Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 1, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/65/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816203350
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7816203350.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu: JUSTRINON

MANAGEMENT s.r.o., IČO: 29 316 842, U vlečky, 1749/4, Modřany, 143 00 Praha 4, Česká republika,
zast.:AdvokátskakanceláriaVRBA&PARTNERSs.r.o.,Sliezska9,83103Bratislava,protižalovanému:
S.Ž.F.,J..XX.XX.XXXX,K.G.G.XXX,XXXXXV.,vkonaníozaplatenie7.229,63CZKspríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.229,63 CZK, spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 5.905,77 CZK od 02.10.2014 do zaplatenia, 18,90 % ročný úrok z poskytnutého
úveru zo sumy 5.905,77 CZK od 02.10.2014 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný.
O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 7.229,63 CZK, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.905,77 CZK od 02.10.2014 do zaplatenia, 18,90
% ročný úrok z poskytnutého úveru zo sumy 5.905,77 CZK od 02.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov
konania.

2.Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, Česká spořitelna, a.s., so sídlom v Prahe,
uzavrel so žalovaným zmluvu o osobnom účte Českej sporiteľni (ďalej len „Zmluva“), na základe
ktorej bol pre žalovaného otvorený a vedený sporožírový účet č. 2634884003/0800. Zároveň bola so
žalovaným uzatvorená zmluva o kontokorentnom úvere (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej
bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5.000,- CZK. Osobný účet a kontokorent bol poskytnutý
v českých korunách. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere sú Všeobecné obchodné podmienky
Českej sporiteľne (ďalej len „VOP“). Právny vzťah založený Zmluvou sa spravuje právnym poriadkom

Českej republiky. Na základe Zmluvy o úvere bola dohodnutá medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným úroková sadzba vo výške 18,90 % ročne. V čase vzniku nedovoleného debetného zostatku
bol zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 %. Na osobnom účte žalovaného vznikol v mesiaci júl
2013 nepovolený debetný zostatok vo výške 5.113,56 CZK, ktorý postupne narastal. Žalovaný napriek
výzvam nepovolený debet nevyrovnal, preto bola pohľadávka prevedená dňa 01.11.2013 na evidenčný
účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov. K uvedenému dňu predstavoval nepovolený
debet sumu 5.905,77 CZK a úrok z nepovoleného debetu sumu 6,77 CZK. Žalovaný bol informovaný

o prevedení pohľadávky na evidenčný účet pohľadávok listom zo dňa 04. 11. 2013 a súčasne aj o
výpovedi zmluvy v prípade neuhradenia dlžnej sumy.3.Právnypredchodca žalobcu,Českáspořitelna,a.s.Praha 4, postúpilpohľadávkuZmluvouzodňa01.
10. 2014. Žalovanému bolo postúpenie pohľadávky oznámené listom zo dňa 11. 11. 2014. Pohľadávka
voči žalovanému bola registrovaná pod číslom ID 1208/4868060823.

4. Podľa čl. 15 ods. 1 písm. b.) Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej
spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa
právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak

ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má
financovať predaj tovaru.
5. Podľa čl. 16 ods. 2 uvedeného Nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na
súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

6.Súdskúmalprávomoctunajšiehosúdu,nakoľkožalobcajesubjektomscudzouštátnoupríslušnosťou,

jeho sídlo je v Českej republike a žalovaný je občanom Slovenskej republiky, s trvalým pobytom v G.,
Q. V.. V danom prípade je daná právomoc tunajšieho súdu v zmysle vyššie citovaných ustanovení čl.
15 a 16 Nariadenia.

7. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 12C/65/2016 - 44 zo dňa 23.06.2016, ktorý bol zrušený

uznesením č. k. 12C/65/2016 - 53 zo dňa 28.09.2016, pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému.

8. Vzhľadom k tomu, že miesto pobytu žalovaného nebolo možné zistiť ani postupom v zmysle ust.
§ 116 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd postupoval
v zmysle ust. § 116 ods. 2 CSP. Zverejnil oznam o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu, ako aj na

webovej stránke tunajšieho súdu. Po uplynutí zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia rozhodnutia,
súd pokračoval v konaní na základe pripojených listinných dôkazov.

9. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov predložených
žalobcom, v súlade s ust. § 177 ods. 2 písm. a/ CSP, podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné

nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

10. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej

stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

11. Z pripojených listinných dôkazov, Zo Zmluvy o Osobnom účte Českej spořitelny uzavretej dňa
10.06.2013 medzi Českou sporiteľňou, a.s., so sídlom v Prahe a žalovaným, sa banka zaviazala

zriadiť odo dňa 10.06.2013 majiteľovi účtu - žalovanému osobný účet č. 2634884003/0800 v českých
korunách. Frekvencia vyhotovovania výpisov bola dohodnutá mesačne, na korešpondenčnú adresu v Č.
V.. V uvedený deň bola súčasne uzavretá Zmluva o kontokorentnom úvere medzi Českou sporiteľňou,
a.s. a žalovaným, v zmysle ktorej bol žalovanému poskytnutý kontokorentný úver vo výške až 5.000,-
Kč, teda možnosť povoleného prečerpania zostatku na horeuvedenom osobnom účte. Súčasne bola

dohodnutá úroková sadzba vo výške 18,90 % ročne, PRMN - ročná percentuálna miera nákladov vo
výške 38,71 %. Pri uzavretí Zmluvy o úvere mal žalovaný v plnej výške a bezhotovostne vyčerpať
úver dňa 10.06.2013 a mal byť splatený v 12 rovnakých vysokých splátkach istiny platenými mesačne.
Celková splatná čiastka prestavovala výšku 5.880,- Kč.

12. Z Oznámenia Českej sporiteľni, a.s. o úrokových sadzbách, s účinnosťou od 30.05.2011, v
časti vkladové produkty v českej mene, sporožírové účty, bolo zistené, že bežná sadzba v prípade
kontokorentu na osobnom účte klienta, predstavuje ročnú úrokovú sadzbu 18,90 % ročne, úroková
sadzba pri nepovolenom debetnom zostatku na uvedenom účte predstavuje výšku reposadzby ČNB
plus 7 % ročne.

13. Z prehľadu čerpania na účte žalovaného vyplynulo, že bol uplatňovaný úrok z úveru ako pevný úrok
vo výške 18,90 % ročne a úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne. V zmysle uvedeného prehľadu,
dňa 01.11.2013 došlo k bezhotovostnému čerpaniu úveru vo výške 5.905,77 Kč. Táto suma ostalanesplatená v uvedenej výške, pričom kapitalizovaný úrok z omeškania predstavoval sumu 447,76 Kč a
kapitalizovaný úrok z úveru výšku 876,10 Kč. Uvedený stav bol vykázaný ku dňu 01.10.2014.

14. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 04.11.2013 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej
sumy pred podaním žaloby s tým, že bol upozornený na prevod pohľadávky zo sporožírového účtu na
evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkoch, ktoré predstavovali v istine sumu
5.905,77 Kč a úrok z omeškania vo výške 6,77 Kč, ku dňu 01.11.2013. Súčasťou výzvy bolo aj
oznámenie výšky úročenia úroku z omeškania v prípade nepovoleného debetného zostatku 8,05 %.

15. Listom zo dňa 11.11.2014 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému postúpenie pohľadávky
na súčasného žalobcu, v zmysle príslušného ust. § 1880 ods. 1 Zákona č. 89/2012 Sb, Občianskeho
zákonníka. Dlžná čiastka ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 7.229,63 Kč.

16. Podľa ust. § 1 Zákona č. 145/2010 Sb., ktorý bol novelizovaný Zákonom č. 43/2013 Sb., v znení

účinnom od 25. 2. 2013, tento zákon zapracovává příslušné předpisy Evropské unie a upravuje některá
práva a povinnosti související se spotřebitelským úvěrem. Spotřebitelským úvěrem se rozumí odložená
platba, půjčka, úvěr nebo jiná obdobná finanční služba poskytovaná nebo přislíbená spotřebiteli
věřitelem, nebo zprostředkovatelem.
17.Podľaust.§6ods.1uvedenéhozákona,smlouva,vekterésesjednáváspotřebitelskýúvěr,vyžaduje

písemnou formu a musí obsahovat informace stanovené v příloze č. 3 k tomuto zákonu uvedené jasným, výstižným
a zřetelným způsobem. Nesplnění této informační povinnosti nebo písemné formy nemá za následek
neplatnost smlouvy. Je-li část smlouvy určena odkazem na obecné podmínky, musí připojit věřitel ke
smlouvě jen takovou část obchodních podmínek, která se týká uzavírané smlouvy. Použitá velikost

