Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 6, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/147/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200648
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200648.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr.

Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobkyne D.. L.. M. G., bývajúcej v G.,
B. Č.. XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti
žalovanému Krajskému riaditeľstvu PZ v Košiciach, Kuzmányho č. 8, Košice, o žalobe na preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-VO-143/007/2012 zo dňa 29.03.2012, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou napadnutým rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdený personálny rozkaz

riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v G. č. 55 zo dňa 31.01.2012, ktorým bola žalobkyňa ustanovená
dňom 01.02.2012 do funkcie starší referent poverený policajt (15538) Obvodného oddelenia PZ G. -
M., odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v G., služobného úradu Krajského riaditeľstva
PZ v Košiciach. Bola zaradená do 4. platovej triedy a boli jej priznané vo výroku rozhodnutia uvedené
príplatky.

Vydaniu prvostupňového rozhodnutia, aj rozhodnutie žalovaného, predchádzali tieto rozhodnutia a

postupy.

Minister vnútra SR vydal dňa 27.01.2012 personálny rozkaz č. 17, ktorým „na zabezpečenie
kvalitnejšieho a efektívnejšieho výkonu služby na sekciách a útvaroch Ministerstva vnútra SR a
policajného zboru“ vykonal dňom 01.02.2012 organizačné a systemizačné zmeny v tabuľke zloženia a
počtov, okrem iného aj Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach. Súčasťou týchto zmien bolo zrušenie 4.
oddelenia ekonomickej kriminality na Okresnom riaditeľstve PZ v G..

Personálnym rozkazom riaditeľky Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach č. 76 zo dňa 31.01.2012
bola okrem iných aj žalobkyňa prevedená na Okresné riaditeľstvo PZ v Košiciach služobného útvaru
Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach a dňom 31.01.2012 bola odvolaná z doterajšej funkcie, ktorá
bola v uvedenom rozhodnutí definovaná ako stála štátna služba vo funkcii vyšetrovateľ 4. oddelenia
ekonomickej kriminality Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v G., služobného úradu
Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach. V tomto personálnom rozkaze je uvedené, že ustanovenie do

funkcie dňom 01.02.2012 vykoná riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v G. služobného úradu Krajského
riaditeľstva PZ v Košiciach.Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté prezidentom
Policajného zboru rozhodnutím zo dňa 21.05.2012 sp. zn.: SLV-PS-PK-55/2012 tak, že rozhodnutie
riaditeľky Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach bolo potvrdené a odvolanie žalobkyne bolo zamietnuté.

Žalobkyňa v podanej žalobe tvrdí, že napadnutými rozhodnutiami žalovaného, aj prvostupňového
správneho orgánu, boli porušené jej práva vyplývajúce z ustanovení zákona č. 73/1998 o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a
Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon“).

Rozhodnutie žalovaného je nezákonné jednak preto, že neobsahuje obligatórnu formálnu náležitosť
obsiahnutú v ustanovení § 241 ods.1 zákona, ktorou je „uvedenie kto rozhodnutie vydal“. Z napadnutého
rozhodnutia je zrejmé, že toto obsahuje v záhlaví text „Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, Kuzmányho
8, 041 02 Košice“, pod tým spisová značka a dátum a text „ROZHODNUTIE“. Po tejto časti
nasleduje odkaz na ustanovenie § 243 ods.1 zákona a text „som posúdila odvolanie, ktoré podala proti

personálnemu rozkazu...“ a vo výroku je v ďalšej časti opäť obsiahnutý text: „som rozhodla odvolanie
ako nedôvodné“. V odôvodnení rozhodnutia opäť neidentifikovaná osoba uvádza „som dospela“, „som
posúdila“. Rozhodnutie je v časti nasledujúcej po poučení opatrené pečiatkou Krajského riaditeľstva PZ
v Košiciach opatrené textom A.. M.. M. N., riaditeľka Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach. Žalobkyňa
nespochybňuje, že rozhodnutie je podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho,

kto toto rozhodnutie podpísal, ale táto náležitosť nenahrádza nedostatok výrokovej časti, z ktorej musí
byť zrejmé, kto, a teda ktorý orgán za žalovaného rozhodnutie vydal. Podľa žalobkyne túto náležitosť
nenahrádza v záhlaví uvedený text „Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach“, pretože odvolacím orgánom
je nadriadený, ktorým je konkrétny policajt, v danom prípade riaditeľka Krajského riaditeľstva PZ v
Košiciach, ktorá vydala rozkaz o prevedení a odvolaní žalobkyne.

Ďalším pochybením prvostupňového správneho orgánu, ktorý neodstránil ani žalovaný, je rozpor s
ustanovením § 33 ods.1 zákona, z ktorého vyplýva, že policajt môže byť ustanovený počas trvania
služobného pomeru len do jednej funkcie súčasne. Z personálneho rozkazu riaditeľky Krajského
riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 31.01.2012 č. 76 vyplýva, že žalobkyňa bola týmto rozhodnutím

prevedenádňom01.02.2012naOkresnériaditeľstvoPZvG.,azároveňbolaodvolanádňom31.01.2012
z funkcie vyšetrovateľky 4. oddelenia ekonomickej kriminality, odboru kriminálnej polície Okresného
riaditeľstva PZ v G.. Ako vyplýva z rozhodnutia Ministerstva vnútra SR zo dňa 21.05.2012, ktoré
rozhodovalo o odňatí žalobkyne proti tomuto personálnemu rozkazu, žalobkyni bolo rozhodnutie o
prevedení a odvolaní vyhlásené podľa § 266 ods.1 zákona dňa 01.02.2012. Tým istým dňom bol

žalobkyni oznámený personálny rozkaz č. 55 z 31.01.2012, ktorým bola ustanovená do funkcie starší
referent poverený policajt. Zároveň však so zreteľom na skutočnosť, že až v tento deň jej bolo oznámené
rozhodnutieoodvolaníaprevedeníriaditeľkyKrajskéhoriaditeľstvaPZvKošiciach,bolavtentodeňešte
stále zaradená do funkcie vyšetrovateľky 4. oddelenia ekonomickej kriminality Okresného riaditeľstva
PZ v G..

