Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. december 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/137/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115207502
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115207502.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu:
CETELEM SLOVENSKO, a.s., Panenská č. 7, Bratislava, IČO: 35787783, právne zastúpeného JUDr.
Helena Strachotová, usadený euroadvokát, so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti žalovanej:
C. J., nar. X.X.XXXX, bytom C. č. XXX, v konaní o zaplatenie 367,62 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á z a p l a t i ť žalobcovi 164,55 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne

zo sumy 164,55 Eur od 16.06.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 17.2.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanej (ďalej tiež „žalovanému“) zaplatenia
367,62 Eur
s úrokom vo výške 39 % ročne zo sumy 320,68 Eur od 2.7.2014 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne:
zo sumy 401,62 Eur od 6.6.2014 do 21.8.2014,
zo sumy 367,62 Eur od 22.8.2014 do zaplatenia

a náhrady trov konania.
Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 6.6.2013 žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníkom
Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej veriteľ požičal dlžníkovi úver vo výške
451,- Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 10 splátkach
jednotlivo vo výške 57,25 Eur. Žalovaná porušila povinnosť splácať predmetný úver riadne a včas.
Podaním z 20.5.2015 žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalovaná zaplatila (5 x 57,29 - pozn. súdu)

286,45Eur.Žalobcaevidovaldlhžalovanejvovýške401,62Eur,ktorýpredstavujeistinavovýške320,68
Eur, 42,96 Eur dlžné zmluvné úroky a poplatky, 24,26 Eur dlžné zmluvné úroky, 18,70 dlžné poistné,
34,90 neuhradené náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, 3,08 poplatok vo výške 4% za odklad
dlžnej sumy 77,19 Eur zo dňa 26.11.2013, po splatnosti dlhu sa žalobca domáha uplatneného úroku aj
úroku z omeškania. Žalobca trval na uplatnenej pohľadávke, osobitne na poplatkoch dlžníka ako riadne
zahrnutých v dojednaných splátkach, včítane poistenia úveru.

Žalovaná sa vo veci samej písomne vyjadrila dňa 23.6.2015 tak, že žiada o splátkový kalendár, bola
nezamestnaná.

Súd vo veci dňa 7.12.2015 vyhlásil rozsudok podľa § 115a ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP) bez nariadenia pojednávania, lebo primeranepodľa § 200ea OSP ide o drobný spor, keďže v danom štádiu konania predmet konania nedosahuje
1.000,- Eur a za týchto okolností pre možnosť vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania nie je
potrebné splnenie ďalších procesných podmienok.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil:

Z listiny zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 6.6.2013 súd zistil, že žalobca predložil
žalovanej ako dlžníkovi zmluvu, ktorej text zmluvy pokrýval rôzne formy úveru.
Včasti1zmluvy-klasickýúver-boldojednanýúverkpredajnejcenetovaruvovýške502,-Eurspriamou
platbou 51,- Eur, vo výške úveru 451,- Eur. Uvedený bol počet mesačných splátok 10, výška mesačnej
splátky 57,29 Eur, celková čiastka k zaplateniu 535,50 Eur, termín splatnosti 15-ty deň v mesiaci od
15.7.2013do15.4.2014.Uvedenýbolzákladnýsúborpoistenia,poplatokzapoistenie6,99%.Oznámená

bola ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) úveru 46,8 % aj priemerná RPMN 39,20 %.
V časti 2 zmluvy (mimo predmetu tohto konania - pozn. súdu) bol dojednaný tzv. revolvingový úver, ktorý
mal spočívať v poskytnutí platobnej karty dlžníkovi, ktorý mal čerpať úver do výšky úverového rámca
používaním platobnej karty.
V časti 3 zmluvy - spoločné ustanovenia - boli uvedené ustanovenia o poistení (b. 1), podľa obsahu

ktorých dlžník prehlasuje, že sa oboznámil s rámcovými zmluvami o poistení medzi Cetelemom a
poisťovňou,...asvojímpodpisomvyjadrujesúhlasspoistením,ktorésivybral,...vybranýsúborpoistenia
je uvedený v základných podmienkach zmluvy vo variantoch A/ až E/, dlžník súhlasí s tým, že poplatok
za poistenie uvedený v základných podmienkach zmluvy je vyjadrený percentom z mesačnej splátky a
je zahrnutý do výšky mesačnej splátky.

