Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/487/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714219540
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7714219540.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej

a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: AB X B.V., Z., G.
XXX, R. kráľovstvo, registračné číslo 572 79 667, právne zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: N. H., nar. X.X.XXXX,
bytom U. XXX, XXX XX G., o zaplatenie 1.142,03 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce zo 4. mája 2015, č. k. 24C/90/2015

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť azmenu strany sporu tak, že do konania na miesto žalobcu Z.o, registračné číslo 560 07
043 vstupuje Z. Z., G. XXX, R. kráľovstvo, registračné číslo 572 79 667.

P o t v r d z u j rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorý sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.142,03 Eur

s úrokom z omeškania 8,5 % ročne z istiny od 4.12.2014 a kapitalizovaným úrokom z omeškania v
sume 127,37 Eur na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť R. X. G., a.s.,
uzatvorila so žalovaným 1. apríla 2011 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 1.300,00 Eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný svoj záväzok splácať úver nedodržal a
preto ho právny predchodca žalobcu listom z 25. júla 2013 vyzval k splateniu celého dlhu v lehote 15 dní
odo dňa odoslania výzvy. Dlh sa stal splatným 13. augusta 2013. Uviedol, že právny predchodca žalobcu

zmluvou o postúpení pohľadávok z 25. júla 2013 postúpil pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť
Z.., so sídlom Z., G. XXX, R. kráľovstvo, registračné číslo 560 07 043.

3. Súd prvej inštancie zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zistil, že právny predchodca žalobcu R. X.
G. a.s. a žalovaný uzatvorili 1. apríla 2011 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v sume 1.300,00 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť
v 60 splátkach po 49,41 Eur mesačne. Z listu označeného ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky,

Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia“ z 19. novembra
2014súdzistil,žeprávnyzástupcaspoločnostiR.X.G.a.s.oznámilžalovanémupostúpeniepohľadávky
na žalobcu, a to zmluvou o postúpení pohľadávok z 12. septembra 2012 a zároveň ho vyzval na
zaplatenie celej uplatnenej pohľadávky. Z poštového podacieho hárku č. J predloženého žalobcom súdzistil, že 20. novembra 2014 podal žalobca G. pošte, a.s. na prepravu 1.000 ks doporučených listov,
medzi ktorými bola aj zásielka doručovaná žalovanému na adresu U. XXX, XXX XX G.. Žalovaný na
pojednávaníkonanom4.mája2015uviedol,žesiúverzobralodspoločnostiR.X.G.a.s.,pričomžalobcu

nepozná a žiadne upovedomenie o postúpení pohľadávok nedostal. Ak by mu bolo takéto oznámenie
doručené, danú sumu by žalobcovi uhradil. Lustráciou v registri „Spr“ súd zistil, že zmluva o postúpení
pohľadávok uzatvorená medzi spoločnosťou R. X. G. a.s. a pôvodným žalobcom - Z.., so sídlom Z., G.
XXX, R. kráľovstvo, registračné číslo 560 07 043 - sa v registri nenachádza.

4. Po vykonanom dokazovaní súd poukázal na ust. § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a uviedol, že sa v prvom rade musel vysporiadať s otázkou, či
došlo k relevantnému postúpeniu pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, ktoré
by zakladalo vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie návrhu na začatie konania. Zdôraznil, že v
zmysleustálenejjudikatúrysavecnoulegitimáciourozumejúoprávneniaúčastníkovkonaniavyplývajúce
z hmotného práva, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je daný vtedy, ak žalobcovi nenáleží ním v

konanítvrdenéhmotnéprávo.Pokiaľjepredmetomkonaniažalobaourčeniepovinnostizaplatiťpeňažný
záväzok vzniknutý na základe právnej skutočnosti predchádzajúcej samotné súdne konanie, súd
deklaruje existenciu takejto povinnosti žalovaného na základe zisteného skutkového stavu zahŕňajúceho
v čase vyhlásenia rozsudku aj zistenie existencie spornej povinnosti (právoplatnosťou rozhodnutia je
spornosť odstránená). Musí byť tak v konaní preukázané, že žalobca je nositeľom tvrdeného práva