Žalobkyňa ďalej v žalobe tvrdila, že nezákonnosť napadnutých rozhodnutí je spôsobená aj tým, že jej
bola odňatá možnosť uplatniť práva účastníčky konania, na čo poukazovala už vo svojom odvolaní,
že postupom prvostupňového orgánu pred vydaním rozhodnutia jej bola hodnosť odňatá. Uviedla, že
v čase, keď jej bola daná možnosť vyjadriť pred vydaním rozhodnutia o ustanovení do funkcie, bola

práceneschopná, pohovor s ňou bol vykonaný na chodbe v obytnom dome, v ktorom býva, pričom tieto
okolnosti nepovažuje za také, ktoré by jej umožňovali využiť svoje práva účastníčky konania, navrhovať
na podporu svojich tvrdení dôkazy, a zároveň v tejto vypätej situácii nepovažuje svoj písomný súhlas
s prevedením na inú funkciu - staršej referentky poverenej policajtky, za taký, ktorý by zodpovedal
ustanoveniu § 2a zákona. Tento pohovor sa uskutočnil dňa 31.01.2012, pri ktorom sa mala žalobkyňa

vyjadriť k rozhodnutiu o ustanovení do funkcie staršej referentky poverenej príslušníčky, pričom v tom
čase jej nebolo oznámené ani len rozhodnutie o odvolaní z funkcie, ktorú dovtedy zastávala. Takýto
postup na prvý pohľad vylučuje možnosť, že by žalobkyňa mohla skutočne využiť svoje právo navrhovať
dôkazy na podporu svojich tvrdení spočívajúcich v tom, že funkcia, ktorú dovtedy zastávala, je v
služobnom úrade Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, k dispozícii.

Žalobkyňa vo svojom odvolaní namietala aj skutočnosť, že nebol dôvod na to, aby nebola ustanovená
do funkcie vyšetrovateľky. Postupom prvostupňového orgánu žalobkyni bola nielen odňatá možnosť
navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy, keďže nemala ani dostatočnú predstavu o tom, akétvrdenia sú pre ňu za existujúceho stavu potrebné, ale zo strany prvostupňového orgánu išlo celkom
zjavne o výkon práv vyplývajúcich zo služobného pomeru, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a tieto
práva boli zo strany prvostupňového správneho orgánu zneužité na škodu žalobkyne. Prvostupňový

správny orgán využijúc zdravotnú indispozíciu žalobkyne anticipujúc ešte neoznámené rozhodnutie
riaditeľky Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach č. 76 zo dňa 31.01.2012, celkom jednoznačne vytvoril
u žalobkyne stav, keď nemohla svoje práva účastníčky konania, ktoré jej vyplývajú zo zákona, využiť
a účinne ich obhajovať. Naviac, jej písomný súhlas s ustanovením do funkcie, ktorý bol so zreteľom
na ustanovenie § 35 ods.7 na prevedenie na inú funkciu nevyhnutný, bol od nej získaný postupom

odporujúcim dobrým mravom, zneužívajúcim časovú tieseň a zdravotnú indispozíciu. Žalovaný sa s
týmito žalobnými námietkami vo svojom rozhodnutí nezaoberal a tieto nedostatky neodstránil.

Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný až v odvolacom konaní dopĺňal dokazovanie v súvislosti s
ustanovením § 243 ods.3 zákona týkajúci sa počtu a druhu voľných miest v rámci Okresného riaditeľstva
PZ v G.. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu žiadne odôvodnenie postupu, keď bola žalobkyňa

prevedená na inú funkciu so zreteľom na možnosť alebo nemožnosť zaradenia žalobkyne do funkcie
vyšetrovateľky zaradenej na Okresnom riaditeľstve PZ v G. neobsahuje. Keďže sa žalobkyňa dozvedela
až z rozhodnutia žalovaného, aké dokazovanie bolo v tomto smere vykonané, nemohla predkladať na
podporu svojich tvrdení, že došlo k obsadeniu voľných miest vyšetrovateľov policajtmi, ktorí nespĺňali
kvalifikačné predpoklady, predložiť. Správny orgán prvého stupňa sa touto otázkou nezaoberal a

odvolací orgán žalobkyňu neoboznámil s tým, že takéto dokazovanie vykonal. Žalobkyňa konštatovala,
že hoci zákon výslovne neustanovuje povinnosť orgánov konajúcim vo veciach služobného pomeru
povinnosť oboznámiť účastníkov konania s vykonaným dokazovaním, je na druhej strane nemožné
priradiť konaniu, ktorého účastník nemá možnosť sa vyjadriť k vykonanému dokazovaniu, znak čo i len
elementárnej spravodlivosti.

Vytýkanie pochybenie prvostupňového orgánu a žalovaného nadväzuje na pochybenie vyplývajúce z
rozporu postupu týchto orgánov s ustanoveniami § 33 ods.1 a § 35 zákona. So zreteľom na ustanovenie
§ 35 ods.9 zákona je nepochybné, že prevedenie na inú funkciu sa vykonáva dvojstupňovo, a to
odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie. Je

teda nepochybné, že odvolanie žalobkyne z funkcie a jej ustanovenie do funkcie, ktoré je predmetom
rozhodnutia napadnutého touto žalobou, je jeden celok, a preto nemožno nehodnotiť a neskúmať
zákonnosť aj rozhodnutia krajskej riaditeľky PZ v G. o odvolaní žalobkyne, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu o ustanovení do funkcie. Ustanovenia § 31 ods.1 zákona vyplýva, že policajt sa ustanoví,
alebo vymenuje do voľnej funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak

tento zákon neustanovuje inak. Do funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa
policajt ustanoví alebo vymenuje, ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak.
Stanovené kvalifikačné predpoklady na funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení do funkcie v stálej
štátnej službe. Pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej
praxe, závery služobného hodnotenia a zdravotný stav policajta.

Už vo svojom odvolaní žalobkyňa poukázala na to, že spĺňala zákonom stanovené kritériá na to,
aby bola zaradená na miesto vyšetrovateľky na Okresnom riaditeľstve PZ v G.. Zistenie skutkového
stavu vykonané žalovaným, ku ktorým sa žalobkyňa z vyššie uvedených dôvodov nemohla vyjadriť,
nezodpovedá skutočnosti. Žalobkyňa má konkrétne vedomosti o tom, že na Okresnom riaditeľstve

PZ v G. boli v čase jej ustanovenia do funkcie staršej referentky poverenej príslušníčky zastávané
funkcie policajtmi, ktoré nespĺňali kvalifikačné predpoklady, ktoré pre tú - ktorú funkciu zákon ustanovuje.
Postupom správnych orgánov jej však bola zmarená možnosť navrhovať na podporu svojich tvrdení
dôkazy.

Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že z ustanovenia § 34 ods.1 zákona vyplýva, že policajta za
vyšetrovateľa určuje minister. Určenie za vyšetrovateľa nie je v ustanovení ani vymenovaním do funkcie.
Určenie za vyšetrovateľa má v zákone osobitný režim a nie je možné, aby iný nadriadený okrem ministra
mohol toto určenie zmeniť. Takéto oprávnenie nevyplýva ani riaditeľke krajského riaditeľstva PZ, ktorá
mohla žalobkyňu odvolať z funkcie, nemohla však zrušiť jej určenie za vyšetrovateľku ministrom vnútra

SR.

