Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. máj 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17C/80/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611207194
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6611207194.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci žalobkyne B. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. G. P., Y..A.. Y. XXXX/XX, zast. spoločnosťou PROSMAN a PARTNERI,
advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava proti žalovanému 1. Stredoslovenská
vodárenská prevádzková spoločnosť a.s. so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 5, IČO: 36 644
030, zast. Koval&spol., advokátska kancelária s.r.o. , Banská Bystrica, Komenského 3, 2: P..M. W.,

nar. XX.XX.XXXX, K. K. K., O. R. XX, zast. JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Koval & spol. advokátska
kancelária, Komenského 3, Banská Bystrica 1. v konaní na ochranu osobnosti, náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch a náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu voči žalovanému 2. z a m i e t a .

Žalovaný 1. je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške 10 000,- eur v lehote
30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný 1. je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške 839,53 eura v lehote 3-
och dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Súd konanie o zaplatenie 3 900,- eur z a s t a v u j e .

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému 1. trovy konania vo výške 241,76 eura v lehote 3-
och dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému 2. trovy konania 2 855,32 eura, v lehote 3-och dní
od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný 1. je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 366,- eur Slovenskej republike
na účet Okresného súdu v Lučenci v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

T. Y. a B. Y. podali návrh na ochranu osobnosti, náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhradu
škody z dôvodu, že dňa 23.11.2009 o 13.25 hod. viedol P.. M. W. žalovaný v 2. rade v smere od Vlkova
na Kokavu nad Rimavicou po ceste II/595 osobné motorové vozidlo značky Opel Astra, Station Wagon

ev. č. K.-XXXCC, pričom v kilometri 30 v dôsledku nevenovania sa riadeniu vozidla , nesledovania
situácie v cestnej premávke a v dôsledku neskorej reakcie prešiel s vozidlom potom, ako dostal šmyk
do protismernej časti vozovky v čase, keď s protismeru od Kokavy nad Rimavicou prichádzalo osobnémotorové vozidlo zn. Citroen Lakfuc C4 ev.č. O.-XXX Q., vedené T. Y. ml. synom žalobcov, ktorý v
snahe vyhnúť sa zrážke so svojim vozidlom zišiel mimo cestu do pravej priekopy v smere svojej jazdy,
kde pri silnom náraze do stromu utrpel mnohopočetné zranenia mozgu, lebky, chrbtice a miechy, ktorým

dňa 29.11.2009 v čase o 22.12 hod. v Nemocnici F.D. Roosvelta v Banskej Bystrici podľahol. Žalobcovia
tak náhle a nečakane prišli o syna. V priebehu konania T. Y. zomrel, preto bolo konanie voči nemu
zastavené. Matka prišla o syna, ktorého riadne a s láskou spolu s manželom vychovala, prišla o osobu,
s ktorou mala vybudovaný harmonický vzťah. Z nečakanej smrti zomrelého prežívala a stále prežíva
pocity úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku. Žalobkyňa je od smrti syna ochudobnená o sféru prirodzených

vzťahov s najbližším rodinným príslušníkom, o stratu lásky a radosti s ňou prežívaných. Túto stratu
prekonáva iba so značnými a pretrvávajúcimi ťažkosťami. Jeho smrťou boli nenávratne narušené resp.
zničené sociálne ,citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci súkromného a rodinného života. Bola
narušená celistvosť plnohodnotne fungujúcej rodiny s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami,
bez akýchkoľvek patologických čŕt. Poškodená navždy stratila možnosť viesť rodinný a súkromný život
so svojim synom. Vyššie opísaným skutkovým stavom došlo k definitívnej deštrukcii medziľudských

väzieb medzi ňou a zomrelým synom. Tieto väzby tvorili základný rámec súkromného života. Došlo k
intenzívnemu zásahu do osobnostných práv a práva na súkromný a rodinný život. Vzniknutá trauma je
zo života žalobkyne prakticky neodstrániteľná. Z ohľadom na závažnosť vzniknutej ujmy, ktorá je daná
mierou intenzity zásahu a časom trvania nepriaznivého následku domáha sa náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Ani táto hmotná satisfakcia však nemôže úplne odčiniť dopad tragickej udalosti,

ktorej bolo možné zabrániť a ktorá nepochybne zanechá v živote žalobkyne trvalé následky. Závažnosť
vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje s ohľadom na intenzitu, rozsah a trvanie. Dlhotrvajúce,
rozsiahle (v tomto prípade totálne) a ničím nereparovateľné zásahy opodstatňujú priznanie maximálnej
možnej náhrady. Samotnú intenzitu ujmy je namieste posudzovať individuálne, predovšetkým s ohľadom
na intenzitu a charakter vzťahu pozostalých a zomrelého. Zo skutkového stavu opísaného vyššie

vyplýva, že ujmu, ktorá bola žalobkyni spôsobená možno bez akýchkoľvek pochýb považovať za
závažnú. Závažnejší následok, ako smrť milovanej osoby snáď ani neexistuje. Nereparovateľnosť
náhle ukončených skôr vzniknutých interpersonálnych vzťahov, resp. väzieb poškodenej a zomrelého
je nevyhnutné považovať za obzvlášť závažný neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti.
Aj keď je nepochybné, že smrť človeka nikdy nenahradia peniaze za účelom zmiernenia ujmy, ktorá

žalobkyni vznikla jediným zadosťučinením bude zrejme peňažná satisfakcia, ktorú odhaduje na 20
000,- eur. Vyššie opísaný spôsobený neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti nemal za
následok iba vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch popri ňom vzniklo aj právo na
náhradu škody, ktorá spočívala v majetkovej ujme, predovšetkým v škode na majetku a vo vynaložených
nákladoch, ktoré by žalobkyni, v prípade ak by nebol neoprávnený zásah spôsobený neboli vznikli.

Vznikla jej škoda na vozidle Cintroen Lukfuc C4 ev.č. O.-XXX Q., ktorého oprava je podľa vyjadrení
poisťovne nerentabilná - náklady na opravu poškodeného vozidla by tak boli vyššie, ako obstaranie
takého istého vozidla, preto si škodu na motorovom vozidle vyčíslili na sumu 9 000,- eur. Taktiež im
vznikli náklady, ktoré spočívali v zabezpečení dôstojnej rozlúčky so zomrelým, náklady boli vynaložené
na práce na hrobe vo výške 3 000,- eur, pohrebné služby v Kokave nad Rimavicou vo výške 765,24

eura, kar vo výške 535,84 eura, obstaranie smútočného oblečenia spolu vo výške 265,72 eura, kytice
40,40 eura a ďalšie náklady súvisiace so smútočným obradom vo výške 19,90 eura. Taktiež počas
trestných konaní za účelom zabezpečenia riadnej ochrany práv bola žalobkyňa spolu s neb. manželom
nútená splnomocniť advokátsku kanceláriu na zastupovanie. V tejto súvislosti im vznikli náklady účelne
a dôvodnene vynaložené na právne úkony. Ku dňu 19.05.2011 bola fakturovaná a uhradená suma za

právne služby vo výške 3 284,30 eura. Tým, že bol žalovaný 2. uznaný za vinného z usmrtenia syna
žalobkyne došlo nielen k neoprávnenému zásahu, ale aj k porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti.
Tu je treba zdôrazniť, že táto základná povinnosť sa vzťahuje na všetkých účastníkov občiansko-
právnych vzťahov bez ohľadu na to, či ide o fyzické osoby alebo osoby právnické, nevzťahovala sa teda
iba na žalovaného v 2. rade, ale aj na žalovaného v prvom rade. Žalovaný v 2. rade v čase dopravnej

nehody šoféroval služobné vozidlo zamestnávateľa, pričom jeho zamestnávateľ bol v tom čase žalovaný
v 1. rade. Podľa ich názoru predovšetkým tým, že žalovaný v 1. rade umožnil využiť služobné motorové
vozidlo, v ktorej evidenčnej karte vozidla vodiča figurujú tri záznamy z obdobia predchádzajúceho
predmetnej dopravnej nehode za dopravné priestupky, pričom je tiež možné, že nešlo o služobnú cestu
treba konštatovať, že žalovaný v 1. rade umožnil (dopustil) neoprávnený zásah do práva na ochranu

