Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 25C/292/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234278

Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomír Mrva

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5112234278.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

25C 292/2012
5112234278

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Drahomírom Mrvom, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,Pribinovaul.č.25,81109,Bratislava,IČO:35807598,právnezastúpenýFridrich
Paľko, s.r.o., Grősslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zast.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a.
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi náhrady:

- majetkovej škody vo výške 6.262,31 eur,

- nemajetkovej ujmy vo výške 1.252,46 eur,

ktorá podľa tvrdenia navrhovateľa vznikla ako následok nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu Okresného súdu Žilina tým, že Okresný súd Žilina postupovalnesústredene a so zbytočnými prieťahmi, čo má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti
majetkového práva žalobcu.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu navrhovateľovi vznikla majetková škoda a nemajetková ujma.

A/ Majetkovú škodu navrhovateľ vyčíslil na 6.262,31€.

Uvedená majetková škoda predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byt priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi

zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere.

B/ Náhradu nemajetkovú ujmu v peniazoch navrhovateľ vyčíslil na 1.252,46€.

Podľa názoru navrhovateľa nesprávny úradný postup je dôsledkom nesústredenej činnosti takej

intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

Nesprávnym úradným postupom súdu došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym
a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky.
Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a

účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia
vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia
bola zamietnutá.
Postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára.

Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie vyššie uvedenú sumu,
t.j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

Odporca vo svojom vyjadrení žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť.
Nárok navrhovateľa považoval za právne neopodstatnený z dôvodu nepreukázania splnenia základných
zákonných podmienok.

Poukázal na tú skutočnosť, že Ministerstvu spravodlivosti SR boli dňa 23.4.2012 doručené prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Na výzvu na doplnenie žiadosti zo strany navrhovateľa bola doručená len všeobecná odpoveď, kde
žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadne informácie.

Vcelku žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým
zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám
požiadal.

Z uvedeného dôvodu odporca nepovažuje nárok žalobcu za predbežne prerokovaný.

K uplatnenému nároku na náhradu škody vo všeobecnosti odporca uviedol, že k nesprávnemu
úradnému postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote navrhovateľ doposiaľ dôkazy pre posúdenie tejto otázky nepredložil.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., považuje odporca žalobu za právne neopodstatnenúa žiada, aby Okresný súd Žilina žalobu proti žalovanej v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal
náhradu trov konania.

Na nariadené pojednávanie dňa 11.2.2015 sa účastníci konania nedostavili, doručenie predvolania mali
riadne a včas vykázané.

Účasť účastníka konania na pojednávaní je jeho právom, ktoré v danom prípade nebolo využité.

Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, pri aplikácií ustanovenia § 101 ods.
2 veta druhá O.s.p., s prihliadnutím na obsah spisu, doteraz vykonané dôkazy a dospel k nasledovným
skutkovým zisteniam.

Navrhovateľ ako oprávnený v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.: 20Er

3101/2009 doručil prostredníctvom súdneho exekútora dňa 25.9.2009 žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zo dňa 9.6.2009
sp. zn. SR 05592/2009, ktorý bol právoplatný dňa 22.6.2009 .

Exekučný súd skúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora o
udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ktoré listiny boli doložené k žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Naviac súd vyzval Stály rozhodcovský súd a Exekútorský úrad písomnou výzvou zo dňa 1.10.2009,
11.3.2010a16.8.2010,abydoložilifotokópiudoručenkypotvrdzujúcejdoručenierozhodnutiapovinnému
a zmluvu o úvere s rozhodcovskou doložkou .

Doklady boli doložené až dňa 29.9.2010 .

Uznesením Okresného súdu Žilina 20Er3101./2009 zo dňa 19.11.2010, ktoré uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 25.1.2011, bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v časti o vymoženie sumy 642,63€ s prísl. zamietnutá a v tejto časti bolo konanie zastavené.
Na základe uvedeného dňa 8.12.2010 pod č.k. 20Er 3101/2009 bolo vydané poverenie na vymoženie
povinnosti 663,85€ s prísl.

Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení zákona č. 508/2010 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013),

zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), štát

zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím,
nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), štát zodpovedá za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj

nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
"žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., (s účinnosťou do 31.12.2012), uhrádza sa skutočná škoda

a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovujú inak

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., (s účinnosťou do 31.12.2012), v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Súd základ nároku navrhovateľa na náhradu škody posudzoval podľa § 1 písm. a) (zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci) a § 3 ods. 1 písm. a) a d) zákona č.
514/2003 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2012. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupomalebonezákonnýmrozhodnutímpodľazákonač.514/2003Z.z.jeosobitnouzodpovednosťou
a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods. 2).

Podľa § 41 ods. 1/ a 2/ zák. č. 233/1995 Z.z Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, 4e)
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, 4ea)
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,

f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho

poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide
o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu. 4eaa)

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.

Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a

požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.
Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Súd viazaný dispozičnou zásadou, konkrétne viazaný návrhom § 153 ods. 2 O.s.p. ale aj viazaný
skutkom t.j. žalobnými tvrdeniami ( § 79 ods. 1 O.s.p.), inými tvrdeniami ( § 101 ods. 1 O.s.p.) o

právne významných skutočnostiach, z ktorých navrhovateľ vyvodzuje uplatnený nárok, po vyhodnotení
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie je právne dôvodné navrhovateľovi priznať uplatňované
peňažné plnenie (majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu) na nim tvrdenom skutkovom základe.

A/ Pokiaľ vychádzame so zákonného ustanovenia §§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku (s účinnosťou
do 31.5.2010) a máme preukázaný stav, že uznesením Okresného súdu Žilina bola žiadosť o udelenia

poverenia čiastočne zamietnutá a čiastočne bolo vydané poverenie, musíme v zásade uviesť, že na
Okresný súd Žilina bola síce podaná žiadosť na udelenia poverenia s prílohami dňa 25.9.2009, kde pre
posúdenie skutkového a právneho stavu bolo potrebné doložiť ďalšie listinné dôkazy, ktoré boli doložené
následne až po viacerých urgenciách zo strany súdu. Pokiaľ následne súd do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne len nepoveril exekútora ( pretože v časti návrh zamietol a v časti vydal poverenie a to

až po viacerých urgenciách na doloženie dokladov ), v takomto prípade nešlo o nesprávny postup súdu,
pretože zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia a následné vydanie poverenia viazané na doloženie
listinných dokladov ( pri kumulácii rozhodnutí ) nie je viazané na žiadnu a ani na 15 dňovú lehotu
uvádzanú v druhej vete § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vôbec .

B/ Pokiaľ by však doba od podania žiadosti o udelenia poverenia na Okresný súd v Žiline do rozhodnutia
súdu, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá všeobecne, bez zákonnej lehoty, bola
dôvodom náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v žalovanej výške, k uvedenému je potrebné
dodať nasledovné.
Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je

súčasne (kumulatívne) splnenie troch základných predpokladov:
1/ nesprávny úradný postup,
2/ vznik škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy,
3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide

o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu resp. o porušenie
účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s
ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí.
Nesprávny úradný postup je vymedzený v ustanovení § 9 ods. 1 veta druhá a podľa konkrétnych
okolností bolo potrebné v danej veci správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k

dosiahnutiu ktorého postup smeruje.

Z obsahu spisu je zrejmé, že súd skúmal ( v konkrétnom prípade naviac aj bol povinný skúmať) žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, tiež popr.

listiny, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie o žiadosti exekútora o udelenie poverenia, na základe
exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia vydaného na základe spotrebiteľského vzťahu.

Je potrebné poznamenať, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré
je exekučným titulom.

