Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712216585
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5712216585.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a
členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: A. F.,
nar. XX.X.XXXX, bytom M. R. XXX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpenému spoločnosťou WERNER & Co., s.r.o., Advokátska
kancelária, so sídlom v Bratislave, Stromová 54/A, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa

HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 na strane žalobcu, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k.
11C/72/2012-498 zo dňa 23. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r dz u j e vo výroku o trovách konania.

Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý vo zvyšnej časti.

Stranám sporu ani Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS n á r o k na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu. Pripomenul, že konanie o neplatnosti úverovej
zmluvy a o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vylúčil na samostatné konanie.

Predmetom konania preto ostalo posúdenie časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom pod sp. zn. SR 02242/12 zo dňa
2.10.2012 a určenia neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako súčasti zmluvy uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným.

2.Za preukázané v danej spojitosti súd prvej inštancie považoval, že medzi sporovými stranami bola

uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 350 eur. Uvedené
finančné prostriedky boli žalobcom použité na výkon zamestnania (nákup pracovného oblečenia), v
dôsledku čoho ide o absolútny obchod a nie o spotrebiteľský úver v zmysle zák. č. 120/2010 Z.z. Zároveň
však táto skutočnosť neznamená, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu. Okresný súd mal totiž za to, že
žalobca pri uzatváranú úverovej zmluvy vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy

konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z tohto dôvodu posúdil
zmluvu o úvere uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvu spotrebiteľskú.

3.Nadväzne, aplikujúc § 243d zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v lehote 3 mesiacov od účinnosti
zákona (správne zákona č. 335/2014 Z.z.o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a

doplnení niektorých zákonov - pozn. odvol. súdu) nepodal návrh na začatie exekúcie voči žalobcovi na
podklade predmetného rozhodcovského rozsudku, v dôsledku čoho toto rozhodcovské konanie prestaloúčastníkov rozhodcovského konania zaväzovať a teda na jeho základe nie je možné vykonať exekúciu
voči žalobcovi. Z tohto pohľadu sa stalo rozhodovanie o zrušenie rozhodcovského súdu všeobecným
súdom za nadbytočné, nakoľko by plnilo len hypotetickú funkciu, pretože žalovaný na podklade tohto

rozhodcovského rozsudku už nemôže viesť exekúciu voči žalobcovi a teda úplne stratil význam.
4.Obdobne považoval za neúčelne rozhodovať o platnosti rozhodcovskej doložky, keďže k jej aplikácii
nemôže dôjsť. Na základe opísaného dospel okresný súd k záveru o absencii právneho záujmu na
požadovanom určení, čo (ho) viedlo k zamietnutiu žaloby aj v tejto časti.

5.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie pri aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že
procesne úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal. Dôvod hodný osobitného zreteľa vzhliadol
v skutočnosti, že návrh na začatie konania bol zamietnutý len vzhľadom na zmenu právnej úpravy,
ktorú ani jeden z účastníkov konania nemohol ovplyvniť. Z tohto dôvodu nepovažoval za primerané a
spravodlivé zaviazať ktoréhokoľvek účastníka konať k náhrade trov protistrane.

6.Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o trovách konania, podal odvolanie žalovaný a domáhal
sa zrušenia tejto časti výroku a vrátenia veci v danom rozsahu na ďalšie konanie. Súdu vytýkal
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko neboli uvedené dôkazy preukazujúce osobné a
majetkové pomery žalobcu, ako ani ďalšie okolnosti týkajúce sa rozhodovania o trovách konania, čím
bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Súčasne namietal nesprávne právne posúdenie

veci, keď nesúhlasil so záverom o danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa. V danej spojitosti
následne v rámci citácie záverov aplikačnej praxe i odbornej literatúry argumentoval nevyhnutnosťou
výnimočného použitia aplikovaného ustanovenia, ako aj potrebou prihliadať na majetkové, sociálne,
osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania.

