že žalovaní v 1. a 2. sú závetnými dedičmi každý v rovnakom podiele
vo vzťahu k polovicu podielu poručiteľky z majetku patriaceho do V. (v súvislosti s rozsudkom M. súdu v
M. XCoD/X/XXXX) predmetom konania ostalo určenie, že žalobca je závetným dedičom po poručiteľke
P.. L. X. rod. D. vo vzťahu k jednej polovici podielu poručiteľky z majetku patriaceho do V. a zároveň vo
vzťahu k celému majetku poručiteľky, ktorý bol jej výlučným vlastníctvom.

Vovzťahukotázkedanostinaliehavéhoprávnehozáujmunatakomtourčenísúdvplnejmierepoukazuje
na vyššie popísané stanovisko M. súdu v M., ktorým je viazaný.

P. posudzovaní veci z hľadiska hmotnoprávnej stránky, súd poukazuje na nasledovné úvahy. V prvom

rade súd (aj s poukazom na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu) mal za to, že vzhľadom na
existenciu troch spísaných závetov, ako aj odlišný výklad právneho úkonu (tretieho závetu) poručiteľky
v súvislosti s jej prvým závetom bolo v tomto prípade potrebné, aby súd v súlade s ust. § 35 ods.
X D. zákonníka použil zákonné výkladové pravidlá na interpretáciu daného právneho úkonu, keďže
ak vznikne pochybnosť o obsahu právneho úkonu z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti, je

potrebné sa pokúsiť pomocou výkladu právneho úkonu o odstránenie takejto nejasnosti. K. súd rovnako
ako M. súd v M. poukazuje na to, že podľa ustálenej judikatúry súdov výklad právneho úkonu môže
smerovať len k objasneniu toho, čo v ňom bolo prejavené a vôľa konajúce sa pri výklade právneho úkonu
vyjadreného slovami uplatní len ak nie je v rozpore s jazykovým prejavom. P. výkladu právneho úkonu
nie je dovolené zmeniť zmysel a obsah inak jasného právneho úkonu.

V tomto konkrétnom prípade bol súd toho názoru, že bolo potrebné vykonať výklad tretieho závetu
spísaného poručiteľkou vzhľadom na tú skutočnosť, že tento odkazoval aj na predchádzajúci závet, čo
spôsobilo jeho čiastočnú nejasnosť, ktorú bolo potrebné odstrániť a vysvetliť bez toho, aby súd zmenil
zmysel tohto tretieho úkonu a nedošlo k zmene vôle konajúcej poručiteľky.

V danom prípade je podľa názoru súdu jednoznačné a nebolo to sporné ani medzi účastníkmi konania,
že druhý závet spísaný poručiteľkou formou notárskej zápisnice dňa X.XX.XXXX (ktorým pre prípad
svojej smrti poručiteľka ustanovila za svojho jediného a univerzálneho dediča C.. L. X., ktorému odkázala
všetok hmotný a nehnuteľný majetok v celosti) zrušil prvý závet poručiteľky spísaný dňa X.X.XXXX.
M. poručiteľka následne spísala dňa XX.X.XXXX tretí závet, bolo potrebné skúmať v súlade s ust. § 480

ods. X D. zákonníka, či spísaním tohto tretieho závetu došlo v celosti k zrušeniu predchádzajúceho
závetu spísaného formou notárskej zápisnice dňa X.XX.XXXX z dôvodu, že nemôžu popri sebe tieto
dva závety obstáť, alebo či tieto dva závety si v niektorej časti navzájom neodporujú, teda či vcelkualebo v niektorej časti môžu popri sebe obstáť a jedná sa iba o čiastočnú zmenu predchádzajúceho
závetu zo dňa X.XX.J..
Na posúdenie danej otázky bolo potrebné vyložiť vôľu poručiteľky vyjadrenú v treťom závete ( zo dňa

XX.X.XXXX) a to konkrétne v tom, či tento tretí závet pojednáva o dedení celého majetku poručiteľky (v
ktorom prípade by došlo v celosti k zrušeniu predchádzajúceho závetu a závetnými dedičmi by sa stali
iba osoby stanovené za dedičov v treťom závete) alebo či v treťom závete poručiteľka vyjadruje svoju
vôľu iba vo vzťahu k časti svojho majetku, v dôsledku čoho by závetnými dedičmi boli jednak dedičia
určený v treťom závete k tejto časti majetku a vo zvyšku by dedičom ostal pôvodný dedič stanovený v

predchádzajúcom závete zo dňa X.XX.XXXX.
V danom prípade súd dospel k záveru, že vôľou poručiteľky pri spisovaní tretieho závetu bolo určiť
závetných dedičov vo vzťahu k celému svojmu majetku a týmto zrušiť predchádzajúci závet zo dňa
X.XX.XXXX. K takémuto záveru súd dospel na základe logického výkladu právneho úkonu, keďže tretí
závet pozostáva z dvoch častí a to prvej, v ktorej poručiteľka popisuje svoje predchádzajúce závety
a vysvetľuje vôľu v nich vyjadrenú, resp. uvádza, aká bola domnienka poručiteľky vo vzťahu k vôli

