Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/34/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219838
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212219838.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
Jarmily Pogranovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o.
so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, zastúpená advokátom a konateľom Doc.
JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., proti odporkyni: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch
č. k. 10C/483/2012-68 zo dňa 03. októbra 2014, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ (žalobca) sa návrhom (žalobou) zo dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd vydal rozhodnutie,
ktorým by bol odporca (žalovaný) zaviazaný zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 175,-Eur a z
titulu nemajetkovej ujmy sumu 885,12 Eur a náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoj návrh odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 7 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995
Z. z. - v znení platnom od 1.9.2005 a § 44 ods.8 v znení platnom od 1.12.2006) a zákon č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a skutkovo
ho odôvodnil tým, že exekučný súd - Okresný súd Komárno v exekučnom konaní vedenom na základe
jeho návrhu na vykonanie exekúcie proti povinnému -Y. Y., registrovaný u súdneho exekútora pod sp.
zn. EX 246/2006 nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v zákonom stanovenom čase.
Opísaný postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s
ustanovením § 44 ods.8 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá
by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k
vydaniu rozhodnutia o zmenu exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu
nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také
úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci
počas súdneho konania nachádzal. Navrhovateľ sa dozvedel o všetkých skutočnostiach priebehu
skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody po doručení uznesenia
súdu o zmene súdneho exekútora. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vznikla
navrhovateľovi majetková škoda v celkovej výške 175 Eur v období , ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom a to výlučne vplyvom nesústredenej
činnosti exekučného súdu, predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Vynaložil v tomto

období náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému v sume 70,-Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,-
Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom v sume 50,-Eur, v sume
15,-Eur na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačné
výdaje spojené s vyhotovením týchto urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s
urgovaním a kontrolou stavu exekučného konania na súde. Ďalej si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, ktorej výpočet uskutočnil alikvotným pomerom 55,32 Eur za každý mesiac omeškania
v činnosti exekučného súdu /na základe aplikácie doktríny ústavného súdu pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní vo výške 663,88 Eur za rok :12 mesiacov v roku = 55,32 Eur/. Mal za to,
že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a práva na prejednanie veci v primeranom čase nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na
ujmu mu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorý je dôsledkom nesústrednej činnosti takej
intenzity, ktorá mala za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu jeho
majetkových práv. Nesprávnym úradným postupom, márnym uplynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania navrhovateľa, že nastanú účinky predpokladané ust. § 44 ods.8 Exekučného
poriadku a správnym úradným postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude
viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného
súdu vystavil oprávnené záujmy navrhovateľa nasledovným rizikám: -neskorým ukončením procedúry
zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného, -nastalo riziko zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, -nastalo riziko insolvencii povinného. Ďalším dôvodom
na priznanie nemajetkovej ujmy je, že neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, vyvolala u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich
orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery
v právo a rovnosť v spoločnosti, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj
zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila
hospodársku stratu na strane navrhovateľa, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Je nutné deklarovať porušenie jeho práva na rozhodnutie o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase,
deklarovať porušenie práva navrhovateľa na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces,
deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu,
konkrétne princípu legality a princípu ochrany legitímnych očakávaní, princípu ochrany dôvery v právo
a princípu právnej istoty a nahradiť mu požadovanú nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu
bola spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s porušením označených práv a princípov právneho
štátu. Uviedol, že si uplatňuje nemajetkovú ujmu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky.
Medzitýmnym rozsudkom žiadal určiť žalovanú zodpovednou za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu, nerozhodnutím o jeho návrhu ako oprávneného na zmenu
exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku navrhovateľa.

Odporkyňa navrhla návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa po prejednaní veci na pojednávaní návrh navrhovateľa
zamietol a o trovách účastníkov rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje
rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie, najmä obsahom spisu Okresného súdu
Komárno sp. zn. 7Er/105/2006 a citované ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci § 4 ods. 1 písm. d/, ods.2, § 9 ods. 1 a 2 v znení účinnom do
31.12.2013, § 17 ods. 1,2, § 19 ods. 1 a citované ustanovenia Exekučného poriadku /zákon č. 233/1995
Z. z./ § 44 ods. 8 v znení účinnom od 01.12.2006, § 238 ods.1,2 a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa
nebol dôvodne podaný. V konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal s poukazom na
ustanovenie § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len OSP Zák. č. 99/1963Zb./ z dôvodu,
že trovy konania mu nevznikli.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané z pripojeného exekučného spisu, že exekúcia
začala dňa 26.01.2006, navrhovateľ ako oprávnený podal na súde návrh na zmenu súdneho exekútora