Žalobkyňa bola určená za vyšetrovateľku Personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 124 zo dňa
15.04.2009 od 01.05.2009. Iné rozhodnutie, ktoré by jej určenie za vyšetrovateľku zmenilo, alebo zrušilo,minister vnútra SR nevydal a nemožno nájsť v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ani prvostupňového
správneho orgánu akúkoľvek úvahu o tom, z akého dôvodu dospel žalovaný k inému názoru. Podľa
názoru žalobkyne napriek organizačnej zmene, ktorou sa mala zrušiť jej doterajšia funkcia, nemohlo

sa zmeniť jej určenie za vyšetrovateľku. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 5 zákona,
ktoré definuje systemizáciu v štátnej službe, ktorá podľa odseku 1 tohto zákonného ustanovenia
obsahuje počet miest policajtov v služobných úradoch a objem finančných prostriedkov na služobné
príjmy policajtov v štátnej službe. Podkladom návrhu systemizácie je schválená organizačná štruktúra
služobných úradov, ktorú predkladá pred schvaľovaním štátneho rozpočtu Ministerstvo vnútra SR

a Ministerstvo financií SR. Podľa odseku 3 tohto zákonného ustanovenia systemizáciu na každý
rozpočtový rok schvaľuje vláda SR pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok.
Úprava systemizácie sa vykoná na základe schváleného zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok.
V priebehu roka úpravu systemizácie môže vykonať vláda, alebo na základe jej splnomocnenia minister
financií SR.

Z Personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 17 zo dňa 27.01.2012 nevyplýva, že by tento personálny
rozkaz vychádzal zo schválenej systemizácie a schválenej organizačnej štruktúry služobných úradov
podľa § 5 ods.2 zákona. Tento personálny rozkaz sa odvoláva na cieľ - kvalitnejší a efektívnejší výkon
služby, a neodvodzuje svoje vydanie zo schválenej organizačnej štruktúry služobných úradov. Navyše,
z tohto personálneho rozkazu nevyplýva, že by bol prerokovaný s príslušným odborovým orgánom ako

to vyplýva z ustanovenia § 225 ods.2 zákona, a preto sa nemožno domnievať, že by tento personálny
rozkaz bol zákonným a z uvedeného dôvodu nie je možné považovať ani rozhodnutie urobené na
základe organizačnej zmeny vykonanej týmto personálnym rozkazom ministra vnútra SR za zákonné.
Z týchto dôvodov žalobkyňa navrhovala, aby súd z dôvodov uvedených v § 250j ods.2 písm.a), c), d) a
e) napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby bola

žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni všetky trovy tohto konania.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

K žalobnej námietke žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože

neobsahuje formálne náležitosti, a to uvedené v § 241 ods.1 zákona, a to že vo výroku rozhodnutia
žalovaného nie je uvedené kto rozhodnutie vydal, žalovaný uviedol, že podľa § 266 ods.2 zákona
rozhodnutie oznamuje vyhlásením policajtovi ústne oprávnený orgán. K rozhodnutiu o prijatí do
služobnéhopomeruonáhradeškody,oprepustení,rozhodnutieodvolacíchorgánovarozhodnutiapodľa
§ 245 a § 246 sa oznamujú doručením ich odpisu.

Podľa § 60 doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte, alebo kdekoľvek
bude zastihnutý, ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú
známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „Do vlastných rúk“. Z toho
vyplýva, že rozhodnutia sa primárne vyhlasujú ústne a následne sa obsah tohto rozhodnutia doručí

policajtovi v odpise. Zákon nedefinuje pojem odpis. Žalovaný má za to, že odpis rozhodnutia zachytáva
na papieri samotné rozhodnutie odvolacieho orgánu, ku ktorému dospel podľa § 243 ods.2 zákona,
odvolací orgán rozhodol po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, a to tak, že odvolanie
žalobkyne zamietol a napadnutý personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ č. 55/2012
potvrdil. Toto rozhodnutie musel žalobkyni oznámiť, a to postupom podľa § 266 ods.3, teda doručením

odpisu.Žalovanýkonštatoval,žeanipriústnomvyhlásenírozhodnutiažalobkynibytiežnebolovtedajšou
riaditeľkou Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach vyhlásené rozhodnutie v takom znení, že by uviedla
svoje meno, hodnosť, funkčné zaradenie a takéto znenie nebolo potrebné ani v samotnom odpise
rozhodnutia, ktoré sa oznamovalo žalobkyni. Samotný zákon rozlišuje pojem „rozhodnutie“ a „odpis
rozhodnutia“. Pretože sa rozhodnutia oznamujú vyhlásením policajtovi ústne, ale ak to nie je možné

doručením, je zrejmé, že rozhodnutie odvolacieho orgánu sa muselo zhmotniť do odpisu v súlade s §
266 ods.3 zákona.

K námietke žalobkyne, že napadnutými rozhodnutia došlo k porušeniu ustanovenia § 33 ods.1 zákona,
z ktorého vyplýva, že policajt môže byť ustanovený počas trvania služobného pomeru príslušníka

Policajného zboru len do jednej funkcie súčasne, žalovaný uviedol, že v tomto konkrétnom prípade bola
táto požiadavka splnená, pretože žalobkyňa nikdy nebola ustanovená súčasne na dvoch pozíciách -
funkciách (starší referent, poverený policajt a vyšetrovateľ), nakoľko od prvého okamihu dňa 01.02.2012
bol vykonaný Personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 17 zo dňa 27.01.2012, ktorým okrem inéhobola aj funkcia žalobkyne (vyšetrovateľ) zrušená. Personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 17 zo
dňa 27.01.2012 bolo celé 4. oddelenie ekonomickej kriminality, odboru kriminálnej polície Okresného
riaditeľstva PZ v G. zrušené a funkcia žalobkyne tiež. Pretože spomínaným personálnym rozkazom

ministra vnútra od prvého okamihu dňa 01.02.2012 zanikla funkcia žalobkyne, Personálny rozkaz
riaditeľky krajského riaditeľstva PZ č. 76/2012 nemohol mať voči žalobkyni dňa 01.02.2012 konštitutívne
účinky, ale už iba deklaratórne. Tento záver logicky plynie aj z citácie rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR 1Sžo/264/2009 zo dňa 05.04.2011, na ktorý sa žalobkyňa v žalobe odvoláva a v ktorom sa uvádza
„príslušník musí byť každý jeden deň trvania jeho služobného pomeru zaradený k existujúcej funkcii“.

Personálnym rozkazom riaditeľky krajského riaditeľstva PZ č. 76/2012 už nemohla byť žalobkyňa
odvolaná z neexistujúcej funkcie.

