Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/142/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114210627
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4114210627.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: K. J., nar. XX. XX. XXXX,
bytom I. H. XX, zast. JUDr. Jánom Kuriačkom, advokátom so sídlom Levice, Bernolákova 2, proti
žalovanému: Nitriansky samosprávny kraj, so sídlom Nitra, Štefániková tr. 69, o zaplatenie 308,36 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 16. 07. 2015 č.
k. 15C/186/2014-39 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
308,36 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % od 01. 03. 2014 do zaplatenia do troch dní od dňa

jeho právoplatnosti a vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím.

2. V predmetnej veci sa žalobca podanou žalobou domáha zaviazania žalovaného k povinnosti zaplatiť
musumu 308,36euras5,25%úrokomzomeškaniaod01.03.2014dozaplateniatitulombezdôvodného
obohatenia, ktorú sumu za čas od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2013 vyčíslil prepočtom 5.161 : 50 = 103,22
x 30 = 3096,60 m2.

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, §
123, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z. o niektorých
opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu
na obce a vyššie územné celky. Vykonaným dokazovaním zistil, že podľa LV č. XXXX k. ú. K. Q., obec
K. Q., okres Levice, parcela č. 4609 - orná pôda o výmere 158.436 m2 je evidovaná vo vlastníctve
žalobcu v podiele 30/50-in. Záznamom č. Z. 5980/2011 zo dňa 28. 09. 2011 bolo zriadené vecné
bremeno vo verejnom záujme v prospech žalovaného ako vlastníka cesty nachádzajúcej sa na uvedenej

nehnuteľnosti, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou cesty III/510001, pričom
vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do
vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Poukázal na rozhodnutie Okresného
súdu Nitra zo dňa 15. 06. 2011 č. k. 19C/74/2010-201, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 616,72 eura s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 21. 01. 2009 do zaplatenia,
pričom v označenom konaní strany sporu vystupovali v rovnakom procesnom postavení. Z dôvodov
tohto rozsudku je zrejmé, že bol vypracovaný Geometrický plán č. 15/2011, na ktorom bol zakreslený

diel 1 predstavujúci teleso cesty vo výmere 5.161 m2 a podiel pripadajúci na žalobcu je 3.096,61 m2,
pričom dňa 29. 12. 2006 bola medzi žalovaným a Regionálnou správou a údržbou ciest Levice, a.s.
uzatvorená Zmluva o výkone správy a údržby ciest, mostov a cestného hospodárstva, ktorou výška
nájomného bola dojednaná na 3 Sk/1m2/rok a ročné nájomné tak činilo 308,36 eura. Nárok žalobcuvyhodnotil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Skonštatoval, že bezdôvodné obohatenie
je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový vzťah - právny vzťah medzi tým, kto sa na
úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Tento inštitút vyjadruje

zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu
dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť, v ktorej súvislosti poukázal na nález Ústavného SR z 26.
04. 2013, č. k. IV. ÚS 554/2012-35. Argumentoval, že zákonom č. 66/2009 Z. z. dostala samospráva
možnosť zriadiť vecné bremeno a nájomný vzťah k pozemkom pod stavbami, ktoré získala prechodom
štátu bez majetkového právneho usporiadania vlastníctva k pozemkom, čo platí aj pre žalovaného ako

samosprávny kraj, ktorý je vlastníkom stavby- cesty. Vlastníci pozemkov sa v zmysle tohto zákona môžu
dožadovať náhrady - náhradného pozemku a ak taký nie je, finančnej náhrady. Dospel k záveru, že o
takýto prípad ide i v prejednávanej veci, a preto žalobu považoval za dôvodnú. Mal za to, že v zmysle
ustanovenia § 517 ods. 2, § 559 ods. 2 a § 121 ods. 3 OZ má žalobca i nárok na úroky z omeškania
od 01. 03. 2014 a výšku úrokov z omeškania odôvodnil poukazom na ust. § 3 Vládneho nariadenia č.
87/1995 Z. z. účinného ku dňu 01. 03. 2014, kedy výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu, t. j. 5,25%. Rozhodnutie o náhrade trov konania založil na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku a vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti vo veci samej.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa ním jeho zrušenia

