Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/472/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712216585
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5712216585.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R.
XXX, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpenému
spoločnosťou WERNER & Co. s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Stromová 54/A, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na

základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 11C/72/2012-379 zo dňa 26.
marca 2015 v znení opravného uznesenia č.k. 11C/72/2012-385 zo dňa 2.6.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomokresnýsúdzrušilrozsudokStálehorozhodcovskéhosúdusp.zn.SR02242/12
vydanéhodňa02.10.2012rozhodcomJUDr.MiroslavomRácomatoz dôvodu,žerozhodcovskázmluva

nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán
mala uzavrieť - § 40 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v ďalšom
texte len „ZoRK“) v znení účinnom v čase rozhodovania súdu I. stupňa.
Prvostupňový súd vychádzal z toho, že rozhodcovská zmluva je s poukazom na § 53 OZ neprijateľná
a preto absolútne neplatná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zároveň nebola individuálne dojednaná, pričom na

tomto závere nič nemení skutočnosť, že bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy.
Povahu formulovanej (správne zrejme formulárovej - pozn. odvol. súdu) zmluvy majú totiž nielen
všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných
ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré
má povahu formulára obdobného tomu, prostredníctvom ktorého zmluvné strany uzavreli samotnú
zmluvu o úvere. Formulár je tvorený predtlačenými údajmi identifikujúcimi veriteľa, prázdnymi kolónkami

pre vpisovanie osobných údajov dlžníka a predtlačenými dojednaniami špecifikujúcimi rozhodcovský
súd a podriaďujúcimi prejednanie všetkých sporov zo zmluvy o úvere jeho právomoci. Dojednanie o
právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by
odporca predložil navrhovateľovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho
bolo dostatočne zrejmé, že navrhovateľ mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby svojím rozhodnutím ovplyvnil uzatvorenie samotnej

zmluvy o úvere a dlžníkovi boli jasne a zrozumiteľne poskytnuté informácie, čo znamená riešenie sporov
v rozhodcovskom konaní. Akceptovateľná rozhodcovská zmluva totiž musí byť výsledkom slobodnej
vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade však z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že by
spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp.
niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť.
Okrem toho rozhodcovská doložka podľa okresného súdu nebola napriek jej formulácii skutočne

alternatívou. Veriteľ totiž podaným návrhom na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber
predpokladaný v čl. II rozhodcovskej zmluvy. Po tomto výbere už navrhovateľ nemal fakticky možnosťpodaťnávrhnazačatiekonaniapredvšeobecnýmsúdomamuselsapodrobiťrozhodcovskémukonaniu,
čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva na spravodlivý súdny proces pred nezávislým
a nestranným súdom.

Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu vyvoláva i skutočnosť, že v predtlačenej
časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd. Takouto formuláciou
bolo navrhovateľovi odňaté právo slobodného uplatnenia či bránenia práva nielen medzi všeobecným
súdom a rozhodcovským konaním, ale aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcovského súdu.
Uvedené vo svojom dôsledku vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, o to viac, že rozhodcovská zmluva je ako súčasť viacerých formulárov
predkladaná spotrebiteľovi na podpis nie v čase zvýšenej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku
zmluvného vzťahu, čím vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej
nekalosť či už v dôsledku svojej nevedomosti alebo nečinnosti.

Následne súd I. stupňa samostatným výrokom zamietol návrh navrhovateľa v časti o určenie, že

uzatvorená rozhodcovská doložka je neprijateľná. Mal za to, že vzhľadom na zrušenie rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol vydaný na podklade predmetnej rozhodcovskej doložky, by rozhodovanie o takejto
neplatnosti bolo nadbytočné.
Rozhodovanie o trovách konania si prvostupňový súd v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil na obdobie
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci
z dôvodu použitia nesprávneho právneho predpisu. Rozhodcovská zmluva bola totiž uzavretá pred
účinnosťou novely ZoRK vykonanej zákonom č. 336/2014 Z. z. a účinnej od 1.1.2015. Taktiež celé

rozhodcovské konanie prebehlo podľa ZoRK pred účinnosťou predmetnej novely a napokon aj žaloba,
ktorou sa navrhovateľ domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, bola podaná pred účinnosťou
tejto novely. Súd I. stupňa mal preto použiť ZoRK v znení účinnom pred 01.01.2015. Pokiaľ by však
aj bol odôvodnený postup spočívajúci v aplikácii aktuálnej právnej úpravy, musel by súd aplikovať
zákon č. 355/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nakoľko považoval navrhovateľa za

spotrebiteľa.
Odvolateľ ďalej vytýka okresnému súdu nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku z dôvodu
nevysporiadania sa s argumentáciou odporcu a predkladanými závermi odbornej literatúry ani
„konkrétnymi súdnymi konaniami“, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Poukázal pritom na
povinnosť súdu vyplývajúcu z materiálne poňatého práva na súdnu ochranu, z ktorého rezultuje právo

