Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Slávka Zborovjanová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/266/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715201004
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7715201004.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr.AndrejaŠalatuaJUDr.JánaSlebodníka,vovecižalobcuK.E.,nar.XX.X.XXXX,A.XX,zast.JUDr.
Michalom Kuročkom, advokátom, Michalovce, Obchodná 2, proti žalovanému F. F., nar. X.X.XXXX, Q.
XXX, zast. JUDr. Miroslavom Hospodárom, advokátom, Michalovce, Nám. Slobody 13, IČO: 31 949 126,
o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 24C/33/2015-51
z 15.2.2016 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.
Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalobu zamieta a, že žalobca je povinný

nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 293,34 € predstavujúce trovy právneho zastúpenia, to
všetko na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 30.1.2015 domáhal a
ako ju skutkovo a právne odôvodnil, že k žalobe sa vyjadril žalovaný a to písomným podaním doručeným
mu 14.5.2015, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru podaná žaloba je nedôvodná, neoprávnená a
na jej podanie nie je splnená podmienka vecnej legitimácie a to aktívnej tak aj pasívnej a ako svoje
stanoviskoodôvodnil.Ďalejsúdkonštatoval,žeprejednalvecnapojednávaní,ktorénariadilna8.6.2015,

ako aj 15.2.2015, na ktorom došlo k rozhodnutiu súdu vo veci samej. Uviedol, že vykonal dokazovanie
výpoveďou sporových strán, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Listom vlastníctva č. XXX,
XXX a XXX v kat. území Q., ponukou na odkúpenie z 10.12.2014, Vyjadrením žalobcu z 18.12.2014,
stranou 2 Dohody o odstúpení, ako aj Fotokópiou vrátenej zásielky, Dohodou o odstúpení od Kúpnej
zmluvy z 21.10.2014 a zistil nasledovný skutkový stav: 21.2.2013 bola uzavretá Kúpna zmluva medzi
F. F. ako predávajúcim a Roľníckym družstvom Vysoká nad Uhom ako kupujúcim, že predmetom
Kúpnej zmluvy bola kúpa spoluvlastníckych podielov F. F. k nehnuteľnostiam na LV č. XXX,XXX a XXX

v podiele 1/6, 1/3 a 1/3, že vklad vlastníckeho práva z tejto kúpnej zmluvy bol povolený 18.6.2013.
Následne listom z 20.12.2013 vyzval podielový spoluvlastník K. E. nového podielového spoluvlastníka a
to Roľnícke družstvo Vysoká na Uhom na prevod nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom vyššie citovanej
Kúpnej zmluvy, pričom uviedol, že došlo k porušeniu predkupného práva podľa § 140 OZ a § 605 OZ.
Následne 4.2.2014 podal K. E. na súd žalobu o nahradenie prejavu vôle uzavrieť Kúpnu zmluvu, ktorá
bola pod sp. zn. 10C/20/2014 v celom rozsahu zamietnutá, následne 21.10.2014 bola uzavretá medzi
Roľníckym družstvom Vysoká nad Uhom a F. F. Dohoda o odstúpení od zmluvy o odkúpení uzatvorenej

21.2.2013. Citoval znenie § 603 ods.1,2,3, § 140, § 116 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len OZ) z ktorých vychádzal pri svojom rozhodovaní, a na ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.
Je zrejmé, že oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinností zo strany
druhého spoluvlastníka na výber niekoľko možností. Môže sa domáhať vyslovenia relatívnej neplatnostizmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu, alebo sa domáhať voči nadobúdateľovi
(voči tretej osobe), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkla na kúpu za rovnakých podmienok,
za akých ju kúpil od tejto osoby, alebo si svoje predkupné právo naďalej ponechal. V zmysle § 161

O.s.p. každý rozsudok má byť vykonateľným. Možno konštatovať, že žalobca žaluje o také plnenie
s petitom žaloby, ktorý v prípade, ak by mu súd vyhovel by bolo nevykonateľným. Súd má za to,
že ak má byť rozsudkom uložené nahradenie vyhlásenia vôle niektorého z účastníkov zmluvy o kúpe
nehnuteľnosti obsah tejto zmluvy musí byť uvedený vo výroku rozsudku, prípadne musí byť vo výroku
rozsudku uvedený odkaz na obsah pripojeného písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy, ktorá sa tak