Žalovaný na ozrejmenie situácie ďalej konštatoval, že ak by dňa 01.02.2012 nebol vôbec žalobkyni
vyhlásený Personálny rozkaz riaditeľky krajského riaditeľstva PZ č. 76/2012, alebo by ani nebol vydaný,
vzhľadom na skutočnosť, že pôvodná funkcia žalobkyne bola zrušená, musel by žalobkyňu príslušný

nadriadený ustanoviť do funkcie alebo zaradiť do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov (§
43 ods.1 písm.b) zákona). Dňa 01.02.2012 už nebolo možné žalobkyňu odvolať z funkcie, a to z
jediného dôvodu, že pôvodná funkcia žalobkyne neexistovala. Dňa 01.02.2012 mal príslušný nadriadený
už len tieto možnosti: ustanovenie žalobkyne do funkcie, alebo zaradenie do zálohy pre prechodne
nezaradených policajtov. Žalobkyňu nebolo možné zaradiť do zálohy pre prechodne nezaradených

policajtov,pretožebolavštátnejslužbevoľnáfunkcia.Ztohodôvodupristúpilpríslušnýnadriadenýpodľa
§ 33 ods.1 zákona po súhlase žalobkyne k jej ustanoveniu do funkcie starší referent poverený policajt
Obvodného oddelenia PZ G. - M., odboru poriadkovej polície, Okresného riaditeľstva PZ v G.. Žalobkyňa
bola do tejto funkcie ustanovená Personálnym rozkazom riaditeľa okresného riaditeľstva PZ č. 55/2012,
ktorý bol žalobkyni vyhlásený dňa 01.02.2012.

Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa nevytýka vady tohto personálneho rozkazu ako takého, ale v
žalobe namieta konanie, ktoré predchádzalo vydaniu tohto personálneho rozkazu, keď v žalobe uviedla,
že nemohla využiť svoje právo navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení spočívajúcich v tom,
že funkcia, ktorú dovtedy zastávala, je v služobnom úrade Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, k

dispozícii. Žalovaný konštatoval, že z ustanovení § 35 ods.1 písm.a) a § 33 ods.1 zákona vyplýva, že
policajt sa prevedie na inú funkciu, ak nemôže ďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku
organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia, pričom nemusí ísť o identickú funkciu, ale o
takú, ktorá pri ustanovení tohto policajta do tejto funkcie musí byť voľná. Toto vyplýva aj z rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/264/2009.

Žalovaný ďalej uviedol, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia riaditeľ okresného riaditeľstva
PZ ako príslušný nadriadený pri vydaní Personálneho rozkazu č. 55/2012 disponoval týmito faktami:
Personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 17 zo dňa 27.01.2012 bolo celé 4. oddelenie ekonomickej
kriminality OR PZ v G. zrušené a funkcia žalobkyne tiež, vykonanou organizačnou zmenou došlo k

zrušeniu funkcie žalobkyne a vytvoreniu novej funkcie na obvodnom oddelení PZ, žalobkyňu už nebolo
možné odvolať z už neexistujúcej funkcie, bolo potrebné ju zaradiť do inej funkcie, mal k dispozícii
vyjadrenie žalobkyne zo dňa 31.01.2012 a voľné funkcie boli na Okresnom riaditeľstve PZ v G.. Z
uvedeného vyplýva, že postup podľa § 233 ods.1 zákona bol zachovaný. Ďalej žalovaný konštatoval,
že žalobkyňa bola prevedená na inú funkciu podľa § 35 ods.1 písm.a), pri ktorej sa podmienka súhlasu

nevzťahuje. Nie je preto správne tvrdenie žalobkyne, že bola prevedená podľa § 35 ods.7, pretože v
tomto prípade sa prevedenie vykonáva vo všetkých ostatných prípadoch, ktoré nie sú uvedené v odseku
1 písm.a) - j). Ustanovenie § 35 ods.7 nie je procesným ustanovením ako sa mylne domnieva žalobkyňa,
procesným ustanovením k prevedeniu podľa § 35 ods.1 alebo k prevedeniu podľa § 35 ods.7 zákona
je ustanovenie § 35 ods.9 zákona, podľa ktorého preloženie alebo prevedenie na inú funkciu sa vykoná

odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením do inej funkcie podľa § 33 zákona.

K námietke žalobkyne, že dňa 31.01.2012 keď došlo k pohovoru na chodbe obytného domu v mieste
jej bydliska, jej nebolo ešte oznámené rozhodnutie - Personálny rozkaz riaditeľky krajského riaditeľstva
PZ č. 76 zo dňa 31.01.2012, a preto ešte nebola prevedená na Okresné riaditeľstvo PZ v G. a

odvolaná z funkcie vyšetrovateľky, pričom konštatovala, že pohovor vykonali príslušníci PZ poverení
riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ v G., a preto ani ju nemohli oboznamovať s konaním, ktoré
viedla riaditeľka krajského riaditeľstva PZ, žalovaný uviedol, že pôvodné funkčné zaradenie žalobkyne -
vyšetrovateľ 4. oddelenia ekonomickej kriminality, odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZv G. a tiež funkcia ponúknutá žalobkyni v rámci pohovoru - starší referent poverený policajt Obvodného
oddelenia PZ G. - M., odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v G., je v ustanovovacej
pôsobnosti riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v G.. Predmetom pohovoru nebolo odvolanie žalobkyne

z funkcie a jej prevedenie, ale oznámenie žalobkyni že v dôsledku organizačných zmien vykonaných
Personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 17 zo dňa 27.01.2012 s účinnosťou od 01.02.2012 sa
zrušuje doterajšia funkcia žalobkyne a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti, pričom jej bolo
ponúknuté zaradenie na funkciu referent poverený policajt Obvodného oddelenia PZ G. - M., odboru
poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v G.. V rámci pohovoru bolo zároveň navrhnuté ponechať

jej osobný príplatok v nezmenenej výške. Predmetom pohovoru nemohlo byť odvolanie žalobkyne
a jej prevedenie z toho dôvodu, že personálny rozkaz, ktorým sa odvolanie a prevedenie policajta
vykonáva, sa vypracováva až po vyjadrení policajta k ponúkanému zaradeniu. Mohlo byť totiž dôjsť k
situácii, že policajt ponúkané miesto odmietne a môže mu byť ponúknuté iné voľné miesto, a to aj v
pôsobnostiinéhookresnéhoriaditeľstvaPZ,prípadneinéhoútvaruvrámciPolicajnéhozboru.Vyjadrenie
policajta, resp. neakceptovanie žiadnej ponuky je potrebné pre určenie útvaru, na ktorý sa policajt

