Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2013

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/22/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200648
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:7012200648.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: npor. Ing. M. G., bytom B., G.,
právne zastúpená: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Krajské
riaditeľstvoPolicajnéhozboruvKošiciach,Kuzmányho8,Košice,opreskúmaniezákonnostirozhodnutia
žalovaného č. KRPZ-KE-VO-143-007/2012 zo dňa 29. marca 2012, konajúc o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/147/2012-64 zo dňa 06. decembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 6S/147/2012-64 zo dňa 06. decembra 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len O.s.p.) zamietol žalobu žalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
KRPZ-KE-VO-143-007/2012 zo dňa 29.03.2012, ktorým žalovaný potvrdil personálny rozkaz riaditeľa
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 55 zo dňa 31.01.2012. Týmto personálnym
rozkazom bola žalobkyňa dňom 01.02.2012 ustanovená do funkcie starší referent poverený policajt
(15538) Obvodného oddelenia PZ Košice - Juh, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstvo
Policajného zboru (ďalej len OR PZ) v Košiciach, služobného úradu Krajského riaditeľstva Policajného

zboru (ďalej len KR PZ) v Košiciach.

Krajský súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobkyňa bola oboznámená s dôvodom jej odvolania z
doterajšej funkcie a prevedením do pôsobnosti OR PZ v Košiciach, pričom z vyjadrenia policajta, ktorý
pohovor vykonával vyplýva, že žalobkyni bol daný časový priestor na rozhodnutie. Pokiaľ žalobkyňa
namietala spôsob a miesto vykonania pohovoru, z obsahu spisu vyplývalo, že žalobkyňa bola v čase

vykonávania pohovoru práceneschopná, zdržiavala sa v mieste svojho bydliska a to, že sa pohovor
uskutočnil na chodbe obytného domu, bolo realizované na žiadosť žalobkyne. Prvostupňový súd tiež
poukázal na ustanovenie § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a
Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z.z.), z ktorého vyplýva,
že policajt sa ustanoví do voľnej funkcie za podmienky, že spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady

na túto funkciu. Zo zákona teda nevyplýva právo na ustanovenie do primeranej, prípadne adekvátnej
funkcie, ani to, že za predpokladu splnenia požadovaných kritérií je nárokovateľná adekvátna voľná
funkcia. V súlade s § 243 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. má odvolací orgán oprávnenie doplniť doterajšie
konanie, prípadne môže odstrániť zistené nedostatky. Žalovaný ako odvolací orgán teda postupoval v
súlade so zákonom, keď doplnil dôvody rozhodnutia a v nevyhnutnom prípade, vzhľadom na odvolacie
námietky žalobkyne doplnil dokazovanie. Z ustanovenia § 34 zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že

určenie policajta za vyšetrovateľa je osvedčením odbornej spôsobilosti samostatne vykonávať úkony
trestného konania, ktoré policajt získal splnením stanovených podmienok. Odvolaním žalobkyne zfunkcie vyšetrovateľa a jej prevedením na inú funkciu nedošlo k zrušeniu jej určenia za vyšetrovateľa
podľa § 34 zákona č. 73/1998 Z.z.

II.

Protirozsudkukrajskéhosúdupodalažalobkyňavzákonnejlehoteodvolanieanavrhla,abyNajvyššísúd
Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové
rozhodnutie zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a prizná jej náhradu trov konania. Uviedla, že

súd nielen priamym odkazom na vyjadrenie žalovaného, ale aj v ostatných častiach svojho rozhodnutia
vychádza z vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe. Pričom žalobkyni, ani jej právnej zástupkyni nebolo
vyjadrenie žalovaného nikdy doručené. Súd má povinnosť doručiť podanie účastníka vo veci samej
inému účastníkovi. Opačný postup súdu je porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Žalobkyňa
ďalej uviedla, že súd prvého stupňa jej odňal možnosť konať pred súdom aj z toho dôvodu, že niektorými
z jej žalobných námietok sa vôbec nezaoberal. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamarozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávneho
právneho posúdenia veci.

Žalobkyňa okrem iného tiež uviedla, že bez ohľadu na zmeny v organizácii a systemizácii sa jej
štátnozamestnanecký pomer mohol zmeniť len odvolaním z funkcie, na ktorú bola zaradená a jej

ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie. Tiež poukázala na to, že jej nebola daná možnosť
využiť jej práva účastníčky konania pred vykonaním pohovoru v čase jej práceneschopnosti na chodbe v
obytnomdome,kdebýva.Vsúvislostisustanovenímdofunkciestaršejreferentkypoverenejpríslušníčky
uviedla, že až v odvolacom konaní, vedenom žalovaným, bol zisťovaný počet a štruktúra voľných miest,
ktoré boli na OR PZ v Košiciach k dispozícii, o ktorých, ako aj o ďalších sa dozvedela až z rozhodnutia

žalovaného a z rozsudku súdu prvého stupňa. Pri ustanovovaní policajta sa prihliada na dĺžku odbornej
praxe, závery služobného hodnotenia a zdravotný stav policajta, pričom do funkcie vyšetrovateľ na OR
PZ v Košiciach boli ustanovení aj vyšetrovatelia čakatelia, ktorí nemali v dobe jej vymenovania vykonanú
ani vyšetrovateľskú skúšku a ani ukončenú ročnú čakateľskú prax.