stala súčasťou výroku rozsudku. Možno konštatovať, že žalobca v petite žaloby ako ani v jej prílohách
dostatočne obsahovo neidentifikoval zmluvu, pri ktorej by mal byť nahradený prejav vôle u žalovaného.
Ďalej konštatoval, že sa rovnako v žalobe, ani v jej prílohách neuvádza žiaden konkrétny údaj o kúpnej
cene. K uvedenému súd považuje za potrebné ďalej dodať, že ak by výrok rozsudku neobsahoval okrem
iného aj z pohľadu súdu podstatný údaj o kúpnej cene rozsudok, by nemohol v žiadnom prípade nahradiť
nedostatok vôle predávajúceho s uzavretím kúpnej zmluvy, najmä pri nehnuteľnostiach. Ďalej poukázal

na skutočnosť, že formuláciu zmluvy zo strany žalobcu, v podobe tak ako ju v žalobnom návrhu uviedol
„...... atozarovnakýchpodmienokakohožalovanýnadobudolodpôvodnéhospoluvlastníkanazáklade
kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti ..... „ nemožno považovať
za riadnu a dostatočnú identifikáciu obsahu zmluvy, pri ktorej by malo dôjsť v rámci súdnej ingerencie do
kontraktačného procesu prostredníctvom rozhodnutia súdu k nahradeniu prejavu vôle. Rozsudky, ktoré

majú nahradiť prejav vôle, už neukladajú povinnosť uzavrieť zmluvu. Ak by to tak malo byť, musela by sa
určiť lehota, do ktorej by subjekt mal povinnosť zmluvu uzavrieť. In mediis rebus poukázal, že je potrebné
vychádzať obsahovo z premisy: - rozsudkom, ktorým sa má nahradiť prejav vôle a ktorý tým ingeruje
do kontraktačného procesu sa neukladá povinnosť vôľu vyjadriť. K otázke nahradenia prejavu vôle už
zaujal stanovisko aj Najvyšší súd ČR a to v rozsudku sp. zn. 22 Cdo 1875/05, z 19.9.2007, z ktorého

citoval. Z vyššie uvedeného dôvodu nemožno vyhovieť žalobnému návrhu in extenso a to z dôvodu,
že žalobca požaduje, aby žalovaný uzavrel, resp. predložil žalobcovi návrh kúpnej zmluvy, pričom tak
mal učiniť sám a toto mal ako samostatný dokument priložiť ako súčasť návrhu, resp. obsah kúpnej
zmluvy interponovať do žalobného návrhu a konštatoval, že nemá možnosť rozširovať, alebo zužovať
samotnú žalobu vzhľadom na dispozičné oprávnenie so samotnou žalobou, ako aj jej predmetom na

strane žalobcu v priamej súvislosti so skutočnosťou, že ak by takejto žalobe bolo vyhovené výroková
časť vyhovujúceho rozsudku by bola nevykonateľná a to z dôvodu, že takéto rozhodnutie by nebolo
spôsobilé nahradiť nedostatok prejavu vôle predávajúceho s uzavretím kúpnej zmluvy a poukázal aj na
ustálenú judikatúru a to rozhodnutie zverejnené pod č. R 53/1991. O trovách konania rozhodol citujúc
znenie § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania potrebných na účelné

uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal a to v sume 293,34 eur, ktoré špecifikoval
podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. Keďže žalovaného, ktorý bol v konaní úspešný a bola mu preto priznaná náhrada jeho trov, v
konaní zastupoval advokát, je žalobca, ktorému bola uložená ich náhrada, povinný zaplatiť ju podľa §
149 ods.1 O.s.p. jeho advokátovi.

3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca v celom rozsahu podľa § 205 ods.2 písm.
a),b),c),f) OSP: v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 písm. f) - účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá má za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. I.

Rozhodnutie súdu nezohľadňuje vecné fakty, ktoré vyplývajú konkrétne z listinných vyjadrení žalobcu
a žalovaného, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a akcentoval námietky proti dôvodom rozhodnutia:
Citoval zo str.-2- posledný odsek žaloby „Keďže žalobca trpí informačným deficitom - predmetnou
Dohodou o odstúpení nedisponuje celou len jej -2- stranou, ktorú priložil ako dôkaz, pričom jej celý
obsah je rozhodujúci pre rozhodnutie súdu vo veci samej, žalobca konajúcemu súdu navrhol, aby za

