Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/137/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615213525
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615213525.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu
JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou,
PhD., advokátom, so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, IČO: 42 174 716, proti povinnému: O.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej, so sídlom

v Bratislave, Vajnorská 100/A, pod sp.zn. EX 4736/15, o vymoženie 358,88 eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 19.11.2015, č.k.
11Er/712/2015-24, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že mu bola dňa 24.07.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného pozostávajúcej

z istiny 358,88 eur s príslušenstvom. Žiadosť o udelenie poverenia bola podaná na základe návrhu
na vykonanie exekúcie oprávneným, v ktorom oprávnený podal návrh na vymoženie istiny 358,88
eur, úrok z omeškania 9 % ročne od 18.12.2012 do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z
omeškania vo výške 197,90 eur, poplatok za rozhodcovské konanie 50,40 eur, trov právneho zastúpenia
v rozhodcovskom konaní 82,48 eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 52,01 eur a súdny
poplatok za vydanie poverenia exekútorovi 16,50 eur. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol súdu

predložený exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so
sídlom v Bratislave, č.k. II/2013-856 zo dňa 14.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.12.2014
a vykonateľnosť dňa 08.12.2014. Rozhodcovský rozsudok bol, podľa jeho odôvodnenia, vydaný na
základe Zmluvy o platobnej karte č. XXXXXXXX zo dňa 12.01.2009, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli
Obchodné podmienky (OP) pre všadeplatíkartu v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami
(VOP). Právomoc rozhodcu na rozhodovanie sporu, podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, bola

daná rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v čl. 5.5.7 Obchodných podmienok predmetnej zmluvy. Súd
prvej inštancie citoval ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), § 2 písm. a), § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a uviedol, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcieoznačízaexekučnýtitulrozsudokrozhodcovskéhosúdu,exekučnýsúdjeoprávnenýazároveň
povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Súd sa z tohto dôvodu v prvom rade zaoberal otázkou, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá v písomnej
forme, pretože inak je neplatná, a či teda bola daná právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať avydať rozhodcovský rozsudok a v tej súvislosti, či rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa §
41 Exekučného poriadku [v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov

nimi schválených]. Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný
súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského
súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o
akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Pri riešení otázky, či rozhodcovský

rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým,
ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je oprávnený a povinný v každom štádiu
exekučného konania, a to i bez návrhu, teda ex officio skúmať či sú splnené všetky predpoklady na
vedenie takéhoto konania a či neexistujú relevantné okolnosti, so zreteľom na ktoré je nútený výkon
rozhodnutia neprípustný. Exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania je oprávnený a
povinný zaoberať sa tým, či rozhodnutie, ktoré je v danej exekúcii exekučným titulom, bolo vydané

orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch
ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Vzhľadom na uvedené, podľa
názoru súdu pre nedostatok podpisu oprávneného a povinného na týchto Obchodných podmienkach
pre všadeplatíkartu nie je možné dospieť k záveru, že účastníci úverovej zmluvy rozhodcovskú zmluvu
uzavreli v písomnej forme tak, ako to vyžaduje zákon (§ 4 ods. 2 ZoRK). Zmluva o všadeplatíkarte je

obsiahnutá na jedinej strane a končí v mieste, kde sa nachádzajú podpisy povinného a oprávneného, na
spode strany. V zásade platí, že podpisy zmluvných strán sa nachádzajú v závere dokumentu, obsahom
ktorého chcú byť viazané, a tak tomu je aj v posudzovanej veci. Zmluvné dojednania zmluvy o úvere, na
rozdiel od úverovej zmluvy, teda už nie sú kryté podpisom ani jednej zo zmluvných strán, preto platí, že
rozhodcovská doložka v nich obsiahnutá sa nenachádza v dokumente podpísanom zmluvnými stranami.