V exekučnom konaní je však zo zákona nielen oprávnený ale aj povinný preskúmavať rozhodcovský
rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní (rozsudok NS SR zo dňa 26.9.20011, sp. zn. 3MCdo 11/2010).
Pri aplikácii ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk

uvedených v ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré je výnimkou z materiálnej stránky
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.Tento v sebe zahŕňa prieskumný inštitút a umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie
ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedenú v
citovanom zákonnom ustanovení.

Exekučný súd v rámci predmetného exekučného konania podrobne skúmal hlavne rozhodcovský
rozsudok, čím postupoval v súlade so zákonom.

V súvislosti s uvedeným je potrebné dať do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie
vo veci C 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého

smernicu 93/13 treba vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na
nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ
má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať
takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú

doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho
práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. (bod 59).

Ďalej je potrebné zdôrazniť, že v zmysle ustanovení smernice rady 93/13/EHS (čl.3 ods.1 písm. t),
každá zložka súdneho procesu je povinná skúmať a preverovať, aby nemorálne podmienky, spotrebiteľa

nezaväzovali v záujme vyššej kvality života.

Súd zastáva názor, že pre rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia nie je vždy postačujúca len
žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul.
Mnohokrát sú potrebné aj ďalšie podklady, ktoré však príslušným súdnym exekútorom nie sú vždy ako

príloha zasielané súdu ( hoci nič nebráni exekútorovi takého prílohy naviac zaslať, zvlášť v prípade, ak
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, kde povinným je spotrebiteľ, podkladom pre rozhodnutie
rozhodcovského súdu bola spotrebiteľská zmluva ).

Pri rozhodovaní o udelení poverenia je potrebné zdôrazniť, že súd automaticky neudeľuje poverenia na

základe žiadosti exekútora.
Súdne rozhodnutie musí vychádzať z individuálneho objektívneho zistenia a posúdenia.

Výsledkom rozhodovacej činnosti súdu je, že súd žiadosti o vydanie poverenia:

a/ vyhovie,
b/ alebo žiadosť zamietne.

Zo zákona nevyplýva ako je vyššie uvedené, že exekučný súd musí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie žiadateľovi vždy a automaticky vyhovieť.

Pokiaľ exekučný súd preskúmaval listiny (dôkazy), ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, išlo
o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a preto takúto činnosť nie je možné považovať
za úradný postup, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako nesprávny a nemožno ho hodnotiť ani ako
nesústredený a so zbytočnými prieťahmi, zvlášť v konkrétnej veci.

V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 4Cdo 24/04 - nesprávny úradný postup možno vymedziť
tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu
štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup
nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07 zo dňa 25.08.2009 - rozhodovaciu činnosť, ktorá
je podstatou súdnictva, nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

Je teda jednoznačné, že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožno ( aj keď neboli rozhodnutia

vydané v zákonných lehotách ) vždy a automaticky považovať za nesprávny úradný postup.
S poukazom na uvedené, rozhodnutia exekučných súdov, ktorými bola skúmaná:

- žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,- návrh na vydanie exekúcie,
- exekučný titul ( zvlášť, ak exekučným titulom je práve rozhodcovský rozsudok ),
- popr. iné listinné dôkazy, ktoré s predmetom konania úzko súvisia,

nemožno považovať vždy a automaticky takýto postup súdu za nesprávny úradný postup súdu.

Od pojmu „nesprávny úradný postup“ je potrebné oddeliť pojem používaný navrhovateľom „zbytočný
prieťah“.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný
prieťah v konaní, a podľa judikatúry Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 86/02, IV. ÚS 440/2012 ktorá
konštatuje, že „pojem „zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne aj pojem „v
primeranej lehote“ obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a
aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho - ktorého úkonu súdu alebo

iného štátneho orgánu.

Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie
automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú

rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto bez ďalšieho vyvodzovať len
zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách."

V posudzovanom prípade pri hodnotení zbytočných prieťahov v konaní je významná aj tá skutočnosť,

na ktorú súd prihliadal, a to s poukazom na rozhodnutie II. ÚS 520/2012, že navrhovateľ pred okresným
súdom inicioval značne vysoký počet exekučných konaní ( ide o stovky až tisíce exekučných konaní -
návrhov v typovo obdobných veciach).