a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že napadnutý rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci. Poukázal na ust. § 3d ods. 2 zák. č. 135/1961
Zb., o pozemných komunikáciách, v zmysle ktorého je vlastníkom ciest II. a III. triedy a toto vlastníctvo
nadobudol na základe delimitácie majetku zo štátu podľa zák. č. 416/2001 Z. z., zák. č. 446/2001 Z.
z. a zák. č. 135/1961 Zb. Akcentoval, že ust. § 3d ods. 6 zák. č. 135/1961 Zb. vychádza zo zásady, že

pozemné komunikácie sú verejným majetkom a každý ich môže bezplatne používať v súlade s účelom,
na ktorý boli zriadené a ak dodržiava podmienky ustanovené v príslušných zákonoch a vyhláškach.
Konštatoval,žerozsudkomOkresnéhosúduNitrazodňa15.06.2011sp.zn.19C/74/2010bolzaviazaný
zaplatiť žalobcovi náhradu za užívanie cesty III/510001 v kat. úz. K. Q. od 21.01. 2009, pričom tento
nárok žalobcu za roky 2007 a 2008 bol zamietnutý. Dôvodil, že inštitút bezdôvodného obohatenia

vyjadrujezásaduobčianskehopráva,ženiktosanesmieobohatiťnaúkoriného,apokiaľktomudôjde,je
povinnýtaktozískanýprospechvrátiť.Kuvedenémuargumentoval,žeopredmetnúcestusariadnestará
prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti a jej správu a údržbu hradí iba z vlastných finančných
prostriedkov. Z užívania pozemku mu tak nevyplývajú žiadne výnosy ani prospech. Ďalej uviedol, že
záznamom č. Z-5980/2011 zo dňa 09. 11. 2011 bol vykonaný zápis o zriadení zákonného vecného

bremena vo verejnom záujme v prospech vlastníka cesty, teda v jeho prospech ako oprávneného z
vecného bremena, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou cesty. Tvrdil, že z
ust. § 4 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z. z. je zrejmé, že vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť
výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom
katastrálnom území. Mal za to, že nemá tak povinnosť opätovne poskytovať peňažnú náhradu za ten

istý pozemok, keďže si uplatnil vo verejnom záujme zákonné právo zodpovedajúce vecnému bremenu
zriadenom na pozemku pod inžinierskou stavbou, t. j. cestou, ktorá je definovaná ako verejná stavba a
plní celospoločenský účel. Zhrnul, že inštitút zákonného vecného bremena podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č.
66/2009 Z. z. nemá povahu súkromnoprávneho inštitútu, ale v sebe zahŕňa významné verejnoprávne
aspekty. V tejto súvislosti konštatoval, že vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecificky

režim, ktorý nie je totožný s režimom zmluvných vecných bremien, lebo sa riadi špeciálnymi právnymi
predpismi, ktoré upravujú činnosti, na ktorých prevádzkovanie vznikli. Z ust. § 151n ods. 3 OZ vyplýva,
že vecné bremeno zásadne nemožno užívať bezplatne, ale za odplatu, ktorá zahŕňa výdavky spojené
so zachovaním veci a s jej opravami, pričom v konaní preukázal, že pravidelne investuje finančné
prostriedky na opravy a údržbu cesty a príslušného pozemku a plní si i povinnosti vyplývajúce mu