a žalovaný nositeľom tvrdenej povinnosti zodpovedajúcej žalobcovmu právu. Je teda zrejmé, že súd
musí skúmať, či v čase vyhlásenia rozsudku existuje záväzkový vzťah, z ktorého má žalobcom tvrdené
právo vo svojom meritórnom rozhodnutí deklarovať, a teda musí aj skúmať, či tento vznikol, zmenil sa
resp. zanikol, teda či trvá medzi účastníkmi konania [§ 154 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok, platného a účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „O.s.p.“)]. Súd rozhodne na základe

skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov (§ 153 ods. 1 O.s.p.) a pokiaľ zistí, že žalobca nie
je nositeľom v žalobe tvrdeného práva, musí žalobu zamietnuť. Právne skutočnosti sú skutočnosti, na
ktoré objektívne právo viaže určité právne následky, teda sú to skutočnosti, ktoré podľa zákona musia
nastať, aby sa niekto stal subjektom oprávnenia alebo povinnosti, ktoré sú pre určitú skutkovú situáciu
všeobecne stanovené v zákone. Právne skutočnosti určuje platné právo, určitá skutočnosť, ktorá vznikla

zmenila sa alebo zanikla, ale ktorá nie je určená v práve ako skutočnosť majúca právny význam, nemôže
z právneho hľadiska nejako ovplyvniť vzťahy medzi subjektmi. Medzi právne skutočnosti právna teória
zahŕňa aj vôľové ľudské správanie, medzi ktoré patria právne úkony. Dvojstranným právnym úkonom je
aj zmluva. Zmluva ako dvojstranný právny úkon vzniká dvoma prejavmi vôle, stretnutím týchto dvoch
prejavov vôle je zmluva uzatvorená. Ak teda zákon určuje ako právnu skutočnosť, s ktorou je spojená

zmena v osobe veriteľa, uzatvorenie zmluvy, dôjde k zmene v osobe veriteľa len v prípade, že je takáto
zmluva uzatvorená a že vyvolá právne následky, teda okrem ďalšieho nesmie trpieť vadou absolútnej
neplatnosti.

5. Ďalej súd uviedol, že za platného právneho stavu nedochádza k zmene v osobe veriteľa oznámením

postúpenia pohľadávky postupcom, keďže s touto skutočnosťou nie je tento právny následok zákonom
spojený. S oznámením postúpenia pohľadávky postupcom sú spojené iné právne následky ako zmena
v osobe veriteľa, a to napr. nemožnosť zbaviť sa bez ďalšieho, záväzku plnením postupcovi (§ 526
ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom dlžník po takomto oznámení nie je oprávnený pred plnením
svojho záväzku dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení (§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka preto nie je možné vykladať v tom zmysle, že
v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, alebo dokonca jej neexistencie, dochádza k
zmene v osobe veriteľa na základe oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky a teda by súd v
konaní o postúpenú peňažnú pohľadávku bol zbavený možnosti preskúmať právny dôvod nadobudnutia
subjektívneho práva žalobcu. Uvedené platí o to viac v prípadoch, kde je právny dôvod vzniku

práva žalobcu sporný. Ustanovenia § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka len bližšie upravujú
zodpovednostné vzťahy v prípade, že nedôjde k zániku záväzku plnením dlžníka oprávnenej osobe.
Bolo by v rozpore s účelom občianskeho súdneho konania, dbajúc pri tom na to, aby nedochádzalo
k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb ak by súd bez
predloženia Zmluvy o postúpení a jej posúdenia rozsudkom konštatoval ne/existujúce právo. Vzhľadom

na to súd musí posúdiť samotnú existenciu a zároveň aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok,
pokiaľ predmetom súdneho konania je právo na plnenie, postúpené z pôvodného veriteľa na žalobcu.
Zmeny záväzku môžu spočívať v zmene niektorého z jeho subjektov, jednou z týchto zmien je aj
zmena v osobe veriteľa postúpením pohľadávky, spočívajúca v tom, že do existujúceho záväzku vstúpinamiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nový veriteľ (postupník). K postúpeniu pohľadávky dochádza
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka). Bez posúdenia
Zmluvy o postúpení pohľadávky nemožno posúdiť ani aktívnu vecnú legitimáciu. Zmluva o postúpení

pohľadávky musí spĺňať všetky požiadavky na právny úkony, pričom s prípadnou vadnosťou právnych
úkonov sú spojené právne následky. Medzi náležitosti právneho úkonu patria aj náležitosti prejavu
vôle a touto je aj určitosť právneho úkonu (§ 37 Občianskeho zákonníka). Určitosť právneho úkonu
je kategóriou objektívnou. Ak ide o právny úkon, pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti
písomná forma, musí táto určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať z textu listiny, na ktorej je tento prejav