Ústavný súd konštante judikuje, že zaťaženosť súdov, nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí

zabezpečiť súdne konanie, nie je dôvodom, ktorý by zbavoval súd resp. štát zodpovednosti za zbytočné
prieťahy v konaní.
Prieťahy by mohli byť takto ospravedlniteľné len na krátky čas a len v tom prípade, že by sa prijali
adekvátne opatrenia na riešenie situácie.

Ústavný súd však konštatuje, že dávnu judikatúru vytvoril po vzore Európskeho súdu pre ľudského práva
na ochranu práva na konanie bez zbytočných prieťahov v takpovediac nehromadných veciach.
Nešlo teda o situácie keď jeden navrhovateľ stovkami až tisíckami podaní na súd prispel k väčšej
zaťaženosti súdu a týmto aj k dlhšej dobe rozhodovania všetkých vecí.

V prípadoch keď jediná spoločnosť iniciovala konanie v stovkách až tisíckach typov v obdobných
veciach, je nevyhnutné vziať daný fakt do úvahy, a to smerom ku kritériám posudzovania prieťahov a v
záujme ochrany práv a slobôd iných účastníkov.
Pri zohľadnení vyššie uvedeného kritéria je potrebné zohľadniť aj kritérium faktickej zložitosti veci o
ktorej súd koná a v uvedenom je potrebné zohľadniť aj kritérium správania navrhovateľa ako účastníka

súdneho konania.

V takýchto prípadov je teda možné akceptovať relatívne dlhšiu dobu trvania predmetných konaní.

Je možné konštatovať, že povinnosťou okresného súdu je vysporiadať sa so všetkými návrhmi

navrhovateľa, čo sa nevyhnutne dostalo do konkurencie s povinnosťou tohto súdu poskytnúť súdnu
ochranu bez zbytočných prieťahov v primeranej dobe aj ostatným účastníkom iných konaní, ktorí sa
pred dotknutým súdom uchádzajú o súdnu ochranu.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu

spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudcasa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Navrhovateľ aj napriek tomu, že používa právny výraz „ zbytočný prieťah“, v konaní:

- postup v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. nepreukázal,
- nepreukázal, že by takýto „zbytočný prieťah“ bol konštatovaný subjektom v zmysle § 9 ods. 2 zák. č.
514/2003 Z.z.

V rámci kritérií a významu veci pre navrhovateľa je potrebné konštatovať, že v danom prípade nejde

napríklad o osobno-statusový spor, pracovný spor, či spor pre navrhovateľa inak existenčný.

S poukazom na všetky vyššie uvedené okolnosti posudzovaného prípadu súd dospel k záveru, že dĺžka
konania od podania žiadosti na vydanie poverenia na Okresný súd Žilina, do vydania rozhodnutia,
nemôže byť považovaná za tak neprimeranú, ktorú by súd vyhodnotil ako nesprávny úradný postup,

spôsobilý navrhovateľovi spôsobiť, navrhovateľom uplatnenú majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu.

Všeobecne môžeme konštatovať, že Okresný súd Žilina o žiadosti exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie rozhodol v období, kedy navrhovateľ pred Okresným súdom Žilina inicioval
značne vysoký počet exekučných konaní ( ide o stovky až tisíce exekučných konaní - návrhov v typovo

obdobných veciach), mimo bežného nápadu vecí Okresného súdu Žilina.

Exekučným titulom pre udelenie poverenia na základe žiadosti exekútora o udelenie poverenia bol
rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý rozhodcovský súd uložil odporcovi - spotrebiteľovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi priznanú sumu, ktorá suma vyplývala so spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej

medzi navrhovateľom a odporcom - spotrebiteľom.