osobnosti a spôsobenie škody, možno ho preto považovať za spoluzodpovedného. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti je žalobkyňa presvedčená, že na zásah do práv a na ochranu osobnosti vzniknutú
ujmu a škodu zodpovedajú obaja žalovaní, pričom ide o solidárny deliktuálny záväzok. Žalobkyňa
nečakane prišla o syna. Na základe trestného činu bola prvá podmienka zásahu do práva na ochranuosobnosti - protiprávnosť zásahu splnená a preukázaná vydaním odsudzujúceho rozsudku. Druhou
dôležitou skutočnosťou je danosť príčinnej súvislosti medzi zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy.
Aj táto podmienka je splnená - skutkový vzťah príčiny (dopravná nehoda) a následku (predovšetkým

smrť milovanej osoby) je nepochybný. Treťou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby bolo možné
hovoriť o neoprávnenom zásahu do ochrany osobnosti (práva na súkromie) je taký zásah, ktorý je
objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, čo je potrebné posúdiť s ohľadom na existenciu a kvalitu väzby, ktorá
je zásahom porušená a ktorá je chránená. Zo zreteľom na opísanú mieru intenzity zásahu do väzieb
vzťahu matka - syn, ako aj na spoločnú domácnosť žalobkyne a zomrelého je nevyhnutné následok

zásahu, resp. následnú ujmu považovať za značnú. Intenzita nie krátke trvanie a nereparovateľný
rozsah nepriaznivých následkov, závažnosť vzniknutej ujmy násobí. Závažnosť vzniknutej ujmy ešte
umocnili aj vyššie opísané okolnosti, ktoré nastali bezprostredne po dopravnej nehode, ktoré pretrvávajú
až do času podania tejto žaloby, pričom je nepochybné, že budú pretrvávať navždy.

Žalobkyňa uviedla, že syna pochovali dňa 01.12.2009 a že slovami sa nedá opísať to, čo stratila v

synovi. Vie to pochopiť len ten, kto stratil dieťa. Nedá sa to vysloviť, ako svoje dieťa ľúbila, aký bol
medzi nimi vzťah už v čase, keď ešte syn žil a manžel mal milenku. On smeroval ich vzťah, aby došlo k
udržaniu manželstva. On bol stmeľovačom celej ich rodiny, nakoľko druhý syn býval inde. Aj syn mal inú
adresu, nakoľko po skončení strednej školy išiel bývať k starej mame, ale len kvôli tomu, aby dostával
nejaký príspevok na štúdium a pomáhal aj starkej, ale celý čas v podstate býval u nich. Ona má živnosť,

má novinový stánok a syn študoval diaľkovo a bol nezamestnaný, tak jej pomáhal ako vedel. Fakticky
pendloval medzi starkou a nimi. Ona je stále na antidepresívach, inak by to nezvládla. Celá rodina
sa rozpadla, s manželom sa rozviedla, ostala sama. Za tri mesiace schudla 17 kg. Doteraz večer sa
stane, že v izbe pred jeho fotkami plače. Tá bolesť sa nedá opísať. Doposiaľ žalovaný neprejavil žiadnu
ľútosť nad tým, že je zabil syna. Lieky má len od obvodného lekára. Tak isto má aj kamarátku O..T. I.,

ktorá je psychologička a ktorá jej pomáhala ju držať nad vodou a tak isto aj celá jej rodina. Syn mal
vážnu známosť, chceli sa zobrať, chceli namiesto pohrebu urobiť svadbu, chceli žiť spolu, mať dieťa,
študoval sociálnu prácu - špeciálnu pedagogiku. Mal cieľ pomáhať ľuďom. Vychádzal s ľuďmi v dedine,
či s bielymi, či s čiernymi. Mal veľa kamarátov. Aj teraz oni prídu za ňou a spýtajú sa jej, ako sa má.
Nezabudli ani na neho, ani na ňu. V poslednej dobe už len kvôli synovi bola s manželom spolu. Inak jej

nevedel povedať len mami, alebo maminka. Mali úžasný vzťah.

Žalovaný 1. uviedol, že žalobkyňa odvodzuje spoluzodpovednosť za neoprávnený zásah žalovaného
1. do práva na ochranu osobnosti tým, že umožnili využívať osobné motorové vozidlo osobe, ktorej v
evidenčnej karte vodiča figurujú tri záznamy z obdobia prechádzajúceho dopravnej nehode za dopravné

priestupky. S týmto názorom sa nestotožňujú a považujú ho v celom rozsahu za nesprávny. V konaní
nebolo preukázané, že by žalovanému 2. bol uložený trest zákazu činnosti vedenia motorového vozidla,
ani že by z iného dôvodu nebol v čase dopravnej nehody oprávnený viesť motorové vozidlo. Nepovažujú
skutočnosti, že žalovaný 2. bol v minulosti priestupkovo riešený za drobné a bežné priestupky na úseku
cestnej premávky za takú prekážku, na základe ktorej by mu nemali zveriť osobné motorové vozidlo a

navyše ani nemali odkiaľ mať vedomosť zo záznamu z evidenčnej karte vodiča. Pokiaľ ide o nároky
na zastupovanie v trestnom konaní v celom rozsahu namietajú, nakoľko neboli účastníkmi trestného
konania, žiadnym spôsobom nemohli ovplyvniť jeho trvanie, ani výsledok. Pokiaľ ide o nemajetkovú
ujmu žalobkyňa ona tvrdí, že zásah do jej práv na ochranu osobnosti nielen vznikol neoprávneným
zásahom teda spáchaním trestného činu, ale i skutočnosťami, ktoré nastali po udalosti, to znamená

správaním žalovaného 2. po čine, priebehom a výsledkom trestného konania. V tom nevidia žiadnu
príčinnú súvislosť s ich konaním. Pokiaľ ide o výšku žalovanej nemajetkovej ujmy, tu žalobkyňa žiadnym
užším spôsobom nešpecifikovala prečo ju žiada v takej výške. V rámci judikatívy sa pri posudzovaní
výšky uplatneného nároku berie do úvahy viac faktorov medzi inými, aj či došlo do zásahu do práva
formou úmyselného, alebo nedbanlivostného zásahu. Tak isto berie sa do úvahy výsledok trestného

konania.Vdanom prípadejepotrebné,abysúdbraldoúvahy,žezásahomdoprávnejochranyosobnosti
došlo formou nedbanlivostného zavinenia tak, ako to vyplýva z výsledkov trestného konania a taktiež
aby súd prihliadal na satisfakčný výzvam skutočností, že žalovaný 2. v trestnom konaní priznal vinu a
prijal trest. Pokiaľ ide o časť nároku náhrady škody nevidia dôvod, aby boli zaviazaní na náhradu škody
a to náhradu trov vynaložených v trestnom konaní, ktoré neboli účastníkom konania, už vôbec nie je

dôvod, aby znášali trovy trestných konaní iných, ktoré neviedli k odsudzujúcemu rozhodnutiu a ktoré sa
vôbec netýkali predmetu sporu, nakoľko v rámci tých trov boli vyčíslené trovy právneho zastúpenia za
viacero trestných konaní.Žalovaný 2. žiadal žalobu voči nemu zamietnuť, nakoľko nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný s
prihliadnutím na § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V praxi je ustálený názor, že ak bol pôvodcom
zásahu do práva na ochranu osobnosti zamestnanec právnickej osoby, ktorý bol použitý právnickou

osobou k realizácii jej činnosti a ktorý vykonávaním neoprávneného zásahu konal v rámci plnenia
pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním, za takýto zásah zodpovedá právnická osoba pri
analogickej aplikácii ustanovenia § 420 ods. 2 v spojení s § 853 Občianskeho zákonníka. V tomto
konaní nebude sporné a bolo to preukázané v trestnom konaní, že žalovaný 2. bol v tomto čase na
pracovnej ceste a plnil si pracovné povinnosti. Čo sa týka uplatnenej náhrady škody spočívajúcej vo

vyčíslení trov právneho zastúpenia k tomu chcú uviesť, že táto zahŕňa aj trovy právneho zastúpenia v
konaniach, v ktorých nielen že nebola preukázaná vina, ale dokonca ani nebolo voči nemu vznesené
žiadne obvinenie. Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy, táto nebola žalobkyňou preukázaná, ani
dostatočne preukázaná, ani dostatočne odôvodnená prečo práve požaduje čiastku 20 000,- eur.

