Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jarmila Kasanová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/348/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415895750
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415895750.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci
žalobcu: R. U., nar. X.X.XXXX, bytom Ž. Q. F., D.. F. XXX/XX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh žalobcu z a m i e t a .
Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa podaným návrhom, doručeným Okresnému súdu v Žiari nad Hronom domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného Slovenská rozhodcovská a.s., so
sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. SR 13895/10 dňa
8.6.2011 a zároveň žiadal povoliť aj odklad exekúcie. Návrh odôvodnil tým, že rozhodcovská zmluva, na
podklade ktorej mala byť daná právomoc rozhodcovského súdu na konanie je neplatná, boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa tým, že rozhodcovský rozsudok ju
ako účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania zaväzuje na plnenie, ktoré odporuje dobrým
mravom a tiež z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Ďalej žalobca uviedol, že uzavretím rozhodcovskej zmluvy viažucej sa k zmluve o úvere si ako
spotrebiteľ zhoršil svoje postavenie, medzi ňou a žalovaným došlo k nerovnováhe pokiaľ ide o výber
súdu na riešenie prípadných sporov z uzavretej zmluvy, výber rozhodcovského súdu ani osoby rozhodcu
nemohol nijako ovplyvniť. Poukázala aj na dojednanie odplaty za poskytnutie úveru predstavujúcej
95,43 % ročné navýšenie úveru označiac uvedené ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako aj na
absenciu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá žalovaným nebola zohľadnená v podobe
kvalifikovania úveru ako bezúročného a bezpoplatkového. V návrhu namietal aj porušenie povinnosti
súdnym exekútorom poučiť ho ako povinného - spotrebiteľa o možnosti podať v lehote na podanie
námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu s
poskytnutím vzoru takejto žaloby.
Žalovaný k návrhu uviedol, že žalobca bol povinný preukázať existenciu dôvodu pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku vymedzenú v ustanovení § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní a včasnosť podania návrhu v prekluzívnej 30-dňovej lehote. Nesúhlasil s argumentmi žalobcu
ohľadom formulárového charakteru rozhodcovskej zmluvy, túto označil za individuálne dojednanú
zmluvnú podmienku z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca sa nevzdal práva na súdnu ochranu poskytnutú
všeobecnými súdmi SR s poukazom na to, že rozhodcovská zmluva obsahuje alternatívu riešenia
sporu buď pred stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky.
Rozhodcovská zmluva podľa jeho názoru obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, je platná asúladná s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zároveň poukázal na to,
že dlžník nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, a preto nie je spotrebiteľom.
Vzájomný právny vzťah účastníkov konania teda nie je obchodnoprávny, a uplatnenie právnych noriem s
cieľom ochrany spotrebiteľa nie je namieste, nakoľko dlžník si vzal prostriedky za účelom zamestnania.
Návrh žalobcu žiadal zamietnuť.
Súdprejednalvecnapojednávanídňa25.1.2016,ktoréhosazúčastnilžalobca,právnyzástupcažalobcu
sa pojednávania nezúčastnil, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil s tým, že súhlasí, aby sa konalo
v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, hoci naň bol predvolaný riadne a včas,
svoju neúčasť ospravedlnil za súčasného vyjadrenia súhlasu s tým, aby súd o veci rozhodol v jeho
neprítomnosti.
Z výpovede žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že v čase uzatvárania úveru nebol SZČO, bol
zamestnaný v Strojal SLOVALCO na riadnu pracovnú zmluvu, potom mal prejsť pracovať do inej
spoločnosti, kde bola podmienka, že po pol roku buď s ním skončia pracovný pomer, alebo bude SZČO.
On si úver bral z toho dôvodu, aby sa mohol pripraviť na podnikanie, avšak potom to padlo, takže
ho vlastne na toto ani nevyužil. Časť peňazí použil na domácnosť. V čase, keď uzatváral zmluvu,
podnikateľskú činnosť nevykonával.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, listinnými dôkazmi, a to zmluvou o úvere zo dňa
27.11.2008, so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, upovedomením o začatí exekúcie zo dňa
21.8.2015 a rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13895/10 zo dňa 8.6.2011 v spojení
s doručenou preukazujúcou doručenie rozhodcovského rozsudku žalobcovi.
Podľa § 73 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ako „Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), ak
nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa
použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom
2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom
2015, zostávajú zachované.
Podľa § 73 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, na trvanie a plynutie lehoty na
podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa
použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
Podľa § 73 ods. 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá
pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
Podľa § 372w O.s.p., spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie
rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa
začalo konať na súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy
príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.
Podľa § 41 ods. 1 prvá veta Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom
do 31.12.2014), žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 243d ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v znení účinnom
od 01.01.2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.01.2015, exekútor poverený vykonaním
exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konanípodľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o
možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.
V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu žalobkyne nie je možné
vyhovieť.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako dlžník uzavrel so žalovaným ako
veriteľom dňa 27.11.2008 Zmluvu o úvere č. 6372175, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver vo
výške 14.000,-Sk (464,71 €) za odplatu vo výške 13.360,-Sk (443,47 €). Žalobca sa úver zaviazal vrátiť
spolu vo výške 27.360,-Sk (908,19 €), a to v 12 mesačných splátkach po 2.280,-Sk (75,67 €), počnúc
dňom 13.1.2009.