účastníka a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom
sa vyrovnať so všetkými právnymi a skutkovými skutočnosťami, ktoré sú pri jeho rozhodnutí vo veci
podstatné a právne významné. V danej spojitosti zdôraznil, že v posudzovanej veci bola uzavretá tzv.
nevýhradná (na rozdiel od výlučnej v zmysle § 53 ods. 4 písm. r. OZ) rozhodcovská zmluva umožňujúcu
voľbu spotrebiteľa medzi všeobecným a rozhodcovským súdom. Za bezpredmetné a hypotetické z

tohto pohľadu považoval zvažovanie okolností, ktoré nastanú v budúcnosti (t.j. ktorá zmluvná strana a
pred akým súdom skôr uplatní návrh), pričom reálna uplatniteľnosť voľby orgánu má podľa odvolateľa
vyplývať z predloženého zoznamu sporov vedených na okresnom súde (proti odporcovi) z podnetu
spotrebiteľov. Prijatie argumentácie súdu I. stupňa by totiž znamenalo úplné znemožnenie využitia
rozhodcovského konania pre každého dodávateľa.

Podľa odporcu neobstojí ani záver okresného súdu o spotrebiteľskom charaktere dotknutého
zmluvného vzťahu, nakoľko navrhovateľ sám na pojednávaní uviedol, že peňažné prostriedky použil
na zamestnanie (ako to vyplýva aj z dodatku k zmluve o úvere), konkrétne na nákup oblečenia do
zamestnania. Taktiež sa nestotožnil s vyhodnotením vzniku prekážky litispendencie - z dôvodu začatia
konania na rozhodcovskom súde - ako porušenia Ústavou SR garantovaného práva na spravodlivý

súdny proces.
Napokon podľa odvolateľa pochybil prvostupňový súd aj z dôvodu, že v odôvodnení rozsudku uvádza
vykonanie dokazovania výsluchom odporcu, ktorý však počas celého konania vypočutý ani predvolaný
nebol.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajší účastník na strane navrhovateľa navrhol napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Rozhodcovský rozsudok označil za nulitný, nakoľko bol vydaný
na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá nebola platne dojednaná a preto nebola ani daná právomoc
rozhodcovského súdu rozhodovať v tejto veci. Stotožňil sa so záverom okresného súdu, že pokiaľdodávateľ finančnej služby začne konanie pred rozhodcom, spotrebiteľ už nemá na výber a je nútený
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Mal za to, že v prípade rozhodcovského rozsudku nejde o nič
iné ako nový súkromno-právny kvalifikovaný záväzok, ktorý nemožno porovnať s judikovaným právom

vo forme rozsudku všeobecného súdu. Inými slovami, je iba nováciou záväzku súkromnou listinou
odvodenou od absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky. Z predloženého rozhodcovského rozsudku
je pritom zrejmé, že rozhodcovský súd neposkytol spotrebiteľovi ochranu pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami, ktoré mu zo zákona náležia.
Dotknutá rozhodcovská zmluva okrem toho nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu zo zmluvy,

naopak bola spotrebiteľovi nanútená pred podpisom zmluvy o úvere a spotrebiteľ ju podpísal, pretože
zo strany odporcu bolo podpísanie rozhodcovskej zmluvy predstavené ako nevyhnutná podmienka
poskytnutia úveru, čo predstavuje nekalú obchodnú praktiku, sankcionovanú neplatnosťou.
Pokiaľ ide o účel poskytnutého úveru, považuje vedľajší účastník za absurdné, aby poskytnutie úveru
na povolanie malo za následok jeho vyňatie spod režimu spotrebiteľského úveru. Navyše je známa
praktika odporcu, ktorý poučuje svojich obchodných zástupcov, aby „krížikovali“ všetkým spotrebiteľom

účel úveru na podnikanie, povolanie alebo zamestnanie. Podstatný je však skutočný a nedeklarovaný
účel, pričom dôkazné bremeno v prípade pochybnosti o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu zaťažuje
dodávateľa a odporca sa preto hrubo mýli, keď formalisticky chce, aby sa skúmal iba účel uvedený v
zmluve.
Svoje závery vedľajší účastník podporil poukazom na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a

zároveň poukázal na skutočnosť, že inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie vykonali dňa 06.06.2012
kontrolu v sídle spoločnosti odporcu zameranú na prešetrenie podnetov spotrebiteľov, pričom bolo
zistené, že kontrolovaný subjekt postupoval v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, čím
podstatne narušil ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe okrem iného
zaškrtnutím políčka v zmluve majúceho svedčiť o poskytnutí úveru na výkon povolania bez reálneho

stotožnenia povolania spotrebiteľa a zistenia, aký konkrétny súvis s takým povolaním či predmetom
činnosti uzavretie príslušnej zmluvy má.