zo zák. č. 135/1961 Zb. Argumentoval, že ust. § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z. nerieši poskytnutie
náhrady jednorazovej ani opakovanej, keď len v § 2 upravuje spôsoby majetkoprávneho usporiadania
vlastníctva pozemkov pod stavbami a v súlade s ním môže poskytnúť vlastníkovi pozemku zámennou
zmluvou pod stavbou náhradný pozemkov v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu v tom istom
katastrálnom území s tým, že v prípade neposkytnutia náhradného pozemku je možné postupovať v

usporiadaní vlastníckych vzťahov v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.
Dodal, že v súčasnosti dochádza k postupnému majetkoprávnych usporiadania pozemkov pod cestnými
komunikáciami formou pozemkových úprav v súlade s § 4 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z. z., a preto je
žalobca ako vlastník pozemkov pod stavbou do tej doby strpieť výkon práva zodpovedajúci vecnémubremenu. Prezentoval názor, že žalobcovi už bola poskytnutá primeraná náhrada za užívanie pozemku
a nie je možné uprednostňovať jeho vlastnícke právo ako jednotlivca a zároveň značne znevýhodňovať
jeho ako zákonného vlastníka cestných komunikácii.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. K tvrdeniam žalovaného v odvolaní uviedol, že stavba a údržba
verejných komunikácií je dotovaná zo štátneho rozpočtu. V tomto konaní sa domáha náhrady za
užívanie jeho pozemku a nie za užívanie verejnej komunikácie, ktorá nie je jeho majetkom. Mal za

to, že nie je dôležité, na aký účel a v prospech koho komunikácia slúži, pretože podstatou žaloby
je skutočnosť, že cesta bola postavená na jeho majetku, bez jeho súhlasu a žalovaný do dnešného
dňa majetkoprávne predmetný pozemok neusporiadal. Za ničím nepodloženú označil argumentáciu
žalovaného, že rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 19C/74/2010 bol jeho nárok za roky 2007 a
2008 zamietnutý, keď ním bola zamietnutá len zvyšná časť úrokov z omeškania. Naviac žalovaný výšku
nájomného 3Sk/m2 v konaní nespochybnil.

6. Prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01.
07. 2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa
prechodného ustanovenia § 470 ods. CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem a teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného
sporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP
a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy
308,36 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % od 01. 03. 2014 do zaplatenia z titulu bezdôvodného
obohatenia predstavujúceho náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva k pozemku v kat. úz. K.
Q., parc. č. 4609 - orná pôda o výmere 158.436 m2 v podiele 30/50-in za rok 2013.

9. Z hľadiska skutkového stavu v preskúmavanej veci niet sporu, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. K. Q., parc. č. 4609 - orná pôda o výmere 158.436 m2 v podiele
30/50-in. Na tejto parcele bola realizovaná stavba cestného telesa - cesty III. triedy, ku ktorej žalovaný
nadobudol vlastníctvo na základe delimitácie majetku zo štátu v zmysle zák. č. 446/2001 Z. z. a zák.

č. 135/1961 Zb. bez majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov pod touto cestou. Záznamom zo dňa
09. 11. 2011 č. 2-5980/2011 bol na liste vlastníctva vykonaný zápis o zriadení vecného bremena v
prospech žalovaného ako vlastníka cesty, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou
cesty III/510001, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby v rozsahu dielu č. 1 o výmere
5161 m2 z pozemku registra „E“ KN parc. č. 4609 o celkovej výmere 158436 m2 v súlade s GP č.

15/2011 zo dňa 22. 03. 2011 a to v nadväznosti na účinnosť zák. č. 66/2009 Z. z. Z tohto dôvodu
žalobca nemá reálnu možnosť sporom dotknutú nehnuteľnosť užívať, preto sa žalobou domáha náhrady
za takto zriadené vecné bremeno, spočívajúce v zastavaní pozemku cestnou stavbou vo vlastníctve
žalovaného. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 15. 06. 2011 č. k. 19C/74/2010-201
bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 616,72 eura s 8,5 % úrokom z omeškania

od 21. 01. 2009 do zaplatenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie zhora označenej
nehnuteľnosti žalobcu v roku 2007 a 2008, vychádzajúc z výšky nájomného 3Sk/1m2 ročne. V časti
úrokov z omeškania nad výšku 8,5 % žalobu zamietol a v časti zaplatenia sumy 196,86 eura konanie
pre späťvzatie návrhu zastavil. Žalovaný z rovnakého titulu na výzvu žalobcu poskytol mu plnenie vo
výške 308,36 eura v rokoch 2009, 2010, 2011 a v roku 2012.

