Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. máj 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2T/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616010074
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7616010074.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 12. mája 2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
J. Puškár, nar. X.X.XXXX v B. N. M., okres B. N. M., trvale bytom
B. N. M., ul. J. G. č. XXXX/XX, okres B. N. M., bez
zamestnania,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v dobe od júna 2010 doposiaľ, v B. N. M. a inde, ako otec mal. F. W., nar. XX.X.XXXX neprispieval
riadne a včas na jeho výživu, i keď mu táto povinnosť vyplýva z § 62 Zákona a rodine a podľa
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 11P 205/2007 zo dňa 21.6.2007, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 27.6.2007, bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 49,79 € (1500,- Sk) vždy

do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám V. S., nar. XX.X.XXXX matky dieťaťa, čím mu za uvedené obdobie
vznikol dlh na výživnom v sume 2 285,09 €, nakoľko dňa 31.3.2016 uhradil sumu 850,- Eur, dňa
15.4.2016 sumu 50,- Eur a dňa 25.4.2016 sumu 350,- Eur a tak konal hoci mal príjem z príležitostných
brigád, nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á ch a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138

písm. b) Tr. zákona a

z a t o m u u k l a d á

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia
slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi podal na tunajší súd obžalobu na obvineného J.
W. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že v dobe od 01. januára 2009 doposiaľ, v B. N. M. a inde, ako otec mal. F. W., nar. XX.X.XXXX
neprispieval riadne a včas na jeho výživu, i keď mu táto povinnosť vyplýva z § 62 Zákona a rodine a podľa
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 11P 205/2007 zo dňa 21.6.2007, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 27.6.2007, bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 49,79 €, vždy do 15. dňa

v mesiaci vopred k rukám V. S., nar. XX.X.XXXX matky dieťaťa, čím mu za uvedené obdobie vznikol
dlh na výživnom najmenej v sume 4.232,15 € a tak konal hoci mal príjem z príležitostných brigád, nie je
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi.

Obžalovaný J. W. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Uviedol, že svojej vyživovacej

povinnosti voči synovi si je vedomý a vie, že na výživu má prispievať necelých 50 €. Zo začiatku, keď
sa syn narodil, platil výživné šekom. Neskôr na to pozabudol, lebo riešil iné rodinné veci. Za obdobie od
januára 2009 doposiaľ dlh na výživnom do rúk oprávnenej resp. poštou neposlal, až teraz zaplatil 850
€. Návrh na zníženie výživného nedával, lebo to nepovažoval za potrebné.
S oprávnenou žili v spoločnej domácnosti približne od roku 2006 až do novembra 2014. Bývali u nej v

rodičovskom dome spoločne s jej matkou a otcom. Z obdobia od januára 2009 do novembra 2014 neboli
spolu asi počas doby jedného roka. Nešlo o súvislý rok, bolo to prerušované, napr. odišiel na dva alebo
na tri týždne a vrátil sa. Asi v tom období, keď spolu žili, bol v Nemecku a keď sa vrátil, išiel bývať na Mier
k jeho rodičom. Neskôr, nevie presne kedy, sa vrátil k oprávnenej a do novembra 2014 boli plynule celý
čas spolu. Kedy zo spoločnej domácnosti odišiel nevie. Dôvodom jeho odchodu bola opakovaná nevera

oprávnenej. Keď bývali spolu, náklady na bývanie neuhrádzal. Uhrádzala ich matka oprávnenej. Oni žili
z príjmu jeho a z príjmu oprávnenej. Hospodárenie nemali nijako zvlášť vyriešené, keď bolo potrebné
niečo kúpiť, kúpilo sa. Počas obdobia, čo žil s oprávnenou, na výživu syna prispieval. Oprávnenej síce
peniaze do ruky nedával, ale keď bol zamestnaný a mal peniaze, urobil nákup. Každý týždeň kupovali
veci, či už z jeho príjmu, alebo z príjmu oprávnenej. Do jej domácnosti napríklad kúpil nábytok, a to v

dobe keď pracoval v spoločnosti Energo Group. V súčasnosti žije u svojich rodičov, kde im prispieva na
domácnosť iba keď má príjem. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani auto.
Pokiaľ ide o styk so synom uviedol, že mal. F. nenavštevoval, nakoľko oprávnená si nepraje návštevy
syna u nich. Okrem jedného incidentu, keď bol syn s mamou oprávnenej na Mieri a oprávnená volala,
že si nepraje, aby syn navštívil jeho rodičov a aby sa vrátil, syna nenavštívil. K úprave styku súdom

