Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812202310
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3812202310.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členov
JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v exekučnej veci oprávneného P. U. so sídlom v Q.,
IČO XX XXX XXX, pobočka U., so sídlom L. P. XX, U., proti povinnému G., s. r. o., I. XX XXX XXX,
naposledy so sídlom U. č. XXX, U., t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 2.327,92 eur,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, zo dňa 26.augusta 2016, č.k.

15Er/421/2012-12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu a uložil oprávnenému povinnosť
nahradiť súdnemu exekútorovi T.. C. L. ml. nahradiť trovy exekúcie. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil s
poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len ako „Exekučný poriadok“) a
ust. § 262 ods. 1 a § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“).
Prvoinštančný súd v odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi
dňa 06.02.2012 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 2.327,92
eur, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie P. U. č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa
10.01.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.08.2011. Poverenie na vykonanie

exekúcie bolo súdnemu exekútorovi T.. C. L., ml. udelené dňa 05.03.2012. Súdny exekútor podal podnet
na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol ex offo z obchodného registra vymazaný. Ďalej
uviedol, že z výpisu z obchodného registra bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k.
28CbR/186/2013-31 zo dňa 13.03.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.04.2015 súd zrušil bez
likvidácie spoločnosť G. s. r. o., so sídlom XXX XX U. XXX, IČO XX XXX XXX
zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddiele Sro, vložke číslo 20649/R. Následne

bol dňa 03.06.2015 povinný z obchodného registra ex offo vymazaný. Povinný
bol zrušený bez likvidácie, pričom nebolo zistené, že by jeho majetok prešiel na právneho nástupcu.
Rovnako nebolo zistené, že by bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, príp. začaté konkurzné
konanie. Vzhľadom k tomu mal prvoinštančný súd za to, že povinný bol zrušený bez likvidácie, pretože
nemal žiaden majetok. Vychádzajúc z uvedeného preto súd prvej inštancie exekúciu podľa § 57 ods. 1
písm. h/ Exekučného poriadku zastavil. Nakoľko prvoinštančný súd zastavil konanie, v zmysle

ust. § 262 ods.1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku lex generalis, rozhodoval o nároku
na náhradu trov konania. V zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku potom priznal súdnemu
exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pretože exekúcia bola zastavená z
dôvodu zistenej nemajetnosti povinného a oprávnený pri podaní návrhu podľa Exekučného poriadku
musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, nakoľko nesúhlasí s výrokom o

trováchexekúcie,nakoľkomázato,žeP.U.akooprávnený,aniprináležitejopatrnostinemalaanemohla
mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnostia zániku povinného výmazom z obchodného registra. Je toho názoru, že exekučný súd bol v danej veci
povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože bezprostredným
dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a

preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Zároveň oprávnený vo svojom odvolaní poukázal na
uznesenie ÚS SR zo dňa 05.11.2008, sp. zn. I. ÚS 377/08-13 a uznesenie zo dňa 24.01.2008, sp.zn. IV.
ÚS 27/08, podľa ktorého nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach
práva procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného. Poukázal na názor súdu, že v konečnom
dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, čo

nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Ústavný súd v tejto súvislosti tiež poukázal na rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria
A, č. 70). Vzhľadom na uvedené, oprávnený žiada odvolací súd aby uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti výroku zmenil tak, že poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie
nepriznáva.
3. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor, ktorý trvá na podanom

návrhu na zastavenie exekúcie a súhlasí s uznesením súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov
konania. Podaný návrh zo strany oprávneného považuje za bezdôvodný. Ďalej uviedol,
že súdny exekútor si nevyberá návrhy na vykonanie exekúcie a nemôže odmietnuť prijatie návrhu od
oprávneného. Podľa súčasných platných právnych noriem súdny exekútor si nemôže vyberať návrhy,
ani oprávnených, pre ktorých bude exekúcie vymáhať. Z toho dôvodu nemôže súdny exekútor znášať

riziko pri vymáhaní pohľadávok pre oprávneného. Ďalej uviedol, že aplikácia rozsudku Európskeho súdu
pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku sa v uvedenom prípade nedá aplikovať na
prácu a činnosť exekútora aj keď spadá do skupiny slobodných povolaní.
4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako

"CSP") a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. Podľa ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne
po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné
zastavenie exekúcie.

6. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu má za preukázané, že súd prvej inštancie poverením č.
XXXX-XXXXXX zo dňa 05.03.2012 poveril súdneho exekútora T.. C. L. ml. vykonaním exekúcie pre

vymoženie pohľadávky 2.327,92 eur s príslušenstvom, na základe vykonateľného
rozhodnutia P. U., pobočky v U., č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 24.06.2011.
Dňa 24.07.2015 bol doručený súdu prvej inštancie návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie,
nakoľko v priebehu exekučného konania boli zistené, že dňa 03.06.2015 bola spoločnosť vymazaná z
Obchodného registra.

9. Exekučný poriadok v ust. § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí
exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného
poriadku). V zmysle už vyššie citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví
exekúciu z dôvodu tzv. nemajetnosti povinného, ale iba v prípade, ak má súd nemajetnosť povinného
podloženúšetrením.Vzmyslezákonnejúpravyjeúlohousúdnehoexekútorazisťovaťmajetkovépomery

povinného a v prípade nedostatku majetku povinného musí mať exekučný súd túto skutočnosť za
preukázanú, napr. z predloženého exekútorského spisu, z ktorého by malo vyplývať, aké šetrenie
súdny exekútor za účelom zistenia majetku povinného vykonal a akým zisteniam o majetnosti povinného
z takéhoto šetrenia dospel. V prípade, že teda súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je nemajetný
a s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu nie je možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku ani

v budúcnosti, je v zmysle ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku povinný predložiť vec súdu bezodkladne
po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné
zastavenie exekúcie.
10. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, a má rovnako
za preukázané, že súdny exekútor správne svojím šetrením dospel k zisteniu, že povinný je nemajetný,

keďže bol zrušený bez likvidácie z čoho následne dospel k záveru, že nevlastní žiadny majetok resp.
majetok povinného nestačí na úhradu trov exekúcie. Odvolací súd dodáva, že zmyslom a účelom
exekúcie je predovšetkým uspokojenie pohľadávky oprávneného. V situácií, že majetok povinného
nestačí ani len na úhradu trov exekúcie, ktoré vzniknú počas exekučného konania, je dostatočnýmdôvodom na to, aby exekúcia voči takémuto povinnému bola zastavená a teda nebola naďalej vedená
exekúcia, ktorá jednak pravdepodobne nebude úspešná a jednak tiež nevznikali ďalšie zbytočné trovy
konania.

11. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
12. Vzhľadom nato, že už samotným začatím exekučného konania, bez ohľadu na jeho výsledok
poverenému súdnemu exekútorovi vznikajú náklady, ktoré boli nutné vynaložiť pre
správne vedenie exekučného konania, má právo súdny exekútor na ich náhradu. Tieto oprávnene

vynaložené výdavky súdneho exekútora sú trovami exekúcie, ktoré v prípade zastavenia exekúcie z
dôvodu nemajetnosti povinného, vždy znáša oprávnený. Aj v danom prípade, súdny exekútor vykonával
úkony, ktoré boli nutné vykonať s cieľom úspešne vykonať exekúciu, ktorá by viedla uspokojeniu
oprávneného. V súvislosti s nimi exekútorovi vznikli výdavky, za ktoré mu vzniká nárok na ich náhradu.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).