vyjadrenej v týchto závetoch (teda popisuje čo chcela v týchto závetoch vyjadriť a čo sa domnievala,
že tieto závety vyjadrujú). V druhej časti je uvedená vôľa poručiteľky ku dňu XX.X.XXXX, kedy jej
úmyslom bolo za dedičov svojho majetku stanoviť „svoju neter a synovca, ako to bolo stanovené určené
a potvrdené mojim podpisom na štátnom notárstve v M. dňa X.X.XXXX“. P. názoru súdu poručiteľka
v prvej časti vo vzťahu k spomínanému závetu zo dňa X.X.XXXX jednoznačne vysvetlila, že v tomto

závete stanovila za dedičov svojho majetku získaného pred manželstvom do roku XXXX aj po uzatvorení
manželstva dňom XX.X.XXXX - F. V. svoju neter a Z. V. svojho synovca. P. je zrejmé, že keď v druhej
časti odkazovala a poukazovala na tento prvý závet, mala tým na mysli taký rozsah majetku ako je
vysvetlený v prvej časti závetu.
P. aj došlo k odlišnému vnímaniu obsahu závetu oproti tomu, ako je právny výklad tohto právneho

úkonu, súd je toho názoru, že je potrebné aj tento prvý závet vykladať v súlade s vôľou poručiteľky, t.j. v
súlade s jej úmyslom čo chcela spísaním tejto listiny dosiahnúť, pričom tento svoj úmysel jednoznačne
vysvetlila v treťom závete, keď jednoznačne uviedla, že jej cieľom bolo prenechanie dedičstva v celom
rozsahu, t.j. majetok nadobudnutý pred uzatvorením manželstva, aj po uzatvorení manželstva svojej
neteri a synovcovi. V kontexte uvedeného súd dospel k záveru, že aj svojim tretím závetom poručiteľka

jednoznačne mala v úmysle prenechať celý majetok týmto dvom osobám, pričom súd poukazuje aj na
tú skutočnosť, že v druhej časti závetu obdobne, ako odkazuje na svoje vysvetlenie v prvej časti vo
vzťahu k závetu zo dňa X.X.XXXX obdobný odkaz možno vnímať aj vo vzťahu k označeniu osôb, ktoré
by mali týmto tretím závetom dediť, keď v druhej časti nie sú uvedené ich presné mená a adresy, teda
jednoznačnáidentifikácia,alejetamuvedenéiba„neterasynovec“aopäťibavspojitostispoužitímprvej

časti závetu (kde sú uvedené ich identifikačné údaje) je možné tieto osoby jednoznačne identifikovať a
stanoviť za dedičov neter: F. V. naposledy bytom M., Z. XX a synovca: Z. V. naposledy bytom tamtiež.
F. sa stotožnil s názorom právneho zástupcu žalovaných, že iba v prípade, ak by tretí závet neobsahoval
aj prvú časť - t.j. popis a vysvetlenie obsahu prvého závetu, bolo by správne tvrdenie žalobcu, že
predmetom tretieho záveru nie je celý majetok poručiteľky.

K. súd uvádza, že už zo samotnej právnej úpravy dedenia obsiahnutej v D. zákonníku je zjavné, že
poručiteľ v priebehu plynutia času môže svoju vôľu vo vzťahu k dedičstvu meniť a to aj tým spôsobom,
že spíše nový závet (bez toho, aby bolo potrebné zároveň akýmkoľvek spôsobom výslovne sa vyjadriť
k zrušeniu predchádzajúceho závetu, ak popri novom závete nemôže obstáť). Je teda zrejmé, že
novo vyjadrená vôľa poručiteľa má prednosť, a preto aj v tomto prípade je v záujme zachovania tohto

základného princípu potrebné vychádzať predovšetkým z vôle poručiteľky vyjadrenej v treťom závete
(kde tak ako je to popísané poručiteľka v prvej časti svoju vôľu sama jednoznačne a jasne popísala a
vysvetlila).

S poukazom na vyššie uvedené úvahy súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a

žalobu v celom rozsahu zamietol, keďže súd žalobcu nepovažoval za závetného dediča po poručiteľke
L. X. v žiadnej časti, pretože za závetných dedičov celého majetku považoval žalovaných.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § X42 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Na základe uvedeného súd určil povinnosť žalobcu nahradiť žalovaným trovy konania spolu v sume
XXX,XX eur na účet právneho zástupcu žalovaných, pričom trovy právneho zastúpenia pozostávajú z 1.príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa X.X.XXXX - XX,XX eur, 2. účasť na
pojednávaní X.XX.XXXX - XX,- eur, 3. vyjadrenie k odvolaniu dňa XX.X.XXXX - XX,XX eur, 4. účasť na
pojednávaní dňa XX.X.XXXX - XX,XX eur, spolu v sume XXX,XX eur + režijný paušál za jeden právny

úkon v roku XXXX - 7,21 eur, za jeden právny úkon v roku 2011 - 7,41 eur, za jeden právny úkon v roku
2012 - 7,63 eur, za jeden právny úkon v roku 2014 - 8,04 eur, spolu v sume 30,29 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2
O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).