žiadne kroky neurobil. Oprávnená mu ublížila, preto sa so synom nestretáva. Osobnou starostlivosťou
o syna v súčasnosti neprispieva. Má pre neho darčeky, ale sú u neho doma, lebo sa nemieni stretnúť
s oprávnenou, ani s nikým z jej rodiny.
Čo sa týka jeho zamestnaní, uviedol, že od roku 2009 ich z dôvodu vyššieho platového ohodnotenia
vystriedal viacero, ale nevie presne uviesť kedy a kde pracoval. Buď bol zamestnaný, alebo keď bol

nezamestnaný, bol evidovaný na úrade práce. Počas žalovaného obdobia nemal žiadne zdravotné
problémy, ktoré by mu bránili pracovať. Prácu si väčšinou našiel sám, nespomína si, že by mu bola
ponúknutá úradom práce.
Od roku 2009 robil elektromontéra v ENERGO-GROUP Košice (je vyučený ako elektrotechnik) a to po
dobu asi 2,5 roka. Dôvodom odchodu zo zamestnania bolo, že sa nepohodol s majstrom vo výrobe

a dostal výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny. Následne robil popri tom, ako bol evidovaný na
úrade práce, na dohodu šoféra taxislužby a to na polovičný úväzok. Počas evidencie na úrade práce
podporu v nezamestnanosti nepoberal. Raz si to skúšal vybaviť, ale chýbali mu mesiace, aj papiere
od zamestnávateľov. Nepoberal ani nepožiadal o dávku v hmotnej núdzi, lebo keď bol nezamestnaný,
privyrábal si fuškami. Fuškami sa živil okolo roku 2010. Potom väčšinou robil šoféra v taxislužbe ABC

taxi, alebo WBL taxi. Príjem z tohto zamestnania mal pohyblivý, čo záležalo od mesiaca, ale zarobil
400 € - 500 € mesačne. V ABC taxi pôsobil najdlhšie, robil tam asi aj dvakrát, ale nevie uviesť kedy
presne. Asi v roku 2010-2011 bol na necelý rok v Nemecku. Zo začiatku tam mal príjem, ale po čase
ho nechceli vyplácať, preto prišiel domov. Počas obdobia keď bol v zahraničí, výživné neposielal. Zdá
sa mu, že počas pobytu v Nemecku bol z úradu práce odhlásený a zaevidoval sa, keď sa vrátil na

Slovensko. Po príchode z Nemecka mal stále nejakú pracovnú činnosť, ale väčšinou to boli iba dohody,kedy mohol zarobiť okolo 300 €. Robil aj zatepľovanie v Bratislave a to pre spoločnosť EUROPA-TRADE.
Asi 2 mesiace pracoval cez spoločnosť EDYMAX v Embracu, ale nepamätná si rok kedy to bolo. Odišiel
pre nevyhovujúce platové ohodnotenie, čo bolo okolo 300 €. Odtiaľ v roku 2015 prestúpil do WBL taxi

(HER&MA), kde na dohodu pracoval asi trištvrte roka a kde mal príjem okolo 200 €, čo bolo taktiež
nedostačujúce.Odišiel,pretožedostalvýpoveďpreporušeniepracovnejdisciplínyzato,ženedodržiaval
požiadavky zamestnávateľa, lebo mal zabezpečené miesto v City taxi. Do City taxi nastúpil koncom
roka 2015. Tam prestal pracovať, keď mu dňa 23.1.2016 bolo odobraté vodičské oprávnenie z dôvodu
neplatenia výživného. Mal pracovať ako šofér, ale nemal žiadnu zmluvu. Tento rok tam chodí na záskoky

ako telefonista na výpomoc. Pracuje bez zmluvy a zarobí asi 150 € za mesiac. Na úrade práce sa teraz
nezaevidoval, lebo si chcel dať do poriadku papiere, aby nastúpil do taxislužby.
Ďalej uviedol, že v roku 2009 bral za účelom pomôcť jeho rodičom pôžičku v hodnote 500 €, ktorá
doposiaľ nie je splatená. Momentálne dlhuje asi 2 000 €, čo je vymáhané exekučne. Ešte má pôžičku
necelých 200 € v Providente, ktorú bral, pretože potreboval nejaké doklady ohľadne práce. Nie je
splatená, lebo nemám príjem. Denne vyfajčí asi 10 cigariet, na čo má peniaze od rodičov.

Svedkyňa V. S. - oprávnená, na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný jej pred žalovaným
obdobím,počastohoakopracovalvspoločnostiEnergo-Groupposielalnaúčetsumu60€.Prestalplatiť,
keď tam prestal pracovať, ale nevie kedy to bolo. S obžalovaným žili v roku 2009 v spoločnej domácnosti
u jej rodičov. Na domácnosť neprispieval žiadnou formou. Živila ho ona so svojimi rodičmi. Ešte si požičal

peniaze od nej aj jej matky. Nemal záujem pracovať. Vyjadril sa, že za 300 € robiť nebude. Náklady
na domácnosť a stravu platili jej rodičia. Oblečenie pre dieťa platila ona aj s rodičmi. V starostlivosti o
syna sa s obžalovaným nikdy nestriedali, bol stále len u nej. Keď potrebovala odísť, syn ostal doma s
jej rodičmi. Obžalovaný synovi na sviatky, či narodeniny a meniny nikdy nič nedoniesol. Všetko platila
ona. Doniesol mu akurát kolobežku, ktorú ukradol a tablet, ktorý potom predal. Kúpil si bicykel, ktorý mal

ostať synovi, ale nakoniec ho dal do záložne. Na deň detí jej volal, aby išli niečo kúpiť synovi, ale keď sa
spýtala, či má peniaze, povedal jej, že má ona. Keď žili spolu, nakupovali síce spoločne, ale z jej peňazí.
Je možné, že niekedy aj on zaplatil, ale nevie kedy ani v akej sume, lebo si neviedla žiaden prehľad.
Neboli to však nákupy v hodnote väčšej ako 30 €. Jej predstava bola taká, že jej obžalovaný mal dávať
peniaze, kupovať niečo synovi počas spoločnej domácnosti.