Keďže rozhodcovská zmluva nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, lebo
uvedené obchodné podmienky pre všadeplatíkartu nie sú podpísané účastníkmi zmluvy, rozhodcovská
zmluva nespĺňa podmienku písomnej formy, a preto je neplatná. Za tejto situácie rozhodcovský súd
nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikysp.zn.3Cdo/146/2011z13.10.2011).Exekučnýmtitulomvdanejvecijerozhodnutie

rozhodcovského súdu. V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd
ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma, či žiadosť o udelenie poverenia, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom. Ak rozhodcovský súd vydal
rozhodnutie napriek tomu, že nemal na to právomoc, takéto ním vydané rozhodnutie nie je exekučným
titulom podľa § 41 Exekučného poriadku, lebo ide o nulitný právny akt, a teda rozhodcovský rozsudok

nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené súd návrh oprávneného na
vydanie poverenia zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zmeniť a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo alternatívne napadnuté

uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2 písm.
a) O.s.p.), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e)
O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
(§ 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) a že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že

nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm.
h) O.s.p.). Poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je
exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné
listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku, nakoľko tým prekračuje zákonné limity

pre skúmanie podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd pri skúmaní
rozhodcovskéhorozsudkuakoexekučnéhotituluniejevecnepríslušnývovecikonaťčiužakosúdvyššej
inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Rozsah právomoci exekučného
súdu je daný aj ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného exekučný súd nie jeoprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani
zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný

rozsudok súdu (§ 35 ZoRK); výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky
orgány, čím tvorí prekážku „res iudicata“. Tiež poukázal na ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách, ktoré ukladalo povinnosť právnemu predchodcovi oprávneného ponúknuť klientovi návrh
rozhodcovskej zmluvy s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku.
V ďalšom vyčítal súdu prvej inštancie, že rozhodcovskú zmluvu vyhlásil za neplatnú bez toho, aby

riadne zdôvodnil, v čom táto spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Za týmto účelom zároveň vykonal nové dokazovanie, avšak oprávnenému
nedal možnosť sa k takto vykonaným dôkazom či nanovo vytvorenému skutkovému stavu vyjadriť. Mal
za to, že nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu Rady č. 93/13/EHS,
nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je výlučne aktom sekundárnej
povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v

žiadnom prípade interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda
ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne
rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným
súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinného. Uviedol, že exekučný súd svojím postupom znemožnil
uplatniť právo oprávneného priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami

právoplatného rozsudku. Na záver poukázal na to, že rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul, je
držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory s číslom SRS 003, v súlade s ust. § 73 ods. 5
zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

5.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ďalejlen„C.s.p.“)

po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a §
380 ods. 1 C.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,

ak by boli v neprospech strany.

7. Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu
k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda
neplatnej podmienky.

8. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zo dňa 14.10.2014,
sp.zn. II/2013-856 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom
v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych
vzťahov. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.12.2014 a vykonateľnosť

dňa 08.12.2014. Vychádzajúc z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku, právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka
uvedená v bode v bode 5.7 Obchodných podmienok k Zmluve o všadeplatíkarte (ďalej len „Zmluva o
úvere“) uzavretej dňa 14.01.2009 medzi O. K., Q..A.. (právny predchodca oprávneného) a povinným.

9. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym
spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Q. E. A., kde zdôraznil povinnosť
exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď

uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v
tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so
skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskejdoložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných
prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky,

ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol
uvedenou doložkou viazaný.

10. Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj zo samotného
Exekučného poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje,

či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

11. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia

vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

12. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,
že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej

výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie

je prekludované.

13.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp.zn. 3Cdo 122/2011 konštatoval,
že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp.zn. 6Cdo
135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej

zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného,
zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na
jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v
uznesení zo dňa 21.03.2012, sp.zn. 6Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania,

ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu.

14. Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý
vznikol na základe Zmluvy o úvere uzavretej dňa 14.01.2009, je vzťahom spotrebiteľským.

15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom, ktorý poskytuje

spotrebiteľský úver, je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania. Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací
súd zistil, že oprávnený je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti zapísané poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov, teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Predmetný úver spĺňanáležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 1, 2, 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože
oprávnený predmetnou zmluvou o úvere poskytol povinnému peňažné prostriedky dočasne, vo forme
odložených splátok úveru, povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené s úverom - všetky náklady, vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím
spotrebiteľského úveru (§ 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z.). Zmluva o úvere uzavretá medzi
oprávnenýmapovinnýmjetedazmluvouospotrebiteľskomúvereatáto,akotovyplývaužzosamotného
označenia tejto zmluvy, je zmluvou spotrebiteľskou, preto je na právny vzťah medzi oprávneným a
povinným potrebné aplikovať ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa, teda aj Smernicu Rady 93/13/

EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

16. Ako už bolo vyššie uvedené rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného
súdu už aj v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podľa ust. § 44 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul

a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu
exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní
a či právo nie je prekludované.

17. Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvej inštancie
pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.

18. V posudzovanom prípade rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc vo veci od rozhodcovskej
doložky uvedenej v bode 5.7.1 Obchodných podmienok Zmluvy o úvere uzavretej dňa 14.01.2009.

19. Podľa tohto bodu Obchodných podmienok, zmluvné strany súhlasia s tým, že v akomkoľvek
spore, nároku alebo rozpore vzniknutom zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou bude rozhodovať Stály
rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie podľa jeho rozhodcovských pravidiel, ktorí sa na
základe tohto odkazu stávajú súčasťou tejto zmluvy. Sídlom rozhodcovského konania bude Bratislava.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase podpisu Zmluvy o úvere, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

22. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

24. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a

vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

25. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil dojednanie
vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútneneplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka znemožňuje
voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý.
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale

predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.
Odvolací súd má v danom prípade za to, že predmetnú doložku je nutné posúdiť ako neprijateľnú
podmienku, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť,
že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou

osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu
účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

26. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde rozhodcovská doložka nútila spotrebiteľa,
teda povinného, podrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou,

ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Týmto
spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana nemohol dosiahnuť prejednanie sporu pred všeobecným súdom.

27. Prvostupňový súd tiež odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ
osobitne nevyjednal a poukázal na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Ide o zásadné

rozhodnutie a odvolací súd sa s ním stotožňuje. Je potrebné zdôrazniť, že ak rozhodcovská zmluva
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu
fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný
neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. V danom prípade
si spotrebiteľ rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie

s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.
Rozhodcovská doložka v posudzovanom prípade teda nebola individuálne dojednaná.

28. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy

medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy,
obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už
z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa
podmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská doložka

neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

29. Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol pôvodný oprávnený
povinnývzmysleust.§93bzákonač.483/2001Z.z.ponúknuťklientomneodvolateľnýnávrhnauzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, ani

táto odvolacia námietka neobstojí. Zo zákona o bankách vyplýva pre banku jedine povinnosť ponúknuť
svojim klientom - spotrebiteľom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. V zmysle § 43a Občianskeho
zákonníka návrh na uzavretie zmluvy musí byť určený jednej alebo viacerým určitým osobám, musí byť
dostatočne určitý a musí z neho vyplývať vôľa navrhovateľa, aby ním bol viazaný v prípade prijatia.
Zároveň platí, že včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné

konanie, z ktorého možno vyvodiť súhlas, je prijatím návrhu (§ 43c ods. 1). Mlčanie alebo nečinnosť
samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V danom prípade sa
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy nachádzal len v nepodpísaných a dátumom neoznačených
všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nespĺňali podmienku určitosti návrhu na uzavretie zmluvy
ani podmienku prijatia návrhu zo strany spotrebiteľa. Preto uvedená rozhodcovská doložka nie je ani

návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, ako to vyplýva zo zákona o bankách v spojení s
Občianskym zákonníkom.

30. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neplatná
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez

právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené
podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.31. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

32. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil.

33.Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255
ods. 1 C.s.p. tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože oprávnený

nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
stranám sporu preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).