Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 21, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/98/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116207587
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116207587.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V., reg.

Č. 57279667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, zast.
Advokátska kancelára GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., Piaristická 707/25, Trencín, pobočka Teplická
7434/147, Piešťany , proti žalovanému: X., o zaplatenie 2966,29 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

1. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.783,72 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.783,72 eur od 16. 3. 2016 do zaplatenia, všetko
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V časti istiny 24,00 eur a vyčísleného úroku vo výške 0,30 eur súd konanie z a s t a v u j e.

3. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

4. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v rozsahu 60%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia čiastky 336,78 eur s príslušenstvom titulom zostatku
úveru.

2.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, konal v neprítomnosti strán
a zistil nasledovný skutkový stav:

3.Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 23. 06. 2014 Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere č. 4406081187, na základe ktorej právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 3000 eur, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške
25,59 %, RPMN vo výške 29,1 %, priemerná RPMN 17,94%. Žalovaný sa zaviazal splácať uvedený úver

s príslušenstvom v 60 mesačných splátkach vo výške 88,94 eur. Celková čiastka splatná spotrebiteľom
predstavuje sumu 5336,40 eur, lehota splatnosti úveru 60 mesiacov. Podľa zmluvy o revolvingovom
úvere bol úverový rámec dohodnutý vo výške 500 eur, výška splátky 4% dlžnej čiastky, min. 12 eur, ročná
úroková sadzba 26,28%, mesačná úroková sadzba 2,19 %, RPMN 43,40 %, priemerná RPMN 26,28 %.
Žalovaný zaplatil z poskytnutého úveru celkovo sumu 1216,28 eur. Listom zo dňa 30. 11. 2015 oznámil
predchodca žalobcu žalovanému zosplatnenie úveru z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov a vyzval
ho na splatenie dlžnej čiastky vo výške 2966,29 eur do 15 dní od odoslania výzvy. Zásielka bola

podaná na pošte dňa 1. 12. 2015. Pohľadávka voči žalovanému bola postúpená zo spoločnosti právneho
predchodcu žalobcu na spoločnosť žalobcu.4.Podľa § 488 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku

zmluvného vzťahu, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku

zmluvného vzťahu (ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§9ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa§11ods.1písm.b)zákonaospotrebiteľskýchúverochposkytnutýspotrebiteľskýúversapovažuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná oboznámiť podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť

ich obsah.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania žalovanej, ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky zomeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania žalovanej (ďalej ako
„Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

5.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, ktorou právny predchodca
žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi spotrebiteľský úver. Právny vzťah medzi účastníkmi
založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a
je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497

a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákon o spotrebiteľských úveroch), keďže právny predchodca
žalobcu pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet
podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako
za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat

legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako i
ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou
je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

Revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je poskytovaný dlžníkovi
k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení zo
strany veriteľa peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku
úverového rámca. Z charakteru revolvingového úveru vyplýva, že vopred nemožno určiť, kedy a koľko
bude prostriedkov čerpaných, a teda ani výšku úveru. Dohodnutá je len výška úverového rámca.

6.Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len z časti.
Predmetom konania je úverová zmluva, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ustanovenia § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe uzatvorenej úverovej zmluvy
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 3000 eur s dohodnutou

úrokovou sadzbou a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom
úvere musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy súd zistil,
že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm f) termín konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru a písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, preto je úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) z.č. 129/2010
Z.z. bezúročný a bez poplatkov. O splnení náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských
úveroch nemožno hovoriť v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje údaje, z ktorých je

možné konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru vypočítať tak, ako v konaní tvrdil žalobca - zaplatením
60 mesačných splátok (vždy do 15. dňa v mesiaci). Významom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f)
zákona o spotrebiteľských úveroch (aj podľa dôvodovej správy k zák. č. 268/2007 Z.z., ktorým bolo toto
ustanovenie vložené do § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 z.z., ktorého
znenie bolo prevzaté do § 9 ods. 2 písm. f) z. č. 129/2010 Z.z.) totiž je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise

zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti
(splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa
teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe
vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia,
výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-

logickýmioperáciamipremietoldokonkrétneho(jedného)časovéhoúdaja,ktorýbudekonečnúsplatnosť
spotrebiteľského úveru predstavovať. Pokiaľ teda samotná zmluva o úvere a ani všeobecné úverové
podmienky údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahujú nemožno mať za to, že
tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniukonečnej splatnosti spotrebiteľského úveru matematickými operáciami z iných, v spotrebiteľskej zmluve
dostupných údajov. Naopak, je potrebné trvať na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru
musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do

úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania, a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi
viacerými úverovými produktmi resp. dodávateľmi- potvrdené aj rozsudkom KS v Trnave 10Co/77/2013 :
"každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami "suma" (dnes "výška"), "počet" a "termíny splátok"
viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku
zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného

účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich
jednotlivé čiastkové položky, čo je navzdory odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úverov od
úpravy úverov všeobecne práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý
by pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, nemal byť zavádzaný ani problematickými údajmi, z ktorých
nemusí byť schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková
cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť).."

VúverovejzmluvejeuvedenýnesprávnyúdajoRPMN-"29,1%",podľainternetovejkalkulačkyfininfo.sk
bola RPMN 28,36 % a podľa kalkulačky na stránke ekonomika.sme.sk je RPMN 28,71%, Úver je podľa
§ 11 ods. 1 písm. d) z.č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov (29,1%) v neprospech spotrebiteľa.

7.Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému považuje v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorý je aktívne legitimovaným v konaní z dôvodu postúpenia
pohľadávky voči žalovanému od právneho predchodcu, nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani

iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Keďže
žalovaný čerpal úver vo výške 3000 eur a na tento zaplatil celkom sumu 1216,28 eur, súd mu uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 1783,72 eur.

8.Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu po zosplatnení úveru, a to uplynutím

15 dní od odoslania výzvy. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 16. 3. 2016. V späťvzatej časti žaloby
súd konanie zastavil v zmysle § 145 ods. 2 CSP.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľaustanovenia§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od

žalovaného ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania súd priznal v zmysle návrhu odo dňa omeškania odporcu
do zaplatenia pohľadávky vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Z. z.
Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5
percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka
žalobcu len na zaplatenie sumy 698,18 eur, bolo možné mu priznať nárok na zaplatenie zákonného
úroku z omeškania len z tejto sumy.

Vzhľadom na uvedené dôvody pre zamietnutie zvyšku žalobu súd nevyslovil neplatnosť a neprijateľnosť

zmluvných podmienok /žalobca priamo úver neposkytol, a teda takýto výrok by pre neho nemal zásadný
a zákonom požadovaný význam/.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu za odôvodnený len v časti o
zaplatenie sumy 78,40 spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 78,40 eur od 4. 12.
2015 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.

9.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol úspešný v prevažnej
časti v rozsahu 60%, žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, a teda súd v pomernej časti úspechu
žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktorých výška bude určená osobitným rozhodnutím v zmysle

§ 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).