prevedie a určenie nadriadeného príslušného na jeho ustanovenie do funkcie. Získanie vyjadrenia
policajta k ponúkanému služobnému zaradeniu, v prípade odmietnutia, slúži aj k možnosti ponúknuť túto
funkciu ďalším policajtom, ktorých sa organizačné zmeny dotýkajú. Túto námietku žalobkyne ohľadne
príslušnosti policajtov vykonať pohovor a i námietkach predmetu pohovoru nemá podľa žalovaného
reálne a logické opodstatnenie. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 247a zákona, podľa ktorého

sa na konanie podľa tohto zákona nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu
rozhodnutia. Zákon má špeciálnu úpravu v konaní vo veciach služobného pomeru upravenú prevažne
v 12. časti, a táto vyplýva zo špecifík, ktoré sú spoločné pre ozbrojené bezpečnostné zbory, ozbrojené
sily, ozbrojené zbory, ktoré sú vojensky organizované. V takýchto prípadoch je často nutné riešiť situácie
promptne a vydaniu rozkazu, či už písomného alebo ústneho, nemôže predchádzať správne konanie

podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, prípadne nie je možné aplikovať zásady správneho
konania,aniekedyniejemožnéaplikovaťaniosobitnúúpravuuvedenúv12.častizákona,keďnapríklad
v zákonom vymedzených prípadoch je možné preveriť policajta aj bez jeho súhlasu na plnenie úloh
policajného zboru na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 6 mesiacov za obdobie 12 mesiacov, a to aj
na také činnosti, ktoré nevyplývajú z funkcie, do ktorej bol ustanovený alebo vymenovaný.

K námietke žalobkyne, že prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí neuviedol o akú organizačnú
zmenu ide, a hoci to čiastočne napravil žalovaný, žalobkyňa bola ukrátená na svojich právach, lebo sa
nemohla vyjadriť k hodnoteniu dôvodu jej prevedenia na inú funkciu, žalovaný uviedol, že žalobkyňa
bola oboznámená pri pohovore vykonanom dňa 31.01.2012 o organizačných zmenách, ktoré majú byť

vykonané na základe Personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 17 zo dňa 27.01.2012. Dôkazom
toho je samotný záznam z vykonaného pohovoru, ktorý žalobkyňa podpísala. Mala teda vedomosť o
organizačných zmenách a využila svoje práva účastníka konania tak, že s ponúkanou možnosťou -
poverený policajt na OO PZ M. - OPP OR PZ v G. starší referent súhlasila. V tejto súvislosti konštatuje,
že ak by žalobkyňa uviedla iné, podľa jej názoru vhodnejšie miesta - funkcie, príslušný nadriadený by

sám z hľadiska potrieb a požiadaviek rozhodol o ustanovení žalobkyne do funkcie. V tejto súvislosti
opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/265/2009, z ktorého vyplýva výklad
ustanovenia § 33 ods.1 zákona v tom zmysle, že hovorí o ustanovení do „voľnej funkcie“ a nie do
primeranej, resp. adekvátnej funkcie. Ďalej súd konštatoval, že služobný pomer bol u príslušníkov
policajného zboru vzniká mocenským aktom služobného orgánu a po celú dobu svojho trvania sa

výrazne odlišuje od pracovného pomeru, ktorý je typickým pomerom súkromno - právnym, kde už
účastníci majú rovnaké postavenie. Právna povaha služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru,
ktorý je pomerom štátno-zamestnaneckým, odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho
nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na
jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromno - právneho pomeru,

ale o špecifickom štátno-zamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu
kódexu. V rozsudku sa ďalej konštatuje, že aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej
praxe formuloval, že je v pôsobnosti článku 6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv sú
vylúčené spory zamestnancov štátu, ktorých pracovná náplň pozostáva zo špecifických činností verejnej
správy v miere, v akej táto správa koná ako držiteľka verejnej moci, preverená ochranou všeobecných

záujmov štátu alebo orgánov verejnej moci.

K námietke žalobkyne, že iba minister mohol zmeniť jej určenie za vyšetrovateľa, žalovaný uviedol,
že tento jej právny názor je nesprávny, pretože určenie policajta za vyšetrovateľa podľa § 34 ods.2zákona nie je funkčným zaradením, teda obsadenie konkrétnej funkcie, ale je otázkou osvedčenia
odbornej spôsobilosti samostatne vykonávať úkony trestného konania, ktoré policajt ako vyšetrovateľ
čakateľ získal splnením zákonom stanovených podmienok, a to získanie vysokoškolského vzdelania

druhého stupňa a úspešné vykonanie záverečnej vyšetrovateľskej skúšky. Odvolaním žalobkyne z
funkcie vyšetrovateľa a jej prevedením na inú funkciu nedošlo ku zrušeniu jej určenia za vyšetrovateľa, a
toajzdôvodu,žezákonzrušenieurčeniazavyšetrovateľaanineupravujeanepriznávatútokompetenciu
žiadnemu nadriadenému, a to ani ministrovi vnútra. Minister vnútra podľa § 34 zákona nemá možnosť
zmeniť určenie policajtov a vyšetrovateľa a z toho je zrejmé, že určenie za vyšetrovateľa je dosiahnutie

požadovanej úrovne kvalifikácie potrebnej na výkon funkcie vyšetrovateľa.

Súd v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 a nasl.) preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutia v medziach žaloby, oboznámil sa s administratívnym spisom a so súhlasom účastníkov
konania podľa § 250f ods.2 O.s.p. vo veci rozhodol vyhlásením rozsudku dňa 06.12.2012.

Personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v G. č. 55 z 31.01.2012 bola žalobkyňa v
stálejštátnejslužbe-prevedenejPersonálnymrozkazomriaditeľkyKrajskéhoriaditeľstvaPZvKošiciach
č. 76/2012 na Okresné riaditeľstvo PZ v G., služobného úradu Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach
ustanovená podľa § 33 ods.1 zákona dňom 01.02.2012 do funkcie starší referent poverený policajt
(15538) Obvodného oddelenia PZ G. - M., odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v G.Š.,

služobného úradu Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach. V odôvodnení sa konštatuje, že žalobkyňa bola
dňom 01.02.2012 prevedená na inú funkciu podľa § 35 ods.1 písm.a) zákona a ustanovuje sa do voľnej
funkcie, pre ktorú spĺňa kvalifikačné predpoklady. Tento personálny rozkaz žalobkyňa vzala na vedomie
dňa 01.02.2012. V zákonnej lehote podala proti nemu odvolanie, v ktorom uviedla, že personálny
rozkaz odporuje zásadám stanov, v zákone je zavádzajúci a klamlivý a odporuje dobrým mravom a

