Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/224/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415895750
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6415895750.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu R. U., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom D. F. XXX/XX, XXX XX M. Q. F., právne zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.
5C/348/2015-73 zo dňa 25. 01. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp.
„prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 25. 01. 2016 žalobu žalobcu zamietol
(prvý výrok); žalovanému náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného Slovenská rozhodcovská a.s., so
sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. SR 13895/10 dňa

8.6.2011. Žalobca ako dlžník uzavrel so žalovaným ako veriteľom dňa 27. 11. 2008 Zmluvu o úvere č.
XXXXXXX (ďalej aj ,, Zmluva o úvere“), na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver vo výške 14.000,-
Sk (464,71 Eur) za odplatu vo výške 13.360,-Sk (443,47 Eur). Žalobca sa zaviazal úver vrátiť spolu vo
výške 27.360,-Sk (908,19 Eur), a to v 12 mesačných splátkach po 2.280,-Sk (75,67 Eur), počnúc dňom
13. 01. 2009.
Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 13895/10

zo dňa 08. 06. 2011 bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 976,81 Eur spolu s
úrokom z omeškania, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania. Konanie pred rozhodcovským súdom
bolo začaté na základe návrhu doručeného žalovaným (v procesnom postavení žalobcu) dňa 15. 11.
2010. Rozhodcovský súd doručil do vlastných rúk žalobcu predmetný rozhodcovský rozsudok dňa 17.
06. 2011. Voči žalobcovi je vedená exekúcia súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým (exekučným
titulom je predmetný rozhodcovský rozsudok), ktorý žalobcovi doručil upovedomenie o začatí exekúcie
zo dňa 21. 08. 2015.

Podľa názoru prvoinštančného súdu splnenie zákonných podmienok pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku bolo potrebné posudzovať podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v
znení účinnom do 31. 12. 2014 (ďalej aj ,,Zákon o rozhodcovskom konaní“). Od 01. 01. 2015 síce
nadobudol účinnosť zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej aj ,,Zákono spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), ustanovujúci okrem iných dôvody zrušenia rozhodcovského
rozsudku, lehotu na podanie žaloby a iné, tento však v prechodnom ustanovení § 73 ods. 1 určuje, že
ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa

použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom
2015.
Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 13895/10 zo dňa 08. 06. 2011 sa začalo
doručením žaloby okresnému súdu dňa 24. 06. 2015, t. j. za účinnosti Zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, avšak včasnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo

potrebné posudzovať podľa právnych predpisov účinných do 31. 12. 2014, a to s poukazom na znenie
prechodného ustanovenia § 73 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktoré určuje,
že na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala
plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobcovi bol sporný rozhodcovský rozsudok doručený dňa
17. 06. 2011, preto 30-dňová lehota na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku začala

žalobcovi plynúť nasledujúcim dňom po doručení tohto rozhodcovského rozsudku (§ 41 ods. 1 Zákona o
rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014). Pokiaľ žalobca doručil súdu žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku dňa 17. 06. 2015, bolo to po zákonom stanovenej lehote.
Prvoinštančný súd považoval za neopodstatnenú námietku žalobcu, t.j. že v upovedomení o začatí
exekúcie zo dňa 21. 08. 2015 nebol v postavení povinného spotrebiteľa poučený o možnosti podať

žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že v čase
vydania upovedomenia o začatí exekúcie bola účinná novela Exekučného poriadku (vykonaná zákonom
č. 355/2014 Z. z.) zakotvujúca poučovaciu povinnosť súdneho exekútora o možnosti povinného žalovať
zrušenie rozhodcovského rozsudku a zároveň bolo preukázané, že súdny exekútor si túto povinnosť
podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku nesplnil, uvedené nesplnenie povinnosti nemalo žiadny vplyv

na právne posúdenie veci. Platí totiž, že aj v prípade, kedy by súdny exekútor postupoval v intenciách
ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku a žalobcu by náležite poučil o možnosti podania žaloby
v lehote na námietky proti exekúcii, uvedené by žalobcovi neprivodilo plynutie novej lehoty na podanie
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keď z prechodného ustanovenia § 73 ods. 2 Zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní jednoznačne vyplýva, že na trvanie lehoty na podanie tejto

žaloby, ktorá začala plynúť pred 01. 01. 2015 (ako je tomu v tejto veci) sa použijú predpisy účinné do
31. decembra 2014.
Podľa názoru prvoinštančného súdu žalobca má postavenie spotrebiteľa a v danej veci ide zároveň aj
o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia
predmetnej zmluvy, pretože žalobca bol fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Aj z výpovede
žalobcu vyplynulo, že finančné prostriedky nebral na výkon zamestnania, ale za iným účelom. Súdu
prvej inštancie bolo známe z jeho rozhodovacej činnosti, že v zmluvách o úvere pri rovnakom veriteľovi
sú v mnohých prípadoch zaškrtnuté políčka na výkon zamestnania, pokiaľ dlžníci finančné prostriedky
na tento výkon vôbec nepotrebujú.

Pretože žalobca zmeškal lehotu na podanie žaloby, okresný súd sa nezaoberal preskúmavaním
rozhodcovského rozsudku z hľadiska jeho súladnosti so zákonom a žalobu žalobcu bez ďalšieho
zamietol.
Otrováchkonaniaokresnýsúdrozhodolpodľaustanovenia§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadku
(ďalej aj ,,O.s.p“). Žalovaný bol v konaní úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov konania, žalovaný si

trovy konania uplatnil, avšak ich nevyčíslil najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia,
preto mu ich náhradu nepriznal.

2. Proti rozsudku okresného súdu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň

si uplatnil trovy odvolacieho konania. V odvolaní uviedol, že napadnutý rozhodcovský rozsudok sa stal
exekučným titulom, na základe ktorého je vedená exekúcia súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým
PhD. pod sp. zn. EX 26801/15. Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie postupoval v súlade s
ustanovením § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, na ktorý odkazuje, ako na osobitný právny predpis, t.j.
Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo doručené

dňa 03. 09. 2015. Na okresný súd doručil žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 17. 09.
2015, t.j. v štrnásťdňovej lehote na podanie námietok. K podaniu žaloby došlo síce po uplynutí 30-
dňovej lehoty na jej podanie od doručenia samotného rozhodcovského rozsudku ako to predpokladal
Zákon o rozhodcovskom konaní, avšak v lehote na podanie žaloby v zmysle ustanovení Zákona ospotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v spojitosti s uvedenými ustanoveniami Exekučného poriadku.
Podľa jeho názoru vychádzajúc z prechodných ustanovení Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní je možné vyvodiť, že lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 46

ods. 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) je aplikovateľná aj v prípade, ak už skôr
pred 01. 01. 2015 došlo k začatiu plynutia lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Ustanovenia zákona o osobitnej lehote na podanie žaloby v lehote na podanie námietok
v zmysle Exekučného poriadku nie je dotknuté prechodným ustanovením § 73 ods. 2 veta pred
bodkočiarkou Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, čo vyplýva zo samotného znenia

§ 73 ods. 2 za bodkočiarkou. Účelu prijatej zmeny právnej úpravy ako aj logického a gramatického
výkladu uvedených právnych predpisov vyplýva úmysel zákonodarcu prijatou právnou úpravou umožniť
spotrebiteľom podať žalobu o zrušenie tých rozhodcovských rozsudkov, ktoré sa stali exekučnými titulmi
a zároveň neboli spotrebiteľmi napadnuté žalobou o zrušenie v lehote, ktorá im márne uplynula 30 dní
po doručení takýchto rozhodcovských rozsudkov. Podľa jeho názoru oprávnene podal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku v lehote na podanie žaloby, tak ako mu to umožňuje zákon.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Podľa jeho názoru prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto sa plne stotožňuje s odôvodnením, ako aj s
výrokmi rozsudku okresného súdu.

4. Odvolanie žalobcu bolo doručené okresnému súdu dňa 02. 03. 2016, teda ešte za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č.
160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť
nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods.

1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jehoúčinnosti.“PretožeodvolaciekonanieprebiehaužvdobeúčinnostiCSP,bolopotrebnénaodvolacie
konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP zachované.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý

proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

8. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku

koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na

argumenty žalobcu v odvolaní.9. Odvolací súd z obsahu spisu mal preukázané, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 13895/10 zo dňa 08. 06. 2011.

10. Je nesporné, že žalobcovi bol doručený predmetný rozhodcovský rozsudok dňa 17. 06. 2011 (č.l.
59 súdneho spisu). Žalobca žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal na okresný súd dňa
17. 09. 2015 (č.l. 1- 14 súdneho spisu).

11. Odvolací súd zhodne s názorom okresného súdu konštatuje, že žalobca podal žalobu po márnom
uplynutí 30- dňovej zákonnej lehoty odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 41 ods.
1 prvá veta Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 30. 12. 2014. Z intertemporálneho
ustanovenia § 73 ods. 2, 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní totiž vyplýva, že na trvanie
a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1.
januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014 a rozhodcovská zmluva uzavretá

pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

12. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd považuje za potrebné dodať, že
civilnú súdnu exekúciu definujeme ako postup exekučných orgánov, najmä exekučného súdu, súdneho
exekútora a účastníkov konania pri nútenom výkone rozhodnutí, vrátane exekučno-právnych vzťahov,

ktoré vznikajú medzi exekučno-právnymi subjektmi na základe ich exekučno-právnych úkonov, s cieľom
dosiahnuť uspokojenie nároku oprávneného z majetku povinného alebo vynútenie inej povinnosti, ktorá
jeobsiahnutávexekučnomtitule.Civilnásúdnaexekúciajevosvojejpodstateautonómnymkonaním.Zo
žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku nie je možné ustáliť, že Exekučný poriadok je lex specialis
k Zákonu o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, resp. k Zákonu o rozhodcovskom konaní.

13. Z Exekučného poriadku ani zo Zákona o rozhodcovskom konaní, eventuálne zo Zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ďalej nie je možné vyvodiť, že podanie návrhu na vykonanie
exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie má vplyv na (nové) plynutie zákonnej lehoty
na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského

rozsudku v lehote na podanie námietok proti exekúcii má vplyv na odklad exekúcie v zmysle ustanovenia
§ 56 ods. 5 Exekučného poriadku, pretože exekučný súd povolí odklad exekúcie, ak povinný v lehote na
podanie námietok proti exekúcii podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodnutie súdu o
žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku ovplyvňuje spôsob procesného postupu exekučného súdu
v tom zmysle, že ak súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia zamietne, po právoplatnosti

rozhodnutia sa v exekúcii pokračuje a ak súd žalobe vyhovie a rozhodcovské rozhodnutie zruší,
exekučný súd exekúciu podľa Exekučného poriadku zastaví.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že plynutie zákonnej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku závisí od momentu doručenia rozhodcovského rozsudku, k čomu v posudzovanej veci došlo

dňa 17. 06. 2011.

15. I v prípade, ak súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie si nesplnil poučovaciu povinnosť, t.j.
nepoučil žalobcu, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, táto skutočnosť nemá vplyv na márne uplynutie zákonom

stanovenej lehoty na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku (30 dní od doručenia
rozhodcovského rozsudku), pretože túto zákonnú možnosť upravuje osobitný zákon (v posudzovanej
veci Zákon o rozhodcovskom konaní). Opomenutie poučovacej povinnosti zo strany súdneho exekútora
môže byť eventuálne dôvodom na podanie žaloby podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších právnych predpisov.

16.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúdrozsudokokresnéhosúduakovecnesprávnypodľaustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania (druhý výrok), pretože
okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. (§ 255
ods. 1 CSP)

17.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1
CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu proti žalobcovi právo na náhradu trovodvolaciehokonania.Keďžesivšakžiadnetrovyodvolaciehokonanianeuplatnilazobsahuspisužiadne
trovy odvolacieho konania na strane žalovaného nevyplývajú, odvolací súd mu ich nepriznal.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).