Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 20, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/52/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211208345
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8211208345.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia,

a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 proti žalovanej P. O., nar. XX.X.XXXX, A..
Č.. Y. XXX/X, XXX XX N., zastúpená splnomocnenkyňou P. C., nar. XX.X.XXXX, W. XXX/X, XXX XX N.,
za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176
778, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Advokátska kancelária Svidník, ul. Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 2.090,82 Eur s príslušenstvom, dňa 20.9.2016 takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 137,49 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024
% denne od 12.9.2010 do zaplatenia, v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Konanie v časti o zaplatenie 33,- Eur z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanej a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov p r i z n á v avoči
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 87 % skutočných trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žalovanej žiadal uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.090,82 Eur a úrok z

omeškania vo výške 0,024 % denne z čiastky 744,12 Eur odo dňa 12.9.2010 až do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodňoval tak, že dňa 17.1.2006 uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu číslo
XXXXXXXXXX, ktorá je zároveň zmluvou o poskytnutí úveru XXXXXXXXXX s úverovým rámcom
2.323,57 Eur.

3. V súlade s úverovými podmienkami bol žalovanej poskytnutý úver k uspokojovaniu jeho priebežných

finančných potrieb a žalovaná bola oprávnená čerpať úver prostredníctvom úverovej karty.

4. Žalobca a žalovaná sa v úverovej zmluve dohodli na vrátení poskytnutého úveru, spolu s dohodnutým
úrokom, v pravidelných mesačných splátkach.

5. Žalobca a žalovaná sa ďalej dohodli na tom, že v prípade oneskorenia s úhradami splátok úveru
dlhším než 7 dní, je žalovaná povinná v zmysle úverových zmluvných podmienok zaplatiť žalobcovi

zmluvnú pokutu vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý začatý deň oneskorenia a ďalej jednorazovú
zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s úhradou ktorej je žalovaná v oneskorení.,6. V zmysle úverových zmluvných podmienok je klient povinný splatiť celý čerpaný úver na požiadanie
spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok, alebo sa oneskoril s platením
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

7. Žalovaná nesplácala úver podľa dohodnutých podmienok, preto žalobca jej dňa 27.8.2010 zaslal
výzvu k splateniu celého dlhu vo výške 2.090,82 Eur. Žalovanej tak vznikla povinnosť uhradiť dlžnú
čiastku, tvorenú dlžnou istinou úveru splatnou ku dňu zosplatnenia, zosplatnenou zostávajúcou výškou
poskytnutého úveru, poplatkami za výpisy a výbery z bankomatov a úrokmi dlžnými do podania žaloby.

8. Žalovaná po zosplatnení úveru nič nezaplatila. K dňu podania žaloby žalovaná neuhradila istinu vo
výške 744,12 Eur, zmluvný úrok vo výške 1.253,97 Eur, poplatok za výber z bankomatu vo výške 13,01
Eur, poplatok za výber z bankomatu v zahraničí vo výške 5,31 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 29,76 Eur,
sankčný úrok vo výške 5,88 Eur a mesačný poplatok za vedenie účtu vo výške 38,77 Eur.

9.Zákonnýúrokzomeškaniavzmyslevládnehonariadenia87/1995Z.z.bolvčaseomeškaniažalovanej
minimálne 9 % ročne. Žalobcom uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 0,024 % predstavuje ročný
úrok 8,76 %, z čoho je zrejmé, že žalobca ani nevyužíva zákonom povolený strop tohto inštitútu.

10. Písomným podaním zo dňa 11.1.2012, ktoré bolo súdu doručené dňa 12.1.2012, oznámilo Združenie

na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že podľa § 93 ods. 2 v tom čase platného zákona č. 99/1963
Zb. (Občiansky súdny poriadok) vstupuje do konania na podporu žalovanej, ako vedľajší účastník.

