Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/78/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113235261
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2113235261.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň: JUDr.
Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Andrea Cviková, advokát a konateľ, proti
žalovanému: K. T., nar.XX.XX.XXXX, bytom C. R., T. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na

strane žalovanej: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42
362 962, zastúpeného advokátom JUDr. Patrikom Podhorským, Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie
sumy 2.273,85 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k.
8C/76/2014-69 zo dňa 4. januára 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania občianskeho
združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962,

zastúpeného advokátom JUDr. Patrikom Podhorským, Zámocká 36, Bratislava, p o t v r d z u j e .

II. Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania od žalobcu v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil. Žalovanému náhradu trov konania

nepriznal. Žalobcu zaviazal zaplatiť občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov ,
ktorý vystupoval v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného podľa v tom čase účinného
ustanovenia § 93 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v ďalšom texte „OSP“) náhradu
trov konania v sume 239,20 eura, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Konanie bolo
zastavené vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom. Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov
konania zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Súd priznal náhradu

trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného titulom právneho zastúpenia za prevzatie
a prípravu zastúpenia, vyjadrenie k veci 08.06.2015 á 111,21 eura, režijný paušál á 8,39 eura. Trovy
právneho zastúpenia priznal súd v zmysle §10, § 11, § 17 ods. 1, 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a na ich
zaplatenie v zmysle § 146 ods. 2 OSP zaviazal žalobcu, nakoľko zavinil zastavenie konania.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým bola priznaná náhrada trov konania

občianskemu združeniu, napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca. Odvolanie odôvodnil poukazom
na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p.,
ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak,
že občianskemu združeniu neprizná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Žalobca uviedol, že
nenapáda otázku samotného právneho zastúpenia ako takého (v zmysle zásady, že každý sa môže dať
zastúpiť advokátom), ale nepreskúmateľnosť aplikácie zákonného ustanovenia, na základe ktorého súd

prvej inštancie rozhodol o povinnosti k náhrade trov konania, pokiaľ ide o odôvodnenie otázky účelnosti
nákladov na toto zastúpenie. Trovy právneho zastúpenia predstavujú náhradu odmeny za predloženiepodania, ktoré svojím obsahom je šablónovitým opakovaním podaní predkladaným v nespočetnom
množstve prípadov. Občianske združenie ako vedľajší účastník na strane žalovaných sa deklaruje ako
subjekt na ochranu spotrebiteľa a práve vďaka tomu mu právna úprava priznáva osobitné postavenie

spomedzi subjektov rovnakej právnej formy. Bežné občianske združenie, ktoré si do predmetu svojej
činnosti nedá ochranu spotrebiteľa totiž nemôže vstupovať do konania ako vedľajší účastník, ak
nepreukáže právny záujem na výsledku konania. Ak zákonodarca takýmto združeniam priznal osobitné
postavenie, potom vychádzal z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a
materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 6 M Cdo 9/2013, podľa ktorého opakované podávanie toho istého podania len so zmenou
účastníka nie je opodstatneným základom na priznanie náhrady trov konania. Súd prvého stupňa
nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov aj preto, že tento subjekt od 01.01.2015 nemá
procesné postavenie vedľajšieho účastníka, pretože pre každý takýto subjekt je stanovená povinnosť
predložiť súhlas toho, na strane koho má vystupovať, inak sa na takýto subjekt neprihliada. Rozhodnutie
je vnútorne nekonzistentné, pretože na jednej strane súd prvej inštancie uvádza, že trovy právneho

zastúpenia sú neúčelné a na druhej strane ich náhradu v časti občianskemu združeniu priznal.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrilo občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. Uviedol,
že vo vyjadrení zo dňa 05.06.2015 poukázal na viaceré nedostatky zmluvných dojednaní, pričom
poukázal na to, že zmluva uzavretá účastníkmi konania neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, ako aj na to, že dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie
úveru sa prieči dobrým mravom, a preto je podľa § 39 OZ neplatná. Vedľajší účastník tiež pokázal
na vady kontraktačného procesu. Mal za to, že účasť vedľajšieho účastníka na pojednávaní a jeho
právne argumenty počas celého konania boli opodstatnené. Upozornenie na neprijateľné podmienky,
námietku premlčania alebo iné kvalifikované právne hodnotenie v spotrebiteľskej zmluve vedľajším

