Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, March 14, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Sa/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200673
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8016200673.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci žalobcu TATRY-TEPLO,
s.r.o., Čukotka IV/77, Vysoké Tatry - Tatranská Lomnica 059 60, IČO: 36486311, právne zastúpeného
JUDr. Mariánom Juskom, advokátom, Račí Potok 3, Košice proti odporcovi Okresnému úradu Poprad,
katastrálny odbor, J. Currie 3, Poprad, za účasti VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o., Brnenská 80, Košice,
IČO: 44 166 591 o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor j e p o v i n n ý v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia v konaní vedenom pod číslom spisu X. konať o žiadostiach na zápis zákonného záložného
práva v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov budovy na adrese E. P. - P. B. D.. č. XXX,
evidovanejnaLVXXX katastrálnymodboromOkresnéhoúraduG.vokreseG.,obecE.P.,k.ú.Tatranská
Lomnica zaevidovaných pod číslom zápisu X. dňa 14.1.2015.

Žalovaný je p o v i n n ý správnemu súdu v lehote 15 doručiť vydané opatrenie o vykonanom úkone.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 18.09.2016 sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému konať o žiadostiach na zápis zákonného záložného práva v prospech vlastníkov
bytov a nebytových priestorov budovy na adrese E. P. - P. B. súp. č. XXX, evidovaného na LV XXX

katastrálnym odborom M. úradu G. v okrese G., obec E. P., k.ú. P. B. zaevidovaných pod číslom spisu
Z-XXX/XXXX dňa XX.X.XXXX do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že vykonáva správu bytov a nebytových priestorov budovy na adrese E. P. -
P. B. súp. č. XXX evidovanej na LV č. XXX a vlastníci bytov a nebytových priestorov prostredníctvom
spoločnosti VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o. požiadali žalovaného o zápis zákonného záložného práva

v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v prospech vlastníkov
bytov a nebytových priestorov domu. Žalovaný však vrátil všetky listiny a zápis odmietol vykonať z
dôvodu, že neboli preukázané pohľadávky na jednotlivé byty. Toto jeho konanie považuje za nečinnosť
kvôli nesprávnemu výkladu dotknutých zákonov, čo má za následok, že nie sú splnené podmienky
požadované pre vykonanie dobrovoľnej dražby a následnú úpravu práv v prospech prípadného nového
vlastníka, nečinnosťou dochádza k znemožneniu riadnej činnosti žalobcu ako záložného veriteľa pri

uspokojení pohľadávky, ktorá vznikla alebo v budúcnosti vznikne v spojení s bývaním v predmetnom
bytovom dome. Citoval § 151b ods. 1, § 151c ods. 2, § 151e ods. 2 OZ, § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny
zákon), § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na to,
že upozornením Okresnej prokuratúry Poprad bol žalovaný upozornený na viaceré prípady porušenia
zákona, keď odmietol vykonať zápis zákonného záložného práva. Podľa názoru žalobcu vrátením listín

a nezapísaním zákonného záložného práva žalovaný porušil zákon, nekoná bez vážneho dôvodu vo
veci zápisu zákonného záložného práva, relevantné dôvody svojej nečinnosti nepreukázal, a toto môžespôsobiťškodunamajetkutým,ženeumožňujeuplatnenieprávvlastníkovbytovanebytovýchpriestorov
ako prednostných záložných veriteľov. Uviedol ďalej, že proti nečinnosti žalovaného bola podaná aj
sťažnosť, dražobnou spoločnosťou VIAM s.r.o., ktorá bola vyhodnotená ako neopodstatnená. Záverom

si uplatnil náhradu trov konania.

3. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že dňa 14.1.2015 mu bolo doručených jedenásť žiadostí o zápis
zákonného záložného práva v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome P.
B. súp. č. XXX, E. P.. Žiadosti boli zaevidované pod č. Z XXX/XXXX. Ide o zápis zákonného záložného

práva k nehnuteľnostiam, a to bytom č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10 a nebytovému priestoru č. 1-1.
Poukázal na právnu úpravu záložného práva v zák. č. 40/1964 Zb. OZ a zákone č. 182/1993 Z.z., v
ktorom je upravené v § 15 ods. 1, ktorý citoval. Zdôraznil, že zákonné záložné právo vzniká, keď sú
splnené skutočnosti, s ktorými zákon spája jeho vznik, pričom jeho účelom je zabezpečiť pohľadávku,
preto záložné právo nemôže existovať samo osebe, je závislé čo do vzniku i trvania na pohľadávke, ktorú
má zabezpečovať, má iba akcesorickú povahu, teda až vznikom pohľadávky vzniká a môže sa zapísať