Dokazovanie bolo vo veci vykonané výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s

ostatným spisovým materiálom a bol zistený nasledovný skutkový a právny stav:

Na pojednávaní konanom dňa 04.04.2013 zobrala žalobkyňa žalobu späť o zaplatenie čiastky 9 727,10
eura a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Okresný súd Lučenec uznesením sp.zn. 17C/80/2011-455
zo dňa 16.04.2013 konanie v tejto časti zastavil.

V priebehu konania zobrala žalobkyňa dňa 28.07.2012 žalobný návrh v časti čo do zaplatenia istiny 3
900,- eur späť a žiadala konanie v predmetnej časti zastaviť.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. žalobca môže vziať za konania späť žalobu na jeho začatie a to z časti, alebo

celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá z časti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Podľa ods. 2 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí;
v takomto prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ods. 3 nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva,
alebo určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania
do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Žalobkyňa v priebehu konania v časti o zaplatenie 3 900,- eur vzala žalobu späť. Súd preto v zmysle
vyššie uvedených zákonných ustanovení konanie v tejto časti zastavil. So späťvzatím žalobného návrhu
žalovaní 1., 2. vyslovili súhlas.

Z úmrtného listu Matričného úradu Banská Bystrica zo dňa 30.11.2009 bolo zistené, že dňa 25.11.2009
zomrel T. Y., G.. XX.XX.XXXX.

Z lekárskej správy vystavenej všeobecným lekárom M.. Q. M. vyplýva, že B. Y. v období tragickej smrti
syna bola na PN od 30.11.2009 do 21.12.2012. Po ukončení PN naďalej užíva anxiolytiká.

T.. P. B. - riaditeľ výrobno-prevádzkových činností Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s.
VEOLIA podal dňa 04.02.2013 informáciu o pracovnej činnosti P.. M. W. v ktorej uviedol, že P.. M. W.
absolvoval dňa 23.11.2009 pracovnú cestu, ktorou ho poveril jeho priamy nadriadený T.. U. E. - vedúci
odboru TPČ, čo je aj uvedené v doklade „žiadanka na prepravu“ - podpis schvaľujúceho. V obci V.

vykonal s riaditeľom T.. K. B. ohliadku vodných zdrojov - prameňov č. 1., 2., 3., ktoré sú v pôsobnosti
závodu P. A.. Spolu riešili problematiku závadnosti pitnej vody. V obci Č. K. vykonal kontrolu ochranných
pásiem zdrojov C.-L. č. 1., 2., 3. a zdroje v oblasti časti Y. so zameraním na zhodnotenie aktuálnej
situácie výdatnosti prameňov, pretože v tomto období sa vyskytli častejšie nedostatky v dodávke pitnej
vody. Zároveň skontroloval udržiavanie pozemkov v ochranných pásmach zo strany zodpovedného

závodu 01 Banská Bystrica. Súčasť spisu tvorí aj žiadanka na prepravu vystavená dňa 23.11.2009 na
cestu K. K. - P. A. - V. Q. A..P..M. W. dňa 30.12.2009 podal hlásenie o dopravnej nehode zo dňa 23.11.2009 v tomto znení: dňa
23.11.2009sazúčastnilslužobnejcestydoobceV.,cezP.A..Poterénnejobhiadkenastúpilnaspiatočnú
cestu cez Č.T. K. , kde mal pozrieť prameň C.-L.. Ešte sa cestou zastavil najesť v motoreste v P. K.

okolo 13.20 hod. a pokračoval ďalej, pred C. G. P. za križovatkou predbiehal tmavé auto a riadne sa
zaradil do vlastného jazdného pruhu. Pred ním bol voľný jazdný pruh bez áut. Podotýka, že cesta bola
mokrá a sivá. Počasie bolo zamračené. Zrazu zbadal pred sebou tmavé auto a aby zabránil zrážke
strhol na svoju stranu a následne dostal balans a pred výjazdom zo závodu Tatraľan dostal hodiny a
auto zišlo z cesty.

B.. Z. Q., splnomocnenec VEOLIA - Stredoslovenská vodárenská a prevádzková spoločnosť a.s. podal
dňa 27.09.2010 Okresnému riaditeľstvu PZ Úrad justičnej kriminálnej polície správu, že predmetnou
dopravnou nehodou zo dňa 23.11.2009 na ich vlastnom osobnom motorovom vozidle ev.č. K.-XXX R.
nebola spôsobená žiadna materiálna škoda, t.j. v danej veci nie sú ani poškodenou stranou a preto sa
k trestnému stíhaniu nepripájajú. Potvrdzujú, že vodič P.. M. W. v čase dopravnej nehody používal ich

motorové vozidlo oprávnene.

Dňa 29.01.2010 uzatvorili Prosman a Partneri advokátska kancelária s.r.o. a T. Y. Q. B. Y. zmluvu
o poskytovaní právnych služieb, kde okrem iných skutočností sa klienti zaviazali zaplatiť advokátskej
kancelárii hodinovú odmenu za poskytovanie právnych služieb v zmysle § 3 a násl. Vyhl. Ministerstva

spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. a to vo výške 40,- eur za každú jednu hodinu poskytnutých právnych
služieb (ďalej ako „hodinová odmena“), pričom hodinová odmena sa vypočítava alikvotne, za každú aj
začatú 0,125 hodinu (t.j. každú začatú 7,5 minútu).K odmene sa pripočítava DPH v zákonnej výške.

Súčasť spisu tvoria aj faktúry (čl.226-246), ktorými Prosman a Partneri, advokátska kancelária s.r.o.

vyúčtovali náklady vynaložené na právne služby, stratu času, cestovné a iné výdavky v celkovej výške
3 284,30 eura.

Z pripojeného spisu sp.zn. 3T 36/2011 Okresného súdu Lučenec z rozsudku , právoplatného zo dňa
07.03.2011 súd zistil, že obvinený P.. M. W. sa uznáva za vinného, že dňa 23.11.2009 okolo 13.25 hod.

viedol od obce Z. v smere na obec C. G. P. po ceste osobné motorové vozidlo zn. Opel Astra Station
Wagon ev.č. K.-XXX R., pričom v kilometri 30 v dôsledku nevenovania sa vedeniu vozidla a nesledovania
situácie v cestnej premávke prešiel do protismernej časti vozovky v čase, keď v protismere od obce C.
G. P. prichádzalo osobné motorové vozidlo zn. Citroen Lakfuc C4 ev.č. O.-XXX Q. vedené T. Y., ktorý v
snahe vyhnúc sa zrážke so svojim vozidlom zišiel mimo cesty do pravej priekopy v smere svojej jazdy,

kde narazil do stromu, pričom pri nehode utrpel zranenia a to úrazový opuch mozgu pri pomliaždení
mozgu podpodlebnicovom a podpavúčnicvovom krvnom výrone, krvácanie do mozgových komôr pri
zlomenine spodiny lebečnej, natrhnutie väzov spájajúcich krčnú chrbticu a kostru lebky s pomliaždením
predĺženej miechy, ktorým zraneniam dňa 29.11.2009 o 22.15 hod. vo Fakultnej nemocnici v Banskej
Bystrici podľahol a takým konaním obvinený porušil ustanovenie § 4 ods. 1 , písm. c) , § 9 ods. 1 Zák.č.

8/2009 Z.z. o cestnej premávke, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania, tým spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2, písm. a) Trestného zákona , za
to bol odsúdený podľa § 149 ods. 2 , § 36 písm. j),l), § 38 ods. 2,3,8 Trestného zákona na trest odňatia
slobody v trvaní 2 roky, podľa § 49 ods. 1 , písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu bol podmienečne
odložený a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu bola určená skúšobná doba v trvaní 3 rokov. Podľa

§ 61 ods. 1,2 Trestného zákona mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo všetkého
druhu v trvaní 36 mesiacov, podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodených T. Y., G.. XX.XX.XXXX
a B. Y., G.. XX.XX.XXXX,obidvaja bytom C. G. P., Y..A.. Y. XX a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s.
Skuteckého 22, Banská Bystrica so svojimi nárokmi na náhradu škody odkazuje na občianske súdne
konanie.