V časti 3 zmluvy - spoločné ustanovenia - boli uvedené ustanovenia, najmä v b. 4 právo veriteľa vyhlásiť
predčasnú splatnosť úveru, ktorý dlžník nespláca riadne a včas, navyše aj dohoda o zrážkach zo mzdy
a rozhodcovská doložka (neuplatnené pri vedení tohto konania - pozn. súdu).

Listom zo dňa 8.7.2014 ( č.l. 5 spisu ) veriteľ vyzval dlžníka na zaplatenie splatného dlhu.

Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) Právny úkon
je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne

predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej ObZ) Zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 ObZ Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 503 ObZ

1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota
na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého
kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné
aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky

splatné aj úroky z tejto splátky.
3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je
povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 506 ObZ Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po

dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú
sumu s úrokmi.Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej tiež iba „zák.
č. 129/2010 Z.z.“)

1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie ...
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a

celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

Podľa § 9 ods. 2 písm. i), j), k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2014

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: ...
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ...

Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 52 OZ:

1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014:
1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné a bolo možné vychádzať
z vyhlásenia žalobcu bez jeho dôkazného bremena o čiastočnom splnení dlhu pred začatím konania
vo výške 286,45 Eur. Spor bol tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia,
osobitne vo vzťahu k postaveniu žalovaného ako dlžníka zo spotrebiteľského úveru a zo spotrebiteľskej

zmluvy podľa občianskeho zákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu, že bola poskytnutá zo strany
veriteľa ako dodávateľa - podnikateľa dlžníkovi ako spotrebiteľovi - nepodnikateľovi, ako predtlačená a
v tomto zmysle hromadne predložená.

Súdskutkovoaprávnevyhodnotil,žedlžníkovibolposkytnutýspotrebiteľskýúverpodľazák.č.129/2010
Z.z., a to z jeho foriem podľa cit. ust. jeho § 1 ods. 2 konkrétne formou úveru podľa obchodného
zákonníka.Obsah prejavenej vôle sporových strán v tomto prípade fakticky spočíva na jednej strane v dojednaní
povinnosti veriteľa dočasne poskytnúť plnenie v dojednanej výške úveru vo výške 451,70 Eur a na

druhej strane v dojednaní povinnosti dlžníka zaplatiť plnenia v 10 splátkach jednotlivo vo výške 57,29
Eur v lehotách ich splatnosti. Východisková právna terminológia o hlavných náležitostiach úveru v cit.
ust. § 497 ObZ pomenúva akúkoľvek odplatu za poskytnutie úveru ako úrok (podľa staršej právnej
literatúry vo všeobecnosti ani nemusel byť dojednaný ročne - pozn. súdu). Terminológia cit. ust. § 499
ObZ, ako aj terminológia zákona o spotrebiteľských úveroch, zavádza pojem aj inej odplaty spojenej s

úverom, osobitne zákon o spotrebiteľských úveroch pritom narába so všeobecným pojmom nákladov
spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k zložito vyžadovaným náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je príznačné, že keby v písomnej zmluve nebolo jasne uvedené určité záväzné dojednanie, zmluva
by bola minimálne v príslušnej časti neplatná už aj podľa základných interpretačných pravidiel, aj bez
tejto osobitnej právnej úpravy. Na tento stav právnej terminológie zákona o spotrebiteľských úveroch
nadväzuje osobitná povinnosť podnikajúceho veriteľa podľa cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b), d) zák.