do KN záznamom. Citoval § 34, § 36, § 42 ods. 5 a § 4 katastrálneho zákona a uviedol, že postupoval
v súlade s týmito ustanoveniami. Uviedol, že 13.3.2015 vyzval spoločnosť VIAM - dražobnú spoločnosť
s.r.o. na preukázanie vzniku pohľadávky, ktorá na výzvu reagoval vyjadrením zo dňa 21.3.2015, ale
výšku pohľadávky nepreukázala. Preto bola záznamová listina Z 194/15 vrátená. Tvrdenie žalobcu o
nečinnosti považuje za nesprávne, pretože žalovaný konal, žalobcu vyzval na odstránenie nedostatkov

na splnenie podmienok pre zápis zákonného záložného práva. K tvrdenému nesprávnemu výkladu
§ 15 ods. 1 zákona o bytoch a nebytových priestoroch a Občianskeho zákonníka argumentoval, že
postupuje v súlade s predpismi a usmerneniami, samostatná existencia záložného práva je vylúčená,
pričom s týmto postupom sa stotožnil i nadriadený orgán žalovaného. K upozorneniu prokurátora a
tvrdenému postupu v rozpore s týmto upozornením uviedol, že využil možnosť zaslať toto upozornenie

nadriadenému orgánu, pričom Okresný úrad Prešov potvrdil správnosť postupu žalovaného.

4. Krajský súd v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy preskúmal prípustnosť a
dôvodnosť žaloby, oboznámil sa s vyjadrením žalovaného, s administratívnym spisom žalovaného a
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

5. Podľa § 242 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) žalobca
sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom
konaní.

6. Podľa 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník
administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť
podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

7. Zo spisu správny súd zistil, že proti nečinnosti žalovaného bola účastníkom správneho konania VIAM

- dražobnou spoločnosťou s.r.o. podaná sťažnosť zo dňa 28.2.2016, ktorú nadriadený orgán žalovaného
Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor vybavil dňa 4.7.2016 tak, že ju vyhodnotil ako neopodstatnenú.
Preto formálne podmienky pre podanie žaloby proti nečinnosti boli splnené.

8. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy

protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy
protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

9. Účelom týchto zákonných ustanovení je ochrana pred nečinnosťou orgánu verejnej správy, ak tento
protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, nekoná bez zákonného dôvodu spôsobom

ustanoveným príslušným právnym predpisom, čím je v konaní nečinný, pričom takéto tvrdenie musí byť
obsahom podanej žaloby.

10.Nečinnosťoujepasivitaorgánuverejnejsprávyvprejednávanejveci,ktorániejezapríčinenážiadnou
zákonnou alebo faktickou prekážkou, orgán verejnej moci však napriek tomu nekoná. To sa môže

prejaviť aj opomenutím predpísaných úkonov, zbytočnými prieťahmi, absenciou akýchkoľvek úkonov,
tvrdením nedostatku právomoci orgánom verejnej moci alebo vybavením veci listom, zastavením
konania záznamom v spise a pod., aj keď bolo povinnosťou správneho orgánu vo veci rozhodnúť.11. Žalobca sa v administratívnom konaní domáhal, aby žalovaný ako príslušný správny orgán vykonal
na základe predložených listín zápis zákonného záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam do
katastra nehnuteľností, a keďže žalovaný zápis nevykonal a listiny vrátil žalobcovi, domáhal sa žalobca

ochrany pred nečinnosťou orgánu verejnej správy žalobou.

12. Z predložených listín a administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že dňa 14.1.2015 bolo
žalovanémudoručenýchjedenásťžiadostívlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvbytovomdomevP.
B. súp. č. XXX, E. P. evidovaného na LV č. XXX pre k.ú. P. B. v zastúpení správcom P. P. s.r.o. na základe

zmluvy o výkone správy a VIAM dražobnou spoločnosťou s.r.o. o zápis zákonného záložného práva v
prospech týchto vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.