Svedok M.. M. Y. - brat nebohého uviedol, že žili v spoločnej domácnosti až do smrti brata. On s rodinou
a rodičmi. S bratom vyrastal od malička, odvtedy mal s ním dobrý vzťah. Pomáhali si . Tým, že zomrel
stratil všetko. Vo všetkom sa mohol na neho spoľahnúť. Vzťahy medzi bratom a mamou boli dobré, bola
totakánormálnarodina,pomáhalisivovšetkom.Pomáhalim, akovedelatakistorodičiapomáhalijemu.

Život v rodine po jeho smrti sa zmenil o 180 stupňov. Otec skončil na psychiatrii, matka na tabletkách.
Jeho smrť viedla k rozpadu rodiny, k rozvodu rodičov. So smrťou brata sa vyrovnať, ani zmieriť nedá.
Vzťah brata k matke bol veľmi dobrý. V podstate väčšinu času boli spolu, nakoľko v poslednej dobe predsmrťou bol nezamestnaný a matka pracovala v novinovom stánku, kde jej on pomáhal, aj ju zastúpil,
keď niekde musela ísť. Väčšinu času trávili spolu.

Svedkyňa I. Y. - manželka brata nebohého T. uviedla, že s manželom je päť rokov a nebohého poznala
dva roky. Pred tým chodievala na návštevu do rodiny terajšieho manžela. Nebohý T. bol protikladom jej
muža, ktorý je uzavretý. T. bol otvorený, mal veselú povahu. Vzťah jej manžela a T. bol taký, že boli
viac ako bratia. Boli ako kamaráti. Aj jej vzťah bol k nemu bol dobrý, aj keď bolo to krátke obdobie.
Pre T. bola najdôležitejšia rodina. Rodinu začala navštevovať v čase, keď už mali problémy, keď svokor

mal známosť. Práve T. sa snažil, či rozhovorom, či nátlakom stmeľovať rodinu, aby ostala spolu, aby
sa nerozpadla. Život jeho rodičov po smrti sa rapídne zmenil. Podľa jej názoru, keby T. ostal žiť, tak aj
rodina naďalej funguje. V každej rodine sa vyskytnú nejaké problémy. Ona to vie posúdiť, nakoľko aj u
jej rodičov boli problémy, ale tie sa vyriešili. Rodina ostala naďalej, ale keby sa stala taká situácia, že
by sa to stalo jej bratovi, tak nevie, či to by aj jej rodina vydržala. Svokra po smrti syna nevedela spávať,
musela brať lieky na spánok. Svokor začal holdovať alkoholu, ako má vedomosť, tak pomoc hľadali u

rodinných príslušníkoch, či v rozhovore s ňou, alebo s jej rodičmi, priateľkou neb. T., so sesternicou,
hlavne pomoc hľadali u najbližšej rodiny.

Svedkyňa T.. T. B. - sesternica zosnulého nebohého uviedla, že jej vzťah s ním bol ako vzťah brata
a sestry. Mali veľmi dobrý vzťah, všetko spolu veľmi prežívali, boli spolu v kontakte každý deň buď

telefonicky, alebo osobne, nakoľko bývali blízko. Bol to veľmi dobrý, veselý človek, žil pre rodinu a
priateľov. Vzťah medzi ním a rodičmi bol veľmi dobrý, hlavne dobrý a silný vzťah bol s matkou, ktorá
pracovala a keď on bol nezamestnaný, alebo keď študoval tak voľný čas trávil pri nej. Vzťah s otcom
nemožno charakterizovať, že by bol zlý, ale silnejší bol s matkou. Pre T. bola na prvom mieste rodina.
V prvom rade bolo pomáhať si navzájom. Po smrti navštevovala rodinu skoro každý deň. Oni pomoc

hľadali hlavne v rodine. Snažila sa najbližšia rodina im pomôcť.

Svedkyňa O.. T. I. - blízka susedka a priateľka žalobkyne uviedla, že rodinu pozná asi šesť rokov. Ich
domácnosť nenavštevovala, len susedia ich pozemky a oni často robievali stretnutia či s rodinou, či s
priateľmi v záhrade a tam už ona chodievala. Nebohý Igor, ešte sa ani nepoznali a už jej bol pokosiť

záhradu. Bol to nádherný, krásny človek, ktorý si vedel vytvoriť vzťah ku každému, či to bol obyčajný
človek, cigáň, alebo vysokoškolsky vzdelaný človek. Vedel týchto ľudí osloviť, ale vedel im aj pomôcť.
Túto pomoc dal a nepožadoval za to nijakú odplatu. On držal túto rodinu pokope. On bol to tmelítko, ktoré
dávalo dohromady túto rodinu. Má vedomosť, že aj na záhradu chodili známy na jeho popud. Myslí si,
že rozpad manželstva spôsobila aj táto smrť, nakoľko odišiel ten, kto spájal tú rodinu. Otec to nezvládol,

nedokázal s tým žiť, nedokázal pomôcť manželke od problémov. Utekal od nej, ona zastala na tú všetku
bolesť sama. Ona si to ako človek nevie predstaviť, keby odišlo jedno z jej detí, tú strašnú bolesť. Boli
to veľmi príjemná, súdržná rodina. Nebohý Igor pomáhal matke či v práci, či doma, či spolu robili na
záhrade. Otec túto situáciu absolútne nezvládol, bol agresívny z tejto bezvýchodiskovej situácie, vôbec
sa s ním nedalo komunikovať. Žalobkyňa to prežívala tak, že v tom čase bola úplne pomimo. Ešte rok

po smrti chodila na hrob každý deň zapaľovať sviečku. Doteraz má doma malý oltárik pre T.. Nevedela
prijať tú skutočnosť, že sa jej syn už nevráti, že už nebude nikdy tak, ako to bolo. Ona sa aj snažila
postupne jej pomáhať aj v tom, že už nechodila na ten hrob každý deň, dosiahli to, že tam chodila každý
druhý deň, teraz chodí už každý tretí, taktiež strašne schudla, riešili to tak, že jej objednávali obedy, aby
aspoň trošku jedla. Pracovala v stánku, chodili za ňou ľudia, snažili sa jej pomôcť podporiť ju. Dva roky

po smrti sa ešte nedokázala s tým zmieriť, že už nikdy jej syn nepríde pomôcť do stánku. Po smrti robila
všetko mechanicky. V súčasnosti je na tom už trošku lepšie. Už sa dokáže aj usmiať, nakoľko sa jej
narodil vnuk. V tom čase po smrti nespávala, bola len na liekoch.

Svedkyňa Q. Z. - priateľka nebohého uviedla, že v začiatku, keď sa s T. spoznala, ešte nepracovala v

zahraničí, ale neskôr počas ich vzťahu začala pracovať v dvojtýždňových turnusoch, takže ich vzťahy
boli obmedzené na tieto dva týždne, keď bola doma. Mal veľmi dobrý vzťah s rodinou, bol takým tmelom
rodiny, aj tmelom ich vzťahu, bol také slniečko, ktoré keď vstúpilo do miestnosti, tak ju rozžiarilo. Mal
dobrý vzťah s rodičmi, ale najlepší vzťah mal s maminkou. Bol to ideálny vzťah dieťaťa s rodičom, taký
ešte nevidela. Ani ona nemá taký vzťah s rodičmi. Bol to výnimočný človek, mal veľké srdce, všade kde

prišiel zlepšil náladu, každému bol nápomocný, bol to výnimočný človek a každému chýba. Poznali sa
rok a pol. Ich vzťah trval v podstate rok. Počas tých dvoch týždňov, keď nepracovala v zahraničí, bývali
raz v C., P. Z. R.. Keď boli v Kokave, tak prespávali v rodine Y.. Jeho mamka mala stánok v C., tam jej
pomáhal, či pri predaji tovaru, či pri zabezpečovaní tovaru, taktiež jej pomáhal v domácnosti, v záhradke.Bol to skôr priateľský vzťah, ako vzťah matky a syna. Nijaký autoritatívny vzťah. Smrť ich veľmi zasiahla.
Mamka bola veľmi na dne. Bola na liekoch, nemohli ju nechávať samú, stále musel niekto pri nej byť.
Veľa času trávila na cintoríne. Smútok bol u nej strašne veľký. Nevedela sa rozprávať o inom, len o

synovi. Podľa jej názoru smrť T. mala za následok, že došlo k rozpadu manželstva rodičov T., nakoľko,
keď bola nejaká hádka medzi nimi, on to vyriešil, donútil ich o tom sa rozprávať. Veľa času trávili aj u
starkej, ale chodili spávať do domu Y., hlavne kvôli jej pohodliu nakoľko toaleta u babky bola len na dvore.