10. V prejednávanej veci žalobca ani nespochybňoval právo žalovaného užívať sporný pozemok na
základe práva vecného bremena zriadeného zák. č. 66/2009 Z. z., s ohľadom na námietky žalovanéhovšak úlohou bolo posúdiť v predmetnej veci, či za takéto obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu mu
patrí náhrada za žalované obdobie od 01. 01. do 31. 12. 2013.
11. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov

má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
12. Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba
v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu
13. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

14. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

15. Podľa § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v

naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho
vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Podľa ods. 2, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo
vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento
účel a za náhradu.

16. Podľa § 151n ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať.
17. Podľa § 151o ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou
zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,

rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
18. Podľa § 151p ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona.
19. Podľa čl. I § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do

vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy,
ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod
stavbou").
20. Podľa čl. I § 2 ods. 1 cit. zákona, obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných
predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania

vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi
pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej
výmere,bonitearovnakéhodruhu,akobolpôvodnepozemokpredzastavaním,poskytnevlastníkstavby
v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok
sa poskytne v rámci územia obce. Podľa ods. 2, ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie

vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa
osobitného predpisu a podľa ods. 3, ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona schválený
projekt pozemkových úprav, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná
formou jednoduchých pozemkových úprav.
21. Podľa čl. I § 3 ods. 1 cit. zákona, konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania

vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby.
Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka
stavby. Podľa ods. 3, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou
poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a
ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce,

v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo
formou finančnej náhrady, ak a/ v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia
náhrady, b/ ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c/ o to požiada vlastník pozemku. Podľa
ods. 4, pri poskytovaní náhradných pozemkov správca prihliada na potreby poskytnutia náhrad podľa
osobitného predpisu.

22. Napokon podľa čl. I § 4 ods. 1 cit. zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto
zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku
pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných
právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom
na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku

ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa odseku 2,
vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do
vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
23. Podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Podľa ods. 4

vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na
základe zákona a za náhradu.
24. Zákon č. 66/2009 Z. z. je zákonom, ktorý predpokladá ustanovenie § 151o ods. 1 veta prvá
Občianskeho zákonníka - zriadenie vecného bremena zákonom. Vzhľadom k tomu, že je predpisom,
ktorým sa upravujú vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí a vyšších územných
celkov nadobudnutých podľa osobitných predpisov, pričom problém náhrady za nútené obmedzenie

vlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod stavbami priamo nerieši, avšak v ustanovení § 4 odkazuje
na úpravu v ustanoveniach § 151n až § 151p Občianskeho zákonníka, pri riešení otázky náhrady za
obmedzenie vlastníckych práv, je potrebné z týchto ustanovení vychádzať. Ako už uviedol NS SR vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 4 MCdo 2/2014 zo dňa 23. 04. 2015, nie je však možné opomenúť, že
zákon č. 66/2009 Z. z. poskytnutie náhrady vlastníkovi pozemku pod stavbou v podobe náhradného

pozemku podmienil ochotou vlastníka stavby na uzavretie zámennej zmluvy a tiež ďalšou podmienkou,
ktorou je existencia pozemku vo vlastníctve vlastníka stavby, súceho na zámenu. Až neuplatnenie
uvedeného postupu je dôvodom usporiadania pomerov k pozemku pod stavbou v rámci konania o
nariadení pozemkových úprav, pričom osobou oprávnenou požiadať o nariadenie pozemkových úprav je
len vlastník stavby, kedy sa má prihliadnuť na jeho potreby, pričom aj v rámci nariadených pozemkových