vôle zaznamenaný, nestačí, pokiaľ je jasné zmluvným stranám, čo je predmetom zmluvy, ak to nie
je objektívne rozpoznateľné osobám, ktoré nie sú zmluvnou stranou. Ak teda zmluva o postúpení
pohľadávky nie je v písomnej forme, nie je dostatočne určitá, má vadu a v súlade s § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka je neplatná, pričom táto neplatnosť je neplatnosťou absolútnou, ku ktorej súd
prihliadaexoffobezohľadunatvrdeniaúčastníkovkonania.Absolútnaneplatnosťpôsobíprotikaždému,
pričom absolútne neplatný úkon treba hodnotiť ako neexistujúci úkon, nemôže vyvolať nijaké právne

následky. Súd zároveň zdôraznil, že pohľadávka ako právo na plnenie je nezameniteľne určená jednak
subjektmi, t.j. kto komu má plniť a jednak právnym dôvodom a výškou predmetu plnenia. Bez uvedenia
právnehodôvoduniejemožnéidentifikovať,najmäpripeňažnýchplneniachmedzisubjektmisviacerými
obdobnými záväzkami, pohľadávka z ktorého záväzku je postupovaná. Ak nie je pohľadávka v zmluve
o postúpení pohľadávky takto určená, a teda nie je možné určiť, čo je predmetom záväzkového vzťahu

vzniknutého zo zmluvy o postúpení pohľadávky, je zmluva o postúpení pohľadávok neurčitá. Všetky
vyššie uvedené skutočnosti však nemohol súd prvej inštancie posúdiť vzhľadom na nepredloženie
Zmluvy o postúpení pohľadávky žalobcom, a to napriek skutočnosti, že v predvolaní na nariadené
pojednávanie bol žalobca riadne poučený v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p.. Žalobca tým, že súdu
nepredložil Zmluvu o postúpení pohľadávok, nepreukázal, že je vecne aktívne legitimovaný, čo je

samostatným dôvodom na zamietnutie žaloby.

6. Súd prvej inštancie zároveň dodal, žalobca rovnako postupoval aj v iných sporových veciach
predmetného senátu, kde bol pred vydaním platobného rozkazu niekoľkonásobne vyzývaný na
predloženie totožnej Zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom túto zmluvu súdu nepredložil. Pritom

žalobca riadne Zmluvu o postúpení pohľadávok neidentifikoval a túto označil zmätočne a zároveň
rozporneinýmdátumomvsamotnejžalobe,ainýmdátumomvsúdupredloženomoznámeníopostúpení
pohľadávky.

7.Pokiaľideožalobcompredloženýlistinnýdôkaz-Poštovýpodacíhárokč.Jz20.novembra2014-súd

uzavrel, že v zásade žiadnym spôsobom nepreukazuje doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky
žalovanému. Uvedený listinný dôkaz iba preukazuje predloženie čo do obsahu súdu neznámej zásielky
na prepravu prostredníctvom subjektu G. pošta, a.s., pričom žalobca nepredložil súdu žiaden listinný
dôkaz o skutočnosti, že si žalovaný predmetnú zásielku prevzal, alebo že sa táto dostala aspoň do
dispozície žalovaného. U. skutočnosť potvrdil súdu aj samotný žalovaný na pojednávaní, keď uviedol že

osobažalobcumuniejeznámaažiadnazmenavosobeveriteľamunebolaoznámená. Súdkonštatoval,
že uvedená skutočnosť je ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby, vzhľadom na uloženie oznamovacej
povinnosti voči dlžníkovi - žalovanému v zmysle ust. § 526 Občianskeho zákonníka.

8. Súd dal do pozornosti aj ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie R 119/2003

alebo rozsudok sp. zn. 4Obo 210/01), podľa ktorej relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o
postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej
pohľadávky. Relevantné oznámenie o postúpení pohľadávky znamená, že dlžník sa o postúpení
musí aj dozvedieť a teda, ak mu je postúpenie oznamované písomne, ako je tomu v tomto prípade,
musí mu byť takéto oznámenie doručené, respektíve sa musí dostať do jeho dispozície, čo by

mal žalobca v konaní preukázať. Z ustanovenia § 526 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že v prípade, ak by
postupca svoju notifikačnú povinnosť (ktorou je relevantné oznámenie) voči dlžníkovi nesplnil, ako
je tomu aj v tomto prípade, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupca.
Na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje bez toho, že by musel
čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal.

Preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi. V prípade
vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť o postúpení pohľadávky súčasťou
žalobných tvrdení a preukázaná priloženými dôkazmi s tým, že doručením je oznámené (preukázané)
postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.33Obo 657/2005). Nakoľko žalobca zmluvu o postúpení pohľadávok nepreložil a zároveň, ako vyplýva z
podaniažalobcuzo4.mája2015,jupredložiťodmieta,niejemožnékonvalidovaťnedostatoknotifikačnej
povinnosti a zároveň nie je možné skúmať existenciu a platnosť predmetnej zmluvy o postúpení

pohľadávok, ktorá by preukazovala vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu. Z uvedeného dôvodu sa súd
meritom veci nezaoberal a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

9. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní
úspešný a vznikol mu preto nárok na náhradu trov konania, náhradu trov nepriznal, nakoľko mu žiadne

trovy konania nevznikli.

10. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil
a žalobe vyhovel, eventuálne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal
nedostatočne zistený skutkový stav podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., nesprávne právne posúdenie
veci podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s §

221 ods. 1 písm. h) a f), keď súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom. Odvolateľ namieta správnosť argumentácie a záverov súdu, že žalobca
svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní dostatočne nepreukázal. Súd podporil argumentáciu
žalovaného o možnosti založiť aktívnu vecnú legitimáciu postupníka v spore aj hmotnoprávnym úkonom,

oznámením o postúpení pohľadávky, ktorú adresuje postupca dlžníkov. Žalobca však namietal, že
návrh spolu s prílohami sa doručuje súdom žalovanému do vlastných rúk, preto sa žalovaný mohol
s postúpením oboznámiť najneskôr po doručení návrhu prostredníctvom súdu. Súčasne poukázal na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. novembra 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9 (vecná
legitimácia)auznesenieNajvyššiehosúduSR6Cdo214/2011,vktoromsauvádza,ževecnálegitimácia

má hmotnoprávny základ a je vylúčená z manudukčnej povinnosti súdu v zmysle § 5 O.s.p. ako aj z
postupu podľa § 103 a § 104 O.s.p. Žalobca v konaní preukázal oznámenie o postúpení pohľadávky
a to predložením poštového podacieho hárku. Oznámenie o postúpení pohľadávky je podľa názoru
odvolateľa potrebné posudzovať v zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď prejav vôle pôsobí
voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil

s obsahom úkonu, postačuje, že mal objektívnu príležitosť tak urobiť (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky IV. ÚS 403/2010-42). Záver okresného súdu o tom, že žalobca relevantným spôsobom
nepreukázalajdoručenieoznámeniapostupcudlžníkovi,nemáoporuvustanovenízákonovSR.Žalobca
podľa jeho názoru uniesol bremeno tvrdenia, že došlo k oznámeniu novému veriteľovi postupcom
dlžníkovi a bremeno dôkazu uniesol priložením poštového podacieho hárku. Preto navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a rozhodne aj o trovách konania, alebo aby
odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie koannie.

11. K odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie žalovaný, z obsahu ktorého vyplýva návrh, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Tvrdí, že nič neporušil a o úvere vo výške

1.300,00 Eur nič nevie. nedostal žiadnu výzvu a v Tibave už nebýva 24 rokov.

12. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj
na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

13. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v

zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety
CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h)] a dospel k záveru, že odvolaniu nie
je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 15. marca 2017 o
12,00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v
zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.15. Listom z 11. decembra 2016 oznámil právny zástupca žalobcu, že ku dňu 18. októbra 2016 došlo
k zániku spoločnosti Z., pričom zánik spoločnosti nastal v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Z. V.,
registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Z., G. XXX, R. kráľovstvo (ďalej len Z.). Právnym nástupcom

spoločnosti Z. sa tak stala spoločnosť Z.., ktorá vstúpila do všetkých práv a povinností právneho
predchodcu, a teda aj do všetkých prebiehajúcich civilných, exekučných a dedičských konaní, kde
právny predchodca vystupoval či už ako žalobca, oprávnený alebo veriteľ.

16. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa ust. § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo,
súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

18.Podľa§65ods.1CSPprávnynástupcapodľa§63a64prijímastavkonaniakudňuzánikuprocesnej
subjektivity svojho predchodcu.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca - Z., so sídlom Z., G. XXX, R. kráľovstvo, registračné číslo
XXX 07 043, zanikol počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo a má právneho nástupcu,

ktorým je Z. registračné číslo 572 79 667, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

20. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., t.j. že súd
prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

21. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že pôvodný žalobca je právnym nástupcom spoločnosti R.
X. G., a.s. a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 25. júla 2013 - vychádzajúc z údajov v
žalobe. Na zistenie týchto skutočností bol žalobca súdom prvej inštancie vyzvaný na predloženie zmluvy
o postúpení pohľadávky. Žalobca považoval výzvu za nedôvodnú, nakoľko zmluva ako hmotnoprávny
úkon osvedčuje právne skutočnosti v právnom vzťahu medzi postupcom a postupníkom.

22. V preskúmavanej veci bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že je účastníkom hmotnoprávneho
vzťahu, z ktorého je odvodzovaný návrhom uplatnený nárok. Na to, aby sa niekto stal účastníkom
konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá
návrh. Či však v spore bude úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z

ktorého vyvodzuje uplatnený nárok. Pre označenie stavu, vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je
jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom
konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia - žalobca,
nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti
(žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo 192/2004).

23. Z návrhu na začatie konania a z listín k nemu priložených vyplýva, že spoločnosť Z. je správne

označená obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom; takto označená právnická osoba má
spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 19 O.s. p., pretože má spôsobilosť mať práva a povinnosti,
ktorú nadobudla dňom zápisu do registra. Spôsobilosť byť účastníkom konania (procesnú podmienku
konania) však nemožno zamieňať s vecnou (aktívnou alebo pasívnou) legitimáciou účastníka v konaní,
vyplývajúcou z hmotného práva. Nedostatok aktívnej legitimácie účastníka v konaní nie je procesnou

vadou konania, vo vzťahu ku ktorej platí poučovacia povinnosť podľa § 5 O.s.p.. Súd však musí skúmať
aj to, či strany sporu sú hmotnoprávne (vecne) legitimované - vtedy poučovaciu povinnosť nemá, lebo
by bolo poskytnuté poučenie o hmotnom práve, ktoré účastníkom práva neprináleží. V takom prípade je
posúdenie vecnej (hmotnoprávnej) legitimácie záležitosťou meritórneho rozhodnutia o návrhu.24. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že v prejednávanom spore
úverovú zmluvu uzatvoril žalovaný so spoločnosťou R. X. G., a.s.. Návrh v predmetnej veci podala

spoločnosť Z., na ktorú mala byť postúpená pohľadávka žalovanej Zmluvou o postúpení pohľadávky
z 25. júla 2013. Z oznámenia o postúpení pohľadávky však vyplýva, že žalobca žalovanej oznámil
postúpenie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 12. septembra 2012.

25. V prípade, ak sa splnenie dlhu stane predmetom súdneho konania, osoba, ohľadom ktorej postupca

oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky, je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky len
v prípade, ak zmluva o postúpení pohľadávky existuje a na jej základe skutočne došlo k postúpeniu
pohľadávky na postupníka, teda, že sa stal skutočne majiteľom postupovanej pohľadávky a je súčasne
povinný predložiť relevantné dôkazy preukazujúce nadobudnutie pohľadávky na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky. Ako vyplýva z ust. § 79 ods. 1, § 120 a § 153 ods. 1 O.s.p., platných a účinných v
časerozhodovaniasúduprvejinštancie,akžalobcatvrdí,žejeaktívnevecnelegitimovanýnavymáhanie

pohľadávky voči žalovanému, musí to nielen tvrdiť, ale o tom predložiť aj relevantné dôkazy (platnú a
účinnú zmluvu o postúpení). Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno a napriek výzve súdu zmluvu
o postúpení nepredložil. Ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka rieši len mimosúdne vzťahy medzi
dlžníkom a postupcom. Ak sa stane dlh predmetom súdneho konania, aplikujú sa príslušné ustanovenia
O.s.p. o dôkaznej povinnosti v súvislosti s preukázaním, že osoba vymáhajúca právo, je skutočne aj jeho

nositeľom, resp. v zmysle výslovného ustanovenia zákona je oprávnená právo vymáhať vo svojom mene
na účet jeho nositeľa. Existujúci rozpor údajov žalobca napriek výzve súdu neodstránil a to predložením
zmluvy o postúpení pohľadávky voči žalovanému, preto v prejednávanej veci nepreukázal svoju aktívnu
vecnú legitimáciu.