Svedok T.. P. B., riaditeľ úseku výrobno - prevádzkových činností v Banskej Bystrici uviedol, že P.. M. W.

je vedúci oddelenia hydrológie na odbore výrobno-prevádzkových činností, kde má aj svojho vedúceho,
v tom čase bol vedúci T.. E. a on bol nadriadený T.. E.. Výrobné porady mávajú každý pondelok, kde
sú až po vedúcich oddelení všetci u neho a on im zadáva úlohy podľa aktuálnej situácie, ktorá vzniká
v prevádzke vodovodov, v tom prípade na vodných zdrojoch, čiže všetky úlohy, ktoré sa nazbierali v
dispečingu. V pondelok sa povie čo treba riešiť a títo pracovníci ako vedúci oddelení majú za úlohu ich
riešiť. Úloha bola zadaná aj pánovi W. a to že má ísť do P. A. riešiť jeden problém. V tom čase boli

problémy aj na vodných zdrojoch Č. K., takže on si musel dohodnúť dátum, kedy tam presne pôjde.
Priame príkazy na jazdu, zadanie času si musí každý spraviť podľa toho, kde prioritne treba ísť, takže
prakticky s dispečingu vyplynulo, že treba ísť do Rimavskej Soboty a na vodné zdroje Č. K.. Je taká
prax, že oni si zadeľujú požiadavky na jazdy, ktoré im vedúci dopravy podľa možnosti prideľuje. On im
konkrétne dátumy nehovorí, len konkrétne úlohy a je také nepísané pravidlo, že keď sa už ide do P.

A., je tam obrovský rajón pôsobnosti, takže po ceste sa rieši všetko, čo je na porade spomenuté, alebo
čo sa vyskytne cez týždeň akútne. V tom čase bol na služobnej ceste, riešil P. A., V. Q. Č. K.. V čase
dopravnej nehody dňa 23.11.2009 bol v pracovnom pomere a vozidlo, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu
bolo služobné vozidlo. Toto služobné vozidlo nemohol používať na súkromné účely. Počas pracovnej
služobnej cesty je stanovená len služobná cesta z K. K. V. P. A. a ide sa podľa toho, aká je cesta,

alebo podľa toho, či je treba niekde ešte niečo pozrieť, napr. či v E., tak sa ide tou cestou cez E., alebo
potom ide sa nejakou inou cestou, to je na zvážení toho pracovníka, ktorý vykonáva cestu. Samozrejme
je potrebné dodržiavať najhospodárnejšiu trasu, je potrebné dodržiavať, aby auto jazdilo pri normálnej
spotrebe, ďalej je potrebné dodržiavať predmet a účel jazdy. Podľa jeho názoru bola hospodárna cesta z
P. A. na Č. K., cez C. G. P.. Aj on, keď ide na služobnú cestu používa túto cestu, nakoľko je to najkratšia

cesta.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo

odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa ods. 2. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola
v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba

tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa ods. 3 výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 16 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa ods. 2 škoda je spôsobená právnickou osobou, alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri
ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto
zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.Podľa ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto, ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom
aj účelom im najbližšie.

V prvom rade sa súd musel vysporiadať s otázkou pasívnej legitimácie žalovaného 2. v danej veci,

ktorý ju v konaní namietal. Kto je vecne legitimovaný v určitom konaní na súde závisí od obsahu
právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania a toto posúdenie závisí od hmotnoprávnych predpisov.
V spore o ochranu osobnosti aktívnou vecnou legitimáciou disponuje osoba, do ktorej osobnostných
práv malo byť zasiahnuté a vecne pasívne legitimovaný je pôvodca zásahu. V prejednávanej veci
preto posúdenie vecnej legitimácie na strane žalovaného 2. záviselo od posúdenia otázky, či je možné

považovať žalovaného 2. za pôvodcu zásahu.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný 2. ako zamestnanec žalovaného 1. pri
plnení si svojich pracovných povinností v rámci jeho pracovnej náplne počas služobnej cesty na ktorú
bol vyslaný zamestnávateľom - žalovaným 1. služobným motorovým vozidlom porušil ako vodič vozidla

dopravné predpisy, v dôskedku čoho došlo k dopravnej nehode, pri ktorej zahynul syn žalobkyne.
Vyššie popísaným protiprávnym konaním žalovaného 2., ktorým zavinil dopravnú nehodu v dôsledku
ktorej utrpel zranenia poškodený T. Y., na následky ktorých dňa 29.11.2009 zomrel, prišlo k zásahu do
osobnostných práv, nielen nebohého, ale i žalobkyne a to do jej práva na súkromie (chráneného § 11
OZ Ústavou SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1) a rodinný život.

Pri riešení otázky určenia subjektu zaťaženého povinnosťami vyplývajúcimi z neoprávneného zásahu
do práv žalobkyne na ochranu osobnosti, vychádzal súd v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho analogicky
s ustanovením § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nakoľko právna úprava ochrany osobnosti (§
11 až § 16 OZ) neobsahuje osobitné riešenie problematiky zásahu vykonaného právnickou osobou, je

plne primerané priame posúdenie tejto otázky prostredníctvom ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Ide totiž o právnu úpravu obsahom i účelom najbližšiu vzťahom vznikajúcim pri zásahu do
práv na ochranu osobnosti právnickou osobou. Predpokladom pre vznik oboch typov zodpovednostného
vzťahu je protiprávne konanie, vznik ujmy a príčinná súvislosť medzi nimi. Z hľadiska subjektov tohto
vzťahu na jednej vystupuje subjekt, ktorý sa dopustil protiprávneho konania a na druhej strane subjekt,

ktorému v dôsledku takéhoto protiprávneho konania vznikla určitá ujma. Napokon totožný je aj účel
oboch týchto inštitútov, ktorým je zabezpečiť pokiaľ možno čo v najväčšej miere odškodnenie vzniknutej
ujmy. Preto je analogická aplikácia ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri určení subjektu,
ktorý zodpovedá za zásah do osobnostných práv dotknutej osoby, plne namieste.

Navyše možno poukázať na to, že v prejednávanej veci prichádza z rovnakých dôvodov, ako pri
ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka do úvahy tiež analogické použitie ustanovenia § 427
Občianskehozákonníka.Nebolosporné,žeprevádzkovateľommotorovéhovozidla,ktoréhoprevádzkou
bola spôsobená smrť syna žalobkyne bol žalovaný l. a preto ak by aj nezodpovedal za zásah do
osobnostných práv žalobkyne v zmysle vyššie uvedeného zodpovedal by za tento zásah analogicky aj v

zmysle § 427 Občianskeho zákonníka. Pre úplnosť vo vzťahu k analogickej aplikácii ustanovenia § 420
Občianskeho zákonníka, prípadne § 427 Občianskeho zákonníka treba poukázať na to, že prípustnosť
analógie je tu obmedzená len na posúdenie otázky, kto je v tomto prípade pôvodcom zásahu. Vo vzťahu
k zodpovedaniu otázky, či došlo k zásahu, či tu existujú okolnosti vylučujúce zodpovednosť za tento
zásah, prípadne, či je na mieste priznanie nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobkyňa domáhala a v akej

výške, analogické použitie ustanovení o náhrade škody neprichádza do úvahy. Chýba tu totiž základný
predpoklad pre použitie analógie, ktorým je medzera v práve. Konkrétny obsah osobnostných práv a
predpoklady pre priznanie ochrany týmto právam sú na rozdiel od určenia pôvodcu zásahu totiž výslovne
upravené v ustanoveniach § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.Vychádzajúczvyššieuvedenéhosoztreteľomnaskutkovéokolnostidanejveciaustálenýnázorvsúdnej
praxi možno konštatovať, že ak bol pôvodcom zásahu do práva na ochranu osobnosti zamestnanec

právnickej osoby, ktorý bol použitý právnickou osobou k realizácii jej činnosti a ktorý vykonaním
neoprávneného zásahu konal v rámci plnenia pracovných úloh, za taký zásah zodpovedá právnická
osoba, teda len žalovaný 1. a nie zamestnanec v súdenej veci žalovaný 2. , preto súd žalobný návrh
voči žalovanému 2. v plnom rozsahu zamietol, ako podaný nedôvodne.

