Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/111/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215202517
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215202517.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO:
34 127 798, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica, advokát s.r.o., so
sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598 proti žalovanej: Q. A., Z.. XX.P. XXXX, B.
XXX XX Š. Z. H. Č.. XXX, o zaplatenie 2.689,72 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 446,05 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
32,34 eur od 21.02.2012 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 32,66
eur od 21.03.2012 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 34,06 eur od

21.04.2012 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 33,3 eur od 21.05.2012
až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 33,63 eur od 21.06.2012
až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 33,96 eur od 21.07.2012
až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 34,29 eur od 21.08.2012
až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 34,62 eur od 21.09.2012 až
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 34,96 eur od 21.10.2012 až do
zaplatenia,súrokomzomeškaniavovýške8%ročnezosumy35,31eurod21.11.2012aždozaplatenia,

s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 35,65 eur od 21.12.2012 až do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 36 eur od 21.01.2013 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 36,35 eur od 21.02.2013 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
IV. Súd konanie v časti o zaplatenie 1.977,42 eur s príslušenstvom zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným súdu dňa 20.februára 2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by

bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy vo výške 2689,72 eur s príslušenstvom z titulu nesplateného
úveru. Na základe zmluvy o splátkovom úvere z 15.februára 2008 poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanej úver vo výške 50.000 Sk s úrokovou sadzbou vo výške 11,75%. Žalovaná sa zaviazala splatiť
poskytnutý úver v mesačných splátkach po 1.167 Sk, splatných vždy k 20.dňu kalendárneho mesiaca,
pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.marca 2008 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňa
20.februára 2013. Žalovaná si svoje povinnosti, vyplývajúce zo zmluvy o úvere riadne neplnila, v
dôsledku čoho k 25.septembru 2014 dosiahla výška splatného dlhu žalovanej sumu celkom vo výške

2689,72 eur, a to na istinu 1740,25 eur a na príslušenstvo 949,47 eur.
2. Súdny poplatok žalobca zaplatil 25.apríla 2016 v sume 161 eur (č.l. 61).3. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanej do vlastných rúk
(29.februára 2016, č.l. 45) s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadrila. Žalovaná sa k žalobe písomne
nevyjadrila.

4. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť
neospravedlnila.
5. Je potrebné uviesť, že povinnosťou strán sporu v občianskom súdnom konaní je uviesť relevantné
skutkové tvrdenia tak, aby bolo možné preskúmať dôvodnosť uplatneného nároku. Pre úspech v konaní
je potom potrebné skutkové tvrdenia preukázať príslušnými dôkazmi. Súdu neprislúcha „vyčitávať“

skutkové tvrdenia z listinných dôkazov a nahrádzať tak povinnosť strán sporu. Súd preto pri rozhodovaní
vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, uvedených v žalobe a jej doplnení.
6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie konštatovaním žalobného návrhu, zmluvou o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX z 15.februára 2008, oznámením o postúpení pohľadávky zo 7.októbra 2014,
všeobecnými obchodnými podmienkami, stanoviskom žalobcu z 11.marca 2016, z 20.októbra 2016, z
26.októbra 2016 a z 29.novembra 2016, výzvou zo 14.februára 2008, čiastočným výpisom z úverového

účtu (č.l. 85 - 86), obchodnými podmienkami (č.l. 92 - 98), zmluvou o postúpení pohľadávok aj s prílohou
postúpených pohľadávok, reklamačným poriadkom, plánom splátok, pričom zistil nasledovný skutkový
a právny stav:
7. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebného bezúčelového úveru 50.000 Sk, s 11,75%
úrokom ročne, so spracovateľským poplatkom 1899 Sk, s poplatkom za správu úveru 60 Sk mesačne,

s výškou splátky 1167 Sk (38,74 eur) mesačne so splatnosťou prvej splátky 20.marca 2008, s počtom
splátok 60, s periodicitou a splatnosťou splátok mesačne k 20.dňu v kalendárnom mesiaci, s konečnou
splatnosťou 20.februára 2013, RPMN 17,29%, s celkovými nákladmi spojenými s úverom 22.155,50
Sk. Podľa čl.II bodu 4. všetky právne vzťahy neupravené v úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými
ustanoveniami úverových podmienok, VOP, obchodným zákonníka a ostatnými právnymi predpismi, a to

v tomto poradí. V bode 5.tohto článku zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahu sa budú
podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení obchodného zákonníka.
8. Pokiaľ sa týka obchodných podmienok, doručených na dôkaz žalobcom súd z nich zistil, že sú vydané
Slovenskousporiteľnoua.s.Bratislava.Podľabodu18.16.nadobúdajúúčinnosť1.augusta2002avšetky
zmluvné vzťahy uzatvorené medzi klientom a bankou odo dňa účinnosti VOP sa riadia VOP, pokiaľ v nich

niejeuvedenéinak.Zmluvnévzťahy,ktorésariadiliktorýmikoľvekpôvodnýmiobchodnýmipodmienkami
sa odo dňa účinnosti VOP riadia výlučne VOP. Klient súhlasí s tým, aby VOP nahradili v plnom rozsahu
pôvodné obchodné podmienky a obdobné dokumenty banky a že takéto zmluvné vzťahy sa budú riadiť
výlučne VOP, pokiaľ vo VOP nie je určené inak. Predložené obchodné podmienky nie sú žalovanou
podpísané.

