Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 11, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/397/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115226014
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115226014.1

Rozhodnutie

7C/397/2015-40

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu:
J. Q., nar. XX.X.XXXXX, trvale bytom H. XXX/XX, J. K., proti žalovanému: P. A., nar. X.X.XXXX, trvale

bytom J. XXXXX/XX, B. 2, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo medzi žalobcom a žalovaným k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k. ú. J. K., parcela C. č. XXXX-orná pôda o výmere XXXmX, zapísanej na LV č. XXX
a vyporiadava tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu sumu 614,40 EUR a to do 3 dní

po právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.8.2015 domáhal súdneho výroku, ktorým
by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnosti uvedenej vo výroku

tohto rozsudku a vyporiadal tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikáže do vlastníctva žalobcu s tým, že
na vyrovnanie podielu je žalobca povinný zaplatiť žalovanému sumu 614,40 €. Svoju žalobu skutkovo
odôvodňoval tým, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti - žalobca
v podiele 23/24 a žalovaný v podiele 1/24. Vzhľadom k tomu, že žalovaného nevie nájsť, nevie zistiť
kde sa nachádza, nebolo možno s ním uzatvoriť dohodu o zrušení a vyporiadania spoluvlastníctva.
Predmetný pozemok užíva v celom rozsahu ako podielový spoluvlastník pre súkromné účely. V k.ú. J.

K. v intraviláne sa nehnuteľnosti predávajú za 50,50 €m2 v zastavanom území obce, čo je trhová cena,
čo na podiel žalovaného vo výške 12m2 predstavuje čiastku 614,40 €.

2. Žalovanému bola podaná žaloba doručovaná na adresu ktorú uviedol žalobca vo svojom žalobnom
návrhu a na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR. Z obidvoch adries sa súdu vrátila zásielka
s oznámením, že na uvedenej adrese je adresát neznámy. Súd vykonal šetrenie ohľadom pobytu

žalovanéhonaMiestnomúradeBratislava-Ružinovaurodinnýchpríslušníkovžalovaného,sestierT.B.a
F. L., ktorých mená a adresy oznámil súdu Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Ružinov. Miestny úrad
mestskej časti Bratislava-Ružinov súdu oznámil, že žalovaný je prihlásený k trvalému pobytu na adrese
Rezedova XX B., prechodný pobyt neevidujú. Q. žalovaného podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX
oznámili, že nepoznajú akúkoľvek adresu na ktorej sa žalovaný zdržiava alebo by sa mohol zdržiavať a
nepoznajú akúkoľvek inú osobu s adresou v príbuzenskom priateľskom alebo pracovnom vzťahu ktorá

by mohla poskytnúť informácie o žalovanom. Na základe uvedených skutočností súd v zmysle ust. § 116ods. X C. zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa
XX.X.XXXX. F. písomnosti súd žalovanému doručoval na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR.

3. I. sa k podanej žalobe písomne nevyjadril. Na pojednávanie XX.X.XXXX sa nedostavil, predvolanie
na pojednávanie z adresy jeho trvalého bydliska sa súdu vrátilo dňa XX.XX.XXXX s oznámením že
na uvedenej adrese je adresát neznámy. R. dňom v zmysle ust. § 111 ods. X C. sa predvolanie na
pojednávanie považuje za doručené, súd preto pojednával aj v neprítomnosti žalovaného.

4. I. na pojednávaní zotrval na svojej podanej žalobe, doplnil, že predmetný pozemok je záhradou k
rodinnému domu, ktorý užívali v minulosti ešte jeho rodičia a užívajú ho ako rodina aj v súčasnosi, tento
pozemok chce užívať aj v budúcnosti a chcel by si to vysporiadať. Q. sa so žalovaným spojiť, dohodnúť
sa s ním, s jeho rodinou sa takto dohodol, určitú časť si s nimi vysporiadal, avšak so žalovaným sa
mu nepodarilo spojiť, preto bol nútený podať predmetnú žalobu. Na hodnotu tejto nehnuteľnosti si dal
spracovať znalecký posudok a pri výpočte ceny na vyporiadanie podielu vychádzal z tohto znaleckého

posudku. V. k tomu, že tam má podiel XX/XX, žiadal, aby pozemok bol vysporiadaný tak, že tento
pozemok mu bude prikázaný do výlučného vlastníctva s tým, že by žalovaného vyplatil.