7. Žalobca ani Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

8.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý meritórny

výrok) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s §
378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu/výroku
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

9. Dôvody hodné osobitného zreteľa - § 150 O.s.p. účinného v čase rozhodovania okresného súdu, resp.

§ 257 CSP v zmysle aktuálnej procesnej úpravy založenej na princípe okamžitej aplikability - môžu
spočívať, nie len v osobných a majetkových (spravidla nepriaznivých) pomeroch niektorej zo sporových
strán (hoci ide o najčastejšie prípady), ale aj v inej okolnosti. Tak je tomu aj v súdenej veci, preto
nie je opodstatnená odvolacia námietka o absencii bližších skutkových zistení o pomeroch žalobcu.
Inými slovami, pokiaľ by okresný súd ako relevantnú (z pohľadu aplikovaného ustanovenia) skutočnosť

posudzoval pomery žalobcu (čo však nezodpovedá obsahu rozhodnutia), boli by konkrétne skutočnosti/
údaje definujúce osobnú/majetkovú situáciu žalobcu nevyhnutnosťou pre prijatie príslušného záveru.
Avšak za situácie, keď ako kvalifikovanú okolnosť vyhodnotil súd prvej inštancie prvok obsiahnutý
v samotnom konaní (ďalej bod 11 tohto odôvodnenia), aplikovaná norma v rámci svojej hypotézy
nevyžaduje - bezvýnimočne, t.j. i v takomto prípade - osobitné posudzovanie majetkových/sociálnych

pomerov.

10.Nad bezprostredne nevyhnutný rámec sa tiež žiada uviesť, že odvolateľ v danej spojitosti
zjavne opomína, že (ním) citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (2M Cdo 17/2009) hovorí o
pomeroch oboch strán sporu, t.j. v okolnostiach súdenej veci aj žalovaného ako nebankového subjektu

poskytujúceho úvery a disponujúceho za týmto účelom rozsiahlym kapitálom (v porovnaní so žalobcom
ako fyzickou osobou). Žalovaný pritom ani len netvrdí žiadnu okolnosť týkajúcu sa jeho majetkovej
situácie, ktorú by bolo potrebné osobitne zohľadniť. Predovšetkým však predmetné rozhodnutie NS SR
nevylučuje posúdenie inej okolnosti než majetkovej/osobnej situácie ako dôvodu hodného osobitného
zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, jeho podstatou je len konštatovanie, že v konkrétnych

okolnostiach tam posudzovanej veci nebolo možné zmenu právnej úpravy bez ďalšieho považovať za
dôvod hodný osobitného zreteľa.11.Nadväzne sa odvolací súd nestotožnil ani s druhou odvolacou námietkou o nesprávnom právnom
posúdení veci. Z hľadiska požiadavky vyvažovania/hľadania spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní
súdnej ochrany je totiž aj podľa krajského súdu významnou skutočnosť, že žalobca je - napriek

formálnemuneúspechuvtomtokonaní-vzásadevočižalovanémuúspešný(čoodvolateľaninepopiera)
a to na základe právnej úpravy prijatej až v priebehu tohto konania (t.j. po podaní žaloby žalobcom),
ktorá (právna úprava) svojimi faktickými účinkami ex lege spôsobuje obdobný efekt (§ 243d EP
- rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať), ako mienil/
chcel žalobou dosiahnuť žalobca. Súd prvej inštancie teda náležite (v konkrétnostiach danej veci)

zohľadnilpotencionálnenespravodlivédôsledkyrozhodnutiaspočívajúcepripravidelnomchodeveci(pri
opomenutí § 150 O.s.p., resp. § 257 CSP) v priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému, ktorý
by napriek tomu, že sporný rozhodcovský rozsudok už voči žalobcovi nemohol použiť ako exekučný
titul (k čomu žaloba žalobcu smerovala), získal voči žalobcovi finančný nárok (na náhradu trov konania)
len na základe prijatia zákonnej úpravy sledujúcej (v rámci spotrebiteľskej ochrany) identický cieľ (ako
žalobca),avšaksúčasne(paradoxne)„neželane“spôsobujúcejprocesnýneúspechžalobcuvdanejveci.

12.Možno preto uzavrieť, že opísaná okolnosť svojim charakterom napĺňa atribút výnimočnosti ako
obligatórny predpoklad pre nepriznanie náhrady trov procesne úspešnej strane sporu.

13.Z uvedených dôvodov krajský súd konštatoval vecnú správnosť napadnutého výroku a pristúpil k

jeho potvrdeniu.

14. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu
vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. Žalobcovi ani však v súvislosti s

predmetným odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným výrokom
nepriznal náhradu trov žiadnemu z uvedených subjektov.

15.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.