Pokiaľ exekučný súd preskúmaval a hodnotil žiadosť o udelenie poverenia a prílohy k uvedenej žiadosti
môžeme konštatovať, že takáto činnosť súdu, ktorá priamo smerovala k vydaniu rozhodnutia nemôže
byť považovaná za úradný postup, ktorý by bol nesprávny, prípadne nesústredený, či neefektívny.

K uvedenému je potrebné tiež dodať, že pokiaľ súd rozhodol o žiadosti exekútora v určitej lehote,

žalobcovi nič nebránilo, využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým je bezpochyby podanie sťažnosti
predsedovi súdu proti porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods.
7 v spojení s § 62 a nasl. zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch.
Ak navrhovateľ tento prostriedok nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa ust.
§ 415 OZ.

Podľa § 2 ods. 1 Obch. zák. podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne
podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Navrhovateľ je právnickou osobou, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, v

oddiely: Sro, vo vložke číslo: 23636/B.
Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že navrhovateľ je podnikateľom v zmysle § 2 ods.
1,2 Obch. zák., znášajúci podnikateľské riziká, ktorý vykonával a naďalej vykonáva svoju podnikateľskú
činnosť.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.Ako je uvedené v návrhu, navrhovateľ uvádzal, že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene, a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe

a rovnako neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť
istiny a jej príslušenstva založením prekážky rozhodnutej veci.

A/ Navrhovateľ sa v podanom návrhu domáhal majetkovej škody.

Žalobcovi mala vzniknúť majetková škoda v uplatnenej výške, predstavujúca náhradu istiny s
príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v
občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného
Zmluvou o úver.
V konaní navrhovateľ všeobecne uvádzal termín škoda, pričom v rámci podaní bližšie nešpecifikoval, či
sa domáha skutočnej škody alebo ušlého zisku.

Z predložených listinných dôkazov a ani iných dôkazov nemal súd preukázané, že by Ústavný súd SR
rozhodol, že základné právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ( a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ) postupom Okresného súdu Žilina

bolo porušené.

Súd zastáva názor, že efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať okresný
súd v tomto konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len
ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti ( popr. predseda prísl. súdu na podklade sťažnosti na

prieťahy ).
Pokiaľ okresný súd vychádzal z pojmu uvádzaného navrhovateľom, definovaný ako „zbytočný prieťah“,
nemal súd preukázané, že Okresný súd Žilina v exekučnom konaní spôsobil „prieťah v konaní“ v
právnom slova zmysle.

Všeobecne povedané podľa názoru Okresného súdu Žilina navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik
škody (majetkovej ujmy) ani ako skutočnú škodu a ani ako ušlý zisk vo vyčíslenej výške.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd zastáva názor, že navrhovateľ v časti uplatneného nároku z titulu
náhrady škody, v uplatnenom základe a výške voči odporcovi neuniesol dôkazné bremeno a s poukazom

na uvedené, súd v tejto časti nárok navrhovateľa ( ohľadom majetkovej škody ) žalobný návrh zamietol.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., (s účinnosťou do 31.12.2012), v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v

peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu, pretože podľa jeho názoru
samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných hodnôt nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa názoru navrhovateľa dôsledkom nesústredenej
činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva
žalobcu.

Navrhovateľ v návrhu uvádza, že nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho
očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky.
Podľa tvrdenia žalobcu žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote
včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho
zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o

udelenie poverenia bola zamietnutá.
Podľa tvrdenia žalobcu postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou
riadneho hospodára.Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania , porušenie jeho práv, stratu legitímnych

očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie sumu ( spôsobené v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu ) uvedenú v návrhu.

Navrhovateľ nepreukázal ani vznik podmienok podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. na náhradu

nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľ v návrhu uvádzal len tvrdenia, na základe ktorých vyčíslil nemajetkovú ujmu v peniazoch.

Na preukázanie škody a jej výšky okrem vlastných tvrdení nepredložil žiadne dôkazy.

K vyššie uvedenému je potrebné uviesť to isté čo prv, že v konkrétnom prípade ústavný súd nerozhodol,
že základné právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky ( a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ) postupom Okresného súdu Žilina bolo
porušené.

Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti ( popr. predseda
prísl. súdu na podklade sťažnosti na prieťahy ).
Inak povedané, konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní môže len Ústavný súd SR

( rozhodnutie Krajského súdu v Nitre 9Co 285/2011 ).

Vzhľadom na vyššie uvedené, použitie metodiky uvádzanej navrhovateľom pre posúdenie nemajetkovej
ujmy a jej výšky, bez splnenia ďalších podmienok považuje Okresný súd Žilina za predčasné.

Navrhovateľ vystupuje ako podnikateľský subjekt, uzatvára obdobné zmluvy s množstvom dlžníkov -
spotrebiteľov.

Navrhovateľ v konkrétnom prípade využil zákon a podal na Okresný súd Žilina bližšie neurčený počet
žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorých žiadostiach o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bol Okresný súd Žilina povinný rozhodnúť.

PredmetnéžiadostioudeleniapovereniabolipodanénaOkresnýsúdŽilinanadrámecbežnéhonápadu,
pričom súd na také množstvo nemá ani materiálne a ani personálne vybavenie.
Aj napriek uvedenému Okresný súd Žilina rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie vo vyššie uvedenej lehote, s ohľadom aj na tú skutočnosť, že exekučným titulom bol rozsudok
rozhodcovského súdu, na základe neplnenia si povinností spotrebiteľa, vyplývajúcich so spotrebiteľskej
zmluvy.

Z vykonaného dokazovania naviac nemal súd preukázané, že by navrhovateľ v konkrétnej exekučnej

veci využil akékoľvek právne prostriedky smerujúce k odstráneniu prieťahov v konaní formou ústavnej
sťažnosti, resp. sťažnosti na prieťah v konaní a pod., podanej do vydania udelenia poverenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd zastáva názor, že navrhovateľ v časti uplatneného nároku z titulu
nemajetkovej ujmy neuniesol dôkazné bremeno a s poukazom na uvedené súd aj v tejto časti nárok

navrhovateľa ( ohľadom nemajetkovej ujmy ) žalobný návrh zamietol.

S poukazom na vyššie uvedené, navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie podmienok pre priznanie
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy ( porušenie právnej povinnosti, vznik a existencia škody, príčinná
súvislosť ), súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Na záver je potrebné ešte dodať, že navrhovateľ doložil znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014,
vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave, ktorý znalecký posudok bol zaevidovaný na správesúdupodčíslom1Sprv/563/14,ktorýmznaleckýmposudkompreukazovalnavrhovateľvýškumajetkovej
ujmy ( v žalobách NZP a NP vo výške 30,76€ a v žalobách ZE vo výške 31,68€ ).
V znaleckom posudku škoda pozostáva: 2.3.1 s výpočtu zvýšených mzdových nákladov navrhovateľa,

2.3.2 nákladov na poštovné a 2.3.3 nákladov na telekomunikačné služby.

K predmetnému znaleckému posudku je potrebné dodať, že predmetný znalecký posudok vychádza
z tzv. zvýšených nákladov, pričom majetková ujma je vypočítaná všeobecne, bez toho, aby sa pri
uvedenom výpočte vychádzalo so špecifík každej jednotlivej veci.

Bez individualizácie nákladov uplatnených navrhovateľom na konkrétnu žalovanú vec môžeme nárok
navrhovateľa považovať len za náklad podnikateľa vo veci správy a vymáhania pohľadávok vôbec t.j.
náklady podnikateľa súvisiace s podnikaním.

Vzhľadom na uplatnený nárok navrhovateľa, uplatnený ako:

- majetková škoda - predstavujúca náhrada istiny s príslušenstvom,
- náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch - 20% z uplatňovanej istiny,

znalecký posudok nepreukazuje ani základ a ani výšku uplatnenej škody navrhovateľa v predmetnom

konaní.