Súčasťou práva na súkromie je aj rodinný život, ktorý zahŕňa vzťahy medzi blízkymi príbuznými, ktorým
žalobkyňa nepochybne voči nebohému bola, nakoľko išlo o matku a syna, pričom strata jedného z
členov tohto rodinného spoločenstva je neodstrániteľnou ujmou postihujúcou všetkých ostatných členov.
Žalobkyňa, ako najbližšia príbuzná mala s nebohým synom vytvorený pevný citový vzťah. Hoci aktuálna
súdna prax i právna teória považujú za náležité občiansko-právne sankcie za zásah do osobnosti
fyzickej osoby (spočívajúci napr. aj v usmrtení blízkej osoby pri dopravnej nehode) priznanie náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch zatiaľ neboli dostatočne jasne ustálené ani (aspoň) základné medze v
rámci ktorých by sa mala pohybovať výška tejto peňažnej náhrady.

Súd pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy prihliadol na závažnosť vzniknutej ujmy nebohému a
žalobkyni a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Pri predmetnej dopravnej nehode zahynul

blízky príbuzný žalobkyne a jeho náhle úmrtie je pre žalobkyňu nepochybne mimoriadne traumatizujúce,
keďže boli na seba silne citovo naviazaní a žalobkyňa stratou svojho syna utrpela ťažkú citovú ujmu
spočívajúci v nepríjemných pocitoch úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku zo smrti milovanej osoby, čoho
dôkazom je fakt, že bezprostredne po jeho smrti bola odkázaná na medikamentóznu liečbu, citová ujma
u nej stále pretrváva, došlo k nenávratnej deštrukcii interpersonálnych väzieb tvoriacich základ a rámec

jej súkromia. Smrťou jej syna žalobkyňa, ako matka stratila možnosť rozvíjať vzťah so synom, čím je
celá jej rodina ochudobnená a ide o nezvratný a nenapraviteľný stav. Bolo potrebné prihliadnuť na to,
že pri úmrtí nemôže žiadne zadosťučinenie odčiniť vzniknutú ujmu. Taktiež bolo treba prihliadnuť ku
všetkým okolnostiam danej veci i k tomu, že hľadisko primeranosti sa vzťahuje aj k výške náhrady, ktorej
zmyslom je čiastočne vyvážiť, zmierniť nemajetkovú ujmu.

Aby bolo možné hovoriť o zásahu do súkromia určité osoby usmrtením inej osoby musí medzi dotknutou
a zomrelou osobou preukázateľne existovať kvalifikovaný, konkrétny blízky osobný citový vzťah. Len
v prípade takéhoto vzťahu totiž prichádza do úvahy násilné pretrhnutie vybudovaných citových väzieb
dotknutej osoby a len v takomto prípade môže predstavovať konanie pôvodcu zásahu, v tomto prípade

zásah do súkromia dotknutej osoby. V nadväznosti na to, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania
možno konštatovať, že v prípade žalobkyne tu silné citové väzby medzi ňou a zomrelým synom
existovali. Je síce pravdou, že exaktne nemožno existenciu citového vzťahu ako takého dokazovaním
prostredníctvom výsluchu účastníkov ani svedkov zistiť. Možno však skutkovo ustáliť formálne právnym
poriadkom zakotvený status, pri ktorom sa bez ďalšieho predpokladá blízky citový vzťah, ako aj ďalšie

skutkové okolnosti, z ktorých možno bezpečne usúdiť, že takýto vzťah tu existuje (okolnosti týkajúce
sa kvality ich vzájomného vzťahu, spoločné bývanie, absencia problémov vo vzťahu, spoločné aktivity
a pod.).

Z okolností ustálených vykonaným dokazovaním je zrejmý veľmi blízky vzťah medzi žalobkyňou a

zosnulým synom. Okrem silného citového puta, ktoré bolo medzi nimi vytvorené, nebohý syn pomáhal
matke, či pri podnikaní, či pri práci v dome a stmeľoval celú rodinu. Pri existencii úzkych citových a
ďalších väzieb medzi žalobkyňou a synom, ktoré existovali pred jeho smrťou možno potom konštatovať,
že v prípade žalobkyne došlo v dôsledku konania žalovaného k okamžitému násilnému pretrhnutiu
týchto úzkych väzieb žalobkyne k zosnulému synovi. Konanie žalovaného 1. , ktoré je predmetom

prejednávanej veci v súvislosti s ktorým bol RNDr. Milan Galko aj právoplatne odsúdený v trestnom
konaní a ktorým došlo k násilnému pretrhnutiu väzieb žalobkyne so zomrelým predstavuje neoprávnený
zásah do osobnostných práv žalobkyne a preto v danej veci boli splnené predpoklady pre priznanie
ochrany osobnostných práv žalobkyne v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Čo
sa týka výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku

náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo. Tieto kritériá vytvárajú základný rámec, v ktorom sa súd môže ( a zároveň musí) pri úvahe
o výške náhrady pohybovať.V prejednávanej veci súd pri úvahe o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z hľadiska
závažnosti vzniknutej ujmy zohľadnil predovšetkým to, že žalobkyňa stratila v jednom okamihu syna,
ktorý mal len 26 rokov, s ktorým tvorila harmonickú rodinu, tešila sa z úspechov, vzájomne si pomáhali,

žili v spoločnej domácnosti, delili sa tak spoločne o pozitívne i negatívne stránky ich každodenného
života a v dôsledku jeho úmrtia došlo k celkom nezvratnému ukončeniu tohto spolužitia a k definitívnej
strate možnosti žalobkyne tráviť s ním čas, deliť sa s ním o všetky bežné i menej bežné životné problémy
i radosti a zdieľať s ním spoločné záujmy.

Výškapeňažnejnáhradyjepredmetomvoľnejúvahysúdu,pričomsúdprihliadalnazávažnosťvzniknutej
nemajetkovej ujmy, okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a to jednak vo vzťahu k postihnutej
osobe a jednak vo vzťahu k subjektu, ktorý neoprávnený zásah spôsobil, aby tak bola zabezpečená
požiadavka účinného primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu. Súd pri určení
peňažnej náhrady prihliadol na nenapraviteľný následok vzniknutý v dôsledku smrteľnej nehody syna
žalobkyne a dôsledky, ktoré vyvolali u samotnej žalobkyne, ale aj na to, že žalobkyňa má ďalšie

dieťa, to znamená, že nedošlo k úplnému znemožneniu naďalej napĺňať vzťah rodiča a dieťaťa. Ďalej
na tú skutočnosť, že za určitú satisfakciu (hoci jej význam možno za daných okolností označiť
ako marginálny) možno považovať už samotné rozhodnutie v trestnom konaní, ktorým súd odsúdil
zamestnanca žalovaného 1. za spáchanie daného skutku. Na druhej strane nemožno opomenúť ani
to, že žalovaný 1. hoci zo subjektívneho hľadiska, ako právnická osoba dopravnú nehodu nespôsobil,

neprejavil vo vzťahu k žalobkyni sústrasť s úmrtím jej syna, ktorý bol usmrtený pri dopravnej nehode
spôsobenej jeho zamestnancom. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených kritérií a skutkových
okolností danej veci súd ustálil výšku náhrady nemajetkovej ujmy sumou 10 000,- eur, keďže vzhľadom
na všetky vyššie uvedené okolnosti je toho názoru, že takáto náhrada je primeraná a zohľadňuje všetky
vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných

práv žalobkyne a je spôsobilá aspoň z časti zmierniť následky neoprávneného zásahu do práv na
ochranu osobnosti. Preto súd zaviazal žalovaného 1. na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v
uvedenej výške a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol.