dňa 22.11.2010. Po výzve súdu prvého stupňa zo dňa 21.12.2010 a po doručení vyjadrenia pôvodného
exekútora, ako aj vyčíslenia trov exekúcie zo strany pôvodného exekútora exekučnému súdu dňa
27.05.2011, exekučný súd uznesením zo dňa 03.04.2012 zamietol žiadosť oprávneného na zmenu
exekútora, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Súd prvého stupňa zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, resp. primeranej, z akého dôvodu,
či je daný dôvod na náhradu škody a či nejaká škoda vznikla. Uviedol, že navrhovateľ si v konaní
uplatňoval náhradu škody podľa § 9 Zák. č. 514/2003 Z. z. dôvodiac tým, že exekučný súd svojim
postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej dobe, resp. bez zbytočných prieťahov. Dospel k záveru, že uplatnený právny nárok nie je
premlčaný dôvodiac tým, že žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
bola odporcovi doručená dňa 23.04.2012, uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na zmenu
exekútora bolo navrhovateľovi doručené dňa 24.04.20012 a návrh na súde bol podaný dňa 27.09.2012.
Ďalej dospel k záveru, že návrh nie je predčasne podaný dôvodiac tým, že žiadosť navrhovateľa o
predbežné prerokovanie nároku náhradu škody bola odporcovi doručená dňa 23.04.2012, návrh na súd
bol podaný dňa 27.09.2012, avšak súd rozhodol až po uplynutí šesťmesačnej lehoty.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že pokiaľ aj exekučný súd rozhodol o žiadosti o zmenu exekútora
až po uplynutí zákonnej lehoty, jeho postupom nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, keďže aby
mohol vyhovieť tejto žiadosti, bolo potrebné vyzvať pôvodného exekútora na predloženie exekučného
spisu a vyúčtovanie trov exekúcie a v zmysle právnej úpravy v prípade podania návrhu na zmenu
exekútora účinky pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Preto nemohlo dôjsť k
vzniku škody a nemajetkovej ujmy. Majúc za to, že nebol splnený prvý zákonný predpoklad pre uplatnený
právny nárok a to nesprávny úradný postup, z hľadiska hospodárnosti konania sa nezaoberal ostatnými
zákonnými predpokladmi uplatneného právneho nároku.
Ďalej dôvodil tým, že nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Mal za to, že exekučný súd konal priebežne, bez
zbytočných prieťahov a dospel k záveru, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z
predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, čím nie sú potom
splnené ani ostatné zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Mal za to, že znalecké posudky predložené v konaní navrhovateľom potom ako listiny na
úrovni dôkazu, boli vo veci bez väčšieho významu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie. V dôvodoch svojho odvolania súdu
prvého stupňa vyčítal to, že prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení
zákona č. 412/2012 Z. z. de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné,
že súd vôbec nevysvetlil svoj názor o tom, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, že súdu
neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a má aplikovať platné
právo, že predložil dôkaz o vzniku škody a to znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký
ústav Ekonomickej univerzity, ktorým je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na
navrhovateľa negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku v posudku určenej výške, že
súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom, že ak
bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh na prerušenie
konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, bol súd povinný pred samotným
rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu rozhodnúť (v spise sa takýto návrh nenachádza).

Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 214 ods. 2 a § 156 ods. 1 a 3 OSP) viazaný
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania navrhovateľa (§ 212 ods. 1, prihliadajúc i na prípadné vady
konania pred súdom prvého stupňa majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci - § 212 ods. 3)
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia § 219
ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdiť a súčasne v zmysle ustanovenia § 224 a § 142 ods. 1 OSP v
odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznať z dôvodu, že jej v
konaní žiadne nevznikli.

V danej právnej veci odvolacie dôvody navrhovateľa uvádzané v odvolaní nekorešpondujú plne s
právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie, je zrejmé,