13. Dňa 13.3.2015 žalovaný v tomto záznamovom konaní vedenom pod sp. zn. X.5 vyzval navrhovateľa
VIAM dražobnú spoločnosť s.r.o. na odstránenie nedostatkov žiadostí, a to preukázanie vzniku
pohľadávky na dotknuté nehnuteľnosti - byty č. 1 až XX a nebytový priestor X-X, pretože záložné právo

môže existovať len v spätosti s pohľadávkou.

14.Dňa21.3.2015navrhovateľodpovedalnavýzvu,považovaljuzairelevantnú,výkladprávnychnoriem
žalovaným považoval za nesprávny.

15. Dňa 9.11.2015 žalovaný vrátil listiny navrhovateľovi z odôvodnením, že požadovaný zápis
zákonného záložného práva nie je možné vykonať pre vznikom samotnej pohľadávky.

16. V administratívnom spise sa ďalej nachádza upozornenie prokurátora Okresnej prokuratúry G.
adresované žalovanému v iných ním prejednávaných veciach týkajúcich sa toho istého navrhovateľa

(VIAM dražobná spoločnosť s.r.o.) a právne obdobných vecí súvisiacich so zákonným záložným právom
a nevyznačením poznámky o začatí výkonu tohto zákonného záložného práva, pričom z obsahu
upozornenia vyplýva, že prokurátor zistil v postupe žalovaného porušenie ustanovení § 15 ods. 1
zákona o vlastníctve bytov, pričom podal právne zdôvodnenie svojho upozornenia. Nosnou úvahou
bolo, že vykonaním záznamu tohto záložného práva v súlade s § 34 katastrálneho zákona žalovaný

potvrdzuje (deklaruje) existenciu už vzniknutého záložného práva, zabezpečenie pohľadávok záložných
veriteľov vyplýva priamo zo zákona a na vznik zákonného záložného práva nie je potrebný žiadny
ďalší právny úkon vlastníkov, či iná právna skutočnosť. Popísal akcesorickú povahu záložného práva
a jeho zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu, pričom jeho zabezpečovacia funkcia pôsobí ešte pred
splatnosťou pohľadávky, navrhol žalovanému zapisovať poznámky pri výkone tohto záložného práva.

17. Pre posúdenie konania žalovaného ako nečinnosti bolo potrebné preskúmať, či žalovaný konal
spôsobom, aký zákon, v prípadoch návrhu ako je ten v prejednávanej veci, predpokladá, resp. ho
umožňuje.

18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom
práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra
(ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“).

19. Podľa § 4 ods. 2 Katastrálneho zákona, zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam
a poznámka.

20. Podľa § 4 ods. 3 Katastrálneho zákona, zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné
alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.

21. Podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie,
ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

22. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,

zmenilisaalebozaniklizozákona,rozhodnutímštátnehoorgánu,príklopomlicitátoranaverejnejdražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celkusa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie.

23. Podľa § 36 ods. 1 katastrálneho zákona Okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo
iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti
podľa tohto zákona a podľa odseku (2) ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie
záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.

24. Podľa § 42 ods. 5 Katastrálneho zákona, ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní
alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 a 2,
okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na záznam, a určí lehotu na vykonanie
opravy.

25. Podľa § 43 ods. 1 b/ katastrálneho zákona, okresný úrad vykoná zápis podľa § 41 b) do 60 dní
od doručenia verejnej listiny alebo inej listiny spôsobilých na záznam, ktoré potvrdzujú alebo osvedčujú
vznik, zmenu alebo zánik práva k nehnuteľnosti.

26. V predmetnej veci v administratívnom konaní išlo o návrhy na vykonanie zápisu zákonného

záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.

27. Vyššie citované ustanovenia katastrálneho zákona sú pomerne striktné, a teda jednoznačné pri
určení práv, a tiež právnych skutočností na základe ktorých vznikli, ktoré sa zapisujú do katastra
nehnuteľnostízáznamom. Podľa§34ods.1katastrálnehozákonajednouztýchtoprávnychskutočností,

ktoré zakladajú práva k nehnuteľnostiam, je zákon, a v prípade takto vzniknutých práv k nehnuteľnostiam
je príslušným zápisom záznam.

