Decision was made at the court Okresný súd Komárno
Judgement was issued by JUDr. Iveta Banghová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 9C/2/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216200404
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Banghová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4216200404.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou v právnej veci navrhovateľa: U.. W. U., E..
XX.X.XXXX, I.: D., A. XXXX/XX, proti manželke: U.. C. U., X.. P., E.. XX.X.XXXX, I.: D., A. XXXX/XX, v
konaní zastúpená advokátkou JUDr. Líviou Kňažikovou, so sídlom Komárno, Nám. M. R. Štefánika 6,
o návrhu na rozvod manželstva, takto
r o z h o d o l :
Súd manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa XX.X.XXXX v D., zavedené v knihe manželstiev vo
zväzku 8, ročník 1991, na strane 146, pod por. č. 14 r o z v á d z a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 12.1.2016 domáhal rozvodu manželstva s
manželkou. Svoj návrh odôvodnil tým, že už na začiatku manželstva sa s manželkou dohodli, že ich
vzťah bude rovnoprávny a ani jeden nebude podriadený tomu druhému. Z manželstva sa narodilo jedno
dieťa B., ktorý je už plnoletý a samostatný. Manželstvo bolo relatívne harmonickým zväzkom až na
posledné 3 roky, odkedy je invalidný dôchodca. Uviedol, že intímne sa s manželkou nestýkajú už od
roku 2010. Žijú síce v jednej domácnosti, ale v oddeleným izbách, nič ich už nespája, odcudzili sa,
nekomunikujú spolu. Finančne spolu nikdy nehospodárili, pretože financie má v rukách manželka a to na
100 %. Uviedol, že má svoj invalidný dôchodok, z ktorého žije, pričom postupne bol manželkou vytláčaný
z diania v rodine, o ničom nebol vopred informovaný a ak bolo potrebné aj niečo podpísať ako napríklad
pôžičku, bolo mu to predkladané až pri podpise. Pokúšali sa o riešenie problémov aj u psychológa, boli
spoločne na konzultácii, avšak ani to neviedlo k náprave. Uviedol, že je pravda, že trpí degeneratívnym
neurologickým ochorením bez demencie, z ktorého dôvodu je na invalidnom dôchodku. Na pojednávaní
dňa 14.9.2016 uviedol, že za posledných 2,5 mesiaca od predchádzajúceho pojednávania sa medzi ním
a manželkou nič nezmenilo, naopak vzťahy sú ešte horšie. Neboli v lete spolu na žiadnej dovolenke,
len manželka odišla za synom na východné Slovensko. Medzičasom popri invalidnom dôchodku začal
pracovať a večer keď obaja prichádzajú domov spolu vôbec nekomunikujú. Od podania návrhu v januári
2016 napriek tomu, že manželka sa rozvádzať nechce, sa medzi nimi nič nezmenilo. O obnovenie
vzťahov sa nijako nepokúsila. Preto žiadal súd, aby ich manželstvo rozviedol, pričom na tomto svojom
jednoznačnom stanovisku zotrvával aj na poslednom pojednávaní dňa 20.9.2016, kedy uviedol, že
rozvod má pre neho zásadný význam, nechce ďalej žiť v tieni svojej manželky, ale chce žiť podľa svojich
zásad a nechce sa stále strachovať, že kde jeho manželka je a s kým, nakoľko ona nepozná pokoru a
on už nechce byť ďalej majetkom nikoho.
2. Manželka navrhovateľa uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, nakoľko si myslí,
že ich manželstvo riadne funguje. S finančnými prostriedkami je pravda, že sama hospodári, ale bolo
to z dôvodu, že postupne sa všetky úlohy prenášali na ňu. Uviedla, že okrem nehnuteľnosti v ktorejbývajú vlastnia ešte 2 bytové domy, z ktorých majú príjem z prenájmu. Uviedla, že nie je pravdou, že
by vytláčala navrhovateľa z miestnosti v dome, môže vstúpiť do hociktorej miestnosti, ale po tom ako
ochorel a mal problémy s vyrážkami na nohe, zariadil si bývanie na prízemí. Navrhovateľa vždy riadne
opatrovala a ošetrovala, niečo k nemu cíti ako k mužovi, i keď je pravdou, že od roku 2010 sa intímne
nestýkajú. Žiadala na pojednávaní dňa 15.6.2016, že by chcela obnoviť manželské spolunažívanie, ale
do pojednávania dňa 14.9.2016 sa medzi ňou a navrhovateľom nič nezmenilo. Najväčší problém je v
komunikácii, ktorá je prakticky nulová. Na poslednom pojednávaní dňa 20.9.2016 uviedla, že by chcela
zotrvať v tomto manželstve, chce sa starať o navrhovateľa, ktorý má zdravotné problémy, cíti k nemu
náklonnosť, preto navrhla návrh zamietnuť.