V čase keď spolu žili, robil taxikára. Pracoval aj na fuškách, kedy odišiel aj na dva týždne, ale nedoniesol
nič. Pamätá si, že bol aj v Nemecku, ale nevie v ktorom roku ani na ako dlho, možno 3-4 mesiace.
Predtým, než tam odišiel sa rozišli, lebo tam šiel s nejakou priateľkou. Keď sa vrátil, dali sa dokopy, ale
nevie, či spolu žili, alebo len tak boli spolu. Vtedy jej výživné neposielal. Keď sa vrátil, nedoniesol nič,
lebo vraj ich tam oklamali.

Keď bývali spolu, výživné od obžalovaného nepýtala, lebo nemal peniaze. Až keď sa rozišli, povedala
mu, aby začal platiť. Ako dlho žili v spoločnej domácnosti nevie. Boli obdobia, kedy sa rozišli a vrátil k
sebe, ale nevie presne kedy to bolo. Žili spolu prerušovane tak, že napr. boli spolu 5 mesiacov a potom
nežili spolu aj 3-4 mesiace. Obdobia kedy boli spolu a od seba nevie bližšie určiť. Jedno obdobie, asi 3
týždne išla bývať k nemu na Mier, ale nemalo to význam a vrátila sa. Dôvodom rozchodov bolo to, že

nepracoval, chodil po nociach von, bil ju, podvádzal ju a aj ona jeho. Definitívne sa rozišli pred dvoma
rokmi. Odkedy sú rozídení, nikdy nepriniesol synovi žiaden dar. Obžalovanému v stretávaní so synom
nebráni. Síce si to nepraje, ale on ani nemá záujem. Syn sa ho bojí, nechce s ním byť a aj keď ho stretnú,
obžalovaný dá dole hlavu a robí sa, že nevidí.

Svedkyni bola vzhľadom na rozpory vo výpovedi prečítaná časť z jej výpovede z prípravného konania,
kedy uviedla, že s J. Puškárom žila v spoločnej domácnosti od narodenia jej syna až do konca roku
2008. V roku 2008 sa rozišli, avšak až do roku 2013 boli obdobia, keď sa pokúšali k sebe vrátiť a v týchto
obdobiach žili v spoločnej domácnosti. Išlo o obdobia niekoľkých týždňov až mesiacov, pričom nakoniec
sa vždy rozišli, nakoľko J. W. sa riadne nestaral o nich ako o rodinu. Často striedal zamestnania, nikde

dlho nevydržal, neprispieval na domácnosť tak ako by mal. Od 1.1.2009 ona ani jej syn nie sú s J. W.
v žiadnom kontakte. Svedkyňa rozpor vysvetlila tým, že teraz si už presne nepamätá, ale je pravdou,
že boli obdobia, kedy sa s obžalovaným rozchádzali a schádzali spolu a zdá sa jej, že v januári 2009
ešte žili spolu v domácnosti.

Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že nie je pravdou, že mu všetko platila. Niekedy mu dala
peniaze na cigarety alebo doplatenie manka, ale nie všetko. Niekedy sa stalo, že mu nesedeli kilometre
a pohonné hmoty, preto mu dala peniaze, ale nestávalo sa to vždy. O syna sa staral aj osobne, napr.
niekedy svedkyňa končila v práci v piatok, prišla v nedeľu. Išlo o viac víkendov. Keď nemohol on, staralasa o F. mama oprávnenej. Chodil aj na rodičovské združenia. Kúpil napr. synovi korčule na ľad. Keď
mal čas, snažil sa mu venovať.

Svedkyňa N. S. - matka oprávnenej, na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný pracoval asi 1,5
roka ako elektrikár. Keď prestal pracovať, prestal prispievať aj na domácnosť. V domácnosti žili spolu
ona, jej manžel, dcéra, obžalovaný a ich syn. S dcérou žili prerušovane. V tom čase pracoval iba jej
manžel, ona bola na dôchodku. Dcéra zarobila, ale mala nízky príjem. Obžalovaný sa nestaral, či niečo
treba zaplatiť, kúpiť, či treba ísť po syna. Na nákupoch sa nepodieľal ani centom, nemal z čoho. Stravu

a energie platila ona, nákupy platila spolu s dcérou. Keď aj obžalovaný s dcérou nakupoval, bolo to za
jej peniaze. Žil z toho, čo bolo v chladničke a čo bolo navarené. Pokiaľ ide o starostlivosť o syna uviedla,
že syna nikde nebral. Keď ho aj musel vziať, lebo ona mala neodkladné povinnosti, zobral ho k svojej
mame, ktorá jej následne volala, aby prišla po neho. V dlhšej starostlivosti ho však nikdy nemal. Synovi
nič nekupoval. Ona mu musela kúpiť hokejovú výstroj aj zaplatiť škôlku. Raz mu kúpil v bazári staré
korčule a asi 3-4 krát do roka s ním chodil korčuľovať. Keď pracoval, kúpil televízor. Taktiež kúpil na

Vianoce tablet, ktorý mal niekomu požičať a viac ho už nemali. Definitívne odišiel asi pred dvoma rokmi,
keď ho vyhnala, lebo zistila, že bil dcéru. Odkedy odišiel z domácnosti, syna vôbec nekontaktuje. Ak by
obžalovaný chcel syna niekam vziať, nemá s tým problém, no on pre neho nepríde ani na hodinu - dve.

Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že nie je všetko pravda, čo uviedla. Synovi sa vo voľnom čase

venoval a nestalo sa, aby ostal sám. Nie je pravdou ani to, čo vravela o nákupoch, pretože ona nebola
pri všetkých ich nákupoch.

Na hlavnom pojednávaní boli ďalej prečítané nasledovné listinné dôkazy:

Rodný list F. W. potvrdzuje, že bol narodený dňa XX.X.XXXX v B. N. M., rodičom J. W., nar. X.X.XXXX
a V. S., nar. 14.5.1989.

Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 11P 205/2007 zo dňa 21.6.2007, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 27.6.2007 bolo preukázané, že súd schválil rodičovskú dohodu v takom znení, že mal

F. W. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou
1.500,- Sk mesačne počnúc 1.6.2007 vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.

Potvrdenie o návšteve školy preukazuje, že F. W. je v školskom roku 2015/2016 žiakom III. A triedy
Základnej školy na ul. K. č. 2, B. N. M..

Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves vyplynulo, že obžalovaný J. W. bol
registrovaný ako zamestnanec v období od 1.1.2009 nasledovne :
1.6.2008 - 24.5.2010 v ENERGO-GROUP Košice (zamestnanec na pravidelný príjem)
1.2.2011-31.5.2011 u Petra Petrufa, ABC-TAXI Spišská Nová Ves (zamestnanec dohodár)

1.6.2011-7.10.2011 v ABC-Taxi service, s. r. o. Spišská Nová Ves (zamestnanec dohodár)
28.3.2012-30.4.2012 u Ing. Márie Letkovičovej, Spišská Nová Ves (zamestnanec dohodár)
20.9.2012-31.12.2012 u Ing. Márie Letkovičovej, Spišská Nová Ves (zamestnanec dohodár)
26.11.2012-31.12.2012 v INDEX NOSLUŠ s. r. o., Bratislava (zamestnanec dohodár)
12.6.2013-8.7.2013 v ABC-Taxi service, s. r. o. Spišská Nová Ves (dohoda o vykonaní práce)

29.4.2014-6.6.2014 v EUROPE trade, s. r. o. Spišská Nová Ves (dohoda o pracovnej činnosti)
6.11.2014-19.11.2014 v LYNODA, s. r. o. Hrabušice (dohoda o vykonaní práce)
16.6.2015 - 20.7.2015 v EDYMAX SE, Bratislava (zamestnanec na pravidelný príjem)
22.7.2015- (ku dňu podania žiadosti dňa 2.11.2015) v HER&MA, s. r. o. Spišská Nová Ves (zamestnanec
na pravidelný príjem).

Zo správy ďalej vyplynulo, že za obdobie od 1.1.2009 do 29.10.2015 mu boli vyplatené nemocenské
dávky v marci 2009 vo výške 26,80 €, v máji 2010 vo výške 73,20 €, v júni 2010 409,20 € a v júli 2010
vo výške 409,20 €.

Zo správy ENERGO-GROUP s. r. o. Košice bolo preukázané, že obžalovaný v spoločnosti pracoval na

základe dohody o vykonaní práce v období od 10/2007 do 11/2007 a v máji 2008 (s čistou mzdou 5468
Sk). V období od 06/2008 do 05/2010 pracoval v hlavnom pracovnom pomere. Pracovný pomer bol
ukončený dohodou. Príjem obžalovaného bol v júni až decembri 2008 spolu 117 164,00 Sk (06/2008 -15
567 Sk, 07/2008 - 15 940 Sk, 08/2008 - 16 218 Sk, 09/2008 - 15 400 Sk, 10/2008 - 18 148 Sk, 11/2007- 18 078 Sk, 12/2007 - 17 813 Sk, 01/2). V januári až decembri 2009 zarobil spolu 6 887,38 € (01/2009
- 583,03 €, 02/2009 - 532,16 €, 03/2009 - 460,26 €, 04/2009 - 622,39 €, 05/2009 -608,10 €, 06/2009 -
580,69 €, 07/2009 - 611,73 €, 08/2009 - 448,31 €, 09/2009 - 622,81 €, 10/2009 - 628,62 €, 11/2009 -

583,35 €, 12/2009 - 605,93 €) a v januári až v máji 2010 spolu 2 376,85 € (01/2010 - 563,21 €, 02/2010
- 559,52 €, 03/2010 - 547,09 €, 04/2010 - 549,19 €, 05/2010 - 157,84 €).

Správa ABC - TAXI service s. r. o., Spišská Nová Ves preukazuje, že obžalovaný v spoločnosti pracoval
na základe dohody o vykonaní práce od 1.6.2011 do 7.10.2011 na pozícii vodiča. Počas tohto obdobia

zarobil v čistom spolu 205,66 € (07/ 2011 bola jeho čistá mzda vo výške 54,60 €, 07/2011 vo výške
50,96 €, 08/2011 vo výške 47,32 €, 09/2011 vo výške 25,48 € a 10/2011 vo výške 27,30 € ). V období
od 12.6.2013 do 8.7.2013 pracoval na dohodu o vykonaní práce na pozícii spojovateľa, s čistou mzdou
vo výške 13,86 €. Spolupráca bola ukončená dohodou.