28. Ďalej katastrálny zákon vymedzuje v § 36 ods. 1 oprávnenie okresného úradu posúdiť prítomnosť
chýb, nesprávností a potrebných náležitostí verejných listín a iných listín (ďalej listín), avšak logicky v

prípade, ak vznik práva vyplýva z takýchto listín. Tým okresný úrad skúma spôsobilosť týchto listín na
vykonanie záznamu práva na ich základe. Následkom zistenia spôsobilosti týchto listín je vykonanie
záznamu (§ 36 ods. 2). Následkom zistenia nedostatkov listín je vrátenie listín navrhovateľovi a výzva
na odstránenie nedostatkov v určenej lehote (§ 42 ods. 5). Ďalším postup okresného úradu nie je
katastrálnym zákonom presne upravený, avšak z uvedených ustanovení zákona a logiky veci je zrejmé,

že po úspešnom odstránení nedostatkov a následnom zistení spôsobilosti listín okresný úrad vykoná
záznam práva. V prípade, že opakovane predložené listiny majú nedostatky a nie sú spôsobilé na
záznam, okresný úrad má zrejme možnosť listiny vrátiť opätovne na odstránenie nedostatkov (ak pôjde o
odstrániteľné nedostatky), alebo jednoducho listiny vráti bez výzvy na ďalšie odstraňovanie nedostatkov
listín, zrejme v prípadoch, ak pôjde o neodstrániteľné nedostatky, a zápis záznamu nevykoná.

29. Pokiaľ však ide o vznik práv priamo na základe zákona, katastrálny zákon neposkytuje okresnému
úradu priestor na vlastné hodnotenie skutkových alebo právnych skutočností tak, ako je to napr.
upravené v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona pri rozhodovaní o vklade, kedy prihliada okresný úrad
aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výklad zákona pri

posudzovaní podmienok pre zápis záznamu nie je oprávnením okresného úradu, i keď to samozrejme
neznamená absenciu posúdenia podmienok aplikácie zákona v konkrétnej veci.

30. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov na zabezpečenie
pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných

zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov
týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v
prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech
ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra

nehnuteľností.

31. Účinnosťou tohto ustanovenia vzniklo zákonné záložné právo v prípade vlastníctva bytu alebo
nebytového priestoru. Evidentne musí okresný úrad pri skúmaní vzniku zákonného záložného práva kbytu alebo nebytovému priestoru mať k dispozícii podklady pre základnú orientáciu. Avšak podľa názoru
správneho súdu sa jeho právne stanoviská majú obmedziť na preskúmanie príslušného listu vlastníctva,
z ktorého je priamo možné ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. požadované podmienky

aplikácie tohto zákonného ustanovenia zistiť, keďže tie sa vzťahujú na existenciu bytového domu, bytu
a konkrétneho vlastníka konkrétneho bytu alebo nebytového priestoru.

32. Ak preto žalovaný mal v predmetnej veci k dispozícii príslušný list vlastníctva č. XXX pre k.ú. P. B.
a z neho zistil existenciu obytného domu súp. č. XXX, bytov č. X až XX. a nebytového priestoru č. X-X

a ich vlastníkov, mal podľa názoru správneho súdu k dispozícii všetky potrebné podklady pre konanie
o zápise záznamu vzniku zákonného záložného práva. Správny súd podotýka, že v predmetnej veci
nejde o rozhodnutie orgánu verejnej správy, preto katastrálny zákon upravil postup orgánov odlišne,
rýchlejšie a menej formálne, vzhľadom na odlišný právny dôvod vzniku práv zapisovaných do katastra
nehnuteľností záznamom a aj a hlavne vzhľadom na to, že ide o úkon evidenčného charakteru bez
vplyvu na vznik, zmenu a zánik práv.

33. Činnosť žalovaného presahujúca vyššie uvedený zákonnom vytýčený rámec jeho oprávnenia a
spočívajúca v zisťovaní vzniku pohľadávok na dotknuté byty, resp. právnych úkonov vlastníkov týchto
bytov, z ktorých by vznikali, bola v rozpore s jeho zákonom upravenou právomocou. Podľa čl. 2 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky totiž štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a

v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalovaný preto nemôže pri dostatočne jasnej zákonnej
úprave, ako v tejto veci, postupovať svojvoľne.