účelom objasnenia skutočností nevyhnutných pre rozhodnutie, vyžiadal od žalovaného predloženie
predmetnej Dohody o odstúpení". 25.5.2015 mu bolo súdom doručené „Vyjadrenie právneho zástupcu
žalovaného ..." z 13.5.2015, ale nebola mu doručená Dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy, ktorá mala
tvoriť jej prílohu. Takto postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože § 114 ods.2
O.s.p. citoval... „Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi", čo mal učiniť spolu s

prílohami k citovanému vyjadreniu. To sa nestalo! Ďalej citoval zo str.-5- ods.5 napadnutého rozsudku...
"Takže je potrebné konštatovať, že sa rovnako v žalobe, ani jej prílohách neuvádza žiaden konkrétny
údaj o kúpnej cene"... Toto tvrdenie súdu namietol, konkrétne argumentom zo žaloby na strane - 3 -
posledné tri odseky v čl. II. Citoval... „Žalovaný urobil „Ponuku na odkúpenie spoluvlastníckych podielov."z 10.12.2014 v ktorej, ale uviedol lehotu do 18.12.2014, aby mu písomne oznámil, či má záujem o
kúpu predmetných spoluvlastníckych podielov za cenu 5000 €. Žalobca sa písomne vyjadril k ponuke
žalovaného a to listom z 18.12.2014, v ktorom vytkol jednak krátku lehotu na odkúpenie, teda nie dva

mesiace (605 OZ) pri nehnuteľnosti a cenu, za ktorú to nadobudol ako povinný z predkupného práva t.j.
2000€.Totojehovyjadreniežalovanýodmietolprevziať.Kuzavretiukúpnejzmluvyzostranyžalovaného
doposiaľ nedošlo. Dôkaz: Ponuka na odkúpenie z 10.12.2014, Vyjadrenie žalobcu z 18.12.2014, Strana
-2- Dohody o odstúpení predložená ako príloha k žalobnému návrhu, Vrátená obálka od žalovaného"
3) Citoval z odôvodnenia rozsudku str.5 ods.5 veta 2, ods.6 a k citovaným tvrdeniam súdu namietol,

konkrétne argumentom - § 43 O.s.p. (jeho znenie citoval). Svoje tvrdenie k bodu 1), 2) a 3) oprel o Dôkaz:
Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS114/08. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je totiž limitovaná
tiež požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania,
úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. Preto podal návrh na zmenu
návrhu na začatie konania z 30.1.2015, ktorý odôvodnil skutočnosťami - podľa § 211 ods.2 O. s. p..
Aj počas odvolacieho konania je prípustná zmena návrhu na začatie konania. Za túto zmenu treba

považovať aj rozšírenie už uplatneného nároku v podanom odvolaní. Odvolací súd musí o tejto zmene
rozhodnúť. Kým tak neurobí, môže konať len o pôvodnom návrhu (Zborník IV., str. 765). Podľa § 95
ods.1,2 O. s. p. Dôkaz: - Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn.: 4 Obo 102/99, Rozsudok Krajského
súdu v Žiline, sp.zn.: 8Co/640/2014. Z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu vyplýva, že
súd zamietnutím návrhu nedostatočné skúmal splnenia podmienok pre vyhovenie žalobnému návrhu

a preto považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za predčasné a unáhlené a v rámci odvolacieho
konania preto mení podľa § 95 ods.1 O.s.p. návrh na začatie konania podaný Okresnému súdu v
Michalovciach 30.1.2015 tak, že navrhol, aby odvolací súd vydal tento rozsudok: Odvolací súd mení
rozsudok Okresného súdu v Michalovciach sp.zn. 24C/33/2015 zo 15.2.2016 vo výrokovej časti tak,
že „Žalovaný je povinný uzavrieť ako predávajúci, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku so

žalobcom ako kupujúcim, kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude: - odplatný prevod spoluvlastníckeho
podielu o celkovej veľkosti 1/6 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Katastrálnom území Q., obec Q.,
okres Michalovce, vedenej Správou katastra Michalovce na LV č. XXX na parcelách KN „E", a teda na
parcele číslo XXX/XX o celkovej výmere 5669 m2, druh pozemku - orná pôda, číslo XXXX/XX o celkovej
výmere 5787 m2, druh pozemku - Trvalé trávnaté porasty a číslo XXXX/XX o celkovej výmere 5716

m2, druh pozemku - Trvalé trávnaté porasty, a to za sumu 2000,- eur, za ktorú žalovaný nadobudol od
pôvodnéhospoluvlastníkanazákladeDohodyoodstúpeníodkúpnejzmluvy,ktoroužalovanýnadobudol
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6, - odplatný prevod spoluvlastníckeho podielu o celkovej veľkosti
1/3 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Katastrálnom území Q., obec Q., okres Michalovce, vedenej
Správou katastra Michalovce na LV č. XXX na parcelách KN „E" a to p. č. XXX/XX o výmere 5788 m2 -

orná pôda, p.č. XXXX/XX o výmere 5395 m2 - Trvalé trávnaté porasty, a to za sumu 2000,- eur, za ktorú
žalovaný nadobudol od pôvodného spoluvlastníka na základe Dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy,
ktorou žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3, - odplatný prevod spoluvlastníckeho
podielu o celkovej veľkosti 1/3 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Katastrálnom území Q., obec Q.,
okres Michalovce, vedenej Správou katastra Michalovce na LV č. XXX na parcelách KN „E", a to p.č.

XXX/X o výmere 201 m2 - orná pôda, p.č.XXX/XXX o výmere 396 m2 - orná pôda, p.č. XXX/X o výmere
2246 m2 - orná pôda, p.č. XXX/X o výmere 1030m2 - orná pôda, p.č .XXX/XXX o výmere 1756 m2
- orná pôda, p.č. XXX/X o výmere 3426 m2 - orná pôda, p.č. XXX/X o výmere 2152 m2 - orná pôda,
p.č. XXXX o výmere 2142 m2 - Trvalé trávnaté porasty, a to za sumu 2000,- eur, za ktorú žalovaný
nadobudol od pôvodného spoluvlastníka na základe Dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy, ktorou

žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3. „Žalovaný je povinný uhradiť trovy konania
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a poplatku za odvolanie spolu 199,- € a trovy právneho
zastúpenia vrátane odvolacieho konania vo výške 441,50,- € s DPH na účet právneho zástupcu žalobcu
číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v SLSP a.s. pobočka Michalovce a to v lehote do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia ". V prípade, ak sa vo veci odvolací súd nestotožní s argumentáciou žalobcu,

že žalobca podaním žaloby o nahradenie vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu dostatočne preukázal
svoju vôľu predmetnú zmluvu uzavrieť, a teda predmet kúpnej zmluvy kúpiť, navrhujeme aby rozhodol
rozsudkom takto: „Žalovaný je povinný predložiť ako predávajúci, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, žalobcovi ako kupujúcemu návrh kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bude - odplatný prevod
spoluvlastníckeho podielu o celkovej veľkosti 1/6 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Katastrálnom

území Q., obec Q., okres Michalovce, vedenej Správou katastra Michalovce na LVč.XXX na parcelách
KN „E", a teda na parcele číslo XXX/XX o celkovej výmere 5669 m2, druh pozemku - orná pôda, číslo
XXXX/XX o celkovej výmere 5787 m2, druh pozemku - Trvalé trávnaté porasty a číslo XXXX/XX o
celkovej výmere 5716 m2, druh pozemku - Trvalé trávnaté porasty, a to za sumu 2000,- eur, za ktorúžalovaný nadobudol od pôvodného spoluvlastníka na základe Dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy,
ktorou žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6, - odplatný prevod spoluvlastníckeho
podielu o celkovej veľkosti 1/3 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Katastrálnom území Q., obec Q.,

okres Michalovce, vedenej Správou katastra Michalovce na LVč.XXX na parcelách KN „E" a to p.č.
XXX/XX o výmere 5788 m2 - orná pôda, p.č. XXXX/XX o výmere 5395 m2 Trvalé trávnaté porasty, a
to za sumu 2000,- eur, za ktorú žalovaný nadobudol od pôvodného spoluvlastníka na základe Dohody
o odstúpení od kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3, -
odplatný prevod spoluvlastníckeho podielu o celkovej veľkosti 1/3 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v

Katastrálnom území Q., obec Q., okres Michalovce, vedenej Správou katastra Michalovce na LVč.XXX
na parcelách KN „E", a to p.č.XXX/X o výmere 201m2 - orná pôda, p.č.XXX/XXX o výmere 396 m2 - orná
pôda, p. č. XXX/X o výmere 2246 m2 - orná pôda, p. č. XXX/X o výmere 1030m2 - orná pôda, p. č. XXX/
XXX o výmere 1756 m2 - orná pôda, p. č. XXX/X o výmere 3426 m2 - orná pôda, p. č. XXX/X o výmere
2152 m2 - orná pôda, p. č. XXXX o výmere 2142 m2 - Trvalé trávnaté porasty, a to za sumu 2000,-Eur,
za ktorú žalovaný nadobudol od pôvodného spoluvlastníka na základe Dohody o odstúpení od kúpnej

zmluvy, ktorou žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3". „Žalovaný je povinný uhradiť
trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a poplatku za odvolanie spolu 199,- €a
trovy právneho zastúpenia vrátane odvolacieho konania vo výške 441,50,-€ s DPH na účet právneho
zástupcu žalobcu číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v SLSP a.s. pobočka Michalovce a to v lehote do
3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia " alebo aby odvolací súd po tom, ako pripustí zmenu žaloby

napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4.K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že odvolanie je nedôvodné a neopodstatnené.
K bodu I. odvolania uviedol: Ako prvý dôvod uvádza žalobca dôvod, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods.1 písm. f/ H., nakoľko účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom. 1/ Naplnenie odvolacieho dôvodu vidí žalovaný v tom, že zo strany súdu, resp.

žalovaného mu nebola doručená Dohoda o odstúpení od Kúpnej zmluvy z 21.10.2014. K tejto námietke
uviedol, že žalobca mal právo domáhať sa doručenia chýbajúcej listiny priamo u žalovaného, alebo
žiadať o doručenie súd, ktorý vyhotoví na náklady žalovaného fotokópiu listiny. V danom prípade sa
však súd priamo na pojednávaní konanom 8.6.2015 opýtal zúčastnených strán (žalobcu, právneho
zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného ), či poznajú obsah listinných dôkazov a či súhlasia

počas vykonaného dokazovania s vykonaním dôkazu listinného tak, že samosudca na pojednávaní
prečíta a zároveň oznámi iba podstatný obsah listín, pričom títo uviedli, že obsah listinných dôkazov
poznajú a súhlasia s vykonaním dôkazov listinou tak, že samosudca na pojednávaní prečíta a zároveň
oznámi iba podstatný obsah listiny. Táto námietka je vzhľadom na uvedené bezpredmetná. 2/ Námietka
žalobcu o nepravdivosti tvrdenia súdu, že ani v žalobe ani v jej prílohách nie je uvedená kúpna cena

uvádza, že prílohou žaloby bola Ponuka žalovaného z 10.12.2014, ktorá obsahuje údaj o tom, že
žalovaný ponúka svoj spoluvlastnícky podiel na predaj žalobcovi za kúpnu cenu 5 000,- eur. Na tento
list žalovaného reagoval žalobca Listom z 18.12.2014 (ktorý bol taktiež pripojený k žalobe), v ktorom
uvádza, že on súhlasil iba s kúpnou cenu vo výške 2000,- eur. Ako sám žalobca následne uvádza - tento
listžalovanémuNEBOLdoručený.Zuvedenéhojetedazrejmé,žesúdmalpravdu,pretožeúdajokúpnej

cene obsahovala iba ponuka žalovaného a o ponuke žalobcu sa žalovaný nedozvedel a to dokonca
ani z podanej žaloby! Údaj o kúpnej cene, alebo spôsobu jej určenia, patrí medzi podstatné náležitosti
kúpnej zmluvy, t.j. tento údaj mal byť uvedený v petite žaloby alebo v texte Kúpnej zmluvy pripojenej
k návrhu. Skutkový stav je však taký, že petit tento údaj neobsahoval a text kúpnej zmluvy nebol
prílohou žaloby. Táto námietka je vzhľadom na uvedené taktiež bezpredmetná. 3/ K námietke žalobcu,

že sa nestotožňuje s názorom súdu, že ak by výrok rozsudku neobsahoval okrem iného aj z pohľadu
súdu podstatný údaj o kúpnej cene, rozsudok by nemohol v žiadnom prípade nahradiť nedostatok
vôle predávajúceho s uzavretím kúpnej zmluvy, najmä pri nehnuteľnostiach. K uvedenému sa vyjadril
vyššie, pričom poukázal aj na platnú právnu úpravu obsiahnutú v § 588, § 589 a násl. ust. Občianskeho
zákonníka: Pojmovými znakmi kúpnej zmluvy sú predmet kúpy a kúpna cena. Kúpna cena je odplatou

za predmet kúpy a dojednáva sa v peniazoch. Ak je za predmet kúpy poskytnutý iný ekvivalent, ide
o zámennú zmluvu. Ak kúpna cena nie je dojednaná, ide väčšinou o darovaciu zmluvu (Ro NS ČR
z 26.9.2002, sp. zn. 30 Cdo 1162/2002). Na vznik kúpnej zmluvy je potrebné, aby sa jeho účastníci
dohodli na predmete kúpy a na kúpnej cene. Okrem týchto tzv. podstatných náležitostí (essentialia
negotii) môže kúpna zmluva obsahovať ďalšie dojednania, tzv. vedľajšie náležitosti - accidentalia negotii

(napr. miesto a čas plnenia, prechod vlastníckeho práva, spôsob platenia kúpnej ceny atd'.). Podľa §
589 OZ sú účastníci kúpnej zmluvy povinní dohodnúť kúpnu cenu v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, ktorým je v tomto prípade najmä zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších
predpisov a vyhláška č. 87/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v zneníneskorších predpisov (pozri § 877, OZ). Tieto predpisy vymedzujú najmä pojem ceny, dohodu o cene
a spôsob regulácie ceny. Vždy je rozhodujúca cena veci v čase jej predaja. Posúdenie ceny sa deje
podľa cenového predpisu platného v tom čase. Ak všeobecne záväzný právny predpis tvorbu kúpnej

ceny nereguluje (t. j. cena nie je ničím obmedzená), závisí jej výška od dohovoru účastníkov kúpnej
zmluvy. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca vytrhol z kontextu celého odôvodnenia jeden
odsek, pričom odignoroval ďalšie odseky, kde sa uvádza a vysvetľuje, že súdy v rozsudkoch, ktoré
majú nahradiť prejav vôle súdu neukladajú lehotu na uzatvorenie zmluvy, pretože to by už bola úplne
iná právna rovina, čo znamená, že v takomto žalobnom návrhu o nahradenie prejavu vôle uzavrieť

kúpnu zmluvu musí byť uvedený text kúpnej zmluvy so všetkými jej náležitosťami, alebo súčasťou žaloby
musí byť kúpna zmluva obsahujúca všetky zákonom požadované náležitosti. V odôvodnení rozsudku
je jednoznačne uvedené, že súd nemá možnosť rozširovať alebo zužovať samotnú žalobu, vzhľadom
na dispozičné oprávnenie žalobcu so samotnou žalobou, ako aj jej predmetom na strane žalobcu v
priamej súvislosti so skutočnosťou, že ak by takejto žalobe bolo vyhovené, vyhovujúca časť rozsudku by
bola nevykonateľná a takéto rozhodnutie by nebolo spôsobilé nahradiť nedostatok vôle predávajúceho

s uzatvorením kúpnej zmluvy. K bodu III. odvolania žalobcu ( bod II. chýba ) uviedol: V tomto bode
žalobca rozšíril návrh o chýbajúci údaj o kúpnej cene a žiada odvolací súd, aby túto zmenu - rozšírenie
návrhu pripustil a následne vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca však neuviedol
ďalšie rozhodné skutočnosti a to: a/ skutočnosti uvedené v jeho písomnom podaní z 13.5.2015, v ktorom
argumentovali: = nedostatkom vecnej legitimácie, = a tým, že Dohoda o odstúpení od Kúpnej zmluvy

NIE JE nadobúdacím titulom t.j. prevodovou zmluvou, s ktorým zákon spája predkupné právo, ako to
nesprávne interpretuje žalobca, b/ skutočnosť, že žalobca sa domáha v inom súdnom konaní vedenom
medzi inými účastníkmi nahradenia vyhlásenia uzavrieť kúpnu zmluvu (konanie č. 10C/2014 ) s tým
istým PREDMETOM kúpy, avšak nie z dôvodu relatívnej neplatnosti Dohody o odstúpení od Kúpnej
zmluvy ako je to v tomto konaní č. 24C/33/2015 ), ale z dôvodu uplatnenia absolútnej neplatnosti tejto

dohody. Súdne konanie č. 10C/20/2014 je vedené na Okresnom súde Michalovciach medzi žalobcom
ĽubomíromE.ažalovanýmRoľníckymdružstvomVysokánadUhom.Predmetomkonaniajenahradenie
prejavu vôle uzavrieť Kúpnu zmluvu. V súčasnosti je vec z dôvodu odvolania žalobcu na Krajskom
súde v Košiciach vedená pod č. 1Co 294/2014. V konaní č. 10C/20/2014 žalobca K. E. postavil svoje
odvolanie na právnom názore, že Dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy uzatvorená 21.10.2014 medzi

RoľníckymdružstvomVysokánadUhomaF.F.,ktorousazrušilaKúpnazmluvauzatvorenámedzitýmito
účastníkmi 21.2.2013, je ABSOLÚTNE neplatná a prvostupňový súd pochybil, ak sa touto skutočnosťou
nezaoberal. Z petitu, ktorý navrhuje Ľubomír E. vo svojom odvolaní v konaní č. 10C/20/2014 vyplýva, že
žiada o rozšírenie žaloby aj voči účastníkovi v 1/ rade F. F. a následne navrhuje, aby obaja žalovaní t.j.
M. F. aj RD Vysoká nad Uhom uzatvorili kúpnu zmluvu so žalobcom F. E., čo je značne nezrozumiteľné