5. Q. na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav tak ako ho vo svojej žalobe preukazoval
žalobca.

6. I. a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. J.
K., parc. C. č. XXXX-orná pôda o výmere XXXmX zapísanej na LV č. XXX, žalobca v podiele XX/XX
a žalovaný v podiele X/XX.

7. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovanom D.. Q. Šubom, znalcom z odboru oceňovanie
nehnuteľností zo dňa 2.8.2015 súd zistil, že znalec vyčíslil všeobecnú hodnotu predmetného pozemku
vo výške 14.700,- €, za m2 50,49 €.

8. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

9. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

10. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobré možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému,
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

11. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 215 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný sú podielovými
spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľností v podieloch tak, ako sú tieto zapísané na LV č. XXX pre
katastrálne územie J. K. a že k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi nimi
nedošlo.

13. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva právna úprava vychádza zo zásady, že nikoho
nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku podielového
spoluvlastníctva je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní. Tejto forme zrušenia
vyporiadania podielového spoluvlastníctva dáva Občiansky zákonník prednosť pred jeho zrušením a

vyporiadaním na základe súdneho rozhodnutia.

14. Občiansky zákonník v ustanovení § 142 ods. 1 upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania
podielovéhospoluvlastníctvaasúčasneustanovujeajichporadie,ktoréjepresúdzáväzné.Prvýspôsobzrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkmi
podľa výšky podielov prichádza do úvahy tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Súd
dospel k záveru, že reálne rozdelenie pozemku vzhľadom k jeho veľkosti, usporiadaniu, jeho tvar,

využitie, ktorý slúži ako záhrada k rodinnému domu žalobcu ako aj veľkosť spoluvlastníckych podielov
nebolo účelné. Z uvedených dôvodov preto súd s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckeho podielu
a na účelné využitie veci, nakoľko o nehnuteľnosť sa stará žalobca, dlhodobo ju užíva vyporiadal
podielové spoluvlastníctvo tak, že nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobcom
navrhovaná výška náhrady za spoluvlastnícky podiel bola stanovená podľa všeobecnej hodnoty

nehnuteľnosti stanovenej súdnym znalcom v znaleckom posudku, ktorý si dal vypracovať žalobca
za účelom vyporiadania podielového spoluvlastníctva a ktorá nebola v konaní sporná. Znalec pri jej
stanovení vychádzal zo všeobecnej hodnoty metódou polohovej diferenciácie, pričom vychádzal z
polohy a využitia nehnuteľnosti. Vzhľadom na spôsob stanovenia ako aj použité podklady súd výpočet
všeobecnej hodnoty považoval za hodnoverný listinný dôkaz preukazujúci hodnotu nehnuteľností, za
ktorú by bolo možné predmetnú nehnuteľnosť v danom mieste a čase predať, a za ktorú je možné

nadobudnúť obdobné pozemky v danej lokalite. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti predstavuje sumu
14.743,08,- Eur, za primeranú náhradu je potom treba považovať 1/24 všeobecnej ceny nehnuteľností,
ktorá je hodnotovým ekvivalentom ideálneho spoluvlastníckeho podielu, o ktorý žalovaný prichádza a
predstavuje sumu 614,30- Eur. Súd zohľadnil samotný návrh žalobcu o vyplatenie 614,40 Eur a na
zaplatenie tejto sumy na vyrovnanie podielu žalovaného zaviazal žalobcu tak ako je uvedené vo výroku

tohto rozsudku.

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.1 CSP.
Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal proti neúspešnému žalovanému
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).

Okresný súd v Žiline
dňa 11. 1. 2017