9. Z čiastočného výpisu z účtu žalovanej, ako aj z vyjadrenia žalobcu (č.l. 83), je zrejmé, že žalovanej
bol poskytnutý úver vo výške 50.000 Sk (1.659,70 eur), pričom na splátkach zaplatila celkom sumu vo
výške 1.145,41 eur.
10. Žalobca doplnil žalobu (č.l. 51) o špecifikáciu časti žalovanej sumy, a to vyčísleného príslušenstva vo
výške 949,47 eur, ktoré pozostáva v prvom rade z úrokov vo výške 642,57 eur. Tieto úroky boli vyčíslené

z istiny vo výške 1.740,25 eur za obdobie od 6.augusta 2011 do 25.septembra 2014, pri úročení istiny
úrokom 11,75 % p.a. V druhom rade z úrokov z omeškania vo výške 306,90 eur, ktoré boli vyčíslené z
istiny vo výške 1.740,25 eur za obdobie od 13.júla 2012 do 25.septembra 2014, pri úročení istiny úrokom
z omeškania 8% p.a.
11. Podaním z 20.októbra 2016 (č.l. 79) vzal žalobu čiastočne späť, a to v časti premlčaných splátok. A

ďalej si uplatňuje 13 splátok splatných za obdobie od 20.februára 2012 do 20.februára 2013, t.j. 503,62
eur (13 x 38,74 eur) a zmluvný úrok 11,75% ročne, ako aj 8 % úrok z omeškania z každej splátky od
splatnosti jednotlivých splátok.
12. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

13. Postupujúc podľa označenej právnej úpravy, súd konanie v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby,
ku ktorému došlo po doručení žaloby žalovanému a pred prejednaním sporu, v časti uvedenej v
enunciáte, zastavil.
14. Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný
aplikovať najmä ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákon č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch.
15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.16. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

17. Podľa § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
účinného ku dňu podpisu zmluvy (od 01.07.2006 do 31.07.2008; ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“),
Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním

spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
18.Podľa§2písm.a)ab)zákonač.258/2001Z.z.,Naúčelytohtozákonasarozumiea)spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.
20. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

21. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

22. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo

poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
23.Podľa§52ods.1až4zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníúčinnomvčasepodpísania
zmluvy (1.1.2008 do 31.10.2008; ďalej len „zákona č. 40/1964 Zb.“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 zákona č. 40/1964 Zb., Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané

zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
25. Podľa § 53 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb., Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

26. Podľa § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopredvzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2)
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
27. Podľa § 559 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., splnením dlh zanikne. (2) Dlh musí byť splnený

riadne a včas.
28. Podľa § 566 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to
neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.
29. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žalobcovi nepatrí
právo na zaplatenie žalovanej pohľadávky a žalobe možno vyhovieť len čiastočne.

30. Žalobca odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie od žalovanej zo zmluvy o úvere. V zmysle §
489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej
škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone a v zmysle § 479
Obchodného zákonníka a ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka je zmluva o úvere záväzkovým
právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi
vzniká povinnosť splniť záväzok, za podmienky, že vznikol záväzok platný a z takého je povinný dlžník

niečo dať a veriteľ požadovať (§ 494 OZ).
31. Súd preskúmal zmluvu úvere a vyvodil, že v nej vystupovala na strane veriteľa banka, na strane
dlžníka žalovaná ako spotrebiteľ. Súd spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere vyvodzuje z ustanovení
§ 52 Občianskeho zákonníka. Zo žiadneho z dôkazov nevyplýva, žeby žalovaná požadovala poskytnúť
spotrebiteľský úver, sporné tvrdenia o charaktere spotrebiteľského úveru medzi účastníkmi nebol. Ide

o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z., platného
a účinného v čase jej uzavretia.
32. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pri závere

o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka.
33. Pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť, ktorá je uvedená pod § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských
úveroch, túto nie je možné nahradiť len určením počtu splátok. V zmluve musia byť rozlíšené splátky
istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov. Je potrebné zdôrazniť, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy
je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo právneho vzťahu zo spotrebiteľského
úveru. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok splátok úveru má byť prehľadným
vymedzením povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo

možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od
začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z
jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok, poplatky a odmena veriteľa. Je potrebné zdôrazniť,
že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne
obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka

záväzkovo právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Uvedený právny záver o nutnosti rozlíšenia
spomínaných splátok vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave 9Co 401/2012 zo dňa 6.augusta
2013. Spotrebiteľ má právo v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch ešte pred podpisom zmluvy
vedieť, akým spôsobom budú uhrádzané jednotlivé čiastkové nároky (istina úveru, úroky, poplatky v
tej ktorej mesačnej splátke) a v danom prípade túto možnosť nemal. Nikde v zmluve ani v úverových

zmluvných podmienkach nie je uvedené, že by tieto údaje boli žalobcom odovzdané žalovanému
najneskôr pred podpisom zmluvy, aby sa s nimi mohol oboznámiť. Teda takto absentuje táto náležitosť
zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Takistovzmluvechýbaúdajoadresepredávajúceho,naktorejmôže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve, v jej hlavičke je síce uvedená adresa žalobcu,nikde však nie je uvedené, že táto adresa je adresou, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
alebo sťažnosť. Ani v úverových podmienkach nie je nikde uvedené, že adresa žalobcu alebo adresa
predajcu je tou, na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Táto náležitosť tak

v zmluve chýba.
34. Absencia týchto obligatórnych náležitostí v predmetnej zmluve, a to prípadne aj len jednej z
nich, spôsobuje dôsledok uvedený v § 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spočívajúci v tom, že
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vyplýva z toho, že žalobca by mal právo
na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru a nemá právo žiadať úroky z úveru,

prípadne iné sankcie.
35. A preto súd ustálil, že v zmysle predloženého plánu splátok, za obdobie od 20.februára 2012 do
20.februára2013,tedanasplátkachktoréniesúpremlčanéanaktorýchžalobcatrval,ježalobadôvodná
vo výške nesplatenej istiny. V mesačných splátkach boli totiž zahrnuté aj úroky aj poplatky. Z uvedených
dôvodov, a vzhľadom na vyššie uvedené, že na úver sa hľadí ako na bezúročný a bezpoplatkov, žaloba
v časti splátok spočívajúcich v nezaplatenom úroku a poplatku nie je dôvodná.

36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
37. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka (v stave účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
38. Prevedeným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol na
základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru žalovanej úver vo výške 50.000 Sk (1.659,70 eur),

pričom na splátkach zaplatila celkom sumu vo výške 1.145,41 eur. Nakoľko úver prestala splácať,
zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 446,05 eur. Keďže žalovaná je v omeškaní so zaplatením
peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi taktiež právo na uplatnený úrok z omeškania tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to úrok z omeškania 8% z jednotlivých nepremlčaných
splátok za obdobie od 21.februára 2012 do 21.februára 2013.

39. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s §
232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
40. V ostatnej časti žalobu zamietol s poukazom na zistený skutočný dlh na úvere ako aj na to, že úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a s poukazom aj na výšku úroku z omeškania.
41. Ak nebolo priznané právo v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku

z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z
prevyšujúcej sumy. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
42. Ďalej súd pripomína, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie
požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku
a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle

cenyobetovanejpríležitostiveriteľa,ktorýtým,ženemáistinuúverukdispozícii,nemôžestoutonakladať
a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v
režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti potvrdzuje nárok
dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v
záujmezískaniabudúcichúžitkovvpodobekapitalizovanejodplatyzískanejzaceléobdobiepostupného

splácania úveru, a teda výhody splátok.
43. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi
vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku
dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom
má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho

na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie
obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto
rozhodujúcom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie
peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ
záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok

mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo
zosplatnenej pohľadávky (úveru).
44. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto
užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, prípadne aj poplatky, ktoré by mu patrilivýhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,

ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene
záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo
zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.
45. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády

dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa
domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké
obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše
súd takúto zmenu pripustil, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav
v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho
potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto

konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet
titulu na inkasovanie odplatných úrokov.
46. Uvedenou úvahou sa súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru,
spočívajúcemu v skutočnosti, že jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a

počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasným zosplatnením úveru.
47. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní
s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia,
ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov

podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym
stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava
na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou.
Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným

určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak
by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj
v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky v zmysle citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka.
48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko však v konaní úspešnejšej

žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd jej vo výroku III právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd
má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a
hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným
spôsobom, t.j. o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím. V
prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalovanej priznáva nárok

na náhradu trov konania a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaná má právo na náhradu trov
konania vo výške 0 eur. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základných princípov
a nebolo ani v úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných
prípadoch.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).