Navrhovateľ žiadal „o vydanie medzitýmneho rozsudku“, ktorým medzitýmnym rozsudkom mal súd
konštatovať, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti navrhovateľa nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Žilina.

Podľa § 152 ods. 1/ prvá veta OSP rozsudkom rozhoduje súd o veci samej.
Podľa § 152 ods. 2 prvá veta OSP rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci.

Podľa § 152 ods. 2, druhá veta OSP ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len
o jej časti alebo len o jej základe.

Vzhľadom k tomu, že v konaní navrhovateľ nepreukázal základ nároku navrhovateľa, nie je možné

rozhodnúť o návrhu navrhovateľa tak, ako to požaduje navrhovateľ v predmetnom návrhu.

Navrhovateľ návrhom zo dňa 6.2.2015 žiadal Okresný súd Žilina, aby súd predmetné konanie z dôvodov
uvedených v uvedenom návrhu v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. c/ OSP p r e r u š i l až do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie

o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude
zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci vylúčenia sudcu povereného prejednaním veci.

Ako dôvod pre prerušenie konania navrhovateľ uviedol, že doposiaľ nebolo konformným spôsobom
vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie a rozhodnutie nestrannému

súdu.
Tiež navrhovateľ poukazoval na pomer sudcu k veci ( vyplývajúci aj z právneho záujmu sudcu na
prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý ), poukazoval na získanie
poznatkov o veci iným spôsobom a poukázal aj na vzťah ekonomickej závislosti.

Uznesením Krajského súdu Žilina 10NcC 204/2013 zo dňa 19.2.2013, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 9.5.2013 bolo rozhodnuté, že sudca Okresného súdu Žilina JUDr. Drahomír Mrva nie
je vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci.

Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné žiadne opravné prostriedky.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ ( prvá veta ) OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky,
ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Podľa názoru Okresného súdu Žilina návrh navrhovateľa na prerušenie konania z vyššie uvedených
dôvodov nie je dôvodný.

Návrh navrhovateľa na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1/ písm. b/ OSP nie je dôvodný, pretože

otázka zákonného sudcu bola vyriešená rozhodnutím vyššie uvedeného rozhodnutia Krajského súdu
Žilina, ktoré rozhodnutie je rozhodnutím konečným, čím rozhodnutie súdu vo veci samej nezávisí od
žiadnej otázky, ktorú by súd bol oprávnený riešiť.

Návrh navrhovateľa na prerušenie konania ani podľa § 109 ods. 2/ písm. c/ OSP nie je tiež dôvodný.

Predmetné zákonné ustanovenie nie je ustanovením, ktoré by súdu ukladalo povinnosť konanie prerušiť.
Keďže sa jedná o identický dôvod pre prerušenie konania, otázka zákonného sudcu je vyriešená
zákonným spôsobom.

S poukazom na vyššie uvedené Okresný súd Žilina rozhodol tak, že návrh navrhovateľa na prerušenie

konania zamietol.

Odporca sa podaným návrhom zo dňa 15.4.2012 ( doručeným k č.k. 25 263/2012 a i ) domáhal spojenia
vecí napadnutých do oddelenia 25C.
Uznesením Okresného súdu Žilina 25C 263/2012-37 zo dňa 27.9.2013 súd návrh navrhovateľa na

spojenie vecí zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odporca ako úspešný účastník konania si právo na náhradu trov konania neuplatnil, preto súd odporcovi
právo na náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľ bol oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh priamo zo zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch podľa § 4 ods. 1 písm. k) (účinnosť do 30.9.2012) v zmysle ktorého
zákonnéhoustanoveniaodpoplatkujeoslobodenésúdnekonanievoveciachnáhradyškodyspôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený.

Vzhľadomnaprocesnývýsledokvtomtokonaní,kedysúdnávrhnavrhovateľavcelomrozsahuzamietol,

nezaviazal súd odporcu ako úspešného účastníka konania na zaplatenie súdneho poplatku z podaného
návrhu.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia

z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších
predpisov ).