Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 4, 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/117/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916204350
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6916204350.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v spore žalobcu Home Credit

Slovakia, a. s. so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO 36 234 176, zast. Advokátskou
kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s. r. o. so sídlom v Trenčíne, 1. Mája 173/11, IČO 47 243 679 proti
žalovanej U. Y., W.. XX. XX. XXXX, F. M. U. M., H. Č.. XXX zast. JUDr. Evou Füköovou , advokátkou so
sídlom v Rimavskej Sobote , Hviezdoslavova 3 o zaplatenie 843,21 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanej sa priznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 28. 04. 2016 domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 843,21

eur s prísl. z titulu nesplatenia poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
02. 03. 2013. Uviedol, že uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie
finančných prostriedkov vo výške 1.100,- eur. Žalovaná bola povinná splácať úver v pravidelných
mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti bol určený v zmluve. Žalovaná sa s
úhradou dostala do omeškania tak, ako to vyplýva z prehľadu platieb. Listom zo dňa 04. 02. 2016 bola
žalovaná preto vyzvaná k splateniu celého zostatku úveru vo výške 853,21 eur do 15 dní od odoslania
výzvy. Na základe týchto skutočností eviduje voči žalovanej dlh, a preto ju žiadal zaviazať na zaplatenie

istiny vo výške 73,64 eur, úrokov vo výške 65,31 eur, zosplatnenej istiny vo výške 635,44 eur, poistenia
Bill protection vo výške 3,66 eur, upomienky vo výške 60,- eur, poplatku za možnosť zmeny splátky vo
výške 1,20 eur, poplatku za možnosť odloženia splátok vo výške 3,96 eur, spolu 843,21 eur aj s 5,05
% úrokmi z omeškania ročne od 19. 04. 2016 do zaplatenia.

2/ Súd uznesením, postupom podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku /ďalej len "C. s. p.")
vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k žalobe a v prípade, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná,

uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a pripojila listiny na ktoré sa odvoláva.
Žalovaná k predmetnej žalobe podala vyjadrenie v ktorom uviedla, že neuznáva nárok uplatňovaný
žalobcom v celej požadovanej výške, pretože úverová zmluva nespĺňa požadované údaje, ktoré má
obsahovať v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka - nie je jednoznačne
stanovená výška RPMN , konečná splatnosť úveru, výška počet a termín splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Svoje vyjadrenie oprela o judikatúru prvostupňových súdov. Spochybnila aj výpočet RPMN
s odkazom na kalkulačku RPMN uvedenú na internetovej stránke sme.sk. Na záver konštatovala, že

z úverovej zmluvy čerpala celkovo 1.100,- eur a uhradila 1.101,- eur (1096,- eur, ako to vyplýva z
výpisu predloženého žalobcom a 5,-eur ako to preukázala predloženým ústrižkom poštového poukazu
o platbe dňa 21. 10. 2016).3/ K námietkam žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý podstatnú časť svojho vyjadrenia zo dňa 20. 12.
2016, opiera o rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09. 11. 2016 vo veci C-42/15, konkrétne o bod
55-58 a 69-73. K námietke o výške RPMN uviedol, že internetovú kalkulačku, ktorú použila žalovaná na

výpočet RPMN, nie je možné použiť na predmetný úver, nakoľko nie je schopná zohľadniť, že splatnosť
prvej splátky je stanovená mesiac po uzavretí zmluvy a ďalšia vždy do 14. dňa v mesiaci. Internetová
kalkulačka tak počíta s nesprávnou dĺžkou trvania úverového vzťahu.

4/ Na pojednávanie sa zástupca žalobcu nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané, a preto

súd pojednával v jeho neprítomnosti. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní sa pridržiavala písomného
vyjadrenia a žalobu žiadala v plnom rozsahu zamietnuť.