3. Súd vypočul v konaní svedka B. U. - syna účastníkov konania, ktorý uviedol, že posledných 5 rokov
študoval na vysokej škole v Bratislave a od septembra 2016 tam aj pracuje. Doma sa zdržiaval posledné
roky menej, doma bol len cez víkendy a sviatky. Matka riadne varí, niekedy bol účastník rozhovorov
aj navrhovateľ. Myslí si, že rodičia napriek ťažšej komunikácii sa na hlavných veciach vedia dohodnúť.
Každý z nich si robí a žije svoj život. Uviedol, že navrhovateľ mu povedal, že chce podať návrh na rozvod.
Rozprávali sa aj týždeň pred týmto pojednávaním, avšak otca nevedel prehovoriť.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka B. U., sobášnym
listom účastníkov konania, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku účastníkov konania, ostatnými
ku spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny
záver:
5. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX v D., u navrhovateľa sa jedná o manželstvo
prvé, u manželky sa jedná o manželstvo druhé. Obaja sú národnosti maďarskej, obaja majú
vysokoškolské vzdelanie, sú bez vyživovacej povinnosti, nakoľko z manželstva pochádzajúci syn B. U.
je už plnoletý a samostatný. Posledným spoločným bydliskom účastníkov konania bolo D., A. XXXX/XX,
čím v zmysle ust. § 92 CMP je daná príslušnosť tunajšieho súdu.
6. Podľa ust. §-u 18 Zák. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. §-u 23 Zák. o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa §-u 18 a 19.
7. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že manželstvo účastníkov je minimálne posledné
3 roky vážne narušené, nakoľko účastníci konania spolu komunikujú minimálne a následne sa postupne
citove odcudzili. Obaja zhodne uviedli, že komunikácia medzi nimi je skoro nulová. Každý si žije svoj
vlastný život. Navrhovateľ je invalidný dôchodca, momentálne už aj pracuje a večer radšej odchádza do
krčmy si posedieť s priateľmi, aby nemusel tráviť čas v trápnom tichu s manželkou doma. Manželka od
ránaaždo18-tejjevpráci,taktiežsižijesvojvlastnýživot.Manželskéfunkcieatobiologická,výchovnáa
ekonomická podľa názoru súdu medzi účastníkmi konania už zanikli, a preto ich manželstvo už nespĺňa
spoločenské poslanie, pre ktoré bolo vytvorené. Účastníci konania zhodne uviedli, že posledných 6
rokov sa intímne nestýkajú. Navrhovateľ uviedol, že nehospodária spolu, žije len so svojho invalidného
dôchodku, o všetko sa stará len manželka, financie rodiny sú len v jej rukách na 100 %. Tieto skutočnosti
potvrdila aj samotná manželka, ktorá uviedla, že o všetko sa stará výlučne sama, preto aj ekonomická
funkcia manželstva zanikla. Výchovná funkcia taktiež zanikla, nakoľko spoločné dieťa Dávid je už
plnoletý, dokončil štúdium na vysokej škole a zamestnal sa v Bratislave. Z tohto mal súd za preukázané,
že všetky funkcie manželstva zanikli. Manželka sa síce rozvádzať nechcela, avšak od januára 2016,
kedy bol podaný návrh, nič pre to nespravila, aby sa citové väzby medzi ňou a navrhovateľom zmenili k
lepšiemu. Nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v manželskom zväzku a navrhovateľ počas celého konania
bol jednoznačne presvedčený o tom, že už v tomto zväzku žiť ďalej nechce. Napriek tomu, že súd
dal účastníkom konania dostatok časového priestoru na obnovenie vzájomných citových väzieb, sa tak
nestalo. Vzhľadom na vyššie uvedené súd manželstvo účastníkov konania v zmysle ust. § 23 zák. orodine rozviedol, nakoľko nevidel reálny predpoklad, že by toto manželstvo mohlo v budúcnosti ešte
spĺňať účel, pre ktorý bolo vytvorené.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§127ods.1CSP)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko podľa §-u 27 ods. 1 Zák. o rodine.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska podľa § 27 ods. 2 zák. o rodine.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.