11. Vedľajší účastník vo svojom písomnom stanovisku k žalobe žalobcu zmluvu o revolvingovom úvere,
o ktorú žalobca opiera svoj nárok, označil za absolútne neplatnú pre nedostatok písomnej formy. Na

podporu svojej argumentácie predložil rozsudky Okresného súdu Prešov zo dňa 30.5.2012 sp. zn. 11C
27/2012, rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa
28.8.2012 sp. zn. 25Co 184/2012 a rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 10.1.2012 sp. zn. 13C
69/2011.

12. Vedľajší účastník dodal, že aj v prípade hypotetickej platnosti zmluvy, zmluva neobsahuje dôležitý
údaj, ktorým je výška úrokov. Úver je tak podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 bezúročný.

13. Žalovaná v konaní zastúpená splnomocnenkyňou skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela, žiadala iba
v prípade, ak dlh bude musieť splniť, poskytnúť možnosť splátok.

14. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

15. Konanie vo veci začalo dňa 9.12.2011 doručením žaloby žalobcom, teda za účinnosti zákona číslo
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Do konca účinnosti tohto zákona (30.6.2016) konanie nebolo

skončené, preto od 1.7.2016 na konanie treba použiť nový procesný poriadok upravený zákonom číslo
160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) s tým, že právne účinky úkonov, ku ktorým došlo do uvedeného
dňa, zostávajú zachované.

16. V zmysle uvedeného zostávajú tak zachované po 1.7.2016 účinky vstupu Združenia na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS do konania s právami vyjadrenými v ustanovení § 93 zákona č. 99/1963 Zb.
napriek tomu, že nový procesný poriadok podľa úpravy zákonom číslo 160/2015 Z.z. inštitút vedľajšieho
účastníka nepozná. Priznal mu pritom postavenie zhodne s úpravou danou ustanovením § 93 zákona
číslo 99/1963 Zb.

17. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

18. V zhode s citovaným zákonným ustanovením súd nariadil na prejednanie sporu pojednávanie,
na ktoré predvolal žalobcu, splnomocnenkyňu žalovanej, žalovanú a právneho zástupcu Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Z predvolaných osôb sa na pojednávanie dostavil iba právny
zástupca Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorý predvolanie na pojednávanie prevzal
dňa 12.9.2016, teda riadne a včas (§ 106 ods. 1 a § 178 ods. 2 C.s.p.).

19. Žalobca predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 12.9.2016 a v rovnaký deň aj žalovaná a
jej splnomocnenkyňa. Žalobca svoju neprítomnosť písomným podaním ospravedlnil so žiadosťou
o prejednanie a rozhodnutie sporu v jeho neprítomnosti. Žalovaná a jej splnomocnenkyňa svoju
neprítomnosť neospravedlnili.

20. Žalobca i žalovaná so svojou splnomocnenkyňou boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní (§
106 ods. 1 a § 178 ods. 2 C.s.p.), o odročenie pojednávania nepožiadali, preto súd podľa § 180 C.s.p.
rozhodol, že vec prejedná v ich neprítomnosti.

21. Žalovaná dňa 17.1.2006 uzavrela so žalobcom písomnú úverovú zmluvu číslo XXXXXXXXXX, z

obsahu ktorej vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 397,66 Eur (11.980,- Sk) na kúpu
tovaru (televízor + sporák), ktorý žalovaná sa zaviazala splatiť 12-imi mesačnými splátkami po 41,- Eur
(1.236,- Sk) so splatnosťou prvej splátky dňa 20.2.2006.

22.Žalobcatvrdí,žetátozmluvajezároveňzmluvouoposkytnutíúveručísloXXXXXXXXXX,súverovým

rámcom 2.323,57 Eur, ktorý žalovanej bol poskytnutý k uspokojovaniu jej priebežných finančných potrieb
a žalovaná bola oprávnená čerpať úver prostredníctvom úverovej karty.

23. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení ku dňu
17.1.2006, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové

vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476 ), zmluvy o úvere (§ 497 ), zmluvy o kontrolnej činnosti
(§ 591 ), zasielateľskej
zmluvy (§ 601 ), zmluvy

o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638 ), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673 ), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682 ), zmluvy o inkase (§ 692 ), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700

), zmluvy o bežnom účte (§
708 ) a zmluvy o vkladovom
účte (§ 716 ).

24. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

25. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

26. Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú

úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka
ročného obdobia.27. Žalobca svojho peňažného nároku sa domáha voči žalovanej zo zmluvy o úvere. Úverová zmluva
je typickým obchodnoprávnym záväzkovým vzťahom, preto pre jej základné obsahové náležitosti platí
právna úprava vyjadrená v citovaných zákonných ustanoveniach.

28. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu 17.1.2006, spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55 , ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

29.Zmluvaoúvere,zktorejsižalobcavkonaníuplatňujesvojupeňažnúpohľadávku,boladňa17.1.2006

uzavretá medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. zapísanou v obchodnom registri Okresného
súdu Trnava, oddiel: Sa, vložka číslo: 10130/T s predmetom činnosti, okrem iného, poskytovanie úverov,
a tak pri uzatváraní zmluvy a jej plnení vystupovala ako dodávateľ v zmysle definície § 52 Občianskeho
zákonníka a žalovanou, nekonajúcou pri uzatváraní tejto zmluvy a jej plnení v rámci svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, ktorá tak bola v postavení spotrebiteľa. Zmluva medzi nimi

uzavretá je preto zmluvou spotrebiteľskou, aj keď v ustanovení § 52 v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy, úverová zmluva ako zmluva spotrebiteľská nie je výslovne uvedená a úver, na základe takejto
zmluvy poskytnutý, je úverom spotrebiteľským.

30. Zmluvu a jej podmienky, za ktorých bol úver poskytnutý, je preto treba posudzovať aj podľa § 52 a

násl. Občianskeho zákonníka, ale tiež podľa v čase uzavretia zmluvy platného zákona číslo 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch i zákona číslo 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ale aj Smernice rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

31. Pre rozptýlenie pochybnosti o závere, že zmluva uzavretá dňa 17.1.2006 medzi žalobcom a

žalovanou, je zmluvou spotrebiteľskou a na zmluvný vzťah touto zmluvou založený je nutné použiť
ustanovenia Občianskeho zákonníka súd dodáva: zákonom číslo 102/2014 Z.z. bolo ustanovenie §
52 ods. 2 Občianskeho zákonníka doplnené treťou vetou v znení: „Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva“ (článok II. bod 1) síce s účinnosťou od 1. mája 2014 (čl.

XIV. zákona), no zákon číslo 102/2014 Z.z. vo vzťahu k článku II. bod 1 nemá prechodné ustanovenie, v
dôsledku čoho zásadu v tejto vete vyjadrenú o prednostnom použití ustanovení Občianskeho zákonníka
v spotrebiteľských vzťahoch je nutné použiť aj v prípade, že k právnemu úkonu zakladajúcemu
spotrebiteľský vzťah došlo pred 1.5.2014, teda aj na právny vzťah medzi Home Credit Slovakia, a.s. a
žalovanou nimi uzavretou zmluvou dňa 17.1.2006.

32. Príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je tak treba použiť aj na posúdenie platnosti zmluvy
o úvere a prijateľnosti jej podmienok.

33. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 17.1.2006, spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa
nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

34. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba „Smernica“) zmluvná
podmienka,ktoránebolaindividuálnedohodnutásapovažuje zanekalú,aknapriekpožiadavke
dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,

ku škode spotrebiteľa.

35. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou.

36. Podľa čl. 5 Smernice v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom
zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia
priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi

stanovenými v článku 7 (2).

37. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva, neboli L
095/29 Úradný vestník Európskych spoločenstiev 21.04.1993

5 záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

38. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich
existovaliadekvátneaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok

v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.