Účastníci konania neuzatvorili samostatnú rozhodcovskú zmluvu. Vo Všeobecných podmienkach
poskytnutiaúveruvzmyslebodu18.jeokreminéhokonštatované,žerozhodcovskádoložka,uzatvorená
podľa Zákona č. 244/2002 Z. z.: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky, zabezpečujúcej
túto úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35922761, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom, ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu. Zmluva o úvere, ako aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru
majú formulárový charakter bez možnosti zmeny ich obsahu.
Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 13895/10
zo dňa 8.6.2011 bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 976,81 € spolu s úrokom z
omeškania, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania. Konanie pred rozhodcovským súdom bolo začaté
na podklade návrhu doručeného žalovaným (tam v procesnom postavení žalobcu) dňa 15.11.2010.
Z predloženej doručenky odosielateľa Slovenská rozhodcovská, a.s. je preukázané, že rozhodcovský
súd žalobcovi predmetný rozhodcovský rozsudok doručil do vlastných rúk dňa 17.6.2011. Na podklade
tohto rozhodcovského rozsudku (ako exekučného titulu) je voči žalobcovi vedená exekúcia súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, ktorý už žalobcovi doručil upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa
21.8.2015.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že splnenie zákonných podmienok pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku je potrebné posudzovať podľa Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení účinnom do 31.12.2014. Od 01. januára 2015 síce nadobudol účinnosť zákon č. 335/2014
Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ustanovujúci o.i. dôvody zrušenia rozhodcovského
rozsudku, lehotu na podanie žaloby a iné), tento však v prechodnom ustanovení § 73 ods. 1 určuje, že
ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa
použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom
2015.
Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 13895/10 zo dňa 8.6.2011 sa síce začalo
doručením návrhu tunajšiemu súdu dňa 24.06.2015, t. j. za účinnosti Zákona č. 335/2014 Z. z., včasnosť
podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo potrebné posudzovať podľa právnych
predpisov účinných do 31.12.2014, a to s poukazom na znenie prechodného ustanovenia § 73 ods. 2
Zákona č. 335/2014 Z. z., ktoré určuje, že na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.
decembra 2014. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobcovi bol sporný rozhodcovský rozsudok
doručený dňa 17.6.2011, preto s poukazom na citované zákonné ustanovenie lehota na podanie žaloby
na zrušenie rozhodcovského rozsudku začala žalobcovi plynúť nasledujúcim dňom po doručení tohto
rozhodcovského rozsudku, ktorá lehota bola v trvaní 30 dní (§ 41 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. v
znení účinnom do 31.12.2014). Preto pokiaľ žalobca doručil súdu žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku dňa 17.6.2015, bolo to po zákonom stanovenej lehote.Neopodstatnená bola aj námietka žalobcu, že v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 21.8.2015 nebol
ako povinný v postavení spotrebiteľa poučený o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Z vykonaného dokazovania síce vyplynulo, že v čase vydania upovedomenia o začatí
exekúcie bola účinná novela Exekučného poriadku (vykonaná zákonom č. 355/2014 Z. z.) zakotvujúca
poučovaciu povinnosť súdneho exekútora o možnosti povinného žalovať zrušenie rozhodcovského
rozsudku a zároveň bolo preukázané, že súdny exekútor si túto povinnosť podľa § 48 ods. 2 Exekučného
poriadku nesplnil, uvedené nesplnenie povinnosti nemalo žiadny vplyv na právne posúdenie veci.
Platí totiž, že aj v prípade, kedy by súdny exekútor postupoval v intenciách ustanovenia § 48 ods. 2
Exekučného poriadku a žalobcu by náležite poučil o možnosti podania žaloby v lehote na námietky
proti exekúcii, uvedené by žalobcovi neprivodilo plynutie novej lehoty na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, keď z prechodného ustanovenia § 73 ods. 2 Zákona č. 355/2014 Z. z.
jednoznačne vyplýva, že na trvanie lehoty na podanie tejto žaloby, ktorá začala plynúť pred 01.01.2015
(ako je tomu v súdnej veci) sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Súd považoval námietku žalovaného, že žalobca nemá postavenie spotrebiteľa, nakoľko úver mu bol
poskytnutý za účelom zamestnania, ako nedôvodnú. Aj z výpovedi samotného žalobcu vyplynulo,
že finančné prostriedky nebral na výkon zamestnania, pretože na zamestnanie finančné prostriedky
nepotreboval. Finančné prostriedky si bral za iným účelom. Súdu je známe z rozhodovacej činnosti, že
v zmluvách o úvere pri rovnakom veriteľovi sú zaškrtované políčka na výkon zamestnania v mnohých
prípadoch, pokiaľ dlžníci finančné prostriedky na tento výkon vôbec nepotrebujú. Súd preto uzatvára,
že žalobca má postavenie spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z., účinného v čase
uzavretia zmluvy o úvere, a v danej veci ide zároveň aj o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1
a 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy, kde žalobca mal opätovne
postavenie spotrebiteľa, nakoľko bol fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Keďže žalobca zmeškal lehotu na podanie návrhu, súd sa nezaoberal preskúmavaním rozhodcovského
rozsudku z hľadiska jeho súladnosti so zákonom a návrh žalobcu bez ďalšieho zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 OSP ak účastník v lehote podľa ods. 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov
konania, vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trov konania neprizná, a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov
konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalovaný bol v konaní úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov konania, trovy konania si uplatnil,
avšak nevyčíslil si ich najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Súd mu preto
náhradu trov konania nepriznal, zo spisu nevyplýva, že by žalovanému okrem trov právneho zastúpenia
prislúchali aj iné trovy konania, a preto súd v tomto prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení
náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorámohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.