Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615204204
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615204204.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v spore žalobcu J. V., L. Y. G. Č.. XX, proti žalovanej H. Y., L. Y. G. Č.. XXX, o
určenie vlastníckeho práva s prísl., o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 23. 10. 2015 č.k. 1C/132/2015-45 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy
konania v celom rozsahu.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania a zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi v sume 35,30
eura v lehote do 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia.

2. Týmto uznesením rozhodol súd prvej inštancie o žalobnom návrhu žalobcu na určenie vlastníckeho
práva.

3. Výrok o zastavení konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 99 ods. 1, 3 O.s.p. vzhľadom na to,
že k späťvzatiu návrhu došlo pred začatím pojednávania.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p, majúc
za to, že žalobca podal dôvodne návrh a pre správanie sa žalovanej došlo k jeho späťvzatiu, pretože
žalovaná súhlasila s odpredajom nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu podľa názoru súdu náhrada trov konania
by prislúchala žalobcovi, avšak žalobca trovy konania nežiadal priznať, preto súd vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

5. O vrátení súdneho poplatku rozhodol súd podľa § 11 ods. 3, 4 - 6 zákona č. 71/1992 Zb.

6. Proti tomuto uzneseniu vo výrok u o trovách konania podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania zmenil a zaviazal žalobcu zaplatiť
náhradu trov konania. V odvolaní uviedla, že žalobca sa v podanom žalobnom návrhu domáhal, aby súd

uložil povinnosť predať pozemok, resp. uzatvoriť kúpnu zmluvu. Petit žaloby je v konaní pred súdom
nevysloviteľný, tobôž nie na podklade žalobcom popísaného skutkového stavu. Súd nemôže posúdiť
návrh žalobcu ako dôvodne podaný, ak sa tento domáha uloženia takej povinnosti, ktorú súd nie je
oprávnený uložiť. Ak by žalobca v konaní pokračoval, nikdy by na podklade podanej žaloby nemohol byť
v konaní úspešný, a preto nie je ani možné vysloviť, že žalobu podal dôvodne. Ak žalobca podá absurdný
návrh, ktorý nie je možné premietnuť do výroku rozsudku a následne ho vykonať, nie je možné hovoriť

ani o dôvodnosti podania žaloby. Je pravdou, že pripustila ochotu uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalobcom,
to samo osebe však nedemonštruje úspech žalobcu. Uviedla však, že v žiadnom prípade neuzavriezmluvu za podmienok nastolených žalobcom. Z jej strany teda nedošlo k reálnemu plneniu, ktoré by
bránilo vo vedení konania, nakoľko sa plnilo dobrovoľne, a preto vyhlásenie žalovanej o možnom predaji
pozemku nie je možné chápať za správanie sa odôvodňujúce späťvzatie dôvodne podaného návrhu.

Žalobca sa v čase späťvzatia žaloby nedomohol uplatneného nároku. Žiada preto priznať náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania.

7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku o trovách
konania, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia

odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je
dôvodné.

8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne
posúdil, ak pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. majúc za
to, že pre správanie sa žalovanej došlo k späťvzatiu žalobného návrhu žalobcom.

9. Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

10. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

11. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Ak došlo k zastaveniu konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.)
právo na náhradu nákladov konania podľa jeho výsledku. Za podmienok uvedených v ust. § 146
ods. 2 však možno uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi náklady
zastaveného konania. Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. je v pomere k odseku prvému zvláštnou úpravou

a súd, ktorý o nákladoch konania rozhoduje, musí za splnenia podmienok v ňom uvedených povinnosť
k náhrade nákladov uložiť. V prípade, ak má byť rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 2 druhej vety
O.s.p., teda v prípade, keď došlo k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne pre správanie sa
žalovaného, je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu nákladov konania je nárokom, ktorý má
základ v ustanoveniach práva procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného. Preto tiež o tom, či

účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, možno uvažovať len z hľadiska procesného
a posudzovať ho podľa procesného výsledku.

13. Preto ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie návrhu žalobcom, žalobca nezavinil zastavenie
konania, ak vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne pre správanie sa žalovaného. Tak tomu bude

najmä v prípadoch, ak žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojí (zaplatí vymáhanú pohľadávku,
uzavrie so žalobcom navrhovanú dohodu a pod.). Dôvodnosť podania návrhu je treba posudzovať z
procesného hľadiska (z hľadiska vzťahov k výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu).

14. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca podaným žalobným návrhom sa domáhal,

aby súd uložil žalovanej povinnosť predať pozemok, resp. uzatvoriť kúpnu zmluvu. Žalobca vzal svoj
návrh späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť, a to z dôvodu, že z písomného vyjadrenia
žalovanej je zrejmé, že táto súhlasila s odpredajom nehnuteľnosti. Z uvedeného však nemožno podľa
názoru odvolacieho súdu vyvodiť záver, že k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu došlo pre správanie
sa žalovanej, nakoľko dôvodnosť podania návrhu vo vzťahu k výsledku chovania žalovanej nemožno

posúdiťakozavinenienazastaveníkonania,lebotýmtopostupomnedošlokuspokojeniunárokužalobcu
a rovnako nedošlo ani k uzatvoreniu žalobcom navrhovanej dohody.

15. Navyše je potrebné poukázať na vyjadrenie žalovanej v odvolaní, že tým, že pripustila uzavretie
zmluvy so žalobcom negarantuje, že k uzavretiu aj pristúpi. Jej vyhlásenie o možno predaji pozemku

nie je možné chápať za správanie, ktoré by odôvodňovalo späťvzatie dôvodne podaného návrhu. Z jej
strany nedošlo k reálnemu plneniu, ktoré by bránilo vo vedení konania. Vzhľadom na to, že k dohode ani
k odpredaju nehnuteľnosti zatiaľ nedošlo, nemožno považovať za správny záver súdu prvej inštancieo tom, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie sa žalovanej. Je preto potrebné konštatovať, že
zastavenie konania zavinil žalobca späťvzatím žalobného návrhu.

16. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalovanej je dôvodné, preto odvolací súd
postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania a žalovanej
priznal náhradu trov konania vzhľadom na to, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca.

17. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 C.s.p.

18. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).