Správou Ing. Márie Letkovičovej bolo zistené, že obžalovaným pracoval v období od 28.3.2012 do

31.4.2012 a od 20.9.2012 do 31.12.2012 na základe dohody o vykonaní práce v taxislužbe ako vodič
na zavolanie (v prípade potreby). Jeho mesačný príjem bol cca 19,19 €. Spolupráca bola ukončená
vzájomnou dohodou.

ZosprávyMariánaStavjarského-bývaléhokonateľaEuropetrades.r.o.SpišskánováVesvyplynulo,že

menovaný od 1.11.2015 nie je konateľom a že spoločnosť zanikla zlúčením. Na základe toho podkladmi
ohľadom pracovného pomeru obžalovaného nedisponuje.

ZosprávyspoločnostiLYNODAs.r.o.Hrabušicebolopreukázané,žeobžalovanýbolichzamestnancom
na základe dohody o vykonaní práce ako stavebný robotník od 6.11.2014 do 19.11.2014 s čistou mzdou

v sume 25,57 €. Pracovný pomer bol rozviazaný na základe skončenia dohodnutých prác.

Zo správy EDYMAX SE, Bratislava bolo zistené, že obžalovaný pracoval od 16.6.2015 do 20.7.2015
na pozícii operátor výroby. Pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe. Čistý mesačný príjem
obžalovaného bol v 06/2015 vo výške 199,18 € a 07/2015 vo výške 271,25 €.

ZosprávyzamestnávateľaHER&MAs.r.o.,SpišskáNováVesbolopreukázané,žeobžalovanýpracoval
od 22.7.2015 do 30.11.2015 na skrátenom pracovnom úväzku na pozícii vodič taxi. V uvedenom období
dosiahol nasledovný čistý mesačný príjem: v 07/2015 vo výške 28,62 €, v 08/2015 vo výške 39,21 €, v
09/2015 - 11/2015 zhodne vo výške 82,27 € mesačne.

Správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves preukazuje, že obžalovaný bol vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 4.5.2015 do 15.6.2015 (vyradený bol dňa 16.5.2015 z dôvodu
nástupu do pracovného pomeru u zamestnávateľa EDYMAX SE), ďalej v dobe od 5.3.2012 do 30.6.2013
(vyradený bol dňa 1.7.2013 z dôvodu nepredloženia dokladov bez vážnych dôvodov) a od 9.8.2010 do

6.10.2011 (vyradený bol dňa 7.10.2011 z dôvodu odchodu do členského štátu EÚ na obdobie dlhšie
ako 15 kalendárnych dní). Obžalovaný nebol a nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi ani o ňu
nepožiadal.

Zo správy ďalej vyplynulo, že Úrad práce vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie obžalovaného (maturita

v študijnom odbore mechanik elektronik - organizačná a výpočtová technika) evidoval podľa zoznamu
nahlásených voľných pracovných miest v období od 1.1.2009 do 26.10.2015 pre profesie elektronik,
elektrotechnik, robotník v oblasti elektroniky a elektrotechniky 72 voľných pracovných miest.

Podľa ďalšej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves je oprávnená V. S. v

súčasnosti poberateľkou prídavku na dieťa - F. W. (v roku 2015 v aktuálnej výške 23,52 €). V dobe od
1.5.2007 do 31.8.2009 jej bol vyplácaný rodičovský príspevok v sume 158,67 € mesačne. Náhradné
výživné nepoberá, ani nikdy nepoberala.

Správou súdneho exekútora JUDr. Michala Kešeľáka bolo preukázané, že voči obžalovanému je vedená

exekúcia na vymoženie pohľadávky - dlžného výživného na mal. F. W. za obdobie od 1.1.2009 do
31.10.2015 vo výške 4 082,78 € s príslušenstvom pohľadávky. Exekúcia je vykonávaná prikázaním
pohľadávky z účtu v banke a príkazom na zadržanie vodičského preukazu, avšak do dňa 11.1.2016 bola
bez pozitívneho výsledku.Zo správ súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľáka súd zistil, že voči obžalovanému sú vedené
exekúcie v prospech Všeobecnej zdravotnej poisťovni a, .s., pobočka Spišská Nová Ves, ktorých

predmetom je vymáhanie nedoplatku na poistnom za obdobie od 10/2011 do 12/2013 vo výške 693,94
€ a za obdobie od 1/2014 do 5/2015 vo výške 824,82 €. K dobrovoľnej úhrade pohľadávok nedošlo ani
čiastočne.

Zo správy EOS KSI Slovensko s. r. o. a vyplynulo, že Všeobecná úverová banka a. s. a Consumer

Finance Holding a. s. postúpili spoločnosti ES KSI Slovensko s. r. o. pohľadávku, ktorú mali voči J. W.
na základe žiadosti o vydanie pôžičkovej karty zo dňa 10.3.2005, predmetom ktorej bolo financovanie
úveru v celkovej výške úverového rámca 36 000 Sk, ktorý sa zaviazal splácať v 30-tich mesačných
splátkach po 1 200 Sk.

Z rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s. r. o. sp. zn. EP

62222/09 zo dňa 13.11.2009, vyplynulo že J. W. bol zaviazaný zaplatiť EOS KSI Slovensko s. r. o. sumu
923,46 € vrátane úroku z omeškania a trov konania. Podkladom uloženia povinnosti bola zmluva o úvere
zo dňa 15.5.2006, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 21 000 Sk, ktorý sa zaviazal
splácať mesačne po 700 Sk.