Žalobkyňa si okrem náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch uplatnila aj náhradu škody, ktorá jej vznikla

v súvislosti s právnym zastupovaním v trestných konaniach, ktoré si právny zástupca Prosman a
Partneri, advokátska kancelária s.r.o. vyčíslil v zmysle Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa
29.01.2010, priloženými faktúrami v súhrnnej sume 3 284,30 eura. Vzhľadom na to, že jednotlivé faktúry
boli nepreskúmateľné, neboli doložené potrebnými listinnými dôkazmi, ktoré by preukazovali jednotlivé
vykonané úkony, boli vyúčtované aj úkony, ktoré neboli vykonané alebo sa týkali aj iných podaní zo

strany žalobkyne, ako konania č.k. 3T/36/2011, preto súd vychádzal pri priznaní nákladov vynaložených
na právne služby v trestnom konaní nie zo Zmluvy o právnej pomoci, ale z Vyhlášky o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb č. 655/2004 Z.z. a to len v preukázaných
prípadoch nasledovne:

1. Dňa 02.02.2010 prevzatie a príprava zastúpenia
2. Dňa 03.03.2010 návrh na doplnenie a vykonanie dôkazov
3. Dňa 30.03.2010 návrh na doplnenie a vykonanie dôkazov + žiadosť o zaslanie zápisnice o ohliadke
motorového vozidla zn. Opel
4. Dňa 11.10.2010 uplatnenie nároku na náhradu škody a návrh súdu, aby v odsudzujúcom rozsudku

uložil obžalovanému povinnosť túto škodu nahradiť
5. Dňa 18.10.2010 oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania
6. Dňa 21.02.2011 účasť na konaní o dohode o vine a treste na Okresnej prokuratúre v Lučenci
7. Dňa 13.04.2011 pokus o mimosúdne vyriešenie celej veci.

Za tieto úkony právnej služby mu prináleží v roku 2010 po á 60,11 eura a 1 úkon
právnejslužbyavroku2011poá61,75euraa1úkonprávnejslužbypodľa§12ods.3,písm.a)Vyhlášky.

Ďalej mu prináleží režijný paušál za rok 2010 5x7,21 eura a za rok 2011 2x7,41 eura podľa § 16 ods.
3 Vyhlášky, cestovné v sume 184,94 eura vrátane DPH, za 2 cesty na trati z Trnavy do Lučenca a

späť osobným motorovým vozidlom dňa 18.10.2010 a 21.02.2011 podľa § 15a Vyhlášky a náhrada za
stratu času vo výške 88,92 eura vrátane DPH podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky, podľa ktorej v roku 2011 bola
náhrada 12,35 eura. Advokát žalobkyne preukázal, že je platiteľom DPH, preto súd zvýšil odmenu anáhradu podľa advokátskej tarify o daň z pridanej hodnoty o 20% podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky, ktorú je
advokát povinný platiť podľa osobitných predpisov.

Nakoľko aj po znížení výšky náhrady nemajetkovej ujmy sa rozhodne nejedná o zanedbateľnú čiastku
súd v súlade s ustanovením § 160 ods. 1, veta prvá O.s.p. určil dlhšiu lehotu na plnenie a to v rozsahu
30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Keďže v tomto konaní bola žalobkyňa osobne oslobodená od platenia súdneho poplatku a žalovaný 1.

bol v konaní neúspešní, súd zaviazal žalovaného 1. podľa výsledku konania na zaplatenie súdneho
poplatku z návrhu. Pri ustálení výšky súdneho poplatku súd vychádzal z toho, že žalovaný 1. bol
neúspešný v sume 10 000,- eur náhrady nemajetkovej ujmy a táto suma predstavuje základ pre výpočet
poplatku. Čo sa týka sadzby poplatku súd vychádzal z právnej úpravy Zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch účinnej v čase podania návrhu, teda zo sadzby určenej položkou 7b, písm. b) Sadzobníka
súdnych poplatkov. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalovaného 1. zaviazal na zaplatenie súdneho

poplatku v celkovej výške 366,- eur pozostávajúcej zo sumy 66,- eur a sumy 300,- eur (3% zo sumy
10 000,- eur).

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
keďže súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 10 839,53 eura s príslušenstvom vyhovel a žalobu v časti

o zaplatenie sumy 12 444,77 eura s príslušenstvom zamietol. Žalobkyňa bola úspešná v časti konania
o zaplatenie sumy 10 839,53 eura s príslušenstvom a v časti konania o zaplatenie 12 444,77 eura s
príslušenstvom bola neúspešná. Potom podľa výsledku konania ako celku, bol hrubý úspech žalobkyne
v rozsahu 46,50% (10 839,53 eura : 23 284,30 eura = 0,465 x 100) a hrubý úspech žalovaného 1.
v rozsahu 53,50% (100% - 46,50% ). Tým je daný prevažný čistý úspech žalovaného 1. v rozsahu

7% (53,45% - 46,55%), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovaného 1. na náhradu účelne
vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom.

Právny zástupca žalovaného 1. si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 4 039,17 eur.
Preskúmaním vyčíslených trov súd zistil že právny zástupca žalovaného 1. si za jednotlivé úkony

účtoval v súlade s § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) tarifnú odmenu v celkovej výške 2 957,58 eur
za 6 úkonov právnej služby po 492,93 eur ( zo základu 35 158,98 eur ( 20 000,- eur + 15 158,98
eur ) ) - príprava a prevzatie, písomné podanie na súd - vyjadrenie k žalobe zo dňa 21.06.2011, účasť
na pojednávaní dňa 25.09.2012, účasť na pojednávaní dňa 22.01.2013, účasť na pojednávaní dňa

04.04.2013, účasť na pojednávaní dňa 13.05.2014. Tiež si vyúčtoval režijný paušál v celkovej výške
46,11 eur za 2 úkony po 7,41 eur, 7,63 eur za 1 úkon, 7,81 za 2 úkon a 15,62, 8,04 eur za 1 úkon. V
súlade s § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. si vyúčtoval náhradu za stratu času v celkovej výške 208,52
eur - účasť na pojednávaní dňa 25.09.2012 - 50,84 ( 4 a 1 hodiny x 12,71 eur ), účasť na pojednávaní
dňa 22.01.2013 a 04.04.2013 104,08 ( 8 a 1 hod. x 13,01 eur ), účasť na pojednávaní dňa 13.05.2014

- 53,60 eur ( 4 a 1 hodiny x 13,40 eur ). Nakoľko právny zástupca žalovaného 1/ je platiteľom dane z
pridanej hodnoty vyúčtoval si 20% DPH z odmeny, režijného paušálu a náhrady za stratu času vo výške
642,44 eur v súlade s § 18 ods. 3 vyhl. Vyúčtoval si tiež hotové výdavky - cestovné na trati Banská
Bystrica - Lučenec a späť osobným motorovým vozidlom v celkovej výške 184,52 eur - 25.09.2012
účasť na pojednávaní - 49,09 eur, 22.01.2013 účasť na pojednávaní - 45,20 eur, účasť na pojednávaní

dňa 04.04.2013 - 45,36 eur, 13.05.2014 účasť na pojednávaní - 44,87 eur.

Právny zástupca žalovaného 1. pri vyčíslení trov právneho zastúpenia nepostupoval správne, keď si
tarifnú odmenu účtoval zo základu 35 158,98 eur. Nakoľko predmetom konania je okrem zaplatenia
náhrady škody vo výške 15 158,98 nemajetková ujma, ktorej zaplatenie sa domáha žalobkyňa vo výške

20 000,- eur, teda podľa názoru súdu právny zástupca si mal účtovať z časti návrhu, ktorou sa žalobkyňa
domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy 20 000,-eur tarifnú odmenu podľa § 10 ods. 8 vyhl., iba zo
základu 2 000,- eur a len zo základu 15 158,58 eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky.