písma nesmí být menší než ve smlouvě.
18. V Prílohe č. 3 uvedeného zákona sú vymedzené náležitosti zmluvy, o ktorých musí byť spotrebiteľ
povinne informovaný, v prípade, že sa jedná o spotrebiteľský úver. Súd po oboznámení sa s obsahom
Zmluvy o úvere dospel k záveru, že Zmluva o úvere obsahuje zákonom vymedzené náležitosti v
predmetnej Prílohe č. 3, a to okrem iných náležitostí predovšetkým kontaktné údaje zmluvných strán,

druh úveru, výšku úveru, spôsob čerpania úveru, úrokovú sadzbu úveru, ročnú percentuálnu sadzbu
nákladov vrátane zahrnutej ceny za správu a vedenie úveru, času od kedy je možné úver čerpať,
obdobia do kedy musí byť úver splatený, celkovú sumu, ktorá musí byť zaplatená, sankcie v prípade
nesplácania úveru.

19. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah
uzavretý medzi stranami sporu, ktorý bol založený Zmluvou a Zmluvou o úvere zo dňa 10.06.2013.
Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský úver, súd v rámci preskúmavania jednak právomoci a
jednak voľby práva, konštatuje, že súd posudzoval uplatnený nárok v zmysle príslušnej právnej úpravy
platnej v Českej republike, a to konkrétne Zákonom č. 145/2010 Sb. v účinnom znení, pretože je

zrejmé, že uvedené právo poskytuje spotrebiteľovi rovnakú ochranu jeho práv ako aj slovenský právny
poriadok. Zmluva bola uzavretá v súlade s vyššie citovaným Zákonom o spotrebiteľskom úvere, vrátane
Prílohy č. 3 k uvedenému zákonu. Následne súd skúmal, do akej miery si plnil žalovaný svoje platobné
povinnosti, ktoré mu vyplývali z uvedenej zmluvy. Bol mu poskytnutý kontokorentný úver do výšky
5.000,- Kč. Z predloženého čerpania peňažných prostriedkov bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo,

že ku dňu 01.11.2013 žalovaný vyčerpal sumu 5.905,77 Kč, pričom suma prekračujúca sumu 5.000,-
Kč, už bola sumou, ktorá predstavovala nepovolené prečerpanie úveru. Za obdobie do postúpenia
pohľadávky, nebola žalovaným splatená ani časť úveru a rovnako ani po tomto období. Z týchto dôvodov
súd priznal žalobcovi uplatnenú istinu, vrátane kapitalizovaného úroku z úveru vo výške 876,10 Kč a
kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 447,76 Kč, ku dňu postúpeniu pohľadávky, tzn. ku dňu

01.10.2014. Od nasledujúceho dňa po postúpení si žalobca uplatňoval dohodnutý úrok z úveru vo výške
18,90 %, ktorý súd považuje za primeraný, aj z hľadiska priemerných poskytovaných úverov bankami,
v prípade spotrebiteľských zmlúv.
20. Podľa ust. § 2 Nariadenia vlády č. 351/2013 Sb., v účinnom znení, výše úroku z prodlení odpovídá
ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendářního pololetí, v němž

došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů.

21. Žalovaný sa preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením žalovanej istiny a príslušenstva už
v období od 30.11.2013, keďže úver, ktorý vyčerpal žalovaný do uvedeného obdobia, vôbec nesplácal.22. Výška repo sadzby ku dňu 02.10.2014 predstavovala v zmysle ust. § 2 uvedeného nariadenia výšku
0,05 % a úrok z omeškania predstavoval po pripočítaní 8 percentuálnych bodov, výšku 8,05 % z dlžnej
sumy.

23. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal
zaplatenia dlžnej sumy, vrátane úroku z omeškania a úroku z úveru. Z týchto dôvodov súd žalobe v
celom rozsahu vyhovel.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, z toho dôvodu súd priznal náhradu trov konania
v tomto rozsahu, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný žalobcovi po rozhodnutí o výške náhrady trov
konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, v zmysle ust. § 262
ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.
Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,

prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.