úprav sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vykoná buď formou poskytnutia
náhradného pozemku v obvode úprav, alebo formou finančnej náhrady, avšak len za kumulatívneho
splnenia troch podmienok, ktorými je to, že a/ v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely
poskytnutia náhrady, b/ ide o pozemok pod stavbou v maximálnej zákonom ustanovenej alebo nižšej
výmere a c/ o usporiadanie formou finančnej náhrady požiada vlastník pozemku. Ak potom zákon

č. 66/2009 Z. z. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych
vzťahov k pozemkom zaťažených zákonným vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne
na dobrej vôli užívateľovi pozemku, záver o neexistencii práva vlastníkov pozemku na náhradu za
nútené obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen s
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Listinou základných práv a slobôd, ale ani s Ústavou Slovenskej

republiky.
25. Posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedených záverov odvolací súd dospel k názoru
o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý vo veci riadne zistil skutkový stav a vyvodil
z neho i správny právny záver. V tomto smere len akcentuje, že cieľom zák. č. 66/2009 Z. z.,
ktorý nadobudol účinnosť od 01. 07. 2009 je usporiadať doteraz neusporiadané vlastnícke vzťahy k

pozemkom pod stavbami, ktoré boli delimitované na obce a VÚC v rámci reformy verejnej správy,
pričom zákon rieši situáciu, že proces usporiadania vlastníctva pozemkov pod stavbami môže územná
samosprávarealizovaťformouzámennejzmluvyaaksataknestane,usporiadasavlastníctvopozemkov
prostredníctvom pozemkových úprav podľa zák. č. 330/1991 Zb. s tým, že tento proces začína na podnet
príslušnej samosprávy. Za situácie, že preukázateľne žalobca je podielovým spoluvlastníkom zhora

označenej nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza stavba (cesta) vo vlastníctve žalovaného a ku ktorej
vzniklo ex lege vecné bremeno podľa zák. č. 66/2009 Z. z. v prospech žalovanéo, pričom doposiaľ
nedošlo k usporiadaniu vlastníckych vzťahov k tejto nehnuteľnosti, je tak dôvodný záver, že žalobcovi
vznikol nárok na náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva k pozemku i za žalované obdobie
roku 2013. Zvlášť pokiaľ toto obmedzenie pretrváva už viac rokov, kedy žalobca nemôže pozemok

žiadnym spôsobom užívať, ani brať z neho úžitky, ktoré by mu ako spoluvlastníkovi prináležali a zároveň
ani nie je zrejmé, dokedy bude tento stav trvať. I keď zákon explicitne neupravuje otázku náhrady za
zriadenie vecného bremena, niet tak žiadnej zákonnej prekážky na to, aby sa spoluvlastníkovi trpiaceho
pozemku zastavaného pozemnou komunikáciou nepriznala primeraná náhrada podľa všeobecných
zásad upravujúcich inštitút vecného bremena, a to do času, kým sa mu neposkytne podľa tohto

zákona náhradný pozemok, alebo kým sa neskončí konanie o pozemkových úpravách. Tomuto záveru
korešponduje i Nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS237/09, podľa ktorého „..pri nútenom obmedzení
možno uvažovať o opakovaných platbách ,,primeranej náhrady“ počas trvania núteného obmedzenia.
Tým je daná aj odpoveď na argumentáciu žalovaného o nemožnosti priznania opakovaného plnenianáhrady za ten istý pozemok. Odvolací súd sa rovnako tak stotožňuje i s výškou súdom prvej inštancie
priznanej náhrady, ktorú žalovaný ani nespochybnil a v tomto smere len odkazuje na dôvody uvádzané
prvoinštančným súdom a tieto duplicitne opakovať nebude.

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).