5/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02. 03. 2013 (ďalej
ÚZ) aj s úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len ÚZP ),
informácií o poistení, výzvy zo dňa 04. 02. 2016 na zaplatenie aj s výpisom z poštovej knihy, výzvy

zo dňa 23. 03. 2016, v ktorej žalobca vyzval žalovanú k úhrade dlhu, aj s výpisom z poštovej knihy,
výpisu z Obchodného registra žalobcu, výpisu čerpania, splátok a úhrad na predmetný úver a ústrižku
poštového poukazu o zaplatení 5,- eur a vec posúdil takto:

6/ Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca so žalovanou uzavreli dňa

02. 03. 2013 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Na jej základe poskytol žalobca žalovanej úver vo
výške 1.100,- eur. Žalovaná sa zaviazala úver spolu s príslušenstvom splácať v 60 - tich pravidelných
mesačných splátkach vo výške 32,90 eur s tým, že prvá splátka bola splatná po 1 mesiaci od dátumu
poskytnutiaúveru.Konečnávýškaúveru,tedasumaktorúmalažalovanázaplatiť,bola vovýške 1.974,-
eur (60 x 32,90 eur). Súd podotýka, že uvedená suma mesačnej splátky v sebe zahŕňa aj doplnkové

služby a to poistenie výdavkov - 0,61 eur, poplatok za službu - možnosť zmeny výšky a počtu plátok -
0,30 eur a poplatok za službu - odloženie splátky - 0,99 eur. Cena doplnkových služieb bola dojednaná
ako dobrovoľná a preto sa v zmysle ust. § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") nezapočítavala do
RPMN. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 22,45 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov

(RPMN) predstavovala od 25,0 do 26,2 % s odkazom na text označený *, pod ktorým bolo uvedené
že klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Priemerná
hodnota RPMN predstavovala 26,96%.

7/ Podľa predloženého splátkového kalendára žalovaná si svoju povinnosť voči žalobcovi nesplnila, z

celkového poštu 60- tich splátok uhradila do dňa podania žaloby len splátky v celkovej výške 1.096,-
eur podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad, vyhotoveného žalobcom (posledná platba 30. 09. 2015) .
Tým, že žalovaná riadne svoj dlh nesplácala, dostala sa do omeškania. Výzvou zo dňa 04. 02.
2016 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že dlžná suma nebola aj napriek opakovaným
upozorneniam uhradená, celá jeho pohľadávka vo výške 853,21 eur vrátane príslušenstva sa stala

splatnou a vyzval ju na jej zaplatenie v lehote do 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Žalovaná potom ešte
v priebehu konania a to dňa 21. 10. 2016 uhradila ďalších 5,- eur poštovou poukážkou, teda celkovo
uhradila na úver 1.101,- eur.

8/ Podľa názoru súdu sa jedná o typickú formulárovú zmluvu s jej charakteristickými znakmi. Súd

ako prvé musel posúdiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú platná
slovenská aj európska legislatíva kladie v časti ochrany "slabšej strany -spotrebiteľa" zvýšené nároky. Z
predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že žalobca v právnom vzťahu založenom predmetnou zmluvou
vystupoval voči žalovanej ako právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje
úvery. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu je žalovaná ako fyzická osoba, ktorá čerpala

finančné prostriedky na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe
uvedeného preto súd predmetný právny vzťah charakterizuje, ako vzťah spotrebiteľský, založený na
zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. a/ a b/ zákona o spotrebiteľských úveroch
spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo
povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.9/ Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd pristúpil ku skúmaniu tejto zmluvy z pohľadu dodržania
podstatných náležitostí zmluvy, ako sú uvedené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je

nespochybniteľné, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj údaj o termíne
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch). V
úverovej zmluve je konečná splatnosť uvedená v 47. bode a je označená ako lehota splatnosti, pri
ktorej je uvedený počet mesiacov 60 po poskytnutí úveru. Súd si pri výklade predmetnej náležitosti
pomohol tzv. legálny výkladom v podobe dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu. Zákonodarca

v nej jasne uvádza, že zmyslom určenia konečnej splatnosti je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise
zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške ako dlho je povinný plniť si povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na podporu tohto výkladu je aj záver uvedený v
rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica 17Co/151/2012: "Vyžaduje sa teda časová (dátumová)
špecifikáciakonečnejsplatnostiúveru,ktorájedodávateľomurčenánazákladevstupnýchúdajov(týmito
sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok).

Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol
do konkrétneho (jedného) časového údaju, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru
predstavovať." Súd je toho názoru, že spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju určil žalobca nie je
v súlade s vyššie citovanými závermi a preto považoval predmetný úver s odkazom na ust. § 11 ods.
1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Súd na záver dodáva,

že žalobca bol tým subjektom, ktorý určoval spôsob a podmienky poskytnutia úveru. Bolo výlučne v
jeho kompetencii, aby všetky podstatné údaje na výpočet konečnej splatnosti určil tak, že spotrebiteľ
pri podpise zmluvy by mal k dispozícii konkrétnu informáciu o dĺžke splácania, napriek tomu pristúpil
len k neurčitému (slovne vágnemu) uvedeniu o lehote splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru a
to do 15. dňa v poslednom mesiaci.

10/ Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahovala okrem iného ročnú percentuálnu mieru nákladov, vypočítanú na
základe údajov ku dňu uzavretia zmluvy; zároveň sa majú uviesť všetky predpoklady pre jej výpočet. Z
ustanovení predmetnej zmluvy je zrejmé, že uvedená zmluva neobsahuje jednoznačne určenú RPMN,

alelenjejurčenierozptylommedzidvomahodnotami25%-26,2%.Ročnápercentuálnamieranákladov
je pritom podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ dôležitý údaj pri rozhodovaní spotrebiteľa, podľa ktorého
posudzuje jednak rôzne ponuky úverov, jednak rozsah svojho záväzku (pozri uznesenie C-76/10,
Pohotovosť proti Korčkovskej, ale aj rozsudok C-42/15, Home Credit Slovakia proti Kláre Bíroovej).
Absencia tejto náležitosti podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje, že

poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom takúto sankciu treba považovať za
primeranú v zmysle záverov cit. rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 (pozri Tlačové komuniké
zo dňa 09. 11. 2016 k veci C-42/15).

11/ Nemožno ako odôvodnenie absencie konkrétne vypočítanej RPMN akceptovať poznámku v úverovej

zmluve, že výška RPMN je závislá na dni poskytnutia úveru. Takáto poznámka totiž ignoruje súvislosť §
9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch s ďalšími ustanoveniami. Už zo samotného § 9 ods.
2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch totiž vyplýva, že RPMN sa má uviesť na základe údajov
platných ku dňu uzavretia zmluvy. Ďalej časť II prílohy č. 2 cit. zákona obsahuje viacero predpokladov,
za ktorých sa má RPMN vyčísliť aj pri úveroch, pri ktorých presný dátum jeho poskytnutia nie je uvedený.

Napr. podľa písm. a) tejto časti, ak zmluva umožňuje čerpať úver ľubovoľne, považuje sa za vyčerpaný
v plnej výške okamihom uzavretia zmluvy. Podobne písm. c) tejto časti upravuje spôsob výpočtu RPMN
pre prípad ľubovoľného čerpania s obmedzeniami. Z citovaných ustanovení tak vyplýva, že zákonodarca
si bol vedomý ťažkosti, ktoré vznikajú pri vyčíslení RPMN pri úveroch čerpaných vo vopred neurčený
deň. Napriek tomu však požiadavku na jej uvedenie v § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských

úveroch ustanovil, a práve preto v ustanoveniach prílohy upravil postupy na prekonanie týchto ťažkostí.
Preto je poznámka v zmluve o nemožnosti určenia presnej RPMN nesprávna.