39. Podľa § 2a zákona č. 634/1992 Zb. každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v dobrej kvalite,
na vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov, ako aj na

náhradu škody. Právo spotrebiteľa na informácie sa zabezpečuje povinnosťou orgánu verejnej moci
zverejniť právoplatné rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa ustanovení tohto zákona, ako aj ďalších
osobitných predpisov upravujúcich práva spotrebiteľov. Ak spotrebiteľ uplatní právo na sprístupnenie
právoplatného rozhodnutia nahliadnutím do rozhodnutia v sídle orgánu verejnej moci, ktorý rozhodnutie
vydal, má právo robiť si z rozhodnutia výpisy a odpisy. Spotrebiteľ má aj právo požiadať orgán

verejnej moci o vyhotovenie kópie rozhodnutia. Skutočné náklady späté s vyhotovením kópie znáša
spotrebiteľ. Každý spotrebiteľ má právo organizovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v organizáciách na
ochranu spotrebiteľov a prostredníctvom týchto organizácií v súlade so zákonom chrániť a presadzovať
oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili
škodu na právach spotrebiteľov.

40. Podľa § 23a uvedeného zákona spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane

použijú ustanovenia tohto predpisu.

41. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.Obsahom spotrebiteľských zmlúv tak nesmú byť neprijateľné zmluvné podmienky, príkladmo vypočítané
v ustanovení § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je pritom garantovaná tak

vnútroštátnym právom ako aj právom Európskej únie.

42. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v ustanovení § 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka vyjadrené iba príkladmo, čo znamená, že nejde o výpočet taxatívny a ako
neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania, čoho dôkazom je postupné

dopĺňanie neprijateľných podmienok zákonodarcom v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka, teraz
v odseku 4.

43. Neprijateľnou podmienkou v zmysle už ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky pritom
môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale tiež
spôsob jeho formálneho vyjadrenia, pod ktorý je nutné zahrnúť aj prípadné nekalé praktiky dodávateľa v

proceseuzatváraniaspotrebiteľskejzmluvy.Inýmislovami,neprijateľnýmisúajtakézmluvnépodmienky,
ktoré sú bezprostredným dôsledkom nekalej praktiky dodávateľa pri uzatváraní zmluvného vzťahu so
spotrebiteľom.

44. Na uzavretie zmluvy o úvere dňa 17.1.2006, žalobca použil formulár s predtlačeným textom bez

možnosti žalovanej ovplyvniť jeho obsah, ktorý je voľným okom takmer nečitateľný. Veľkosť písmen
tohto textu reálne neumožňuje priemernému spotrebiteľovi oboznámiť sa s týmto textom a vyhodnotiť
jeho dôsledky. Žalobcovi ako dodávateľovi pritom nič nebránilo formulárovú zmluvu pripraviť tak,
aby žalovaná ako spotrebiteľ získala reálnu možnosť oboznámiť sa s celým rozsahom povinností
vznikajúcich jej uzavretím zmluvy. Takú zásadnú a dôležitú informáciu, ako je odkaz na úverové zmluvné

podmienky, v ktorých sú prakticky upravené všetky povinnosti spotrebiteľa, mali byť minimálne uvedené
zvýrazneným písmom, aby žalovanú upozorňovali na nevyhnutnosť preštudovania zmluvy v celom jej
rozsahu, včítane úverových zmluvných podmienok.

45. Konštatovanie súdu uvedené v predchádzajúcom odseku dôvodov o to viac platí vo vzťahu k tej

časti úverovej zmluvy zo dňa 17.1.2006, v ktorej sa konštatuje súčasné uzatvorenie zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru s odkazom na Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.

46. Tá časť úverovej zmluvy uzavretej dňa 17.1.2006, z ktorej žalobca vyvodzuje súčasné (t.j. popri
úverovej zmluve, na základe ktorej žalobca žalovanej poskytol úver na nákup tovaru vo výške 397,66

Eur /11.980,- Sk/) uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere s úverovým rámcom 2.323,57 Eur a z ktorej
si žalobca podanou žalobou uplatňuje proti žalovanej svoj peňažný nárok, je okrem toho, že je napísaná
veľmi drobnými, takmer nečitateľnými písmenami, splývajúca s ostatným textom, zaradená na koniec
textu zmluvy o úvere, bez akéhokoľvek upozornenia, že ide o uzavretie ďalšej zmluvy, odlišnej od
tej, ktorú žalobca so žalovanou chceli uzavrieť, na základe formulárovej zmluvy dopredu pripravenej

žalobcom, naviac bez možnosti žalovanej akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť jej obsah a to včítane výšky
úverového rámca.