je v rozpore s kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa pre príslušníkov PZ na rok 2012. Konštatovala,
že má úroveň vzdelania na zastávanú funkciu, spĺňa kvalifikačné predpoklady a je spôsobilá naďalej
vykonávať funkciu vyšetrovateľa, počas ktorej dosahovala dobré pracovné výsledky a mala dobré
služobné hodnotenie. Zvyšuje si kvalifikáciu na štúdiom na Akadémii Policajného zboru v Bratislave.
Uviedla, že celé konanie považuje za diskriminačné voči jej osobe, pretože policajt má právo na kariérny

postup a keď bolo zrušené 4. OEK, boli voľné miesta s rovnakou náplňou činnosti, ktoré jej nadriadený
neponúkol, ale na tieto miesta boli ustanovení čakatelia, ktorí nespĺňali kvalifikačné predpoklady. Ďalej
poukázala, že súhlas na prevedenie bol od nej získaný nátlakom a vyhrážkami, pričom komisia tento
súhlas od nej vymámila pri osobnej návšteve počas práceneschopnosti, pričom v dôsledku teplôt a
užívania liekov mala zníženú schopnosť sústrediť sa na predkladané návrhy a závažné skutočnosti,

a racionálne sa rozhodovať. Z týchto dôvodov má za to, že tento úkon je nezákonný a v jej prípade
k prevedeniu došlo bez zákonného súhlasu a zákonnej podpory, čo odporuje zákonu. Uviedla, že
jej boli zatajené voľné miesta a neskôr sa dozvedela, že na voľné miesta funkcie vyšetrovateľ boli
ustanovení čakatelia. Tiež poukázala na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa pre príslušníkov PZ na
rok 2012, v ktorej sa Ministerstvo vnútra SR zaväzuje, že policajt sa pri prevedení ustanoví do funkcie

s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie a nadobudnuté praktické skúsenosti na funkcie, z ktorej je
prevádzaný. Konštatovala, že bol dehonestujúci spôsob, akým jej bolo prevedenie oznámené a nemala
anidostatokčasunájsťsivhodnémiesto.Komisioujejbolopovedané,žeaknezoberieponúkanémiesto,
dajú ju do hliadky na ulicu alebo za referenta ÚOZ.

Žalovaný rozhodnutím z 29.03.2012 č. KRPZ-KE-VO-143-007/2012 odvolanie zamietol a napadnuté
rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že Personálnym rozkazom
ministra vnútra SR č. 17/2012 zo dňa 27.01.2012 vydaným na zabezpečenie kvalitnejšieho a
efektívnejšieho výkonu služby na sekciách a útvaroch Ministerstva vnútra SR a Policajného zboru, boli
dňom 01.02.2012 vykonané organizačné a systemizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov, okrem

iných útvarov aj v rámci útvarov v pôsobnosti Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach. Týmto rozkazom
bolo zrušené 4. oddelenie ekonomickej kriminality, odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ
v G., pričom konkrétne miesto, na ktoré bola žalobkyňa zaradená, bolo presystemizované na Obvodné
oddelenie PZ G. - R., odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v G. na funkciu referent s
územnou a objektovou zodpovednosťou. Z uvedeného je zrejmé, že išlo o organizačnú zmenu, v rámci

ktorej sa zrušila doterajšia funkcia žalobkyne a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti. Keďže
rozkazom ministra vnútra došlo k zrušeniu doterajšej funkcie žalobkyne, jej prevedenie bolo vykonané v
súlade s ustanovením § 35 ods.1 písm.a) zákona. Zároveň bola žalobkyňa odvolaná z doterajšej funkcie
podľa § 35 ods.9 zákona.K vykonanému pohovoru dňa 31.01.2012 žalovaný uviedol, že zo záznamu je zrejmé, že pohovor bol
vykonaný zástupcom riaditeľa odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v G. O.. L.. A. V.O.

so zameraním na možnosti riešenia ďalšieho služobného zaradenia žalobkyne z dôvodu zrušenia jej
doterajšej funkcie. Pri pohovore jej bolo v súlade s potrebami služby ponúknuté zaradenie, a to starší
referent - poverený policajt Obvodného oddelenia PZ G. - M., v rámci ktorého sa odvolateľka písomne
vyjadrila, že súhlasí so zaradením na ponúknuté miesto, čo potvrdila svojím podpisom. V odvolacom
konaníbolovzáujmeobjektívnehoposúdeniazabezpečenépísomnéstanoviskokpriebehuvykonaného

pohovoru so žalobkyňou, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že po príchode do miesta bydliska k
žalobkyni, ktorá bola v tom čase práceneschopná, jej bola položená otázka, ako sa má a cíti, pričom
žalobkyňa uviedla, že sa má dobre. Pretože ich žalobkyňa nepozvala do bytu, na chodbe pred dverami
bytu jej bolo oznámené, že ministrom vnútra SR bol vydaný vyššie spomínaný rozkaz, ktorým dochádza
k organizačným zmenám na odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v G. a že dňom
31.01.2012 sa ruší jej miesto vyšetrovateľa. Na základe jej doterajšej praxe bolo žalobkyni ponúknuté

voľné miesto staršieho referenta - povereného policajta Obvodného oddelenia PZ G. - M., poprípade
ak o toto miesto nemá záujem, jej boli ponúknuté voľné miesta referentov s územnou a objektovou
zodpovednosťou a referentov v rámci jednotlivých obvodných oddelení PZ v pôsobnosti Okresného
riaditeľstva PZ v G.. Tiež jej bolo oznámené, že sa má možnosť rozhodnúť aj pre iné voľné miesta v rámci
Policajného zboru, je však povinná to oznámiť nadriadenému s ustanovujúcou pôsobnosťou, ktorý ju do

funkciedňom01.02.2012ustanoví.Žalobkyňasakomisieopýtala,čisaotýchtoorganizačnýchzmenách
nedozvedeli skôr a bolo jej odpovedané, že nie. Po vzájomnej dohode jej bol poskytnutý potrebný čas na
rozmyslenie a opätovne bola poučená o možnostiach a zákonných náležitostiach plynúcich pre nich v
súvislosti s organizačnými zmenami. Žalobkyňa po tomto zatvorila dvere a asi po pol hodine ich otvorila
a dala komisii podpísané listinné materiály k vykonanému pohovoru.