34. Ak teda žalovaný postupom zdôvodneným podľa § 42 ods. 5 katastrálneho zákona vyzýval žalobcu
(navrhovateľa) dňa 13.3.2015 na preukázanie vzniku pohľadávky na dotknuté byty, nekonal v súlade

so zákonom, pretože nešlo o chybu, nesprávnosť, nedostatok náležitosti verejnej listiny, ktorú inak
musí odstraňovať, resp. žiadať ich doplnenie. Nemá totiž zákonnú právomoc zisťovať uskutočnenie
právnychúkonovvlastníkovbytovavznikpohľadávokznich.Naokrajktomusprávnysúdpoznamenáva,
že právne úkony vlastníka bytu v súvise s vlastníctvom konkrétneho bytu sa predpokladajú, keďže
nevyhnutnou súčasťou vlastnenia a užívania bytu sú zmluvné vzťahy napr. s dodávateľmi energií, s

poskytovateľom služieb spojených so správou obytného domu, a pod.

35. Ak následne vrátil listiny navrhovateľovi a nevykonal zápis záznamu zákonného záložného práva do
príslušného listu vlastníctva, musel správny súd tento skutkový, právny stav vyhodnotiť ako protiprávnu
nečinnosť orgánu verejnej správy.

36. K tomuto záveru musel dospieť obzvlášť v situácii, kedy navrhovateľom požadovaný úkon, ktorý nie
je rozhodnutím, ale len opatrením, orgán verejnej správy odmietol vykonať, pričom v zmysle zákona
o tom nevydáva zamietavé rozhodnutie preskúmateľné súdom. Ak by správny súd prijal argumenty
žalovaného o zistenom nesplnení zákonných náležitostí pre jeho vykonanie a o jeho autonómnej

právomoci vykladať (ním tvrdené sporné) zákonné ustanovenie spôsobom, akým ho urobil, navrhovateľ
by nemal právny prostriedok na ochranu svojich práv v rámci správneho súdnictva, pretože žiadnou inou
vSprávnomsúdnomporiadkuupravenoužaloboubynemoholzvrátiťprenehonepriaznivýstav.Správny
súd samozrejme pripúšťa možnosti existujúce v rámci civilného sporového konania využitím žaloby o
náhradu škody alebo určenie, že tu právo je, avšak takýto zásadne sťažený prístup k súdnej ochrane

považuje za odporujúci princípom, na ktorých stojí správne súdnictvo, vyjadreným v § 5 ods. 2 a 3
Správneho súdneho poriadku, podľa ktorých „Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany
základnýchľudskýchprávaslobôdaochranyprávaoprávnenýchzáujmovúčastníkovadministratívneho
konania“ a „Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu“.

37. Správny súd zastáva názor, že žalovaný svojim konaním - nečinnosťou nechránil práva a právom
chránené záujmy účastníkov administratívneho konania, ale prístup k tejto ochrane sťažil. Bolo zákonné
a aj z pohľadu „pochybujúceho“ orgánu verejnej správy priliehavejšie v danej situácii záznam vykonať a
osobám dotknutým týmto záznamom umožniť využiť účinný prostriedok ochrany práv vo forme žaloby
proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

38. Žalovaný odmietol vykonať požadovaný úkon na základe výsledku vlastného právneho posúdenia
inštitútu zákonného záložného práva, k čomu ho zákon pri úkonoch súvisiacich s návrhom nazapísaniezákonnéhozáložnéhoprávazáznamomnesplnomocnil,avecvybavilvrátenímlistín,namiesto
vykonania záznamu, preto u neho ide o nečinnosť bez zákonného dôvodu.

39. Podľa § 250 ods. 1 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží
žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal
z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a
žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo
oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania.

40. Podľa § 250 ods. 2 SSP vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie
žalovaného, predmet konania a jeho číslo, ak ide o žalobu podľa § 242 ods. 1, uloženú povinnosť a
primeranú lehotu na jej splnenie, nie však dlhšiu ako tri mesiace; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom
správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú
na odstránenie nečinnosti; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.

41. Na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení správny súd vyhodnotil žalobu ako
dôvodnú a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

42. Správny súd poučuje žalovaného: Podľa § 251 ods. 1 SSP ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej

lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred
rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného
žalovanému. Podľa odseku 2) ak orgán verejnej správy správnemu súdu preukáže odstránenie
nečinnosti, správny súd konanie uznesením zastaví.

43. O nároku na náhrade trov konania rozhodne správny súd až po vydaní rozhodnutia podľa § 251 ods.
2 SSP, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia, na Krajskom súde v Prešove.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej
pomoci.