že ide o formulárovo podané odvolanie bez ozajstnej snahy splniť si svoju povinnosť účastníka
v kontradiktórnom spore. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu tak aj
procesnoprávnu oblasť a pri rozhodovaní je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolanie, keď podaním odvolania odvolateľ svojím dispozičným úkonom fakticky
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti súdu, preto sa odvolací súd pri
posudzovaní danej veci zaoberal len námietkami navrhovateľa z odvolania a procesným postupom
súdu prvého stupňa predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či prípadne došlo
k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výlučne oboznámením listín nachádzajúcich sa v spise, ako
aj oboznámením exekučného spisu, ktorého dôkazu sa navrhovateľ dovolával, keď inak za odňatie
možnosti konať pred súdom možno považovať iba odňatie práv spôsobené procesnou činnosťou súdu,
nie opomenutím alebo pasivitou účastníka, ktorý sa pojednávania nezúčastní z vlastného rozhodnutia,
resp. z ospravedlniteľného dôvodu, čím si sám zmarí možnosť realizovať na pojednávaní svoje procesné
oprávnenia. Z tohto pohľadu súd prvého stupňa prejednal a rozhodol vec zákonným spôsobom, keď
v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom konania realizáciu ich
procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom.

Zákon č. 514/2003 Z. z. (nahradzujúci zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu) o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (v znení neskorších predpisov nadobúdajúci účinnosť od 1.7.2004) je osobitným
zákonom, ktorý v nadväznosti na Listinu základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb. -
článok 36 ods. 3 a 4), Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (č. 209/1992 Zb. - článok
6 ods. 1) a Ústavu Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb. - článok 46 ods. 3) upravuje podmienky a
spôsob náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci, keď na to, aby štát zodpovedal za škodu
spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť súčasne splnené podmienky zodpovednosti
za škodu podľa tohto zákona.
Základnou podmienkou je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý
vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobom v zákone špecifikovaným, druhým predpokladom je
vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou nevyhnutnou podmienkou je, aby medzi konaním
vedúcim k vzniku škody a samotnou škodou bola daná priama príčinná súvislosť, pričom dôkazné
bremeno na preukázanie splnenia zákonných podmienok znáša poškodený a v prípade ich preukázania
sa štát svojej zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže zodpovednosť štátu má charakter objektívnej
zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie). Zákon rozlišuje dva základné okruhy zodpovednosti za
škodu a to zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a 6) a zodpovednosť za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9), keď je samostatne upravená zodpovednosť
zodpovednosť štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní alebo inom pozbavení osobnej slobody (§ 7)
a tiež za rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo o väzbe (§ 8). Pojem „nesprávny úradný
postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v ustanovení § 9 ods. 1 zákona výslovne definovaný,
je uvedený len príkladmo. Pri nedostatku zákonnej explicitnej definície vo všeobecnosti možno za takýto
postup považovať porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu
pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností
účastníkov daného konania, keď v zmysle zákona za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv a právom
chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom orgánu verejnej moci priamo súvisiacim s výkonom právomoci
orgánu verejnej moci a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik
zodpovednosti škody, čo vyžaduje starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí pre objasnenie
príčin, ktoré k určitému výsledku viedli, keď nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom
škody vo vzťahu (priamej) príčiny a následku.

Podstata sporu účastníkov spočívala v tom, či pre rozhodnutie exekučného súdu o návrhu navrhovateľa
ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní platila tridsaťdňová zákonná
lehota, či postup exekučného súdu vykazoval znaky zbytočných prieťahov a či navrhovateľovi vznikla z

dôvodu tvrdeného nesprávneho úradného postupu škoda a nemajetková ujma tak, že bola v príčinnej
súvislosti s konaním exekučného súdu.

Vychádzajúc z ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného
konania, ako aj s poukazom na obsah pripojeného exekučného spisu súdu prvého stupňa odvolací
súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k skutkovému záveru, že exekučný súd nevydal rozhodnutie
o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Avšak na rozdiel od súdu
prvého stupňa odvolací súd dospel k tomu právnemu záveru, že týmto konaním exekučného súdu
došlo zo strany exekučného súdu k nesprávnemu úradnému postupu, keďže existovala zákonná
lehota na rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľa ako oprávneného v exekučnom konaní o zmene
exekútora, v ktorej lehote exekučný súd nevydal rozhodnutie, teda zo strany exekučného súdu v
exekučnom konaní došlo k porušeniu povinnosti orgánu verejnej moci vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že navrhovateľ v danej právnej veci však
nepreukázal ostané dva zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona
a to vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a nepreukázal, že medzi konaním vedúcim k vzniku škody
a samotnou škodou bola daná priama príčinná súvislosť, keďže dôkazné bremeno na preukázanie
splnenia zákonných podmienok znáša poškodený. V danom prípade si navrhovateľ svoju dôkaznú
povinnosť nesplnil a nepreukázal splnenie týchto ostatných dvoch zákonných predpokladov. Tvrdenia
navrhovateľa o vzniku škody vo výške 175 eur predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období medzi
doručením žiadosti o zmenu exekútora a rozhodnutím exekučného súdu o tejto žiadosti, za správu
pohľadávky cez pracovné výkony zamestnancov pomocou informačného systému, na udržanie a správu
tohto systému, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom, za administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné, telekomunikačné výdaje
spojene s urgovaním a kontrolou stavu konania, odvolací súd považuje za účelové /s poukazom na
predmet činnosti navrhovateľa/ a za nepreukázané tvrdenia navrhovateľa. Za daného skutkového stavu
potom nie je daná ani príčinná súvislosť medzi konaním exekučného súdu a navrhovateľom tvrdenou
škodou. Navrhovateľ taktiež v konaní nepreukázal svoje tvrdenie o vzniku nemajetkovej ujmy na strane
navrhovateľa z dôvodov ním uvedených.