V rámci odvolacieho konania bol tiež preverený aj stav voľných tabuľkových miest na Okresnom
riaditeľstve PZ v G. k 31.01.2012, pričom k tomuto dátumu boli voľné funkcie, a to starší referent
- poverený policajt OO PZ, referent ÚOZ, referent OO PZ, starší referent OBCP, referent OVS,
vedúci 3. OVK, vyšetrovateľ 4. OVK, referent 4. OVK, starší referent 1. OEK, referent 3. OEK, starší

referent 4. OEK a zástupca riaditeľa okresného riaditeľstva pre výkon služby. Bolo aj voľné miesto
funkcie vyšetrovateľ 4. oddelenia všeobecnej kriminality, odboru kriminálnej polície OR PZ v G., ale
už dňom 20.01.2012 bol vyhlásený Personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v G. č.
19/2012 zo dňa 18.01.2012 A.. L.. F. G., vtedy zaradenému do funkcie starší referent - poverený
policajt Obvodného oddelenia PZ G. - R., odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v G.

o ustanovení do funkcie vyšetrovateľ 4. oddelenia všeobecnej kriminality, odboru kriminálnej polície
Okresného riaditeľstva PZ v G.. V čase pohovoru bolo teda zrejmé, že toto tabuľkové miesto nebude
od 01.02.2012 voľné. Žalovaný ďalej konštatoval, že rozkaz ministra vnútra, ktorým boli organizačné
zmeny vykonané zo dňa 27.01.2012, bol obdržaný dňa 30.01.2012 s účinnosťou od 01.02.2012, z čoho
vyplýva, že na vykonanie zmien a súvisiacich úkonov bol veľmi krátky časový priestor. Pokiaľ žalobkyňa

poukazovalavodvolanínakolektívnuzmluvuvyššiehostupňaprepríslušníkovPZnarok2012,žalovaný
uviedol, že zmluvné dojednanie, na ktoré žalobkyňa poukazovala, sa vzťahuje výlučne na prevedenie
alebo preloženie podľa § 35 ods.2, preto táto odvolacia námietka nemá opodstatnenie. Žalovaný po
preskúmaní prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a
doplnení konania považuje rozhodnutie za zákonné.

Podľa § 33 ods.1 zákona policajt sa ustanoví alebo vymenuje do voľnej funkcie ak spĺňa požadované
kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Pre funkcie, na ktorú sa
vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví, alebo vymenuje, ak spĺňa túto spôsobilosť
a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady na funkciu nemožno

odpustiť pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie v stálej štátnej službe. Pri ustanovení alebo
vymenovaní do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, závery služobného hodnotenia
a na zdravotný stav policajta.

Podľa § 33 ods.2 zákona policajta ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený.

Podľa § 35 ods.1 písm.a) zákona policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom
mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonuštátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu,
pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia.

Organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia
policajta a nevytvorila sa nová funkcia, alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová
funkcia s inou náplňou činnosti, alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia
s novou náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej služby (§ 35 ods.3 zákona).

Policajt v stálej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu
z dôvodov podľa odseku 1 (§ 35 ods.5 zákona).

Prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej
funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie podľa § 33 (§ 35 ods.9 zákona).

Podľa § 233 ods.1 zákona oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a
úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.

Podľa § 237 ods.1, 2, 3, 4 zákona účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním
nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania. Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov, s

výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy. Oprávnený orgán môže povoliť nahliadnuť do
spisov aj iným osobám, ak preukážu právne dôvody svojej požiadavky. Oprávnený orgán zabezpečí,
aby sa nahliadnutím do spisu neporušilo štátne alebo služobné tajomstvo.

Podľa § 238 ods.1 zákona za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť

skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy (§ 238 ods.3 zákona).

Podľa § 241 ods.1 zákona rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo

skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení
rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, označenie policajta.
Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska funkcie toho, kto ho vydal,
opatrené otlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo
doručením.

Rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné (§ 241 ods.6 zákona).

Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok (§
241 ods.7 zákona).

Podľa § 242 ods.6 zákona podanie odvolania nemá odkladný účinok s výnimkou odvolania proti
rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia, o náhrade škody, proti služobnému hodnoteniu, ktorým
bol policajt hodnotený ako nespôsobilý vykonávať doterajšiu alebo akúkoľvek inú funkciu, lekárskej
komisie, ktorým bola policajtovi určená zdravotná klasifikácia.

Podľa § 244 ods.1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 250i ods.3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne

len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Námietku žalobkyne, že v rozhodnutí o odvolaní nie je uvedený orgán, ktorý rozhodnutie vydal, súd
nepovažuje za právne významnú, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Text

rozhodnutiajepísanývprvejosobejednotnéhočíslaapodpísanýsuvedenímhodnosti,mena,priezviska
a funkcie toho, kto rozhodnutie vydal. Je teda nepochybné, že o odvolaní rozhodoval orgán, ktorý
bol vecne príslušný na rozhodovanie o opravnom prostriedku žalobkyne v odvolacom konaní, a preto
neuvedenieorgánu,ktorýrozhodnutievydalvzáhlavítohtorozhodnutia,nespôsobujejehonezákonnosť.Personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 17 z 27.01.2012 bola dňom 01.02.2012 funkcia žalobkyne
(vyšetrovateľ 4. oddelenia ekonomickej kriminality, odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ

v G., služobného úradu KR PZ v Košiciach), ako aj celé 4. oddelenie ekonomickej kriminality, odboru
kriminálnej polície OR PZ v G. zrušené. Žalobkyňa namietala rozpor s ustanovením § 33 ods.1 zákona,
pretože Personálny rozkaz riaditeľky krajského riaditeľstva PZ č. 76 z 31.01.2012, ktorým bola odvolaná
z funkcie vyšetrovateľky dňom 31.01.2012 a dňom 01.02.2012 prevedená na okresné riaditeľstvo PZ,
jej bolo oznámené v ten istý deň, ako Personálny rozkaz riaditeľa okresného riaditeľstva PZ č. 55 z

31.01.2012, ktorým bola dňom 01.02.2012 ustanovená do funkcie starší referent - poverený policajt
ObvodnéhooddeleniaPZG.-M.,odboruporiadkovejpolícieOkresnéhoriaditeľstvaPZvG.,služobného
úradu Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach. Žalobkyňa tvrdila, že dňa 01.02.2012 teda bola zaradená
v dvoch funkciách (vyšetrovateľ a starší referent poverený policajt), čo zákon nepripúšťa.

Podľa názoru súdu toto tvrdenie žalobkyne nezodpovedá skutočnosti, pretože dňa 01.02.2012 funkcia,

ktorú do 31.01.2012 zastávala, bola dňom 01.02.2012 zrušená spolu s celým oddelením. Z ustanovenia
§ 33 ods.1 zákona vyplýva, že policajt sa ustanoví alebo vymenuje do voľnej funkcie, teda do funkcie,
ktorá existuje. Rovnako aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 05.04.2011 č.k. 1Sžo/264/2009
vyplýva, že príslušník musí byť každý jeden deň trvania jeho služobného pomeru zaradený v existujúcej
funkcii. Z uvedeného je zrejmé, že policajt sa podľa § 35 ods.1 písm.a) zákona prevedie na inú funkciu,

ktorá pri ustanovení tohto policajta do tejto inej funkcie podľa § 33 ods.1 zákona musí byť voľná.