47. Podľa názoru súdu žalobca takýto typ formulára na uzavretie zmluvy so žalovanou použil zámerne,
v snahe odradiť žalovanú ako spotrebiteľa od možnosti reálne sa oboznámiť s obsahom zmluvy, včítane

všeobecných úverových podmienok a tým získať kvalifikovaný obraz o podmienkach poskytnutia úveru
a vyhodnotiť ich dôsledky na ňu, ako spotrebiteľa.

48. Žalobca pri uzatváraní zmluvy, z ktorej voči žalovanej si uplatňuje svoj peňažný nárok, ale tiež
úverovej zmluvy ako takej, uzavretej dňa 17.1.2006, konal spôsobom, pre ktorý je táto zmluva neplatná

zo skôr uvedených dôvodov (veľkosť písma predtlačeného textu formulárovej zmluvy použitej na
uzatvorenie zmluvy /zmlúv/ pre jeho nečitateľnosť neumožňovala žalovanej ako spotrebiteľovi sa s
obsahom zmluvy a tým aj podmienkami, za ktorých jej bol úver poskytovaný, oboznámiť).

49. Pre neplatnosť zmluvy ako takej, je potom treba aj jej všetky ostatné podmienky, včítane Úverových

podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., vo vzťahu ku ktorým platí rovnaký záver ako ku
samotnej zmluve, považovať za neprijateľné a tým aj za neplatné.50. Na tomto právnom závere nič nemení skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy so žalovanou
ustanovením § 53c Občianskeho zákonníka nebola ešte stanovená veľkosť písma textu spotrebiteľskej
zmluvy, keď k tomu došlo až zákonom č. 106/2014 Z.z., ktorým boli novelizované niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, okrem iných aj ustanovenie § 53c
(článok I. bod 6 zákona) s účinnosťou od 1.1.2015, lebo tento názor podporuje aj ustanovenie § 1b
novely nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ustanovenia spotrebiteľské zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo
všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich

so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.

51. K rovnakému záveru a vo vzťahu k tomu istému dodávateľovi (Home Credit Slovakia, a.s.) došli aj
iné súdy, napríklad Okresný súd Žilina a Krajský súd v Žiline v konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 13C
39/2011, ale tiež Okresný súd Liptovský Mikuláš a Krajský súd v Žiline v konaní vedenom u Okresného
súdu Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 8C 48/2012. Skutkové a právne závery oboch súdov pritom v celom

rozsahu za vecne správne považoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o dovolaní proti
týmto rozhodnutiam vedenom pod sp. zn. 1Cdo 320/2013 viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 24.11.2015 sp. zn. 1Cdo 320/2013.

52. Vzhľadom na uvedené, súd potom ustálil, že úverová zmluva uzavretá dňa 17.1.2006 medzi

dodávateľom Home Credit Slovakia, a.s. a žalovanou včítane zmluvy o revolvingovom úvere a
Úverových zmluvných podmienok Home Credit Slovakia, a.s., ako spotrebiteľkou, tvoriace základ
žalobcom uplatňovaného peňažného nároku, je z dôvodov podľa § 53 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka
(v znení v čase uzavretia zmluvy) neplatná.

53. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (podľa právneho stavu platného v čase uzavretia
zmluvy, podľa teraz platného právneho stavu ide o odsek 5 § 53 Občianskeho zákonníka) nikdy nebolo
zaradené medzi dôvody tzv. relatívnej neplatnosti podľa § 40a Občianskeho zákonníka, preto ide o
absolútnu neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

54.Podľavetytretej§52ods.2Občianskehozákonníka(pozribod31dôvodovtohtorozsudku)príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka je treba použiť aj na posúdenie následkov absolútnej neplatnosti
zmlúv, ktoré dňa 17.1.2006 mali byť uzavreté medzi žalobcom a žalovanou.

55. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

56. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

57. Medzi žalobcom a žalovanou nebolo sporné, že žalobca žalovanej poskytol peňažné prostriedky
nielen na kúpu tovaru, ale tiež formou postupného čerpania prostredníctvom úverovej karty. Žalobca
spolu so žalobou súdu predložil výpis z účtu žalovanej a následne špecifikáciu uplatňovaného nároku.

58. Zo žalobcom predložených listín, obsah ktorých žalovaná nespochybnila, súd zistil, že žalovaná
prostredníctvom úverovej karty vyčerpala celkom v období od 10.9.2006 do 23.4.2009 peňažné
prostriedky vo výške 3.151,07 Eur (peňažné prostriedky poskytnuté žalobcom na nákup tovaru vo výške
397,66 Eur nie je predmetom konania).

59. V dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej možnosť
postupného čerpania peňažných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty, je žalovaná povinná tieto
peňažné prostriedky vrátiť a to bez úrokov a poplatkov.

60. Z rovnakých listín predložených žalobcom a nespochybnených žalovanou, ako sú uvedené v bode
57 dôvodov tohto rozsudku, súd zistil, že žalovaná žalobcovi vrátila v období od 10.9.2006 do 9.6.2008
peňažné prostriedky v celkovej výške 2.980,58 Eur a dňa 16.5.2012 ešte 33,- Eur. Spolu tak žalobcovivrátila 3.013,58 Eur. Vzhľadom na výšku čerpaných prostriedkov, pritom je žalovaná povinná titulom
vydania bezdôvodného obohatenia ešte vrátiť 137,49 Eur.

61. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
niejedotknutéustanovenie§105.

Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z
vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah
trvá.

62. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali,
prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

63. Právo žalobcu domáhať sa vrátenia peňažných prostriedkov od žalovanej sa v zmysle citovaného
ustanovenia§100Občianskehozákonníkapremlčuje,aksaneuplatnilovdobevObčianskomzákonníku
ustanovenej.

64. Občiansky zákonník pre vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j. pre vykonanie práva žalobcu žiadať

od žalovanej vrátenie 137,49 Eur v ustanovení § 107 určuje tzv. subjektívnu lehotu v trvaní dvoch rokov,
ktorej počiatok plynutia spája so subjektívnou vedomosťou toho, ktorému také právo vzniklo, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (odsek 1) a tzv. objektívnu premlčaciu lehotu
v trvaní troch rokov, ktorej počiatok plynutia spája so samotným vznikom bezdôvodného obohatenia
(odsek 2).

65. Subjektívna premlčacia lehota, podľa názoru súdu, žalobcovi začala plynúť od momentu, keď
súd žalobcom uzavretú zmluvu so žalovanou vyslovil absolútne neplatnou a keďže sa tak stalo až
rozhodnutím vo veci samej, niet sporu, že táto lehota žalobcovi ešte neuplynula. Objektívna premlčacia
lehota žalobcovi ale začala plynúť od momentu čerpania peňažných prostriedkov žalovanou, v dôsledku

čoho by premlčané bolo vydanie všetkých tých peňažných prostriedkov, ktoré žalovaná čerpala pred
9.12.2008. t. j. tri roky pred podaním žaloby žalobcom (9.12.2011). Na toto premlčanie by pritom súd bol
povinný podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. prihliadať aj bez výslovnej námietky premlčania.

66. Aj keď žalovaná väčšiu časť peňažných prostriedkov čerpala pred 9.12.2008, ako súd zistil, žalovaná

po tomto dni čerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 220,- Eur, v dôsledku čoho takáto suma
nie je premlčaná. Nárok žalobcu na vrátenie sumy peňažných prostriedkov vo výške 137,49 Eur tak
nie je premlčaný, lebo najmenej takú sumu peňažných prostriedkov žalovaná čerpala v období, od
čerpania ktorých neuplynula objektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa
§ 107 Občianskeho zákonníka. Súd preto žalovanej uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť 137,49 Eur ako

rozdiel medzi sumou prijatých peňažných prostriedkov, na základe absolútne neplatnej úverovej zmluvy
a sumou peňažných prostriedkov žalovanou žalobcovi vrátených.