Kópie poštových poukazov dokladujú zaplatenie sumy 1 250 € oprávnenej V. S.. Poštovým poukazom
podacie číslo 18007 podaného dňa 21.3.2016 na pošte Spišská Nová Ves 1 bola zaplatená suma 850
€, poštovým poukazom podacie číslo 15234 podaného dňa 15.4.2016 na pošte Levoča bola zaplatená
suma 50 € a poštovým poukazom podacie číslo 13001 podaného dňa 25.4.2016 na pošte Spišská Nová
Ves 1 bola zaplatená suma 350 €.

Obžalovaný k poštovým poukazom uviedol, že peniaze si požičal od rodinného príslušníka a viac si
požičať nevie. Pracovať nemôže, lebo mu bolo zadržané vodičské oprávnenie.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrnne v zmysle § 2

ods. 12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil a tak, ako je popísaný vo výroku rozsudku.

V konaní bolo na základe výpovedí obžalovaného a oprávnenej V. S., ako aj rodným listom nepochybne
preukázané že obžalovaný je otcom maloletého F. W.. Vzhľadom na vek maloletého, skutočnosť, že
toho času je žiakom základnej školy, je zrejmé, že ide o osobu, ktorá nie je schopná sama sa živiť a tak

vyživovacia povinnosť obžalovaného voči nemu stále trvá.

V konaní nebol sporný ani rozsah vyživovacej povinnosti, ktorý bol určený rozsudkom Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp. zn. 11P 205/2007 vo výške 49,79 €, ktorú mal obžalovaný uhrádzať vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.

Obžalovaný J. W. na svoju obranu uviedol, že na výživnom nemá žiaden dlh. Poukázal na skutočnosť,
že s oprávnenou a ich synom žili od roku 2006 do novembra 2014 (s výnimkou bližšie neurčených
prerušovaných období spolu v trvaní asi jedného roka) v spoločnej domácnosti, a aj keď oprávnenej
nedával peniaze, na výživu syna prispieval podieľaním sa na osobnej starostlivosti, ako aj nákupmi.

Následne, keď zo spoločnej domácnosti v novembri 2014 odišiel, výživné na syna síce neuhrádzal, ani
sa o neho inak nestaral, avšak túto svoju povinnosť si splnil dodatočne a výživné od tejto doby doposiaľ
uhradil poštovým poukazom. Pokiaľ ide o obdobie, kedy bol pracovať v Nemecku (čo ako vyplynulo zo
správy úradu práce bolo od októbra 2011 do marca 2012), priznal, že vtedy výživne na syna neposielal,
avšak aj za toto obdobie ho uhradil dodatočne. Túto jeho obranu súd vyhodnotil ako účelovú, skutkovo

a právne irelevantnú vzhľadom na nasledovné zistené skutočnosti :

Obrana obžalovaného v tom, že plnil vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou a uhrádzaním
nákladov v domácnosti bola vyvrátená výpoveďou oprávnenej V. S., ako aj svedkyne N. S.. Súd nemal
žiadnu pochybnosť o pravdivosti týchto výpovedí vzhľadom k tomu, že medzi nimi neboli žiadne rozpory

v skutkových okolnostiach a navzájom sa dopĺňali, dokonca v niektorých okolnostiach aj s výpoveďou
obžalovaného. V zhode boli v tom, že obžalovaný prestal uhrádzať výživné a prispievať na domácnosť,
keď skočil pracovný pomer v spoločnosti Energo-Group. Z ich výpovedí bolo preukázané, že po tomto
období sa obžalovaný v dobe spolužitia s oprávnenou nepodieľal na spoločných nákladoch spojenýchs domácnosťou, neuhrádzal stravu, ani oblečenie, na dieťa nijako neprispieval. Práve naopak, z ich
výpovedí vyplynulo, že sa nechal živiť oprávnenou a jej rodičmi, vrátane toho, že si ešte od oprávnenej
požičiaval peniaze, čo v podstate potvrdil aj obžalovaný, len sa to snažil zminimalizovať. Z ich výpovedí

bola potvrdená skutočnosť, že obžalovaný sa nijak nepodieľal na uhrádzaní nákladov na bývanie, ktoré
platila svedkyňa N. S. s manželom. Aj keď oprávnená pripustila, že za žalované obdobie urobil nejaký
nákup, uviedla, že išlo skôr o občasné nákupy v nízkej hodnote. Takého príležitostné plnenia drobného
charakteru však nemožno považovať za výdavky, ktoré by nahrádzali výživné, resp. by to mohlo
byť považované za starostlivosť o domácnosť. Taktiež kúpu napr. korčulí alebo kolobežky, nemožno

považovať za plnenie vyživovacej povinnosti.