K ďalšej námietke žalobkyne, že nemala možnosť dostatočne využiť svoje práva účastníčky konania
pri pohovore dňa 31.01.2012, ktorý sa uskutočnil na chodbe obytného domu v mieste jej bydliska, a
to predovšetkým že nemohla vzhľadom na okolnosti namietať existenciu voľných funkcií, ktoré boli k

dispozícii v služobnom úrade Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, ktorú dovtedy zastávala, pričom
pohovor bol uskutočnený skôr ako jej bolo oznámené rozhodnutie, a to Personálny rozkaz riaditeľky
Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach č. 76 zo dňa 31.01.2012 o odvolaní z funkcie vyšetrovateľky a
prevedení na okresné riaditeľstvo PZ, súd poukazuje na to, že predmetom pohovoru bolo oznámenie
žalobkyni, že v dôsledku organizačných zmien vykonaných Personálnym rozkazom ministra vnútra SR

č. 17/2012 s účinnosťou od 01.02.2012 sa zrušuje doterajšia funkcia žalobkyne a vytvorila sa nová
funkcia s inou náplňou činnosti, pričom jej bolo ponúknuté zaradenie na funkcie referent - poverený
policajt Obvodného oddelenia PZ G. - M., odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v
G.. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že predmetom pohovoru nemohlo byť odvolanie žalobkyne a
jej prevedenie aj z toho dôvodu, že personálny rozkaz, ktorým sa odvolanie a prevedenie policajta

vykonáva, sa vypracováva až po vyjadrení policajta k ponúkanému zaradeniu. Vyjadrenie policajta,
resp. neakceptovanie žiadnej ponuky je potrebné pre určenie útvaru, na ktorý sa policajt prevedie a
určenie nadriadeného na jeho ustanovenie do funkcie. Žalobkyňa teda bola oboznámená s dôvodom
jej odvolania z doterajšej funkcie, a prevedením do pôsobnosti Okresného riaditeľstva PZ v G., pričom
z vyjadrenia policajta, ktorý pohovor vykonával, vyplýva, že žalobkyni bol daný časový priestor na

rozhodnutie. Pokiaľ žalobkyňa namietala spôsob a miesto vykonania pohovoru, z obsahu spisu vyplýva,
že žalobkyňa bola v čase vykonávania pohovoru práceneschopná, zdržiavala sa v mieste svojho
bydliska a to, že sa pohovor uskutočnil na chodbe obytnému domu, bolo realizované na žiadosť
žalobkyne.

K námietke žalobkyne, že spĺňala zákonom stanovené kritériá na zaradenie na miesto vyšetrovateľky
na Okresnom riaditeľstve PZ v G., súd opätovne poukazuje na ustanovenie § 33 ods.1 zákona,
z ktorého vyplýva, že policajt sa ustanoví do voľnej funkcie za podmienky, že spĺňa požadované
kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento neustanovuje inak. Zo zákona teda nevyplýva
právo na ustanovenie do primeranej, prípadne adekvátnej funkcie, ani to, že za predpokladu splnenia

požadovaných kritérií je nárokovateľná adekvátna voľná funkcia. Vyplýva to aj z charakteru služobného
pomeru príslušníkov policajného zboru, ktorý je štátno-zamestnaneckým pomerom, pre ktoré je
okrem iného charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a
povinnostiach príslušníkov.

K námietke žalobkyne, že až v odvolacom konaní bolo v rozhodnutí uvedené, o akú organizačnú zmenu
ide, a preto nemohla uviesť svoje argumenty proti dôvodu jej prevedenia na inú funkciu, súd poukazuje
na ustanovenie § 243 ods.3 zákona, z ktorého vyplýva oprávnenie odvolacieho orgánu, v prípade ak
je to nevyhnutné, doplniť doterajšie konanie, alebo odstrániť zistené nedostatky. Odvolací orgán zistil,že na okresnom riaditeľstve PZ, kam bola žalobkyňa prevedená, nebolo ku dňu 01.02.2012 žiadne
voľné miesto vyšetrovateľa, pričom je potrebné uviesť, že zo zákona nevyplýva, aby žalobkyňa na
takéto miesto, eventuálne funkciu mala nárok. Žalovaný ako odvolací orgán teda postupoval v súlade

s citovaným ustanovením, keď doplnil dôvody rozhodnutia a v nevyhnutnom prípade vzhľadom na
odvolacie námietky žalobkyne doplnil dokazovanie.

K námietke žalobkyne, že z funkcie vyšetrovateľa ju mohol odvolať iba minister, teda ten kto ju do funkcie
určil, súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná, pretože z ustanovenia § 34 zákona vyplýva, že

určenie policajta za vyšetrovateľa je osvedčením odbornej spôsobilosti samostatne vykonávať úkony
trestného konania, ktoré policajt získal splnením stanovených podmienok, ktoré sú uvedené v odseku 2,
3, 4, 5, eventuálne 8 tohto ustanovenia. Odvolaním žalobkyne z funkcie vyšetrovateľa a jej prevedením
na inú funkciu, nedošlo k zrušeniu jej určenia za vyšetrovateľa podľa § 34 zákona.

Námietku žalobkyne, že z Personálneho rozkazu ministra vnútra č. 17 z 27.01.2012 nevyplýva, že by

vychádzal zo schválenej systemizácie a schválenej organizačnej štruktúry služobných úradov podľa § 5
ods.2 zákona, súd nepovažoval za opodstatnenú, pretože personálny rozkaz ministra nie je predmetom
súdneho preskúmavania. Rozhodnutie ministra o organizačnej zmene bolo pre žalovaného, ako aj
správny orgán prvého stupňa záväzné.

Zo zákona nevyplýva, že vopred neprerokovanie prevedenia a preloženia policajta v dôsledku
organizačných zmien s odborovým orgánom má za následok nezákonné rozhodnutie o prevedení a
preložení. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že dňa 31.01.2012 bol členom komisie, ktorá vykonala so
žalobkyňou pohovor aj zástupca Odborového zväzu Polície SR, z čoho vyplýva, že organizačná zmena
bola odborovým orgánom známa.

Z uvedených dôvodov súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí v medziach žaloby považoval
rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvého stupňa za súladné so zákonom, a preto žalobu podľa
§ 250j ods.1 O.s.p. zamietol.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p., podľa ktorého žalobkyňa nemá právo na
náhradu trov konania, pretože nebola v konaní úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.