26. Žalobca predložil súdu oznámenie o postúpení pohľadávky a predžalobnú výzvu na zaplatenie dlhu
z 19. novembra 2014, adresovanú žalovanému s uvedením, že pohľadávky postupcu - R. X. G., a.s,
boli postúpené na základe zmluvy z 12. septembra 2012 na pôvodného žalobcu. Skutočnosť oznámenia
postupcu o postúpení pohľadávky v zmysle ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka je spochybnená,
keď pohľadávku možno platne postúpiť novému veriteľovi (postupníkovi) bez vedomia dlžníka, pričom

zákon v tomto ustanovení ukladá pôvodnému veriteľovi (postupcovi) povinnosť bez zbytočného odkladu
oznámiťdlžníkovi,žedošlokpostúpeniupohľadávky.Právneúčinkypostúpeniaajvočidlžníkovinastanú
až okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. Rovnako je uložená povinnosť
postupcu oznámiť postúpenie bez zbytočného odkladu. Nie je dôvodná námietka žalobcu, že oznámenie
o postúpení pohľadávky sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného včas a to doručením návrhu i s

prílohami cestou súdu, preto sa žalovaný mohol s postúpením oboznámiť najneskôr po doručení návrhu
prostredníctvom súdu. Oznámenie o postúpení nebolo oznámené žalovanému právne relevantným
spôsobom, keď žalobca nepredložil akýkoľvek doklad o tom, že predmetné oznámenie bolo žalovanému
skutočne zaslané a doručené, nepredložil zároveň doklad o svojej aktívnej vecnej legitimácii, a preto
v konečnom dôsledku bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že žalobca

nepreukázal, či bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky správne.

27. V zmysle ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k obligatórnym obsahovým náležitostiam
zmluvy o postúpení pohľadávky okrem vlastného označenia účastníkov (postupcu a postupníka) patrí
identifikácia postupovanej pohľadávky, ktorá musí zahrňovať riadne označenie postupcovho dlžníka

a popis pohľadávky, čo do jej výšky a skutočností, na ktorých sa zakladá. Postupovaná pohľadávka
musí byť identifikovaná dostatočne a určite tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu
s rovnakým dlžníkom a aby medzi zmluvnými stranami nevznikli pochybnosti o tom, aká pohľadávka,
ako a kedy bola postúpená. Za situácie, keď zákon nevymedzuje, akým spôsobom má byť postupovaná
pohľadávka v zmluve o postúpení pohľadávky identifikovaná, túto identifikáciu možno previesť i

uvedením právnych skutočností, z ktorých postupovaná pohľadávka vznikla. Ak určia účastníci v zmluve
o postúpení pohľadávky pohľadávku s inými údajmi, a táto identifikácia je z pohľadu požiadavky na
určitosť postupovanej pohľadávky dostatočná, nie je potom nutné právny dôvod vzniku postupovanej
pohľadávky v predmetnej zmluve uviesť, pretože takáto požiadavka zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva.

28. Po preskúmaní obsahu spisu a postupu súdu prvej inštancie v rozsahu podaného odvolania
žalobcom dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Žalobca, napriek
výzve súdu, nepredložil zmluvu o postúpení medzi pôvodným veriteľom dlžníka a postupníkom -pôvodným žalobcom, ako ani nepreukázal, či toto postúpenie pohľadávky bolo bez zbytočného odkladu
oznámené dlžníkovi buď pôvodným postupcom, prípadne postupníkom, teda, že je skutočne majiteľom
postupovanej pohľadávky, oprávnený vymáhať vo svojom mene. Odvolací súd zdôrazňuje, že vo vzťahu

k nepreukázaniu vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu už nepovažoval za potrebné zaoberať sa
ďalšími odvolacími námietkami z jeho strany v prejednávanej veci.

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov a s poukázaním na právne závery odvolací súd v súlade
s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok ako vecne správny. Vo zvyšku v nadväznosti na § 387 ods.

2 CSP odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie,
s ktorým sa stotožňuje.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, preto odvolací súd

stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím

súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).