V rámci reakcie na vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa odporca uviedol, že
argument o povahe rozhodcovského rozsudku ako súkromno-právne kvalifikovanom záväzku je

prekonaný a nanajvýš neaktuálny a s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS
3227/07 akcentoval posun smerom k jurisdikčnej koncepcii rozhodcovského konania. V ďalšej časti len
zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu/obranu.
V doplnení vyjadrenia (došlom dňa 31.8.2015) odvolateľ poukázal na uznesenie Krajského súdu v
Košiciach, sp. zn. 11Co/243/2014 zo dňa 21.05.2015, ktorý zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa

pre nepreskúmateľnosť jeho odôvodnenia a konštatoval, že odporca mohol mať dôvodne za to, že
navrhovateľ pri uzatváraní predmetných zmlúv nekonal ako spotrebiteľ, nakoľko skutočnosť, že mu bol
úver poskytnutý na výkon zamestnania vyplýva aj z predložených listín.

V replike došlej odvolaciemu súdu dňa 8.2.2016 vedľajší účastník na strane navrhovateľa zdôraznil

dlhodobú a systematickú ignoráciu rozhodnutí súdov SR zo strany odporcu, ktorý nerešpektuje
ustanovenie § 53a ods. 1 OZ, v zmysle ktorého je povinný zdržať sa používania nekalých podmienok
s rovnakým významom s ostatnými spotrebiteľmi.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník konania (§

201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu
vymedzenom v § 212 ods. 1,2 písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods.
2 O.s.p.

Prezentované čiastkové úvahy okresného súdu - o podmienkach, kedy možno považovať dojednanie
zmluvnej podmienky za individuálne, o nerovnováhe v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa spôsobenej i nevýhradnou rozhodcovskou doložkou - vo všeobecnosti zodpovedajú
ustáleným záverom aplikačnej praxe a sú správne, opodstatnenou je však zásadná odvolacia námietka
o nesprávnom právnom posúdení veci.

S účinnosťou od 1.1.2015 je totiž úprava rozhodcovského konania týkajúceho sa spotrebiteľov
obsiahnutá v samostatnej úprave, čím vznikla určitá „dvojkoľajnosť“ právnej regulácie rozhodcovského
konania v podobe „spotrebiteľského“ (zákon. č. 335/2014 Z.z.) a „nespotrebiteľského“ (zákon č.
244/2002 Z.z.) rozhodcovského konania. Intertemporalitu aplikácie uvedených (dvoch) noriem riešiustanovenie § 73 zákona č. 335/2014 Z.z. (resp. § 54b zákona č. 336/2014 Z.z.), pričom (ako správne
argumentuje odvolateľ) pokiaľ okresný súd vychádza z postulátu, že v prípade navrhovateľa ide o
spotrebiteľa, je neprípustná aplikácia zákona č. 244/2002 Z.z v znení účinnom v čase rozhodovania

okresného súdu (ako to tento učinil), nakoľko novelou vykonanou zákonom č. 336/2014 Z.z. boli z
jeho znenia (v súvislosti so zavedením uvedenej dvojkoľajnosti) vypustené ustanovenia vzťahujúce
sa na spotrebiteľov. Dôsledkom a dôkazom predmetnej nesprávnosti v postupe okresného súdu
je „nasilu“ (logicky, keďže relevantnej úpravy už v použitej norme niet) vybratý dôvod zrušenia
rozhodcovského rozsudku - t.j. že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom,

podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť - ktorý dôvod
v okolnostiach daného prípadu nemá žiadne opodstatnenie.
Dôvodným je tiež poukaz odvolateľa na absenciu argumentácie/úvahy súdu I. stupňa vo vzťahu
k posúdeniu/vyhodnoteniu namietanej zásadnej/určujúcej okolnosti a to či vzhľadom na vyjadrenie
samotného navrhovateľa (na pojednávaní) o účele použitia poskytnutých finančných prostriedkov ide o
spotrebiteľský právny vzťah.

Opísané skutočnosti viedli odvolací súd k zrušeniu napadnutého výroku o zrušení rozhodcovského
rozsudku. Nakoľko prvostupňový súd učinil zamietnutie návrhu v ďalšej časti - o určenie, že
rozhodcovská doložka je neprijateľná - závislým (z dôvodu nadbytočnosti) od (primárneho) výroku o
zrušení rozhodcovského rozsudku, krajský súd s ohľadom na výsledok odvolacieho konania (zrušenie)

vo vzťahu k primárnemu výroku musel nadväzne zrušiť aj výrok závislý.
V ďalšom konaní okresný súd opätovne posúdi uplatnený nárok v zmysle prezentovaných úvah
odvolacieho súdu, pričom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.
Záverom krajský súd dáva do pozornosti ustanovenie § 42 zákona č. 244/2002 Z.z., resp. § 47 zákona
č. 335/2014 Z.z., v oboch prípadoch riešiace (ďalší) postup súdu po zrušení rozhodcovského rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné