Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216000146
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6216000146.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému D. R., pre prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 29. marca 2017,
v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Slavoja Sendeckého JUDr.
Juraja Babjaka, o odvolaní obžalovaného D. R., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa
13.02.2017, sp.zn. 0T/38/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného D. R. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Veľký Krtíš uznal označeným rozsudkom zo dňa 13.02.2017 sp.zn. 0T/38/2016
obžalovaného D. R. vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 03. 10. 2016 o 18,40 h v obci H. Q. viedol ako vodič po účelovej komunikácii od Kompresorovej

stanice v smere na časť obce Čomor osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia Combi EČ: M.-XXX
K. kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Dolná Strehová, pričom bolo zistené, že nie
je držiteľom vodičského oprávnenia a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že rozhodnutím OR
PZ, ODI Veľký Krtíš sp. zn. ORPZ-VK-OPDP62-238/2013-SK zo dňa 18. 12. 2013, letore nadobudlo
právoplatnosť 17.02.2014, mu bola uložená sankcia a to zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu
40 mesiacov.

Za to obžalovanému uložil podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody
vo výmere štyroch mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon takto uloženého trestu odňatia
slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu podľa § 61
ods. 1,2 Tr. zák. uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na šesť rokov.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný D.
R., a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 13.02.2017, ktoré odvolanie

následne písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 27.02.2017 a tiež sám
písomným podaním doručeným krajskému súdu 02.03.2017. V jeho dôvodoch v prvom rade namietal
výmeru a druh uloženého trestu, k spáchaniu skutku sa doznal, pred jeho spáchaním viedol riadny život,
síce motorové vozidlo viedol, no vie šoférovať auto veľmi dobre, nebolo jeho úmyslom niekoho ohroziť
a ani hliadka polície u neho nezistila prítomnosť alkoholu či omamných látok. Nepodmienečný trest
odňatia slobody je preto neprimerane prísny a k jeho prevýchove by postačoval trest odňatia slobody

s podmienečným odkladom jeho výkonu za súčasného uloženia primeraného trestu zákazu činnosti. V
minulosti bol viackrát psychiatricky liečený a aj stíhaný skutok spáchal v stave zmenšenej príčetnosti.
Je teda otázne, či jeho duševný stav vylučuje splnenie účelu uloženého trestu. Záverom sťažnosti
krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku s tým, aby vec vrátil súdu prvého stupňa s
pokynom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolania obžalovaného D. R. podľa § 317 ods. 1/ Tr. por.

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podalodvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a v tejto súvislosti zistil,
že odvolanie obžalovaného nebolo dôvodne podané.

Primárne je z pohľadu krajského súdu nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým
súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v
súlade s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami
ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy
svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä

ak si navzájom odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zistiteľné, akými právnymi úvahami sa spravoval,
keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.
Krajský súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu
venoval náležitú pozornosť. Na hlavnom pojednávaní dňa 13.02.2017 vykonal výsluch obžalovaného, v
zmysle§269Tr.por.prečítalobsahjednotlivýchlistinnýchdôkazov,ktorésúzadokumentovanévobsahu
spisového materiálu, z nich najmä rozhodnutie o priestupku, výpis z evidenčnej karty vodiča, výpis z

ústrednej evidencie priestupkov, správy týkajúce sa osoby obžalovaného a odpis registra trestov. Po
takto vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k správnemu nielen skutkovému, ale i právnemu
záveru, že obžalovaný zisteným konaním dňa 03.10.2016 maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej
moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze
činnosti, čím spáchal prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.

K odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd stručne konštatuje, že obhajobnými tvrdeniami
obžalovaného sa v odôvodnení svojho rozsudku zaoberal aj súd prvého stupňa, jeho argumentácia,
z akých dôvodov obhajoba obžalovaného neobstála si krajský súd v plnom rozsahu osvojil (strana 3
napadnutého rozsudku) a bolo by nadbytočné túto argumentáciu zo strany krajského súdu v tomto

rozhodnutí opakovať. Obžalovaný nie je držiteľom vodičského preukazu, ani mu nikdy vydaný nebol.
Napriek tomu však dňa 03.10.2016 viedol motorové vozidlo zn. ŠKODA Felícia a bol zastavený hliadkou
polície a keďže nemal pri sebe ani žiadny doklad totožnosti, bol predvedený za účelom identifikácie
na OO PZ Dolná Strehová, kde následne bolo zistené, že nie je držiteľom vodičského preukazu a má
uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 40 mesiacov (od 17.02.2014 do 17.06. 2017).

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, žiada sa z pohľadu krajského súdu pripomenúť, že Trestný

zákon umožňuje v sankcii ust. § 348 ods. 1 Tr. zák. jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody
na dva roky. Prvostupňový súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace,
teda pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorý aj krajský súd považoval za primeraný
všetkým okolnostiam prípadu, na ktoré bol zo zákona povinný prihliadnuť. Žiada sa len pripomenúť,
že odvolateľ je v súčasnosti vo výkone väzby v inej trestnej veci Okresného súdu Veľký Krtíš, na ktorý

napadla obžaloba prokurátora 30.12.2016 na obžalovaného R. pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1,2 písm. a), b) Tr. zák.

Keďže prvostupňový súd nepochybil ani vo výroku, ktorým obžalovanému uložil aj primeraný trest
zákazu činnosti, rešpektujúc obsah ustanovenia § 61 ods. 1,2 Tr. zák., a to vo výmere šesť rokov,

s poukazom na už uvedené, krajský súd odvolanie obžalovaného, považujúc ho v celom rozsahu za
nedôvodne podané, zamietol postupom podľa § 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.