Vychádzajúc z uvedeného potom odvolací súd následne zhodne ako súd prvého stupňa posudzoval,
či konanie exekučného súdu, nevykazovalo navrhovateľom tvrdené zbytočné prieťahy, resp. či jeho
postup treba považovať za nesprávny úradný postup (práve) pre nevydanie rozhodnutia v zákonom
ustanovenej lehote. Pri rozhodovaní o tom, či vo veci došlo k prieťahom v konaní sa zohľadňujú tri
kritériá, ktorými sú: 1. právna a faktická zložitosť vecí, o ktorej súd rozhoduje, 2. správanie účastníka
konania, 3. spôsob, akým súd v konaní postupoval. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v článku
48 ods. 2 Ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty
uvedené v zákone, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa aj v týchto prípadoch postup dotknutého
štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02). Ustanovenie § 9 zákona treba na
vec aplikovať v takom znení, v akom platil v čase namietaného nesprávneho úradného postupu orgánu
verejnej moci, z čoho potom vyplýva, že postup exekučného súdu bolo nevyhnutné posúdiť aj z hľadiska
„zbytočných prieťahov“ a to súdom samostatne. Posúdenie zbytočných prieťahov nie je (ale) možné bez
prihliadania na všetky okolnosti veci, teda nemožno neprihliadať na tisícky obdobných vecí (podávaných
navrhovateľom na postup exekučného súdu) i vzhľadom k jeho možnostiam.
Rozhodnutie exekučného súdu o návrhu na zmenu exekútora vydané v čase vyššie uvedenom nemožno
hodnotiť ako zbytočné prieťahy (so stavom právnej neistoty navrhovateľa a s dôsledkom vzniku škody)
s poukazom na skutočnosť, že v rozhodnom období navrhovateľ ako oprávnený podal v množstve
exekučných vecí návrh na zmenu exekútora v osobe JUDr. Rudolfa Krutého, napriek vedomosti o tej
skutočnosti, že tento ako bývalý zamestnanec oprávneného je v exekučnom konaní vylúčený podľa §
30 ods.1 Exekučného poriadku, keď i Ústavný súd SR v náleze III.ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011
konštatoval nezlučiteľnosť činnosti súdneho exekútora s pracovným pomerom u oprávneného, ako aj
s poukazom na činnosť exekučného súdu, ktorá predchádzala vydaniu rozhodnutia v exekučnej veci.
Vzhľadom k tomu, že v konaní nebol preukázaný základ uplatneného právneho nároku, odvolací súd sa
ďalej nezaoberal ostatným zákonnými predpokladmi uplatneného právneho nároku na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy.

Vychádzajúc z uvedeného mal potom odvolací súd aj z iných právnych dôvodov za to, že súd prvého
stupňa rozhodol vo veci vecne správne, keď návrh navrhovateľa plne zamietol. Odvolací súd vychádzal z
toho, že uplatnený právny nárok nie je premlčaný, že návrh nebol predčasný, je neprípustná všeobecná
paušalizácia uplatňovaných nárokov na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, keď oba nároky je potrebné
v konaní jednoznačne preukázať (nie je možné ich len predpokladať) v konaní vykonaným dokazovaním,
že znalecký posudok slúži len na preskúmavanie správnosti preukázaných tvrdení účastníkov konania,
že vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom je vzťahom príčiny a následku,
ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený (a nestačí, ak je iba sprostredkovaný, teda k
zmenšeniu majetku by muselo prísť priamo a len týmto postupom), že navrhovateľ nevyprodukoval
žiadne dôkazy preukazujúce ním uvádzanú škodu a nemajetkovú ujmu a že vadu konania majúcu za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci nezistil.

Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.