č. 129/2010 Z.z. (obdobne ako § 4 ods. 3 predchádzajúceho zák. č. 258/2001 Z.z.,) uviesť celkovú
sumu splatnú spotrebiteľom, ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), pod špecifickým
právnym následkom bezodplatnosti a bezúročnosti úveru. Preto súd uvedenie RPMN považuje nie
za konštitutívne dojednanie o právach a povinnostiach zmluvných strán, ale za osobitnú informačnú
povinnosť veriteľa, ktorá má význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná

spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov. Táto informácia musí materiálne zodpovedať záväzným
ustanoveniam zmluvy, a to podľa prílohy zákona podľa matematického vzorca, ktorý v prípade viacerých
poskytnutí, alebo viacerých splátok, vyžaduje špeciálnu matematickú vzdelanosť, ktorého činiteľmi sú
náklady úveru a časové aspekty jeho splácania. Riadne uvedenie RPMN, v spojení s budovaním
finančnej gramotnosti obyvateľov, by mohlo byť faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere.

Osobitne ustanovenie cit. ust. § 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. v časti „v neprospech spotrebiteľa“ súd
považuje za obsolétne, lebo podľa povahy veci v prospech alebo v neprospech spotrebiteľa môžu byť
záväzné ustanovenia zmluvy. Oproti tomu informácia o RPMN pri jej deklaratórnom, nie konštitutívnom
charaktere, podľa povahy veci môže iba buď plniť, alebo neplniť svoju informačnú funkciu. Podľa názoru
súdu z hľadiska obsahu vôle prejavene účastníkmi právneho vzťahu nemá zmysel dojednanie o úroku

39 % ročne, keď došlo k jasnému dojednaniu o výške úveru a o jeho splatení v splátkach. Táto koncepcia
zmluvy je podľa názoru súdu výsledkom formálnej požiadavky zákona o spotrebiteľských úveroch uviesť
úrok, potenciálne popri ďalších nákladoch úveru.

Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 164,55 Eur titulom zostatku istiny úveru poskytnutého pôvodne vo
výške 451,- Eur, keď žalovaná tento uhradila iba v časti vo výške 286,45 Eur. Je pravdou, že v prípade
omeškania dlžníka, má veriteľ právo podľa cit. ust. § 506 ObZ na zaplatenie istiny, podľa skutkovej
koncepcieveriteľazosplatnenejistiny,ajnazaplatenieúroku,doslovaajvstave,vktoromzákonpriznáva
právo veriteľovi odstúpiť od zmluvy. Lenže súd v celkovej bilancii už aj týchto základných plnení zohľadnil

nesplnenie ďalších informačných povinností veriteľa.

Súd zamietol žalobu vo zvyšnej časti, lebo zistil rozpor s ustanovením cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b), d)
zák.č.129/2010Z.z.,leboakozistilsúdvprípraverozhodnutia,vzmluveuvedenýúdajocelkovejčiastke

splatnejspotrebiteľom535,50Eur,akoajúdajoRPMNod46,8%,stálevzhľadomnazáväznédojednanie
povinnosti dlžníka spočívajúcej v zaplatení 10 mesačných splátok jednotlivo vo výške 57,29 Eur, si
neplniasvojuinformačnúfunkciu.Naodôvodnenierozsudkuťažiskovozjednodušenepovedané,užlenv
častiúdajaocelkovejpovinnostidlžníka(10x57,29Eur)jejehoskutočnouvýškouzaplatenie572,90Eur,
ktorú veriteľ dlžníkovi fakticky neoznámil. Podporne aj v časti RPMN (podľa osvedčenej špecializovanej

kalkulačky, z tých istých údajov výšky poskytnutého úveru a časového odstupu pravidelných mesačných
splátok daného počtu a výšky) by aj tento informačný údaj bol v skutočnosti vyšší (podporne podľa
zistení súdu 71,63%).