67. Povinnosť žalovanej vrátiť peňažné prostriedky, ktoré prijala na základe absolútne neplatnej úverovej
zmluvy,vzniklahneďpotom,čotietopeňažnéprostriedkyprostredníctvomúverovejkartyvyčerpala.Ako

už súd uviedol, žalovaná posledné čerpanie vykonala dňa 23.4.2009. Žalovaná ale peňažné prostriedky
v sume 137,49 Eur nevrátila doposiaľ.

68. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

69. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

70. Žalovaná najneskôr dňa 23.4.2009 bola povinná žalobcovi sumu 137,49 Eur vydať, lebo v tento
deň vykonala posledné čerpanie peňažných prostriedkov v sume 2,- Eur. Žalovaná doposiaľ túto svoju
povinnosť nesplnila, preto dňom 24.4.2009 sa najneskôr dostala do omeškania so zaplatením sumy
137,49 Eur a najneskôr tento deň je prvým dňom omeškania žalovanej.

71. Žalovaný úroky z omeškania žiadal priznať od 12.9.2010 vo výške 0,024 % denne zo sumy 744,12
Eur až do zaplatenia.

72. Podľa § 216 C.s.p. súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný návrh
a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

73. Žalobcom uplatnený nárok a to aj čo do počiatku omeškania žalovanou so splnením svojho dlhu, súd
podľa citovaného § 216 C.s.p. nemohol prekročiť, preto v zhode so žalobcom, súd počiatok omeškania
žalovanej so zaplatením 137,49 Eur určil dňom 12.9.2010.

74. Vykonávacím predpisom, ktorým sa určuje výška úroku z omeškania je nariadenie vlády SR č.
87/1995 Z.z.
75.Podľa§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.vzneníkudňu12.9.2010,výškaúrokovzomeškaniajeo8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je
o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

76. Pri základnej úrokovej sadzbe ECB ku dňu 12.9.2010 vo výške 1 % ročne, žalovanej vznikla
povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne. Žalobca úroky z omeškania voči
žalovanej si uplatnil vo výške 0,024 % denne, čo je menej, než 9 % ročne a keďže rovnako, ako v prípade
počiatku omeškania žalovanej, tak aj v prípade výšky úrokov z omeškania, súd žalobcom uplatnený

nárok nemohol prekročiť, žalovanej uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania vo výške
žalobcom žiadanej, t.j. vo výške 0,024 % denne.

77. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

78. Podľa § 145 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo
veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku
bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

79. Podľa § 146 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného
je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

80. Žalobca svoju žalobu vzal čiastočne pred prvým pojednávaním späť o sumu 33,- Eur. Súd preto
konanie v tejto časti zastavil.

81. Vzhľadom na uvedené, súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 137,49 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 0,024 % denne od 12.9.2010 do zaplatenia, konanie v časti o zaplatenie 33,- Eur

zatavil a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu, ako nedôvodnú zamietol.

82. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Úspech žalobcu v konaní bol v rozsahu 6,5
% a úspech žalovanej v rozsahu 93,5 %. Vzhľadom na pomer úspechu strán v spore, je potom žalobcapovinný nahradiť nielen úspešnej v spore žalovanej, ale aj Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, ktoré do konania vstúpilo ako vedľajší účastník na strane žalovanej, trovy konania v rozsahu
87 % ich skutočných trov.

83. Záverom súd dodáva, že vzhľadom na záver súdu o absolútnej neplatnosti zmluvy o revolvingovom
úvere, nepovažuje za účelné sa zaoberať argumentáciou žalobcu a Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS o spôsobe uzatvorenia zmluvy a jej forme.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359

C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatnýmskutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť

výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa

odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.