12/ K dojednaniu výšky ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve v podobe intervalu (RPMN od
25,0 % po 26,2 %) súd dopĺňa, že takéto dojednanie RPMN znemožňuje žalovanej ako spotrebiteľovi,

aby si za daných okolností mohol zo zmluvy zistiť, ktorá hodnota v rámci intervalu je aktuálna. Stav
neistoty spotrebiteľa ohľadom takéhoto určenia výšky RPMN zostáva zachovaný a nevylučuje sa
možnosť zavádzania spotrebiteľa. Pre žalobcu sa tak vytvára priestor, aby si vybral takú hodnotu z
určeného intervalu, vrátane maximálnej, ktorá je pre neho výhodná, pričom výber tejto hodnoty bude prespotrebiteľa nepreskúmateľný, nakoľko spotrebiteľ nebude vedieť objektívne zistiť, ktorú hodnotu RPMN
žalobca nakoniec použije. Súd poukazuje na fakt, že žalobca mal možnosť priamo v úverovej zmluve
uviesť určité časové obdobia a im prislúchajúcu výšku RPMN, aby tak spotrebiteľ vedel, že keď mu bol

úver poskytnutý v určitý konkrétny deň, aká hodnota RPMN tomu zodpovedá. Pokiaľ úverová zmluva
neobsahuje konkrétny údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov považuje sa úver podľa § 11
ods. 1, písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

13/ Vzhľadom na vyššie uvedené a pri aplikácii príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských

úveroch súd konštatuje , že žaloba na zaplatenie 843,21 eur nie je dôvodná. Súd pri výške
nesplateného zostatku vychádzal predloženého splátkového kalendára a od celkovej sumy poskytnutej
žalobcom vo výške 1.100,- eur odčítal všetky úhrady, ktoré vykonala žalovaná v prospech účtu, teda vo
výške 1096,- eur (ku dňu 04. 02. 2016, resp. ku dňu podania žaloby) a dňa 21. 10. 2016 vo výške 5,-
eur, t. j. úhrady v celkovej výške 1.101,- eur. Súd má za to, že iba rozdiel týchto súm presne kvantifikuje
výšku žalobcovho nároku, očistený o nároky, ktoré súd žalobcovi nepriznal. Keď úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov a žalovaná už poskytnutú sumu úveru 1.100,- eur uhradila (uhradila 1.101,-
eur), súd žalobu (ohľadom istiny, úrokov a poplatkov) ako neodôvodnenú zamietol.

14/ Súd skúmal obsah úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., osobitne tie, na
ktoré sa žalobca odvoláva pri jednotlivých svojich nárokoch a zistil, že sú na predtlačenom formulári

a žiaden z uplatnených nárokov nie je individuálne dojednaný. Čiže nie je individuálne dohodnuté ani
poistenie Bill protection vo výške 3,66 eur, a preto žalobu aj v tejto časti ako neodôvodnenú zamietol.

15/ O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanej, ktorá mala v konaní
plný úspech, priznal náhradu trov konania..

Vzhľadom na vyššie uvedené a pri aplikácii príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch
súd konštatuje , že žaloba na zaplatenie 843,21 eur nie je dôvodná. Súd pri výške nesplateného
zostatku vychádzal predloženého splátkového kalendára a od celkovej sumy poskytnutej žalobcom vo
výške 1.100,- eur odčítal všetky úhrady, ktoré vykonala žalovaná v prospech účtu, teda vo výške 1096,-
eur (ku dňu 04. 02. 2016, resp. ku dňu podania žaloby) a dňa 21. 10. 2016 vo výške 5,- eur, t. j. úhrady v

celkovej výške 1.101,- eur. Súd má za to, že iba rozdiel týchto súm presne kvantifikuje výšku žalobcovho
nároku, očistený o nároky, ktoré súd žalobcovi nepriznal. Keď úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov a žalovaná už poskytnutú sumu úveru 1.100,- eur uhradila (uhradila 1.101,- eur), súd žalobu
(ohľadom istiny, úrokov a poplatkov) ako neodôvodnenú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C. s. p.) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 C. s. p.,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.