účastníkom treba považovať za účelný úkon. Z tohto dôvodu nemožno neprihliadať na vyjadrenie
vedľajšieho účastníka ohľadom obsahových nedostatkov zmluvy. Je potrebné odmietnuť vyjadrenia
žalobcu, že nárok na trovy konania uplatnený vedľajším účastníkom je v rozpore s dobrými mravmi a
predstavuje výsledok účelovosti a zneužívania ustanovenia § 93 OSP. Ide o súčasť rizika žalobcu, že
v prípade uplatnenia premlčanej pohľadávky alebo plnenia z neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej

zmluve bude musieť znášať náhradu trov konania protistrany. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn.
6MCdo 5/2013, podľa ktorého účasť vedľajšieho účastníka jasne preukazuje konkrétnu znalosť veci a
účelnú obranu žalovaného. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 16/2014,
podľa ktorého účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov
zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám. Podľa rozhodnutia

Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 457/2014-27 trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením
účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie,
resp. bránenie práva na súde. Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva
na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené
účelne. Za zneužitie práva na zastúpenie advokátom sa nepovažuje udelenie plnomocenstva advokátovi

osobou, ktorá zamestnáva osobu s právnickým vzdelaním. Poukázal tiež na rozsiahlu judikatúru
všeobecných súdov, ktoré svojimi rozhodnutiami priznávajú občianskemu združeniu náhradu trov
konania v sporoch tohto druhu. Navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne
správne potvrdiť a priznať občianskemu združeniu náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú
z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu voči trovám) celkovo

v sume 44,08 eura.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“)), postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 CSP v spojení s §
470 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2
CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) a dospel k záveru, že odvolaním
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie
vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).5. Civilný sporový poriadok upravil inštitút vedľajšieho účastníctva odlišne ako do 30.06.2016 platný
Občiansky súdny poriadok. Podľa OSP vedľajším účastníkom mohla byť aj právnická osoba, ktorej
premetom činnosti bola ochrana práv podľa osobitného predpisu, teda napr. občianske združenia

na ochranu spotrebiteľa. Civilný sporový poriadok však tento inštitút nie len že pomenoval inak,
nazval ho intervenciou, ale stanovil, že intervenientom môže byť len ten, kto má právny záujem na
výsledku konania. Kritérium právneho záujmu na výsledku konania je tradičným a osvedčeným kritériom
intervencie v spore, preto zostalo normatívne zachované. Právny záujem intervenienta na výsledku
sporu znamená právny záujem na víťazstve strany, popri ktorej sa na konaní zúčastňuje, teda žalobcu

alebo žalovaného. Danosť právneho záujmu intervenienta na výsledku sporu vychádza z hmotného
práva. Judikatúra zadefinovala, že právny záujem na výsledku sporu medzi stranami má ten, ktorého
právne postavenie bude priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené rozsudkom vydaným v danom spore
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. augusta 2010, sp. zn. 6 Sžo 119/2010). Vo veľkom množstve
prípadov sú intervenientmi poisťovne, s ktorými má strana sporu uzavretú poistnú zmluvu.

6. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd dospel k tomu záveru, že účinnosťou Civilného sporové
poriadku (01.07.2016) zaniklo vedľajšie účastníctvo občianskeho združenia Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov, pretože toto občianske združenie nespĺňa zákonom stanovené požiadavky na
intervenienta a to právny záujem na výsledku konania.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 CSP má za to, že ak raz vznikli na základe úkonov vedľajšieho
účastníka urobených podľa Občianskeho súdneho poriadku v konaní nejaké účinky napr. nárok na
trovy konania za už vykonané úkony, musia mu zostať tieto nároky zachované a nemôžu mu zaniknúť
účinnosťou Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. V preskúmavanej veci je nesporné, že predmetom konania bol nárok žalobcu zo spotrebiteľskej
zmluvy. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.12.2014 oznámilo občianske združenie
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej, a to
podľa § 93 ods. 2 OSP, ako právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa.

Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.06.2015 sa občianske združenie ako vedľajší účastník
vyjadrilo k žalobe, pričom vo vyjadrení uviedol argumentáciu, že žalobca uplatňuje neprimerane vysoké
úroky a poplatky za poskytnutie úveru a takéto dojednania sú v rozpore s dobrými mravmi, a preto sú
neplatné. Nakoľko zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti, ide o zmluvu bezúročnú a bez poplatkov.
Žalovaný zaplatil žalobcovi sumu ďaleko presahujúcu poskytnutý úver, a preto žalobca už nemá nárok

na zaplatenie žiadnej sumy.

11. Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 OSP, sa ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi
(žalobcovi) alebo odporcovi (žalovanom) zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku,
pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

12. Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi (žalobcovi)
alebo odporcovi (žalovanom) zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie, zavedené do Občianskeho súdneho
poriadku s účinnosťou od 15. 10. 2008, dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov

vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
právpodľaosobitnéhopredpisu,zaktorýsapodľapoznámky10auvedenejvtomtoustanovení,považuje
aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov. Takýmto združením je v zmysle jeho stanov i Všeobecná ochrana právspotrebiteľov, registrované Ministerstvom vnútra SR v registri občianskych združení, s oblasťou činnosti:
spotrebiteľské.

13. Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

14. Podľa ustanovenia § 24 OSP účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

15. Podľa ustanovenia § 25 ods. l OSP ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

16. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu
malo občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov oprávnenie vystupovať v tomto
konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa), pričom nemuselo preukazovať právny

záujem na jeho výsledku, pretože možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane žalovaného
(spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v citovanom ustanovení § 93 ods.
2 OSP. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 OSP výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší
účastník mal (rovnako ako hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné

ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom - advokátom, a teda mal i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137
ods. 1 OSP patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť
priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na

náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. Ak teda vzniklo
právo na náhradu trov konania účastníkovi - v tomto prípade žalovanému, keďže konanie bolo zastavené
vzhľadom a späťvzatie žalobcu, vzniklo právo na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi.
Vedľajší účastník si toto právo uplatnil, trovy konania si vyčíslil a súd prvej inštancie mu ich priznal. K
námietke neúčelnosti trov konania občianskeho združenia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie

priznal občianskemu združeniu uplatnené trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby -
prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci a účasť na pojednávaní spolu s náhradou za stratu
času a náhradou cestovného. Tieto úkony vyhodnotil ako účelne vynaložené. Nakoľko účastník konania
má právo vyjadriť sa v priebehu konania k žalobe, návrhom na dôkazy, k všetkým dôkazom (napr. §
114, § 118, § 123 OSP), zúčastniť sa pojednávania, nie je možné vyjadrenie občianskeho združenia

ako vedľajšieho účastníka k žalobe, pokiaľ tento obsahuje argumentáciu vo veci samej, považovať za
neúčelný úkon. Správne teda postupoval súd prvej inštancie, keď v súlade s ustanoveniami § 146 ods. 2
a 149 ods. 1 OSP občianskemu združeniu priznal náhradu trov konania ako trovy právneho zastúpenia
za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie vo veci.

17. K námietke žalobcu, že občianske združenie od 01.01.2015 nemalo procesné postavenie
vedľajšieho účastníka, pretože pre každý takýto subjekt je stanovená povinnosť predložiť súhlas toho,
na strane koho má vystupovať, inak sa na takýto subjekt neprihliada a preto mu nemala byť priznaná
náhrada trov konania, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že občianske združenie vstúpilo do
konania dňa 30.12.2014, kedy sa takýto súhlas nevyžadoval.

18. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne
rozhodol, keď občianskemu združeniu priznal náhradu trov konania vo výške 239,20 eura a na ich
zaplatenie zaviazal žalobcu. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle §
387 CSP potvrdil.

19. Právny zástupca občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov podal vyjadrenie
k odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania vedľajšieho
účastníka. V odvolacom konaní bolo občianske združenie úspešné - odvolací súd potvrdil napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie. Tým mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle

§ 470 ods. 2, § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu. O výške priznaných trov
rozhodne v zmysle § 262 CSP súd prvej inštancie.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).