Pokiaľ ide o tvrdenie obžalovaného o jeho osobnej starostlivosti o syna, obe svedkyne potvrdili, že
počas trvania spoločnej domácnosti sa o syna starala oprávnená, ktorej aj bol syn zverený do osobnej
starostlivostiavprípadeaknemohla,pomáhalajejmatka,čonevyvrátilaniobžalovaný,ajkeďtvrdiac,že
tak tomu bolo vtedy, keď nemohol sa starať on. Spolužitie obžalovaného s oprávnenou naviac nebolo ani

sústavné, ale ako vyplynulo z výpovedí obžalovaného aj oprávnenej, dochádzalo k jeho opakovanému
prerušeniu vzájomnými rozchodmi, a to či už v kratšom alebo aj dlhšom časovom období (počítanom
aj na mesiace). Je nutné preto konštatovať, že osobná starostlivosť obžalovaného o syna nebola
poskytovaná v takom rozsahu, aby to vykompenzovalo vyživovaciu povinnosť vo výške určenej súdom.
Obžalovaný sám uvádzal krátkodobú starostlivosť o dieťa (v trvaní víkendu, aj keď sa malo jednať o viac

víkendov), čo ho nezbavovalo jeho povinnosti výživné platiť. Od definitívneho odchodu v roku 2014 sa
obžalovaný so synom nestretával vôbec.
Povinný rodič sa pritom v prípade spolužitia v spoločnej domácnosti má starať o členov domácnosti
a uspokojovanie ich potrieb alebo o veci, ktoré tvoria ich spoločnú domácnosť. Tu v rámci obrany
obžalovaný poukázal, že kúpil do spoločnej domácnosti nábytok, avšak vzhľadom k tomu, že sa tak stalo

v dobe, keď pracoval v spoločnosti Energo-Group, ktorú súd nepoňal ani do skutkovej vety, pretože
si vtedy obžalovaný aj plnil vyživovaciu povinnosť, nebolo možné túto kúpu vyhodnotiť v prospech
obžalovaného.

Podľa rozhodnutia súdu bol obžalovaný zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 49,79 € (1 500

Sk). Forma jeho vyživovacej povinnosti bola teda určená platením výživného. To bolo obžalovanému aj
zrejmé, keďže spočiatku, pokiaľ pracoval v spoločnosti Energo - Groups. r. o., výživné platil aj napriek
tomu, že aj v tom čase žil s oprávnenou a synom v spoločnej domácnosti. S platením prestal až keď
v máji 2010 prišiel o zamestnanie (vlastným zavinením) v tejto spoločnosti, pričom ako dôvod uviedol,
že na platenie výživného pozabudol. Takéto ukončenie platenia výživného súd považoval za svojvoľne

a nedôvodné. V konaní pritom nebola preukázaná ani žiadna objektívna skutočnosť, akou je napríklad
zlý zdravotný stav, poberanie dávky v hmotnej núdzi a podobne, ktorá by mu plnenie vyživovacej
povinnosti neumožňovala. Naopak, obžalovaný bol počas žalovaného obdobia zamestnaný osemkrát
na dohodu (kedy uviedol, že mohol zarobiť okolo 300 €) a dvakrát ako zamestnanec s pravidelným
príjmom v HER&MA s. r. o. a spol. EDYMAX SE (kde podľa jeho výpovede ukončil pracovný pomer

počas skúšobnej doby, kvôli nedostatočnému platovému ohodnoteniu, ktoré bolo okolo 300 €). Obranu
obžalovaného, že prestal pracovať, keď mu bolo odobraté vodičské oprávnenie pokladal súd za úplne
nelogickú a bez akejkoľvek relevancie, vzhľadom na jeho vyučenie ako elektrotechnika ako aj na
zoznamom voľných pracovných miest preukázané možnosti uplatnenia sa na trhu práce v tejto oblasti.
Pokiaľ ide o obdobia keď bol nezamestnaný, uviedol, že sa evidoval na úrade práce, ale aj vtedy

mal príjem z privyrábania si na „fuškách“. Počas evidencie pritom podporu ani dávku v hmotnej núdzi
nepoberal, s tým, že o priznanie dávok oficiálne ani nepožiadal, s odôvodnením, že mu chýbali papiere,
resp. kvôli tomu, že si privyrábal na fuškách. Po odchode z posledného zamestnania (City Taxi) sa už
na úrade práce neevidoval.

Súd mal za to, že na základe takto zisteného skutkového stavu obžalovaný mohol a bol spôsobilý v
žalovanomobdobívýživnéplatiť.Platenievýživnéhoobžalovanémudovoľovalpredovšetkýmjehopríjem
(o výške ktorého vypovedal obžalovaný), avšak obžalovaný aj napriek tomu svoju zákonnú povinnosť
bezdôvodneneplnil.Pritomosoba,ktorámázákonnúvyživovaciupovinnosťmusívyužiťvšetkymožnosti
na to, aby túto svoju povinnosť splnila a táto jej povinnosť prispievať na výživné má prednosť pred

akýmikoľvek inými výdavkami. To, že takto konal vedome je pritom zrejmé zo skutkových okolností,
keďže si obžalovaný neplnil svoju vyživovaciu povinnosť od roku 2010 sústavne, bez ohľadu, či žil s
oprávnenou v spoločnej domácnosti resp. nežil (napr. počas pobytu v Nemecku).Keďže vina obžalovaného bola v konaní nepochybne a jednoznačne preukázaná, súd ho uznal vinným
zo spáchania skutku popísaného vo výroku rozsudku.