III.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny a žalovanému nie sú známe
žiadne vady konania pred súdom prvého stupňa, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok

krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobkyne
(§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu
prvého stupňa zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom.

V prvom rade vzhľadom na ustanovenie § 212 ods. 3 O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s §
246c ods. 1 veta prvá O.s.p. sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal odvolacou námietkou, ktorá
sa týkala postupu krajského súdu, ktorým malo podľa názoru žalobkyne prísť k odňatiu možnosti konať

pred súdom tým, že jej nedoručil vyjadrenie druhého účastníka k jej žalobe. Najvyšší súd Slovenskej
republiky túto námietku považoval za dôvodnú.

Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom zakladá porušenie
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“), a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej aj „Dohovor“), porovnaj napr. sp. zn. III. ÚS 156/06, sp. zn. III. ÚS 331/04, sp. zn. II. ÚS 174/04.Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené
relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou
zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46
ods. 1 ústavy, preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práv na súde, ale súdna
ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v

rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).

Koncept spravodlivého súdneho konania vnímaný v rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské
práva, ako aj v judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozri k tomu napr. sp. zn. II. ÚS 116/09,
sp. zn. III. ÚS 199/08, sp. zn. IV. ÚS 186/09) vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná

možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej
pozície - proti jej protistrane (pozri napr. Nideröst- Huber proti Švajčiarsku, 18. februára 1997, ods.
23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Okrem tejto požiadavky koncept spravodlivého súdneho
konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať
príležitosť, nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so

všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené (účastníkmi), alebo zabezpečené (súdom) s
cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri Nideröst-Huber, citované vyššie, Milatová
a ďalší proti Českej republike, č. 61811/00, ECHR 2005-V, Mareš proti Českej republike, č. 1414/03,
26.10.2006, Krčmář a ďalší proti Českej republike, č. 35376/97, 03.03.2000, Vokoun proti Českej
republike, rozsudok zo dňa 03.07.2008). Za súčasť práva na spravodlivý proces je treba preto považovať

právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov.

Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku zo dňa 27.04.2010 vo veci Hudáková a ďalší proti Slovenskej
republike uviedol, že „... význam požiadavky, aby bolo vyjadrenie zaslané všetkým účastníkom konania
spočíva v potrebe zabezpečenia, aby procesné strany mali vieru vo výkon spravodlivosti a aby im nebola

odopretá možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozsudok súdu.“ Nedoručenie
vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní
pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva
na spravodlivý proces.

Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žaloba podaná žalobkyňou na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. KRPZ-KE-VO-143/007/2012 zo dňa 29.03.2012 bola žalovanému doručená dňa
26.06.2012. Písomné vyjadrenie žalovaného bolo prvostupňovému súdu doručené dňa 25.07.2012.
Dňa 13.11.2012 dala predsedníčka senátu úpravu na oznámenie verejného vyhlásenia rozsudku, dňa
06.12.2012 bol aj rozsudok verejne vyhlásený. Krajský súd sa vyjadrením žalovaného k žalobe vo

svojom rozhodnutí zaoberal a toto uviedol aj do obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia. Keďže však
v danej veci vyjadrenie žalovaného k žalobe nebolo žalobkyni doručené, treba konštatovať, že v tejto
súvislosti nie je možné prvostupňové konania považovať za spravodlivé.

Preto najvyšší súd dospel k záveru, prihliadnuc i na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej

republiky,žedošlokporušeniuzákladnéhoprávažalobkynenasúdnuochranupodľačl.46ods.1Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (pozri nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 335/06), v dôsledku čoho bola žalobkyni odňatá
možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Procesná vada podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
je dôvodom, pre ktorý musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v
konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne.Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie (§ 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O.s.p.), a to bez toho,
aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou odvolania.

V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec v medziach podanej žaloby, dôsledne sa vysporiada so
všetkými námietkami žalobkyne, vrátane odvolacích námietok, znova o nej rozhodne a najmä doručí
všetky vyjadrenia vo veci samej druhej strane na vyjadrenie, vrátane vyjadrenia k žalobe a vyjadrenia
k odvolaniu.

Súčasne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí opätovne rozhodne o náhrade trov konania vrátane
trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Senát rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.