a v konečnom dôsledku aj nemožné a to z nasledovných dôvodov: a/ ak by bola dohoda o odstúpení
od kúpnej zmluvy absolútne neplatná, nebol by daný dôvod na pristúpenie F. F. do konania na strane
žalovaného, keďže žaloba o nahradenie vôle môže smerovať len voči nadobúdateľovi podielu a nie
voči predávajúcemu ako pôvodnému vlastníkovi podielu, b/ ak by bola dohoda o odstúpení od kúpnej
zmluvy absolútne neplatná, F. F. by nemohol byť ani zaviazaným na uzatvorenie kúpnej zmluvy spolu

so žalovaným RD Vysoká nad Uhom, pretože by nevlastnil spoluvlastnícky podiel a teda nemal by
čo predávať, c/ súčasný status quo už neumožňuje procesné pokračovanie v pôvodnej žalobe, keďže
právny stav sa zmenil a dôvod na nahradenie vyhlásenia vôle odpadol, pretože žalovaný RD Vysoká
nad Uhom už nie je vlastníkom podielu a jeho vôľa uzatvoriť zmluvu nemôže byť preto nahradená
súdnym rozhodnutím. Na druhej strane - v tomto konaní č. 24C/33/2015 vedenom proti F. F. sa žalobca

K. E. domáha nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu súdom, pričom vychádza z toho, že
vyššie citovaná Dohoda o odstúpení od Kúpnej zmluvy je RELATÍVNE neplatná z dôvodu nedodržania
predkupného práva zo strany Roľníckeho družstva Vysoká nad Uhom. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovení
predkupného práva a odstúpenie od zmluvy, k tomu uviedol nasledovné: Existencia predkupného práva
vecnej povahy, či už vznikne zo zmluvy alebo zo zákona, sama o sebe scudzovacie ani iné dispozície

vlastníka s nehnuteľnosťou nijako neobmedzuje. Vlastník veci môže napr. dať vec do nájmu, môže
ju zaťažiť záložným právom, zriadiť k veci vecné právo zodpovedajúce vecnému bremenu, predať ju
atď. Ak vlastník veci ako zaviazaná osoba predá vec tretej osobe bez toho, aby ju najprv ponúkol na
kúpu osobe oprávnenej z predkupného práva, zostáva takto uzavretá kúpna zmluva platná. Okresný
úrad vykoná vklad vlastníckeho práva pre nadobúdateľa - tretiu osobu; bez ohľadu na to, či tu bol

alebo nebol k zmluve pripojený súhlas osoby oprávnenej z predkupného práva. Všeobecná zásada o
rešpektovaní a dodržiavaní uzavretých zmlúv je prelomená výnimočným ustanovením, ktoré formuluje
oprávnenie účastníka zmluvy odstúpiť od tejto zmluvy v prípadoch, v ktorých to v hypotéze právnej
normy predvída zákon, alebo keď sa na tom účastníci zmluvy vopred dohodli (§ 48 OZ). Odstúpenie odzmluvy je spravidla jednostranným právnym úkonom účastníka zmluvy, na platnosť a účinnosť ktorého
sa vyžaduje splnenie všetkých náležitostí ako pri iných prejavoch vôle. Nemožno však vylúčiť, aby sa
účastníci dohodli na odstúpení od zmluvy aj vtedy, keď to zákon neustanovuje alebo keď sa o tom vopred

nedohodli. Vychádza sa z toho, že takúto dohodu účastníkov o odstúpení od zmluvy zákon nezakazuje.
a preto je prípustná. Ak dôjde k platnému (účinnému) odstúpeniu od zmluvy, zmluva sa od začiatku
zrušuje. Treba pripomenúť, že odstúpiť možno iba od zmluvy, ktorá bola platne uzavretá, a preto len takú
zmluvu možno zrušiť odstúpením od nej. Z uvedeného vyplýva, že žalobca prispôsobuje svoje tvrdenia
výsledkom súdneho konania, pričom si značne rozporuje a účelovo tak vnáša do konania chaos a

právnu neistotu. TRVÁ na tom, že uzatvorením Dohody o odstúpení od Kúpnej zmluvy 21.10.2014 medzi
účastníkmi F. F. a Roľníckym družstvom Vysoká nad Uhom, nedošlo k porušeniu alebo obchádzaniu
zákona, ale došlo k zosúladeniu so zákonnou úpravou, keďže vec sa vrátila do pôvodného stavu, resp.
bolo konvalidovaná (napravená). Medzi účastníkmi zmluvy nastal po zrušení kúpnej zmluvy taký právny
stav, aký bol pred jej uzatvorením, ako keby k uzatvoreniu zmluvy vôbec nedošlo a to nielen z hľadiska
obligačnych účinkov ale i účinkov vecnoprávnych. Ďalej TRVÁ na tom, že Dohoda o odstúpení od