Obžalovaný J. W. naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke skutkovú podstatu prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona, pretože najmenej tri mesiace v období
dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - po dlhší čas. Uvedeného konania sa dopustil tak, že v dobe od júna 2010 až doposiaľ (do dňa
rozhodnutia súdu) úmyselne neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť voči synovi F. W. určenú rozsudkom

Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 11P 205/2007 zo dňa 21.6.2007 v sume 49,79 € mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky V. S., pričom mal príjem z príležitostných brigád, nebol
poberateľom dávky v hmotnej núdzi a nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Vzhľadom
na to, že vyživovaciu povinnosť si neplnil počas niekoľkých rokov (po dobu necelých šiestich rokov),
súd jeho konanie právne kvalifikoval aj podľa § 207 ods. 3 písm. b) Tr. zákona teda, že sa ho dopustil
závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas v zmysle § 138 písm. b) Tr. zákona.

Súd oproti obžalobe upravil skutkovú vetu v tom, že zmenil začiatok žalovaného obdobia z doby
od 1.1.2009 na dobu od júna 2010, nakoľko z výpovede obžalovaného, ktorú potvrdila aj výpoveď
oprávnenej vyplynulo, že obžalovaný si prestal plniť vyživovaciu povinnosť od doby keď prestal pracovať
v spoločnosti ENERGO - GROUP s. r. o., k čomu podľa listinných dôkazov došlo v máji 2010.

Čo sa týka vyčísleného dlhu na výživnom, súd oproti obžalobe upravil sumu dlžného výživného na
sumu 2 285,09 €, pričom vychádzal zo súdom určenej výšky vyživovacej povinnosti (49,79 € mesačne)
za obdobie od júna 2010 doposiaľ (za ktoré mal zaplatiť spolu 3 535,09 €), po odrátaní zaplateného
výživného v celkovej sume 1 250 € tak, ako to vyplynulo z podkladov predložených obžalovaným.

Z konania obžalovaného a okolností spáchania skutku je zrejmé, že obžalovaný konal v nepriamom
úmysle podľa § 15 písm. b) Tr. zákona, keďže neplnením vyživovacej povinnosti vedel, že môže záujem
chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu zákonného nároku na výživu a pre prípad, že ho
spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Obžalovaný J. Puškár má z miesta trvalého bydliska všeobecné hodnotenie. Jeho správanie nebolo
prejednávané Mestským úradom v Spišskej Novej Vsi.

Podľa odpisu z registra trestov bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť.

Naposledy bol odsúdený v konaní Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T 38/2014.

Zo spisu Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T 38/2014 bolo preukázané, že trestným rozkazom
zo dňa 23.5.2014 právoplatným dňa 9.7.2014 bol J. W. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona spáchaný formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní
8 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov a zároveň bol
zrušený výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn., 1T 112/2013
zo dňa 8.11.2013. Skúšobná doba podmienečného odsúdenia plynula od 20.3.2014 do 20.3.2016 (po
započítaní skúšobnej doby po ktorú viedol odsúdený riadny život vo veci Okresného súdu Spišská Nová

Ves sp. zn. 1T 112/2013). O osvedčení resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe doposiaľ
nebolo rozhodnuté.

Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal podmienok ukladania a účelu trestu vyjadrených
v ustanoveniach § 31, § 34 a § 49 ods. 2 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol
na spôsob spáchania činu - úmyselným zavinením, jeho následok, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Súd podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Podľa § 37 písm. m) Tr. zákona

mu priťažuje okolnosť, že bol už v minulosti za trestný čin odsúdený (odsúdenie Okresným súdom
Ružomberok sp. zn. 8T 38/2014).

Vzhľadom na zistený prevažujúci pomer priťažujúcich okolností súd postupoval podľa § 38 ods. 4 Tr.
zákona a zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (jeden až päť rokov) o jednu tretinu.

Obžalovanému súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov, teda na dolnej
hranici trestnej sadzby upravenej podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona.

Pri určení trestu a jeho výmery súd vychádzal i z ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. poriadku, v zmysle ktorého
bolo nutné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože obžalovaný sa dopustil úmyselnej
trestnej činnosti počas plynutia skúšobnej doby (v trestnej veci Okresného súdu Ružomberok sp. zn.

8T 38/2014).

Na výkon trestu odňatia slobody ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý má sklony páchať trestnú činnosť a okolnosti prípadu
spočívajúce v dlhoročnom neplnení si vyživovacej povinnosti má súd zato, že na obžalovaného je
možné pôsobiť už len trestom spojeným s obmedzením jeho osobnej slobody, keďže iný trest by nesplnil
prevýchovný a preventívny účel.

Takto uložený trest súd považuje za spravodlivý, ktorý splní účel sledovaný Trestným zákonom tým,
že ním bude zabezpečená prevýchova obžalovaného, teda individuálna prevencia a súčasne naplní
prvok generálnej prevencie spočívajúci vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných, ktorých odradí od
páchania trestných činov.

Do konania súd podľa § 256 ods. 3 Tr. poriadku nepripustil ako V. S., ktorej bolo v prípravnom konaní
priznané postavenie poškodenej strany z dôvodu, že vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu vzniká
priamo zo zákona. Dlh obžalovaného na nezaplatenom výživnom teda nie je dlhom zo škody spôsobenej
trestným činom, ale dlhom z nesplnenia zákonnej povinnosti, preto osoba vo vzťahu ku ktorej bolo treba

plniť výživné, nemá v trestnom konaní postavenie poškodeného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,

ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do

doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Podľa § 86 písm. a) Tr. zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak
ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin
nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne
splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.