Potom pri plnom úspechu žalovaného 1. by mu prináležalo právo na zaplatenie náhrady trov právneho

zastúpenia celkom sumu 3 453,81 eur, za 6 úkonov právnej služby po 91,29 eur ( zo základu 20
000,- eur) - príprava a prevzatie, písomné podanie na súd - vyjadrenie k žalobe zo dňa 21.06.2011,
účasť na pojednávaní dňa 25.09.2012, účasť na pojednávaní dňa 22.01.2013, účasť na pojednávaní
dňa 04.04.2013, účasť na pojednávaní dňa 13.05.2014 ( spolu 547,74 eur ) a za 6 úkonov právnejslužby po 320,34 eur ( zo základu 15 158,98 eur ) - príprava a prevzatie, písomné podanie na súd
- vyjadrenie k žalobe zo dňa 21.06.2011, účasť na pojednávaní dňa 25.09.2012, účasť na pojednávaní
dňa 22.01.2013, účasť na pojednávaní dňa 04.04.2013, účasť na pojednávaní dňa 13.05.2014 ( 1

922,04 eur ). Tiež súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného 1/ režijný paušál v celkovej výške 46,11
eur, za 2 úkony po 7,41 eur, 7,63 eur za 1 úkon, 7,81 za 2 úkony a 8,04 za 1 úkon. V súlade s § 17
ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. mu priznal náhradu za stratu času v celkovej výške 208,52 eur - účasť na
pojednávaní dňa 25.09.2012 - 50,84 ( 4 a 1 hodiny x 12,71 eur ), účasť na pojednávaní dňa 22.01.2013
a 04.04.2013 104,08 ( 8 a 1 hod. x 13,01 eur ), účasť na pojednávaní dňa 13.05.2014 - 53,60 eur ( 4

a 1 hodiny x 13,40 eur ). Nakoľko právny zástupca žalovaného 1/ je platiteľom dane z pridanej hodnoty
súd mu priznal aj 20% DPH z odmeny, režijného paušálu a náhrady za stratu času vo výške 544,88 eur
v súlade s § 18 ods. 3 vyhl. Priznal mu aj vyúčtované hotové výdavky - cestovné na trati Banská Bystrica
- Lučenec a späť osobným motorovým vozidlom v celkovej výške 184,52 eur, 25.09.2012 účasť na
pojednávaní - 49,09 eur, 22.01.2013 účasť na pojednávaní - 45,20 eur, účasť na pojednávaní dňa
04.04.2013 - 45,36 eur, 13.05.2014 účasť na pojednávaní - 44,87 eur. Vzhľadom na čiastočný úspech

žalovaného 1. v rozsahu 7% priznal mu súd právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 241,76
eura (7% z 3 453,81eura), ktorú prisúdenú náhradu trov konania je žalobkyňa povinná podľa § 149 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného 1.

O trovách konania pre právneho zástupcu žalovaného 2. súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý

si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 3 343,10 eur. Preskúmaním vyčíslených trov
súd zistil že právny zástupca žalovaného 2/ si za jednotlivé úkony účtoval v súlade s § 10 ods. 1
Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len „vyhláška“) tarifnú odmenu v celkovej výške 2 464,65 eur za 5 úkonov právnej služby po 492,93
eur ( zo základu 35 158,98 eur ( 20 000,- eur + 15 158,98 eur ) ) - príprava a prevzatie, písomné

podanie na súd - vyjadrenie k žalobe zo dňa 27.07.2011, účasť na pojednávaní dňa 25.09.2012, účasť
na pojednávaní dňa 22.01.2013, účasť na pojednávaní dňa 13.05.2014. Tiež si vyúčtoval režijný paušál
v celkovej výške 38,30 eur za 2 úkony po 7,41 eur, 7,63 eur za 1 úkon, 7,81 za 1 úkon a 8,04 za 1 úkon.
V súlade s § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. si vyúčtoval náhradu za stratu času v celkovej výške 156,48
eur - účasť na pojednávaní dňa 25.09.2012 - 50,84 ( 4 a 1 hodiny x 12,71 eur ), účasť na pojednávaní

dňa 22.01.2013 - 52,04 eur ( 4 a 1 hodiny po 13,01 eur), účasť na pojednávaní dňa 13.05.2014 -
53,60 eur ( 4 a 1 hodiny x 13,40 eur ). Nakoľko právny zástupca žalovaného 2. je platiteľom dane z
pridanej hodnoty vyúčtoval si 20% DPH z odmeny, režijného paušálu a náhrady za stratu času vo výške
531,87 eur v súlade s § 18 ods. 3 vyhl. Vyúčtoval si tiež hotové výdavky - cestovné na trati Banská
Bystrica - Lučenec a späť osobným motorovým vozidlom v celkovej výške 151,80 eur - 25.09.2012

účasť na pojednávaní - 52,81 eur, 22.01.2013 účasť na pojednávaní - 51,52 eur, 13.05.2014 účasť
na pojednávaní - 47,47 eur.

Právny zástupca žalovaného 2. pri vyčíslení trov právneho zastúpenia nepostupoval správne, keď si
tarifnú odmenu účtoval zo základu 35 158,98 eur. Nakoľko predmetom konania je okrem zaplatenia

náhrady škody vo výške 15 158,98 nemajetková ujma, ktorej zaplatenie sa domáha žalobkyňa vo výške
20 000,- eur, teda podľa názoru súdu právny zástupca si mal účtovať z časti návrhu, ktorou sa žalobkyňa
domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy 20 000,-eur tarifnú odmenu podľa § 10 ods. 8 vyhl., iba zo
základu 2 000,- eur a len zo základu 15 158,58 eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky.

Potom súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného celkom sumu 2 855,32 eur, za 5 úkonov právnej
služby po 91,29 eur ( zo základu 20 000,- eur) - príprava a prevzatie, písomné podanie na súd -
vyjadreniekžalobezodňa27.07.2011,účasťnapojednávanídňa25.09.2012,účasťnapojednávanídňa
22.01.2013, účasť na pojednávaní dňa 13.05.2014 ( spolu 456,45 eur ). a za 5 úkonov právnej služby
( zo základu 15 158,98 eur ) - príprava a prevzatie, písomné podanie na súd - vyjadrenie k žalobe zo

dňa 27.07.2011, účasť na pojednávaní dňa 25.09.2012, účasť na pojednávaní dňa 22.01.2013, účasť
na pojednávaní dňa 13.05.2014 ( 1 601,70 eur ). Tiež súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného 2.
režijný paušál v celkovej výške 38,30 eur, za 2 úkony po 7,41 eur, 7,63 eur za 1 úkon, 7,81 za 1 úkon
a 8,04 za 1 úkon. V súlade s § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. mu priznal náhradu za stratu času v
celkovej výške 156,48 eur - účasť na pojednávaní dňa 25.09.2012 - 50,84 ( 4 a 1 hodiny x 12,71 eur ),

účasť na pojednávaní dňa 22.01.2013 - 52,04 eur ( 4 a 1 hodiny po 13,01 eur), účasť na pojednávaní
dňa 13.05.2014 - 53,60 eur ( 4 a 1 hodiny x 13,40 eur ). Nakoľko právny zástupca žalovaného 2. je
platiteľom dane z pridanej hodnoty súd mu priznal aj 20% DPH z odmeny, režijného paušálu a náhrady
za stratu času vo výške 450,59 eur v súlade s § 18 ods. 3 vyhl. Priznal mu aj vyúčtované hotovévýdavky - cestovné na trati Banská Bystrica - Lučenec a späť osobným motorovým vozidlom v celkovej
výške 151,80 eur - 25.09.2012 účasť na pojednávaní - 52,81 eur, 22.01.2013 účasť na pojednávaní -
51,52 eur, 13.05.2014 účasť na pojednávaní - 47,47 eur . Prisúdenú náhradu trov konania je žalobkyňa

povinná zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi žalovaného 2.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej , možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré
bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali,
j) je odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.