Osobitne si je súd vedomý, že v predtlačenom texte zmluvy bolo dojednanie „poplatok za poistenie
6,99%“. (Podľa týchto úvah súdu splátka znížená o 6,99 %: 57,29 : 1,0699 = 53,55; 53,55 x 10
splátok = oznámená výška celkovej povinnosti splatnej spotrebiteľom 535.50 Eur.) Lenže aj bez
ohľadu na tieto, aj na prípadné iné ustanovenia zahrnuté do obsahu zmluvy, sa súd nestotožňuje snázorom, že by tieto povinnosti mali byť nákladmi samotného dlžníka, ktoré by veriteľ nemusel zohľadniť
vo vlastných informačných povinnostiach. Zaradenie povinností dlžníka, každopádne zahrnutých v
splátkach, príznačne do predtlačeného textu zmluvy, podľa názoru súdu odôvodňuje záver, že podľa cit.

ust. § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. ide o celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, najmä poistné, lebo pri tejto skutkovej koncepcii zmluvy spotrebiteľ navyše mal činnosťou
veriteľa nepriamo uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský
úver za ponúkaných podmienok. Poistenie, už aj bez ohľadu na to, či pri problematičnosti vzájomného
prejavu vôle poistiteľa a dlžníka, ako aj pri skutkovej zložitosti zmluvy, si ho bol dlžník vedomý, v

prípade jeho reálnej uplatniteľnosti, by bolo systematicky spoločne v záujme dlžníka, ako aj veriteľa
tohto úveru, voči poistiteľovi. Prakticky povedané, ak podnikajúci veriteľ predkladá zmluvy s takto
zahrnutými povinnosťami dlžníka do splátok úveru určených samotnému veriteľovi, môže prakticky
upraviť informáciu o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom, ako aj o RPMN konkrétneho úveru, podľa
záväzných dojednaní takto predtlačenej zmluvy.

Osobitne podľa názoru súdu by došlo k obchádzaniu zákona uplatneniu formálnych zmluvných
ustanovení o revolvingovom úvere podľa skutkovej koncepcie veriteľa, lebo pôvodný veriteľ nie je
bankou pod osobitným finančným dohľadom, ktorý by ponúkal úverový finančný produkt iba doplnkovo
spojený s vedením účtu klienta, samotný úver poskytnutý formou platobnej karty by potom obchádzal

účel zákona, že spotreba sa má financovať prednostne z vlastných a nie z kauzálne cudzích peňazí.
Pritom u automaticky obnovovaného úveru by dochádzalo k obchádzaniu povinnosti veriteľa skúmať
schopnosť splácať dlžníka, ktorý je spotrebiteľom. Aj vzhľadom na technickú podobu zmluvy je dôvodné
pochybovať o danosti vôle dlžníka uzavrieť viac ako jednu úverovú zmluvu charakterizovanú konečným
počtom splátok. Lenže pri právnej oddeliteľnosti dojednania o úvere splatnom v 10 splátkach, v dôsledku

omeškania dlžníka už skôr, na realizáciu týchto zmluvných ustanovení nedošlo.

Ďalej osobitne podľa názoru súdu veriteľovi po splatnosti úveru nepatrí úrok (zmluvný) popri úroku z
omeškania. Je to podľa názoru súdu všeobecnou právnou otázkou, aj bez ohľadu na spotrebiteľský

charakter zmluvy, ktorá nie je v našom právnom poriadku jednoznačne vyriešená. Podľa názoru súdu
v prípade omeškania dlžníka veriteľ má právo na zaplatenie okrem istiny aj zmluvného úroku na
konkrétne obdobie splatnosti pôvodne predvídané v zmluve. Následne sa veriteľ môže domáhať úroku
z omeškania, ako jediného príslušenstva pohľadávky pokrývajúceho čas plynúci po splatnosti zmluvy,
osobitne podľa názoru súdu aj bez ohľadu na to, ak by išlo o splatnosť predčasnú. Základom pre

výpočet úroku z omeškania popri istine môže byť aj vyčíslený (zmluvný) úrok, príp. ďalšie splatné
zmluvné povinnosti, keby bol na ne daný nárok. Keďže úrok z omeškania je potom jediné príslušenstvo
narastajúce v čase, a základom jeho výpočtu je okrem istiny iné príslušenstvo včítane zmluvného úroku,
nedochádza tak k „zloženiu úrokov“ opakovaným zvyšovaním samotného základu ich výpočtu. Súd
tak interpretuje § 503 ods. 3 ObZ, ktoré upravuje právo dlžníka vrátiť svoj dlh predčasne, užšie. Na