Kúpnej zmluvy z 21.10.2014 nie je prevodovou zmluvou, ale zmluvou, ktorá ruší prevodovú zmluvu a
vracia vec do pôvodného právneho aj skutkového stavu, čo vyplýva ja z toho, že vlastnícke právo je
zapísané v evidencii nehnuteľnosti formou záznamu a nie vkladom. Vzhľadom na uvedené, je podaná
žaloba bezpredmetná a odvolanie nedôvodné. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu I. stupňa v celom rozsahu a zaviazal žalobcu na zaplatenie trov odvolacieho konania a

to trov právneho zastúpenia žalovaného vo výške 73,11 eur (1 úkon: vyjadrenie k odvolaniu v hodnote
64,53 eur + réžia 8,58 eur).
5.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
6.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
8.Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm. a) v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 221 ods.1 O. s. p. (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu) a písm. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci zodpovedajú odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP
(súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), ktorý spočíva v tom, že

vady konania postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie
procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné
poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v
súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho),
ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za

následoknesprávnerozhodnutievoveci.Vadakonania,ktorámôžemaťvplyvnasprávnosťrozhodnutia,
v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu
posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou
vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka
konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia

účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého
bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi
poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p.
(teraz § 171 ods.1 CSP) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa
stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to

neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového
a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy,
ktoré neboli pred súdom uplatnené [§ 366, § 373 ods.4 CSP]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť,
že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.),napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok
nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a p..
9.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo aj

rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže
uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP ale aj kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,
zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie, právo na preskúmanie rozhodnutia.
10.Žalobca vidí porušenie svojich práv v tom, že mu nebola doručená dohoda o odstúpení od kúpnej

zmluvy (č. l. 31). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zápisnicu o pojednávaní z 8.6.2015, jej
druhú stranu, v ktorej právni zástupcovia súhlasia s vykonaním dôkazu jeho prečítaním, vzhľadom „k
tomu“, že jej podstatný obsah poznajú. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca obsah dôkazu poznal, súd
vykonal dokazovanie v súlade s platnými predpismi. Jeho doručenie resp. nedoručenie žalobcovi nemá
žiaden vplyv na správnosť rozhodnutia a obsah výroku rozhodnutia by nebol iný, ak by k vade konania
nedošlo.

11.Ak žalobca tvrdí, že nebol v súlade s § 43 O. s. p. (teraz § 129, § 130 CSP) vyzvaný súdom na
odstránenie vady, je potrebné skonštatovať, že zlý petit žaloby nie je jej vadou, preto, ak súd nevyzýval
žalobcu na odstránenie vád, postupoval správne. Okrem uvedeného žalobca bol v konaní zastúpený
advokátom teda nemal ani poučovaciu povinnosť podľa § 5 ods.2 O. s. p. [teraz 160 ods.3 písm. b)
CSP]. (viď rozhodnutie NS SR 4 Obo285/1993, 6 Cdo 125/2011).

12.V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno
uzavrieť, že žalobcami uplatnený odvolací dôvod nie je daný. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie
je daný.
13.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. c) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1
písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, a navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť,
že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím

dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí
súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné
skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za
právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom
prvej inštancie. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou

doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie
relevantné skutkové zistenia.
14.Žalobca v odvolaní neoznačuje žiaden dôkaz, ktorý navrhovala už v konaní na súde prvej inštancie,
ale nebol vykonaný, preto tento odvolací dôvod nie je daný.
15.Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a týka sa
chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie,
ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe
ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka

vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide
o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami),

príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.16.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku/uznesenia jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul
žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho

skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení
dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z
hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia
dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
17.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1

písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)]
je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval

správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval
(z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i
jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo

pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na
základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti
a ako bola preto vec rozhodnutá.
18.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a

povinnostiach stranách sporu.
19.Podľa § 229 CSP právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.
20.Rozsudky zaväzujúce procesnú stranu na prejavenie vôle (napr. uzavretie zmluvy), časovým
okamihom právoplatnosti nahradzujú tento prejav vôle (časovým okamihom právoplatnosti sa bude
zmluva považovať za uzavretú), preto žalobný petit musí obsahovať plné znenie úkonu, prípadne musí

byť tento úkon súčasťou rozhodnutia.
21.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
22.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
24.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25.Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%, ktorých výška bude predmetom samostatného rozhodnutia podľa § 262 ods.2 CSP

26.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.