uvedenom podľa názoru súdu nič nemení ani jednostranný charakter správania dlžníka, ktorý sa či
už dostal do omeškania, alebo naopak mieni splatiť úver predčasne, keď právo na zmluvný úrok je
odôvodnené maximálne východiskovým prejavom vôle pri uzatvorení dvojstrannej zmluvy. Vzdialene
analogicky povedané, aj predávajúci z kúpnej zmluvy po splatnosti povinnosti dlžníka má právo iba
na úrok z omeškania, pritom tiež nemôže ovládať predný predmet, ani disponovať kúpnou cenou, ale

nemôže pritom identifikovať svoje predchádzajúce náklady na obstaranie predmetu predaja a svoju
zmluvnú maržu pri predaji veci vyjadrenú percentuálne, na ktorú by mal právo až do zaplatenia kúpnej
ceny dlžníkom, popri práve na úrok z omeškania. Ilustračne k úverom inak povedané, podľa názoru súdu
nie je rozdiel v obsahu prejavenej vôle zmluvných strán, ani rozdiel v postavení veriteľa v prípadoch:
A)Veriteľposkytujeúver100,-Eur,dlžníksazaväzujevrátiťúversúrokom20%do1rokaodposkytnutia,

B) Veriteľ poskytuje úver 100,- Eur, dlžník sa zaväzuje vrátiť úver s poplatkom za požičanie 20 Eur do
1 roka od poskytnutia.
Ale ako súd uviedol vyššie, celý tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, aj otázka práva
na zmluvný úrok za čas po splatnosti úveru popri práve na úrok z omeškania bola iba argumentačne
podporná, tu iba dielčia.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere navyše vykazuje znaky hromadného predloženia
spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvyaj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd
interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu
spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu

ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda
s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať.
V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných
ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust.
§ 53 ods. 1 OZ). Tieto podmienky sa môžu týkať aj samotného prístupu k súdu, každopádne podľa

právnej praxe sú preskúmavané automaticky a aj preto podľa názoru tunajšieho súdu ich platnosť
je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie
spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia
ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Ale ako
súd uviedol vyššie, celý tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a tento následok sa podľa
názoru súdu spravodlivo širšie vzťahuje aj na ustanovenia o zabezpečení zmluvy.

Úrok z omeškania bol v tomto konaní podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka
uplatnený podľa predpisov občianskeho práva, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
§ 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v sadzbe neprevyšujúcej základnú sadzbu ECB (1%) zvýšenú o 5 %, napokon

vo výške 5,15 %. Pri procesnej pasivite dlžníka týkajúcej sa konkrétneho priebehu splácania v rámci
jeho dôkazného bremena, k nesplatenej istine súd uznal omeškanie žalovaného podľa udania žalobcu
od 16.6.2014, keď už časť splátok úveru zo strany dlžníka bola splatná.

Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania, riadne uplatnený podľa § 369 ods. 1 poslednej vety
Obchodného zákonníka uplatnený podľa predpisov občianskeho práva, t.j. podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z., v sadzbe ECB zvýšenej o 5%, napokon vo
výške 5,05 % ročne do zaplatenia. Pri procesnej pasivite žalovaného týkajúcej sa konkrétneho priebehu
splácania v rámci jeho dôkazného bremena, k priznanej istine súd uznal omeškanie žalovaného podľa

skutkového odôvodnenia žaloby 16.10.2014, tobôž po splatnosti poslednej dojednanej splátky podľa
východiskového dojednania v samotnej predmetnej zmluve.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v konaní bola výlučne

úspešná žalovaná, ale náhradu trov konania si neuplatnila, preto jej ju súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p., aj ďalej), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).